post

Zarastený problém

Zarastený problém


Leto bolo horúce a vďaka tomu sa aj na riekach dalo loviť, až na niektoré výnimky, skoro stále. Prívlač je u mňa, samozrejme, číslo 1, a tak som ju preferoval skoro celé leto s väčšími a menšími úspechmi. A zrazu sa objavili mráčiky na oblohe a kde-tu spŕchlo a ako vždy, poplašení vodohospodári začali púšťať vody kde sa len dalo a Dunaj bol ako zakliata princezná. Voda sa zakalila, dvihla a niesla všetko možné. Po každom nahodení človek len montoval kopu listov, kusy vodných rastlín a ešte aj rôzny civilizačný odpad. Kam na ryby? Ešteže sú tu stále aj skoro zabudnuté riečky, kde chodí len zopár miestnych a vďaka vyššiemu veku tam loviacich rybárov na týchto miestach ryby nepoznajú umelú nástrahu. 

Každý rok má riečka len jeden problém a čím teplejšie je leto, tým je problém zelenší. Ľudovo povedané, žabacinec. Pre odborníkov – žaburinka menšia plávajúca na povrchu vodnej hladiny pokrýva väčšinu vodnej plochy a ukrýva ten zbytok, ako je pevne zakorenená leknica žltá, stolístok klasnatý spolu s rožkatcom ponoreným, ktoré vytvárajú podvodnú džungľu. Napriek tomu ma neustále láka ísť si tam zarybárčiť. Iná voda plná neviditeľných rastlín však potrebuje nejaké to špecifikum. Treba si predovšetkým zistiť, ako je takáto vodná plocha zarastená. Ako? Ak je žaburinka na vodnej ploche, tak je to celkom dobre zistiteľné. Tam, kde nie sú pevnejšie rastliny, nemá oporu a vietor a prúd vody ju jednoducho odnesie. No sú úseky, kde budeme zbytočne hľadať len kúsok voľnej vodnej hladiny. Tam je to už len na mobilite rybára, ak si vie napríklad s plavidlom nejaké to miesto urobiť. Tu je prvotný problém a to pohon plavidla. Vyskúšal som v podstate všetko, elektromotor – zlyhal, benzínový motor – zlyhal. Ostal len takzvaný chlebový  pohon, čiže veslá. Ale ak niekto niekedy vesloval v takejto vode, tak vie, že to nie je jednoduchá vec.

No začnime však loviť. Prvou otázkou je určite, čo budeme loviť v takýchto vodách? Každému určite napadne šťuka. Určite tiež ostriež a jalec hlavatý, kde-tu. No aké prekvapenie bolo, že takéto vody sú plné boleňov, zubáčov a dokonca aj sumcov. Preto je častou dilemou pre rybára a aj keď si myslím, že som ostrieľaný rybár, čo si so sebou zobrať. UL náradie na ostrieže? Jemnejšie veci na lov boleňov a jalcov? Alebo niečo tuhšie na lov šťúk, či sumcov? Pokiaľ idem s člnom, tak som bez problémov. Naložím všetko, ale horšie sa predierať aj pobrežnou džungľou pešo po brehu s plnou výbavou. Aj preto sa osobne venujem lovu s ľahkým gumovým člnom. Celkom slušne sa s ním viem dostať skoro všade. Naložím všetko a viem variabilne vyskúšať kde čo pasuje. Pobrežné lozenie za rybami má ešte jeden háčik a ten sa volá „komár“. Tento nepríjemný hmyz vie aj napriek rôznym repelentom veľmi znepríjemniť život rybára. Stačí sa len dotknúť nejakej tej rastliny a už nepríjemne pískajú okolo nás a ako vlci na ovce nás v nasledujúcom momente prepadnú. Možno teraz v októbri, ak prídu nejaké tie mrazíky, tak sa tohto hmyzu zbavíme, ale na brehu sa nezbavíme množstva ostružín a iných lianovitých rastlín. Tie sa budú motať pod nohami ešte aj v decembri.

