post

Víťazstvo na Zemplínskom kaprovi

Víťazstvo na Zemplínskom kaprovi


Keď som sa v roku 2009 dozvedel, že sa na najväčšej vodnej nádrži na Slovensku budú konať rybárske preteky v love kaprov, ihneď som túžil zúčastniť sa týchto pretekov a zapísať sa do histórie tohto dnes už prestížneho turnaja, ktorý dnes už nie je len tak obyčajným pretekom, ale vďaka jeho dispozíciám ide o extrémny zápas v love kaprov. Predsa len vodná plocha s rozlohou 3500 ha, vyvážky ďaleko za hranicou 1000 m, obrovské vlny a kapitálne úlovky nie sú veci, s ktorými sa rybár stretáva každý deň. Jednoducho od samého začiatku to bola pre mňa, ale aj pre celý náš tím obrovská výzva.

Keďže Zemplínsku šíravu veľmi dobre poznám, prípravy na tento pretek prebiehali rovnako ako každý rok. Na túto vodu jazdím rybárčiť takmer 7 rokov. Niekoľkokrát som tu bol na kaproch, ale niekoľkokrát som chytal aj z loďky a snažil som sa prekabátiť miestne zubáče a ostrieže, pretože tu sú kapitálne úlovky, ktoré to každoročne dokazujú. Samozrejme, o tieto skúsenosti sú prípravy jednoduchšie, takže všetko prebiehalo ako v predošlých rokoch. Príprava lode, skúška funkčnosti spaľovacieho motora, vybavenie do lode – napríklad veľký podberák s pevnou hlavou, zipovacia podložka, kotva, kotvička na vykotvičkovanie šnúry, skontrolovať šnúry na navijakoch, svietiace bójky, orientačné osvetlenie na breh a v neposlednom rade dostatok dobrého oblečenia, keďže v septembri na Šírave panujú veľké výkyvy počasia, kedy nie je problém, aby vám dva dni v kuse pršalo.

Konečne nastáva deň D, piatok 15. septembra a my s otcom vyrážame smer Šírava. Cesta prebieha v absolútnom poriadku. Po ceste sa zastavujeme pozdraviť kamarátov v rybárskych potrebách, dávame kafé a po pol hodine opäť vyrážame na cestu. Keďže bol v piatok na Slovensku štátny sviatok, cesty boli poloprázdne, žiadne kamióny, kolóny a po 16. hodine sa pred nami otvára obrovská vodná plocha a my vieme, že to bude opäť veľká drina. Ten pocit sa ťažko popisuje, keď vám na tele naskočí husia koža, zrýchli sa tep srdca, zvýši sa hladina adrenalínu. No proste niečo neopísateľné, ale neskutočne nádherné. Prichádzame na chatu Palkov, kde sa bude všetko odohrávať. So všetkými sa privítame a, samozrejme, sa ideme privítať aj s vodou. Potom nasleduje klasický program, kedy sa podáva guláš, pivo, všetci pretekári medzi sebou debatujú, ktoré to miesto by bolo najlepšie, ktorá nástraha bude tá najlepšia, skúsenosti z predošlých ročníkov, zážitky z predchádzajúcich výprav. Niečo málo po polnoci sa v okolí Palkova všetko upokojilo a väčšina pretekárov ide spať a nemôžu sa dočkať sobotného losovania, ktoré už od samého začiatku napovie, ako ten tohtoročný ročník bude prebiehať.

Tohtoročný ročník bol z pohľadu rozmiestnenia sektorov a miest iný než predchádzajúce ročníky, pretože štartovalo o 6 tímov viac než v predchádzajúcom roku. Otvorila sa rezervácia a vznikli nové miesta na Zálužiciach. „Hovoril som ti, ktoré miesto bude najlepšie.“ Vedel som, že každý rok sú silné miesta Palkov 1 a Lúčky 1 a sektory Palkov a Lúčky, z ktorých vo väčšine prípadov vzíde víťaz. Tento rok sa o Palkove veľmi nehovorilo, pretože miesta 1-4 boli nové miesta, na ktorých sa v preteku chytá po prvýkrát, takže vcelku nová skúsenosť. Dokonca Palkov 1 bolo miesto, ktoré bolo povolené iba pre pretek a po skončení je na tomto mieste zákaz rybolovu.

