Desať dní v raji

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

DSC 0048Zemplínska Šírava nám ukázala svoju prívetivú tvár
Je pondelok, 29. 8. 2016. Hodinky ukazujú presne 7.00 a ja netrpezlivo stepujem po dvore, kde je už pripravené moje rybárske vybavenie na dlho plánovanú výpravu na slovenské more. „Konečne,“ vravím si, keď vidím Bielu strelu vchádzať do dvora. Samozrejme, tá už je naložená Jankovými vecami, a tak so smiechom konštatujeme, že nabudúce budeme potrebovať aj strešný box. Našťastie s nami ide aj Jankova priateľka Pavla, takže ideme na dvoch autách. Motor, chladničky a pár ďalších vecí, ktoré sa už nezmestili do Feldy, hádžeme do druhého auta. Ja sadám za volant Felicie, Janko do Gallopera a vyrážame smer Michalovce!

30. 01. 2018, tento článok bol spolu s videom z opisovanej akcie a fotogalériou uverejnený v bezplatnom rybárskom magazíne Online rybičky 1/2017, tu je link
Text: Andrej Dopirák, Carpteam Nokillcarp_Crew      Foto: archív autora


Šírava je obrovská

Cestou sa ešte zastavujeme dokúpiť nejaké potraviny, vodu a aj lieky, nakoľko to so mnou vyzerá na angínu, no odklad tejto výpravy neprichádza do úvahy! Opäť nastupujeme do áut a ďalšia zastávka už len Zemplínska Šírava. O hodinku a pol tak konečne zastavujeme na brehu najväčšej ýchodoslovenskej priehrady. Víta nás prímestská oblasť. Sme tu! Na dnes hlásili prehánky a chladnejšie počasie, no vôbec to tak nevyzerá. Keďže je štátny sviatok, tak nám množstvo rekreantov v tejto časti pomerne prekáža, a taktiež aj fakt, že miesto, na ktorom sme plánovali chytať, je obsadené. Ostatné miesta v tejto časti, aj keď možno sú plodné na úlovky, sú pre nás až príliš civilizované. Jednoznačne si miesto, kde strávime desať dní, predstavujeme inak. Opäť sadáme do áut a ideme prezrieť ďalšiu časť tejto krásnej vody - sektor Hôrka. Túto oblasť sme boli pozrieť na prvej výprave a miesta sa nám páčili, no takmer všetky boli vtedy obsadené. Tentokrát je to inak a Hôrka zíva prázdnotou. Na poslednom mieste je akurát partia rybárov, ktorá má takmer všetko zbalené a chystá sa domov. Podľa ich slov je to najlepšie miesto sektora, no my stále špekulujeme a hľadáme ešte čosi iné. Janko vchádza do vody v šortkách a hneď mizne za kríkmi. Asi po pol hodine sa vracia vysmiaty od ucha k uchu. To som už tušil, že čosi objavil. „Parádny flek kamoško,“ referuje mi. Podľa jeho slov je to zátoka, ktorá je vhodná tak akurát pre dvoch rybárov.
Ako sa tam však dostať? Opäť sadáme do áut a ideme hľadať cestu k tomuto miestu. Z hlavnej cesty jednu poľnú cestu vidím… žeby to bola ona? Nezdá sa mi, no skúšam to, a tak schádzam s Felíciou dolu, pričom ma Janko nasleduje. Bohužiaľ to ale nie je ono, a tak sa musíme vrátiť späť na hlavnú cestu. S plne naloženým autom sa mi na prvýkrát nedarí dostať hore. Odľahčený predok, šutrový podklad a ostávam stáť. „Neexistuje, aby som nevyšiel hore,“ vravím si. Trocha cúvam a s rozbehom to dávam, a aj keď sa z gúm poriadne zadymilo, som predsa len hore. Janko ma čaká na krajnici a ukazuje, či je všetko v poriadku. Opäť nasadáme a ideme to skúšať znova. Ďalšia poľná cesta, snáď to bude ona. Janko schádza, ja za ním a asi po kilometri cesty poľom vchádzame do lesíka. „Ešte pár metrov a už to tu musí byť,“ vravím si, keď tu sa stromy otvorili a my sme vyšli na čistinu v krásnej zátoke.

