post

Výzva menom Saint Cassien

Výzva menom Saint Cassien


Legendárne jazero ležiace na juhu Francúzska vzdialené viac ako 1300 km má už svoje časy slávy za sebou a obmedzenia, čo sa týka lovu kaprov, odrádzajú mnohých rybárov od návštevy tohto nádherného revíru. Rozsiahla vodná plocha rozdeľujúca sa do južného, severného a západného ramena a nad stredom týčiaci sa slávny Cassiensky most vás očarí ihneď po príjazde.

Mnoho rybárov, ktorí navštívili ,,Cass“ a strávili tu veľa dní, odišli bez úlovku, aj keď ho navštívili niekoľkokrát. Tí, čo sa k úlovku doslova prepracovali, však odchádzali s fotkami trofejných kaprov. Množstvo prirodzenej potravy, množstvo zátok, množstvo prekážok stavia do výhody miestne ryby. Ja som ho navštívil dvakrát pred siedmimi rokmi, keď ešte fungoval celoročný lov non-stop. Správanie sa rybárov malo za následok obmedzenia širokého rozsahu a tým sa lov kaprov skomplikoval. Znížil sa tlak na vodu a kapry. O to viac ma však začalo lákať túto vodu navštevovať. Žiaľ, dva predošlé roky na jar mi pracovné a zdravotné problémy plány prekazili a aj tento rok som posúval termín odchodu, nakoniec až o tri týždne. Koncom apríla však odchádzam. Čaká ma štrnásť hodín cesty. No za rybami u mňa diaľka nehrá rolu. Idem ale s rizikom, že ryby už budú v neresiskách, kde sa ani v ich blízkosti nesmie chytať.

Na túto rybačku si beriem iba nevyhnutné veci, nakoľko sa budem veľakrát baliť a preplavovať. Rozhodol som sa nebrať motor a batérie, keďže každý deň plánujem hľadať kaprov a preplavovať sa do vzdialených častí ramien podľa počasia, teploty vody a ďalších faktorov. Na nabíjanie by nebol priestor a ani čas. Veslovanie som chcel aj preto, aby som lepšie presonaroval miesta, keďže sa chcem venovať tejto náročnej lokalite. Na lov budem používať hotovky z dielne Jet Fish a to z rady Mystery moruša jahoda a frankfurtská klobása, škebľa (mušľa) slimák z rady Suprafish a, samozrejme, nesmie chýbať Biokrill. Mysterky sú práve určené na rýchle chytanie a svojím zložením už dokázali nielen mne za niekoľko hodín chytiť pekné ryby. Suprafišku, pretože na jazere bude vyšší stav vody a kapry radi navštevujú zatopené časti lúk, kde chodia obžierať slimáky. O účinnosti Legend rady Biokrill hovoria za seba výsledky testovania počas minulého roku a nespočetné množstvo kaprov s hmotnosťou nad magických dvadsať kilogramov. Na zvýšenie atraktivity beriem so sebou pop up, obaľovacie cestá, boostre a dipy. Udice volím tentoraz trojmetrové 3lb Prologic COM a C1 spolu s navijakmi Okuma Triorex, silón Mimicry 0,35 mm, shock leader Jetfish, 0,50 mm olovenku Prologic Camo green a háčiky XC5.

O druhej hodine poobede po ceste sprevádzanej dažďom a silným vetrom sa dostávam k jazeru. Dve hodiny obchádzam a mapujem dostupné príjazdy k vode, nakoľko som sám a denno denné migrovanie treba uľahčiť čo najviac, ako sa dá. Volím strategický plán, kde začnem chytať. Teplota vody na vrchu je 14 °C, čo ma znepokojuje, lebo v plytkých zátokách neresísk už je možné, že dosahuje potrebnú teplotu pre neres. Počasie hlásia premenlivé s chladnými nocami, tak snáď som neprišiel neskoro. Prvé tri dni som naplánoval do južného ramena.