Ideme na to! Vyolosovali sme si Palkov 1 a neviem, ako to ostatným pripadalo, ale nastalo úplne ticho a môžem vám povedať, že aj ja som bol prekvapený, ktoré miesto som to vylosoval. Bol som trochu v rozpakoch, či je to v tú chvíľu dobrý alebo zlý los, ale vedel som, že určite to musí byť dobrý los. Predsa len je to forhont, kedy z ľavej strany nikoho nemáte, je to rezervácia, kde majú kapry pokoj, určite dostatok potravy a sprava máte jeden tým, ktorý keď od samého začiatku odrežete pravým prútom, tak musíte mať dostatok miesta na rybárčenie.

Po príchode na naše miesto mi bolo hneď jasné, aké som to vlastne vylosoval miesto. Prvý predpoklad k úspechu bola veľká vodná plocha smerom doľava, ktorú som nazval „pokojná zóna“. Keď sa nám podarí kapry lokalizovať, nájsť ich cestičky a nevyplašiť ich, veril som, že to môže dobre dopadnúť. Od 14. hodiny sme mohli vyraziť na vodu a s ľahkým oneskorením aj vyrážame. Aj to ľahké oneskorenie nám na konci dňa chýbalo, pretože na vode bolo povolené sa zdržovať iba do 21. hodiny a keďže v celom našom sektore bola na dne jedna veľká rovina, bolo vcelku ťažké nájsť nejaké tie lukratívne miesta, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť pár miest, kde bude buď tvrdé dno, prechod tvrdého a bahnitého dna, alebo mierne sa zvažujúce dno s prechodom do drobných nerovností. Keď píšem drobné nerovnosti, myslím tým, že išlo o mierne zvlnenie dna s výškovým rozdielom do 20 cm. Nakoniec sa naše lovné miesta nachádzali vo vzdialenostiach od 350 do 900 m. Pravým prútom sme sa snažili odrezať susedný tím a tým zabrániť, aby nám neodchytával kapry, ktoré sa vyhnú našim lovným miestam. Samozrejme, toto je na tak veľkej ploche veľmi ťažké a či chcete alebo nie, tak sa tomu nedá zabrániť, ale do určitej miery sa dá tento jav minimalizovať. Ostatné prúty sme umiestnili smerom do rezervácie na vzdialenosť približne 350 m a dúfali sme, že nám čo najskôr kapry nabehnú na naše lovné miesta a tým, že chytáme na tak krátkych vzdialenostiach, budeme pri zdolávaní kaprov rýchli a hlavne rýchlejší než ostatné tímy. Už len, aby ten pretek začal a snáď sa nám tieto naše domnienky vyplnia.

Pre tento turnaj sme zvolili kŕmenie Red Diablo, Squid Liver a Bloodworm & Liver v priemere 20 mm a 24 mm. Toto základné kŕmenie sme doplnili tigrím orechom, partiklom a tohtoročnou novinkou od Carp Only method stick mixom Special G. Tento method stick mix v kombinácii s ostatným kŕmením, ktoré sme zvolili, má obrovskú silu, takže dokáže udržať kapry dlhšiu dobu na lovnom mieste. Schválne sme naše kŕmenie postavili na rybej, korenenej a prirodzenej potrave, keďže v predchádzajúcich rokoch sme skúšali aj kombináciu s ovocnou zložkou, ale táto voľba sa nám ukázala ako nevhodná, pretože sme sa stretávali s veľkým množstvom amurov, ktoré nie sú bodované.

Telefón ukazuje nedeľu 17. septembra 6:00 a my konečne môžeme vyraziť na vodu a uložiť naše prúty na miesta, ktoré sme si v predchádzajúcom dni našli a vopred zakŕmili. Ako som už písal, ani tak dlhá doba na vode, akú sme na nej mohli stráviť v predchádzajúcom dni, nestačila a po uložení troch prútov som ešte raz vyrazil skontrolovať ľavé miesto, ktorým som si nebol úplne istý. Nakoniec sa táto snaha ukázala ako správna a ono ľavé miesto nás hneď od začiatku najviac zamestnávalo. To sme vôbec netušili, čo nastane v nasledujúcich niekoľkých dňoch. Okolo poludnia sa ozýva ľavý prút a na jeho konci podoberáme kapra s hmotnosťou 8,22 kg. Slušný štart a hneď prvou rybou sa dostávame do čela turnaja. Do večera máme ešte niekoľko bodovaných rýb od 7 do takmer 20 kg – konkrétne 19,89 kg. Bohužiaľ, po polnoci sa zhoršuje počasie, dvíha sa vietor, začína pršať a organizátor z bezpečnostných dôvodov vyvesuje čiernu vlajku a to znamená jediné, že do odvolania je zákaz plavby. Našťastie máme všetky prúty na svojich miestach a pokiaľ príde záber, tak máme veľkú šancu kapra zdolať z brehu, keďže nemáme pred sebou výraznejšie prekážky. To sa aj deje a postupne na všetky prúty prichádzajú zábery a nám sa darí zdolať bodované kapry. Približne o 3. hodine ráno máme všetky prúty vytiahnuté a ideme si ľahnúť. O 6:00 nás budí rozhodca, že čierna vlajka bola zrušená a my opäť môžeme na vodu. Na nič nečakáme, sadáme do lode a behom hodiny a pol máme opäť všetky prúty na našich miestach. V priebehu dňa pridávame ďalšie bodované kapry okolo hranice 8-12 kg.