 

DSC 0030 1

Ide sa na vec

Sme tu a je to nádhera. Vystupujeme z áut a spolu s Jankom si mlčky prezeráme vodu. „Mne sa tu páči,“ prehlasujem. „Mne tiež.“. „Pavla a čo ty?“ spýtame sa jej. „Je tu nádherne.“. Zostáva nám teda už len zistiť, čo je pod vodou. Prichádza na rad žolík - priateľ na telefóne. Janko vytáča číslo Jakuba Fabiána a pýta sa ho, čo vie o tomto fleku. „Údajne je to v pohode, pod vodou sa nachádzajú zaujímavé miesta a vraj sa tu sem-tam pochytajú aj pekné ryby,“ počujem z Jankových úst po skončení telefonátu. „Tak a je rozhodnuté. Ostávame!“. Našťastie Janko aj Pavla so mnou súhlasia. Ešte pár minút si užívame tú krásu a už aj sa púšťame do rozkladania vecí. V prvom rade čln, aby sme ešte za svetla stihli nájsť zaujímavé miesta pod hladinou. Čln je na vode a my v ňom. Štartujeme a vyrážame oproti ďalšej lekcii vysokej školy kapráriny, avšak po zhruba 100 m motor zdochýna. Janko ho opäť štartuje, no motor nechce chytiť. Benzín je pustený, nádrž plná. Motor opäť chytil, ale asi po 50 m znova skapína. Nevieme prísť na dôvod. Počas jazdy sa však vďaka vibráciám predsa len zakrúti podtlakový motýlik na veku nádrže. Ten otvárame naplno a motor opäť šľape ako hodinky. Školácka chyba. Po takmer troch hodinách, ktoré sme strávili na vode, sa vraciame opäť na breh. Bójky sú osadené. Losujeme, kto bude chytať na ktorej strane, pričom Janko vyhráva ľavú stranu (tú som chcel ja!) a mne zostáva tá pravá. Ešte miesta rozkŕmiť, a potom sa pustíme do stavby tábora. Posledné prichádzajú na rad prúty. Keďže sme poriadne uťahaní, rozhodujeme sa, že vyvezieme každý len jednu udicu a druhý prút budeme nahadzovať. Povyvážať sa nám darí ešte za svetla, no nahadzujeme už za tmy. Asi okolo pol desiatej večer si konečne sadáme do stoličiek zmorení ako kone, no šťastní, že sme tu a máme pred sebou desať dní rybačky. Rozprávame sa, hádame, ako by to všetko mohlo dopadnúť, hodnotíme miesto a stanovujeme si cieľ. Obaja chceme aspoň jednu rybu 10+. Ak by z tohto miesta vôbec nič nešlo, presťahujeme inam.

 

