Táto webová stránka používa cookies, ktoré pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.


Horná miera rýb

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

IMG 4220Na Slovensku už existujú revíry s režimom Chyť a pusť, no stretnúť sa s revírom, ktorý má stanovenú hornú mieru rýb nie je zatiaľ vôbec bežné. A pritom práve vďaka takýmto vodám by bolo možné získať revíry lákajúce aj rybárov, ktorí už stratili chuť loviť vo zväzových vodách len malé, násadové ryby. Chytať totiž stále dookola násadové ryby, ktoré sa vysádzajú hlavne pre rybárov-konzumentov, nebaví každého.

08. 12. 2017, tento článok bol spolu s bohatou fotogalériou úlovkov z bardejovských revírov chyť a pusť uverejnený v bezplatnom rybárskom magazíne Online rybičky 12/2016, tu je link
Text: redakcia      Foto: archív redakcie


Môžeme mať kapitálne ryby aj na zväzových vodách

Rybárstvo sa od svojho vzniku posunulo a jeho primárnym cieľom už nie je len obohacovať svoje mrazničky o lacné mäso. V súčasnosti sa k vode vyberá stále viac rybárov, ktorí očakávajú od takéhoto pobytu v prírode hlavne oddych, radosť a pokoj, ale v neposlednom rade taktiež možnosť zachytať si kapitálne úlovky. Horná miera a nie len kapra by mohla rozhodne pomôcť pretvoriť súčasnú podobu zväzových vôd na také, v ktorých by sa vo väčšej miere vyskytovali kapitálne ryby. Na tému hornej miery rýb sme sa rozprávali s Jaroslavom Dulebom, predsedom MO SRZ Bardejov.

DulebaRed.: Vo Vašej organizácii máte stanovenú hornú mieru kapra. Čo vás priviedlo k takémuto rozhodnutiu?
J. Duleba: Mnoho rybárov málo výhrady, že kapor K3 je síce pekná ryba, ale na súkromákoch si užijú viacej adrenalínu a pod. Tak v roku 2011, ale aj 2014 sme nechali na členských schôdzach schváliť uznesenie, v ktorom „odporúčame“ členom, aby si v našich rybárskych revíroch neprivlastňovali kapra nad 70 cm.

Red.: Existuje u vás viac takýchto revírov?
J. Duleba: Máme tri podobné revíry (VN Dubinné 4 ha, VN Hervartov 2 ha a rybník Gaboltov 2 ha). Na všetkých to platí.

Red.: Je u vás horná miera len o dohode medzi rybármi? Nemáte problémy s jej dodržiavaním?
J. Duleba: Myslíme si, že problémy sú len u tzv. mäsiarov, ale snažíme sa to eliminovať na minimum. Je prevaha takých členov, ktorí to striktne dodržiavajú a aj výchovne vplývajú na iných rybárov. Pri dnešnej info. technike- email, ale hlavne facebook to ide veľmi rýchlo. Každá väčšia ryba chytená u nás, ale aj vonku je okamžite odfotená a umiestnená na facebooku. Dokonca odvážlivec, ktorý by chcel porušiť naše pravidlá je tam kritizovaný a dlho premieľaný s návrhmi ako ho potrestať a pod. Preto mu nestojí za to porušiť spoločné dohodnuté pravidla. Samozrejme, že všetko si nedokážeme takto ustrážiť, ale aj tak to stojí za to. Veď už hlavne mladšie vekové kategórie rybárov to berú ako samozrejmosť.

