post

Zemplínske dobrodružstvo

Zemplínske dobrodružstvo


Rybačka nie je len o rybách, ale aj o nepredvídateľných situáciách


Aj v takom krásnom prostredí ako je naše slovenské more, sa dá tiež čo-to prežiť. Ak sa tam človek dlho zdrží, tak určite zažije množstvo situácií a zostane mu množstvo spomienok – aj pekných, ale aj hrozivých.

Leto bolo tohto roku poriadne horúce a, samozrejme, aktivita rýb bola fakt mizerná, aspoň z môjho uhla pohľadu. Akoby to všetko nestačilo, ešte nám kolísala voda a to úplne očividne, cirka meter hore-dole. Aspoň na Šírave som to zažil prvýkrát, aby som mal ráno udice vo vode a potom na obed na brehu. Tak to mi určite nepomohlo, ale aj napriek tomu som sa potešil menšej rybe. Búrky sme zažili a dokonca  nad rámec očakávania, aj keď už som zvyknutý za tie roky. Až na jeden krásny večer, keď všetko vyzeralo pekne. Ani by som nepomyslel, čo sa zomelie o tri hodiny.

Akurát som si popíjal večernú kávičku, nie je to síce mojím zvykom, ale keď ryba brala pomerne dobre hlavne v noci, tak sa aj moje návyky trocha zmenili. Kávu som ani nestihol dopiť, vietor sa zrazu zmenil a začal fúkať zo severu. Hneď mi napadlo, že to nie je dobré znamenie. Taký vietor s búrkou som zažil asi pred siedmimi rokmi. V tom momente som začal baliť veci. Bral som len to, čo som stíhal a na to sa pýta vedľajší kolega: „Čo sa deje Marek? Ideš teraz v noci domov?“ Nuž bolo mi trápne, lebo sám som v tej chvíli nevedel povedať, čo presne mám čakať, a tak som len odvetil: „Mám pocit, že táto búrka nám ukáže svoju silu.“ Trocha ten pán rozmýšľal, či vlastne mám pravdu, nuž ja som neváhal a dobalil som, čo sa dalo stihnúť. Nakoniec začal aj sused, aby to stihol.

V prvom rade som rád, že sme stihli markízy stiahnuť spred karavanu a ja aj stan. Čo sa dalo stihnúť, som stihol, ale na udiciach som len uvoľnil poriadne cievky a ťahal som ich hore asi tridsať metrov od brehu. Vytiahnuť už som nemal šancu, lebo všade naokolo už začali lietať blesky. Dvíhal sa tak silný vietor, aký som určite ani nečakal. Vlny sa dvihli a mali výšku vyše metra. Z karavanu som vychádzal z druhej strany, lebo od vody by som sa nedostal. Vlny mi bili o karavan a to už som utekal aj so svojou rodinou do miestnosti, ktorá bola v kempe na dosah, skryť sa. Zobral som so sebou len nutné veci ako oblečenie, vodu a už som len bežal za rodinkou. V priebehu desiatich minút už zobralo okolo nás stany ako smeti. Musím sa sám priznať, že nebolo mi v tej chvíli všetko jedno. Myšlienky mi prebehli hlavou všelijaké. Keby som nezareagoval tak, ako som reagoval, tak si ani nechcem predstaviť, akú škodu by som mal. Ale obišlo nás to dobre, všetci zdraví a aj susedia, ktorí mi napokon poďakovali, za takú reakciu či vlastne príkaz, aby sa balili. Vôbec sa im nechcelo veriť, čo sa vlastne deje a čo príde. Tak sme obišli všetci zdraví, aj deti. Niekedy je skutočne veľká výhoda chytať v kempe, lebo v takomto prípade sa máte aj kde skryť a aj zohriať.

Na druhý deň bolo roboty vyše hlavy. Tie vlny mi dotlačili silóny aj s návnadami až na breh. Až v tej chvíli som si uvedomil, aký vie byť živel poriadne krutý. Asi z osemdesiatich metrov, kde som mal svoje lovné miesto, som mal všetko na brehu. Aj boilies, ktoré som do vody nahádzal predvečerom, som si teraz ráno pekne zbieral po celom brehu do vedra. Myslel som si, že už niet väčšej búrky než tej, čo som zažil pred asi siedmimi rokmi, a predsa sa ukázala ešte horšia. Silóny som už ani nedokázal rozmotať, lepšie povedané ani som to neskúšal. Keď som ich uvidel, tak som ich len odstrihol a začal od znova. Na to budeme celá rodina ešte dlho spomínať. Túto sezónu mi Šírava dala poriadne zabrať. Prešiel som veľa skúškami, ale hlavná vec, dopadlo to v konečnom dôsledku dobre. Dúfam, že také niečo už nezažijem. Tak na záver by som prešiel predsa len k príjemnejším veciam.

Keď už som trávil dosť času pri vode, tak som skúsil aj niečo, čo nie je mojím zvykom a síce kŕmenie partiklom. Zvolil som rozvarenú kukuricu a zaparenú repku, k tomu som pridal aj pelety, ale len s mierou, aby som nestiahol sumce. Mojím cieľom v týchto dňoch bolo dosiahnuť amura, keďže s kaprami to nebolo ľahké. Stále sa ťahali prevažne okolo päťkilové kusy. Ani ich selektovanie nebolo ľahké. Väčší priemer im chutil obzvlášť ešte lepšie. Tak som zvolil kombináciu od MIŠEL ZADRAVEC CARP BAITS MONSTER KRAB a BLACK MAMBA a po troch dňoch som sa už vypracoval aj ku krajšiemu kaprovi. Z toho mi stále vychádza najlepšie, že ryby vyselektujem, keď radšej vsadím na kombináciu, ako dávať väčší priemer. Čo by som pri tomto kŕmení zdôraznil, snažil som sa ho urobiť neutrálne, aj pre kapra. Postupom som sa dopracoval aj k hojnému počtu amurov, ktorým zachutili boilies ŠKORPION CHILI SLIVKA.

Tak nakoniec bol aj ten týždeň v značnej miere úspešný. Určite ma to potešilo v tých horúčavách a po prežitej búrke.


Marek Šeba


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.