DSC 0231

Takto sa to začalo

Pred polnocou nám malý šupík na Jankov prút, ktorý má na náhod, dvíha ešte viac našu super náladu. Vonku sedíme asi do jednej hodiny. Zaspávam a ani neviem ako. Sníva sa mi, že mám záber, no ten sen trvá nejako dlho. Alebo, žeby som mal fakt záber? Otváram oči a vidím, ako mi svieti na príposluchu červená dióda, prút z diaľky. Sakra, práve svitá. Rýchlo obliekam prsačky, beriem prút do ruky a skáčem do člnu. Idem za kaprom, lakťom držím smer a snažím sa stíhať navíjať. Ako dlho tam tá ryba je? Isto aj pol hodinu, možno viac. Šnúra vôbec nevedie na miesto, kde som montáž položil. Je možno aj 300 m vpravo. Prichádzam nad rybu a cítim ju tam, no je v niečom zakliesnená, zrejme v strome. Vyberám kotvičku, prehadzujem miesta, kde šokovka vchádza do vody, no vlny ma odnášajú ďaleko od stromu a ja si len nadávam, prečo som nezobudil Janka. Trocha nešikovne, ale predsa sa dostávam nad strom, no vykotvičkuvávam von iba prázdnu montáž. Neskúsenosť ma stála rybu. Sklamaný a naštvaný sám na seba mením guličku pod háčikom a pokladám montáždo rovnakých miest. Vraciam sa na breh, kde ma už čaká Jano. Obaja sa zhodneme na tom, že bude lepšie chodiť pre rybu spolu. Asi o dve hodinky na to prichádza ďalší záber na rovnaký prút. Tentokrát vyrážame na vodu dvaja. V podberáku končí kaprík, ktorý má okolo 3 kg. Darujeme mu slobodu a prosíme ho, aby nám poslal jeho väčších kamošov. Cez deň hľadáme miesta aj pre prúty, ktoré boli len na odhod. Ja sa chystám chytať mojím obľúbeným spôsobom a to tak, že budem prechytávať miesta, ktoré viac-menej náhodne nájdem sonarom a páčia sa mi. Janko prekrmuje jeden zaujímavý flek a čaká odtiaľ záber. Večer zdolávam ďalšieho malého kapríka na prút, ktorý som na obed vyviezol. Celú noc sme bez kontaktu s rybou až do rána, keď mi na udicu od pravidelne kŕmeného miesta zabrali v priebehu hodiny dva kapríky. Menší nádherný lysec vážiaci okolo 4-5 kg, a väčší, 7,5 kg vážiaci šupík. To som ešte netušil, čo tieto dve ryby rozbehnú za krásny kolotoč záberov. Od stredy rána som teda do štvrtka večera zdolal štrnásť kaprov, pričom sa mi jeden krásny vypol už pri člne a väčšina rýb bola v hmotnostnej kategórii 6-8 kg. Okrem iného sa mi podaríchytiť krásneho amura, 85 cm a 9 kg, ktorý je mojím osobákom v amurovi a taktiež sumca, tesne pod 1 m, ktorý je taktiež môj nový osobák v sumcovi. Proste nádhera. Tento kolotoč záberov som sa snažil udržať, a preto som po každom zábere dokrmoval asi 0,5 kg boilies, prípadne boilies zmiešané s red fish halibut peletkami v rovnakom množstve. V tomto čase sa aj Jankovi podaril nádherný 8,6kg a 84 cm dlhý šupík. No nedarilo sa mu robiť pravidelne zábery tak, ako to fungovalo mne.

 

 