Red.: Je možné už v súčasnosti pozorovať nejakú pozitívnu odozvu, na základe ktorej si myslíte, že to bolo dobré rozhodnutie?
J. Duleba: Áno a rozhodne dobrú. Naša organizácia mala v minulosti v priemere okolo 480 členov. Dnes už práve kvôli tomuto kroku organizácia ma 625 členov. Týmto sa zvýšili príjmy MO, ktoré sú použité na lepšie zarybnenie miestnych revírov. Na druhej strane počet rybárov ako všade inde nie je rozhodujúci pre lov, lebo v súčasnosti kvôli dnešným pracovným problémom väčšina našich členov pracuje v zahraničí a na ryby chodia len ojedinele. Takže to vidíme tak, že sú to tichí sponzori. Preto naše rozhodnutie upraviť lovnú mieru kapra nad 70 cm systémom chyť a pusť bolo správne a myslíme, si že má svoje opodstatnenie a perspektívu. Hlásia sa k nám, resp. prestupujú členovia z iných MO. Každý takýto rybár na otázku prečo, má odpoveď pre „adrenalínové“ kapry. („ja nechcem rybu, ja si chcem užiť a športovo zachytať“).

Red.: Ako sa na takýto zámer pozerali rybári zo začiatku? Boli tejto myšlienke naklonení alebo bolo ťažké to presadiť? Ako to vnímajú v súčasnosti?
J. Duleba: Myslíme si, že tu zohrala veľkú úlohu veková generácia rybárov od 50 dole, ktorá už začína prevládať. Títo členovia miestnej organizácie už majú iní pohľad na súčasnú rybačku. Boli niekedy malé výhrady ale možno, že aj oponenti prichádzajú na to, že to bolo správne rozhodnutie. Každý sa chce svojim úlovkom pochváliť na facebooku, ale ešte na dôvažok musím povedať, že od roku 2011 sme začali vydávať vlastný stolový kalendár, v ktorom sú hlavným ťažiskom uvedené všetky naše akcie, ale čo je naj. sú tam fotogalérie za predchádzajúci rok. Počnúc kapitálnymi úlovkami našich členov hlavne z domácich revírov, fotografie zo spoločných brigád, pretekov, zarybňovania, odchovu ikier pstruha potočného na chovných potokoch a pod.

DSC07509


Red.: Neuvažovali ste časom stanoviť hornú mieru aj pre niektoré iné druhy rýb, ktoré by si takúto ochranu zaslúžili?
J. Duleba: Skúšali sme to u pstruha potočného, kde sme mali 3 roky hornú hranicu 30 cm, ale do ďalších rokov sme to neobnovili. U nás nie sú až tak dobré podmienky na túto úpravu lovnej miery u pstruha potočného (veľké výkyvy vody a častý zásah do koryta rieky za účelom protipovodňových opatrení, ako aj ťažko kontrolovateľnej resp. nekontrolovanej ťažbe štrkopieskov).

 



Väčšinou, keď sa hovorí o hornej mieru, každý má na mysli hornú mieru kapra. No v našich vodách sú určite aj iné druhy, ktoré by mohli dorastať do kapitálnych rozmerov, keby k tomu mali vytvorené podmienky. Svoje si o tom myslí aj sumčiar Juraj Banič, ktorý sa snaží presadiť stanovenie hornej miery aj pre ďalšie druhy rýb.

Red.: Na vodách je každým rokom stále viac sumčiarov, ktorí chcú chytať kapitálne ryby. Podľa teba si ju ale každý nezaslúži. Z akého dôvodu?
J. Banič: Nie je pochýb o tom, že sumčiarov každým rokom pribúda. Pomaly sa to stáva trendom. Lovci sa rýchlo učia a dnes nie je problém vyzbrojiť sa najkvalitnejším náčiním a informáciami. Problém však je, že väčšinou sa nový sumčiary ľahko naučia ako sumca uloviť, avšak ako sa k nemu správať, už je vec druhoradá poprípade ich viac zaujíma mäso ako samotný zážitok z lovu. Ulovenie sumca presahujúceho magickú hranicu 2 m je zážitok na celý život. Treba však mať na pamäti, že kým sumec dorastie na tieto rozmery, trvá to celé desaťročia. Ak niekto bez váhania zabije rybu, v mnohých prípadoch staršiu ako on sám, dokazuje tým, že nemá k týmto majestátnym tvorom žiadny rešpekt, úctu a pochopenie dlhého života tejto ryby. Povinnosťou každého lovca by malo byť hlavne zachovanie rybích druhov pre ďalšie generácie. Čo sa týka sumca, je treba mať na pamäti, že vďaka jeho dlhému životu je možné, že sumca ktorého pustíme my, môže o 30-40 rokov uloviť náš syn či vnuk. Ten, kto ignoruje tieto fakty si z morálneho hľadiska naozaj nezaslúži byť obdarený možnosťou zdolať si takúto rybu. Bohužiaľ poväčšinou takýto „rybári“ majú najviac šťastia.