A práve preto, že rybár je niekde v panenskej krajine a revír nie je evidentne až tak často navštevovaný, tak znesie všeličo. Predieranie sa džungľou rastlín, piskot komárov atď. Na druhej strane zasa možno očakávať neuveriteľné príhody zo zdolávaní rýb. Zásadne sa však treba sústrediť na lov rýb prívlačou. To má svoje špecifiká, však na zarastenej vode sa nebude len tak vedieť nahadzovať a priťahovať nástraha, nakoľko to okolnosti neumožňujú. Preto osobne preferujem lov vertikálnou prívlačou. Nájdem si voľné oká medzi rastlinstvom a aj keď som väčšinou v člne, používam dlhšie prúty, tak v rozmedzí 2,7 až 3 metre. Prečo? Nakoľko by som priamym naplavením sa až k samotnému oku mohol tam striehnucich dravcov vyplašiť. Nástrahou musíme presne trafiť miesto, kde chceme loviť. Preto aj niekde v duchu ďakujem skúsenostiam v rybolovnej technike Arenberg. Tá mi dala veľa skúseností pri nahadzovaní rôznymi technikami na presnosť. 

Nástrahy? Všetko, čo sa dá použiť na taký vertikálny spôsob lovu. Od rôznych gumových nástrah, cez voblery na vertikálnú prívlač. Pri gumových nástrahách používam ľahšie hlavičky tak niekde v rozpätí od jedného do troch gramov a to z dôvodu, že takáto hlavička pri klesaní neklesá až tak rýchlo a chvostík riperov či twistrov vie už naštartovať dravca k pozornosti na túto nástrahu. Hneď po dopadne na dno prudšie dvihnem nástrahu od dna asi do polovice vodného stĺpca, a potom zasa nechám klesať nástrahu dole na dno. Takto to zopakujem asi desaťkrát a idem hľadať novú možnosť v najbližšom okolí. Určite však treba pri použití vobleru dávať pozor, aby sa nám vobler nezamotal do spojovacieho materiálu. Preto treba vobler najskôr spustiť na dno a pri spúšťaní treba odvíjanie vlasca, či šnúry jemne pribrzdiť a pri následnom spúšťaní to riadiť už len prútom pri polo-napnutom vlasci. Pri gumových nástrahách sa mi najviac osvedčili gumové nymfy a gumy So-Run. Nymfy vďaka svojim nespočetným nožičkám, ktoré sú vyrobené z jemnej gumy, sú neustále v pohybe a gumy So-Run majú na twistrovom chvostíku riprový koniec, ktorý doslova rozkmitá chvostík do takej miery, že aj malým nástrahám neodolajú ani väčšie dravce.

Zábery sa dajú zaradiť do dvoch skupín a to razantné hlavne od jalcov, boleňov a niekedy ostriežov a také len zastavenia, čo sú zábery od šťuky a zubáča. Nie málo razantné zábery veľmi často vyzerajú, akoby rybár zavadil do prekážky a až po následnom silnejšom vyberaní nástrahy z vodného stĺpca zrazu zistíte, že na druhom konci začína boj a hlavne pri použití UL náradia to vie riadne prekvapiť a máte čo robiť, aby ste následný výpad akosi vykorigovali. Hlavne väčšie šťuky vedia následne vyraziť a prečo nie priamo do najbližšej zeliny. Preto je potrebné sa aj na najmenší podnet hneď zaktivizovať a zabrániť nabehnutiu dravca do rastlín, nakoľko sú hlavne pri UL prívlači používané veľmi jemné materiály a tie nie vždy vydržia nápor a dravca potom pustíme aj s piercingom do sveta.

Určite ste očakávali pri zarastených vodách nejaké povrchové nástrahy, ale tam, kde je množstvo žaburinky, je to veľmi neefektívne. Mne sa osobne aj pri najväčšej snahe veľmi nedarilo. To, čo funguje na väčších revíroch, určite nebude fungovať na niektorých iných, kde rastlinstvo nepokrýva až 80 % plochy revíru.

Aj malé revíry sa oplatí navštíviť. Dokonca aj tie, ktoré boli po celé roky znečisťované, ale práve vďaka prebujnenej vegetácii sa zázračne čistia a aj keď ryby asi nebudú vhodné na konzumáciu, treba ich púšťať, nech sa svet rýb aspoň na takýchto miestach rozvíja, tak ako v predošlých časoch.  


Peter Bitter


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.