DSC 0129 1

Onedlho prišli aj väčšie

Vo štvrtok, 1. 9., bol opäť štátny sviatok, čo sa odzrkadlilo hlavne na počte skútristov na vode, preto bolo nevyhnutné používať back leady, ktoré potopili šnúru pred vrtuľami skútrov a člnov. Od popoludnia mi zábery ustali. Večer k nám prišiel na jednu noc kamarát a známy kaprár-humorista, Kubo Fabián. S Jankom sadli do člna, našiel si miesta kam položil svoje montáže, no a ja som ich už čakal na brehu s otvoreným vínkom, ako sa na hostiteľa patrí. Sadli sme si k bivakom, debatovali o rybách a, samozrejme, o živote, keď tu na Jakubov prút prichádza záber. Nesmelý ako od menšej ryby. O to však bolo naše prekvapenie väčšie, keď sa v podberáku ukázal statný lysec. Proste nádhera - 11,1 kg. Ukázal nám, ako sa to tu robí! Po pár fotkách a krátkom videu si kapor spokojne odplával do svojho domova, no a my sme sa opäť vrátili k okrúhlemu vedru. Debatili sme asi do druhej a ja som si popri tom aj podriemkaval, keďže ryby mi minulú noc nedali vôbec spať. O druhej sme sa rozhodli náš „čajový dýchánek“ rozpustiť. Spokojne som sa usalašil v spacáku, zazipsoval ho až po krk, obrátil sa na bok a v tom počujem píp..pííp..píííp...píííííííííííííííííííí.... Z bivaku som vybehol snáď ešte aj so spacákom, obliekol prsačky, zobral do ruky prút a už sme trielili za rybou. Keď sme sa dostali k rybe, bola dobrých 200 m doprava od miesta, kde zabrala. Držala sa pri dne a bojovala ako drak. Odrazu sa objavil pod člnom krásny šupináč a položil sa na hladinu. Yeeeees! Je tam! Nádhera. Parádna ryba. V člne sme sa dohadovali, koľko by mohol mať. Janko tvrdil že 10+, ja som bol skromnejší a tipoval som mu 9,5 kg. No keď som ho uvidel v plnej kráse v podložke na brehu, bolo mi jasné, že má 10+. Môj odhad ma nemýlil a ryba mala presne 10,7 kg. Môj osobák zo zväzovej vody! Do rána som už oka nezažmúril, nakoľko som stále videl toho krásavca pred očami.

 

DSC 0107

A ešte väčšie

Za nami bola skvelá noc, keď sme mali hneď dve ryby 10+. Janko bol bohužiaľ opäť bez záberu, a preto sa rozhodol opustiť kŕmený flek a nájsť si iný. Ja som taktiež opustil miesto, ktoré bolo od začiatku produktívne, nakoľko mi doňho nabehla malá ryba 3-4 kg, a tak som ho nechal odpočinúť. Často sa mi stalo, že práve to pomôže a opäť tam nabehne väčšia ryba. Do nedeľňajšieho rána som mal na svojom konte dvadsaťtri rýb. Všetky ďalšie zábery som však spravil v noci, a tak som toho veľa nenaspal. Janko ich mal menej, nakoľko sa mu nedarilo dosiahnuť zábery v takom počte, ako by si prial. V pondelok hlásili zmenu počasia, ktorú sme si už veľmi priali, hoci sa mi nepáčila predstava, že budem mať všetky veci mokré. Čo by sme však pre tie šupinaté „potvory“ neboli schopní obetovať. V nedeľu večer, keď sme boli pripravení na poriadny lejak, začalo riadne fúkať. Asi okolo desiatej večer dostávam záber na prút, ktorý som opäť položil do toho oddýchnutého miesta a zdolávam krásneho 8kg šupináča. O polnoci na ten istý prút ďalší záber, tento raz jazda a veru poriadna. Kým štartujeme motor, ryba si stále berie z cievky metre šnúry. Išli sme proti vlnám dlhšie ako obvykle, no poviem vám, v niektorých okamihoch som mal skutočne strach. Voda strieka všade naokolo, ale už sme blízko nad rybou. „Jano spomaľ, šokovka!“ kričím na Janka. Výpad pod člnom, ryba si berie metre šokovky a snaží sa dostať do potopených prekážok. Cítim, že to nebude malá ryba. Napovedal mi to ťah, ktorý bol ohromný aj vďaka veľkým vlnám, v ktorých sa kolíšeme. Netuším, po akom čase sa kapor vynoril a položil na hladinu, no pri podoberaní sa zlomila hlava podberáku. Našťastie kapra navádzam k člnu a Jano ho šikovne podoberá. Niečo neskutočné! Na podložke v člne sa vyníma krásne bledé telo dlhého šupináča. Rýchlo sa vraciame k bójke, pokladám montáž a pálime s kaprom na breh! Krásavec. Nemôžem tomu uveriť. „Ten má hádam aj 13 kg,“ vravím Jankovi, ktorý sa len spokojne usmieva a kormidluje do zátoky. Pre mňa niečo neuveriteľné – 91 cm a 12,20 kg. Zrejme mu niekto rozrezal tenkou šnúrou chvostovú plutvu, ktorú už má ale pekne zahojenú, a preto mu dávam meno Tail (Chvost pozn. red.). Púšťam ho a s pocitom eufórie si idem sadnúť do stoličky, no v tom sa opäť rozbieha ten istý prút! Zase jazda! Scenár sa opakuje, ryba nedáva ani centimeter vlasca zadarmo. Nakoniec sa nám darí podobrať zlaté slniečko. Lysec - 10,20 kg a 80 cm a ja nemám slov. Druhá ryba cez 10 kg v priebehu dvoch hodín. Lysčeka púšťam a sadám do stoličky, kde sa chystám napiť sa už aj tak studenej kávy. Ďalšia jazda! Ledva som sa napil. Opäť do člna a opäť 800 m za rybou. Scenár sa takmer totožne opakuje ako v prípade prvého kapra - neskutočný boj a na konci krásny šupináč! Tipujem, že je ešte väčší ako ten prvý, no nakoniec nie a má 91 cm a 11,50 kg! Jednoducho nádhera. Za jednu noc tri ryby cez desať kilogramov a zo zväzovej vody! Pre mňa niečo neuveriteľné. Prijímam gratulácie od Pavly a Janka a po tejto rybe si už konečne doprajem teplú kávu. Rozplývam sa, pretože je to najkrajšia noc môjho kaprárskeho života! Na toto nikdy nezabudnem. Začína výdatne pršať. Dve hodiny to už nepíplo, je takmer päť hodín ráno, a tak sa rozhodujem ísť si ľahnúť.