Je 5:15, stojím na brehu a neviem sa vynadívať oparu nad vodou a cez neho ukazujúcich sa ostrovov, skalnatých výčnelkov. Rýchlo nakladám čln a veslujem asi osemsto metrov hlbšie do zátoky na druhú stranu. Rozkladám výbavu a rýchlo vyvážam. Hĺbky volím od metra do sedem. Sedím a sledujem hladinu, v ktorej sa ako v zrkadle odráža obloha, lesy, ostrov. Okolo mňa niet žiadnych rybárov a ja si vychutnávam samotu. Poobede prichádza záber od veľkého jalca. Do večera som už záber nemal. Balím a veslujem nazad. Ráno sa preplavujem ďalej asi o 500 m na nové miesto. Poobede zdolávam sumca a o hodinu na panáčika k údivu zubáča. Po kaproch ani stopy. Tretí deň trávim na protiľahlom brehu, kde prechytávam zatopene kríky. Celý deň som však bez záberu. Predpoveď počasia hlási ochladenie, a tak nasledujúce dva dni plánujem prechytať začiatok severného ramena. Dva dni a stále bez kapra. Akurát dve plotice vyskúšali ostrosť háčikov.

Večer sa pri nakladaní člna na auto stretávam s nemecky hovoriacimi rybármi a zisťujeme navzájom situáciu. Lovia už 9 dní a chytených majú dvoch kaprov okolo 19 kilogramov. Potvrdili moje obavy prebiehajúceho neresu. Ochladenie ho určite zastaví, ale ryby to k aktivite kŕmenia prijme sotva.  Každým dňom bolo kaprárov menej a menej. Ja som to však nevzdával a snažil som sa neúnavne ďalej. Chytal som na ďalších miestach čo najbližšie k zátokám pri zakázaných zónach. Ulovené ryby však boli len plotice a pleskáče a jeden trofejný zubáč.

Desať dní z mojej výpravy ubehlo ani som sa nenazdal a ostávali mi dva dni. V mysli už som mal predĺženie, ktoré mohlo byť maximálne o tri dni. Rozhodol som sa loviť tri dni v južnom a dva v západnom. Oteplilo sa a dúfal som v záber od kapra. No ani tri dni však po kaproch ani chýru a moje obavy o neúspešnej výprave boli na mieste aj napriek vynaloženému úsiliu. Nové miesto a štrnásty deň. Obedný spánok mi prerušil ďalší sumec. Zdolávanie na testovanú udicu C1 bolo naozaj dobré a súboj som si vychutnal z brehu. Udicu vyvážam znova a pokladám do šesť metrov na hranu. Zvečerieva sa a ja začínam baliť. V tom sa otočím a zbadám, ako sa ohýba udica. Bol som rýchlejší ako swinger a signalizátor a prudko dvíham. Rýchlo skáčem do člna a doťahujem sa nad rybu. Vietor ma však sfúkava do boku a ryba sa drží pri dne. Podlieza silón na druhej udici. Hovorím si, to snáď nie. Jediné čo ma upokojovalo, že šokovka už bola v navijaku a povoliť musí hlavný vlasec na druhej udici. V tom prásk a naozaj povolil. Rybu mám na voľno a zdolávam ďalej. V tomto momente už podľa ťahu viem, že ide o kapra. Prvýkrát som ho v priezračnej vode zbadal až po dobrých desiatich minútach. Lysec, hovorím si trasľavým hlasom. Vedel som už, že to nie je obor, ale to že mám cassienského kapra na háčiku bol pocit neopísateľný. Nakoniec ho dostávam do podberáku a hlboko odfukujem. Naozaj ten pocit vybojovaného úlovku po dvoch týždňoch  nazývam eufóriou. Biokrill ma podržal a spolu s výdržou som mohol vážiť 15,1 kg vážiaceho mliečňaka. Jednu stranu má doráňanú z neresu, ale druhú ako keby si šetril na fotenie. Anomáliou bol stvrdnutý chvost vo vrchnej časti. Rany mu ošetrujem a po fotení ho púšťam naspať. Pokoj na duši je, aj keď rýb s takouto hmotnosťou mám neúrekom. Tento je cenný, pretože je z Cassienu. Hovorí sa, že sa naň chodí po jednu rybu, ale keď príde, tak to stojí za to. A naozaj stálo, aj keď…….

Posledný deň lovím na tom istom mieste a snažím sa pred večernou cestou domov spať na lehátku, no nejde to. Jedným okom sa snažím hypnotizovať LR2-ky. Záber už neprišiel a ja pred zotmením rýchlo balím a skladám čln. Čaká ma dlhá cesta, ale chvíle, ktoré som vo Francúzsku o samote strávil, mi dali veľa. Venoval som sa zdokonaľovaniu fotenia a natáčania záberov do videí, ktoré pre vás pripravím už čoskoro.


Andrej Kochan – Esox & JetFish


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.