Banic


Red.: Prečo by mala existovať horná hranica napr. u sumca a aká by mala podľa teba byť?
J. Banič: Najmä z dôvodu už vyššie spomínanej dlhovekosti sumca. Aby sme mohli aj v budúcnosti loviť veľkých a kapitálnych sumcov, je potreba ochrániť ryby stredných veľkostí. Optimálna cifra pre hornú mieru sumca je 150 cm. Keby to malo byť podľa mňa, tak by som klesol až niekde ku 120-tim centimetrom, ale to je v súčasnej situácii a pri chápaní našich lovcov nereálne.

Red.: Z akého dôvodu u nás, podľa teba, neexistuje horná miera rýb, nie len sumca. Myslíš si, že sa to časom zmení?
J. Banič: Horná hranica by mala byť zákonom zavedená u každého druhu rýb. Nie len tých hospodársky cenných. Každá ryba, ktorá dosiahne určitej veľkosti je cenná. Aby sme mohli loviť 60-70 centimetrových pleskáčov, je potrebné ochrániť/hájiť pleskáča už pri 55 cm. A tak to je u každého druhu rýb. Horná miera rýb u nás neexistuje pretože chýba osveta. Ak rádový lovci na VČS počúvajú od hospodárov o tom, aký je sumec či boleň škodný, držia sa tejto informácie a priam s nadšením sa pustia do devastovania už aj tak malej populácie dravcov. Všade počúvam o tom, ako je tam a tam premnožený sumec, čo má za následok nízky stav počtu kapra. V skutočnosti však jediné, čo sa tam pravidelne a reálne chytá je práve kapor. Sumec sa uloví iba zriedka. Kde je teda problém? Problém je v tom, že najväčšou a jedinou škodnou na našich vodách sú samotní rybári. Osobne neverím, že sa v blízkej budúcnosti dočkáme hornej miery všetkých druhov rýb. Zatiaľ sú počuť bohužiaľ len návrhy na hornú mieru kapra - ryby, ktorej je v našich vodách paradoxne najviac.

Red.: Ty ako sumčiar, súhlasil by si napríklad s hornou mierou aj pri iných druhoch, povedzme napr. nosáľa, ktorý je obľúbenou nástrahovou rybkou práve na sumca?
J. Banič: Samozrejme. Aj keď je nosáľ mojou obľúbenou nástrahovou rybou, veľké jedince tejto krásnej ryby vraciam šetrne späť do vody. Tak isto je to aj s ostatnými potenciálne vhodnými druhmi na nastraženie. Dokonca jeden druh ryby je pre mňa úplne tabu a to je lieň sliznatý. Čo sa týka lieňa, prijal by som zavedenie celoročného hájenia tohto druhu. Počty tejto prekrásnej ryby sa dramaticky znížili a každý sumčiar by mal byť predovšetkým aj rybárom a ochrancom vodného života, a uvedomiť si, že žiadny záber od sumca nie je hodný smrti tejto ryby.

DSC08161

 

Kontakt
 
Veľkonecpalská 17, 971 01 Prievidza
   redakcia@rrr.sk
Mobil: 0905 604 548   
Tel: 046/542 19 12

Please publish modules in offcanvas position.