 

DSC 0434

A takto sme to ukončili

O siedmej dostávam ďalší záber, no ryba má už „len“ 8,5 kg. Po tejto rybe sa rozbieha také šialenstvo, že štyri hodiny v kuse sedíme v člne a zdolávame rybu za rybou. Všetko v kategórii 5-8 kg. Takmer všetky ryby sme púšťali priamo z člna. Toto som v živote nezažil, ale prajem to zažiť každému. Jednoducho niečo neskutočné,čo sa dialo v priebehu týchto dvanástich hodín.Po obede zábery ustali a boli v menšom počte. Ja som stiahol obe svoje udice, nakoľko som už nevládal ani chodiť, keďže tie prebdené noci sa predsa len museli prejaviť. Povedal som si, že stiahnem prúty na päť hodín a trocha si pospím. Vyviezol som až na svitaní druhý deň ráno. Vstal som v noci, ale bola taká búrka, že som sa neodvážil ísť na vodu. Zdravie a život sú najdôležitejšie. Zostáva už len 24 hodín do konca výpravy a mne sa darí ešte zdolať štyri ryby od 7 do 9 kg.

DSC 0144 corrected


Poslednú noc sa konečne drina vyplatila aj Jankovi, keďže sa mu podarilo zdolať 10 kg vážiaceho šupíka a neskutočného amura, ktorý bol aj najväčšou rybou výpravy s váhou 14,8 kg a rovných 100 cm dĺžky! Neskutočné zviera. Po týchto krásnych desiatich dňoch sa nám baliť moc nechce, ale musíme sa vrátiť do reality, aby sme si mohli nabudúce opäť užiť niečo tak krásne, ako bola táto výprava! Východy a západy slnka ako z rozprávky, úžasné zdolávačky z člna, zamotané šnúry v motore, kotvičkovanie vo vlnách, zapadnuté auto do polky kolies, premoknuté veci do poslednej nitky a najkrajšie zo všetkého, čas strávený v prírode s priateľmi, oslobodený od všedného života. Preto, aby sme mali na čo spomínať!
To je to, prečo to robíme!

 

 

DSC 0092

Kontakt
 
Veľkonecpalská 17, 971 01 Prievidza
   redakcia@rrr.sk
Mobil: 0905 604 548   
Tel: 046/542 19 12

Please publish modules in offcanvas position.