To, čo prišlo v nadchádzajúci večer a noc, bola skutočne sila a veľmi rád sa vám o tomto zážitku rozpíšem, pretože nech spomínam ako spomínam, tak takúto rybačku, ktorú tu prežívame sme snáď nezažili. Dnes v noci nastali situácie, kedy sa nám rozbehli všetky štyri prúty a na všetkých prútoch boli krásne, bodované kapry. Niečo podobné som zažil koncom 90. rokov na Pálavských jazerách, keď tam ešte boli stovky ton rýb a keď išiel húf, tak to bralo úplne všetko. A to už boli v tej dobe trofejné kusy presahujúce hranicu 10 kg. Tieto ryby potom začali z Pálavských jazier odvážať a dnes to tam vyzerá tak, ako to tam vyzerá. Ale o tom možno niekedy nabudúce. Tí, čo to zažili, vedia, o čom hovorím. Vrátim sa k dnešnej noci. Začala hneď po zotmení, ryba nám cez deň postupne nabiehala na kŕmne miesta a cez noc sa jej aktivita stupňovala. V jednu chvíľu to bol vážne extrém, preto sme sa rozhodli zdolávať ryby z brehu. Len pre nezasvätených, jazda, zdolávanie z 600 m a na ďalší prút už bola ďalšia jazda. Rýchlo zdolať, relatívne rýchlo, pretože z takej vzdialenosti to trvá sakra dlho. Takto sme zdolali všetky 4 prúty a teraz rýchlo vyviesť. No najväčší problém bol v tom, že sme položili jeden, maximálne dva prúty a tieto sa hneď rozbehli, takže sme niekoľko hodín neboli schopní mať všetky štyri prúty vo vidličkách. Skutočný rybársky orgazmus!!! Nakoniec sa nám podarilo za túto noc uloviť cez 130 kg bodovaných kaprov a stihli sme možno 10-minútový odpočinok na lehátku. Kapry nás nenechali vyspať ani minútu.

Nasledujúcu noc z utorka na stredu sa situácia opakovala a po dva a pol dňoch pretekov sme mali na svojom konte cez 350 kg bodovaných kaprov a rekord turnaja sme už mali na dosah. Vedeli sme, že pokiaľ to takto pôjde ďalej, tak do konca pretekov budeme atakovať hranicu 600 kg. Na konci stredy sme prekonali nový rekord preteku – 407 kg, ktorý do tej doby držal tím Jet Fish z roku 2014. Do konca turnaja zostávali dva dni a predpoveď počasia nebola vôbec priaznivá. Malo prísť ochladenie, severný vietor a dážď. Nič povzbudivé pre ďalší rybolov.   

Prichádza posledný deň a noc, ktorá môže ešte zamiešať poradie a niektorým tímom môže pomôcť, niektorým môže naopak uškodiť. Nepriazeň počasia zamiešala kartami a aktivita rýb v našom sektore sa znížila, čo zapríčinilo, že susedný tím nás začal dobiehať. Nezostávalo nič iné, než opustiť miesta pri brehu, ktoré nám dosiaľ fungovali a vysunúť sa na vzdialenosť susedného tímu a znova prilákať kapry na naše miesta. Tento krok sa nám podaril a cez deň pridávame ďalšie bodované kapry okolo hranice 10 kg a naopak susednému tímu na čísle 2 sa aktivita záberov znížila. Nad Zemplínskou šíravou sa začína stmievať, prichádzajú prvé kvapky dažďa a začína sa dvíhať vietor, čo opäť signalizuje, že organizátor vyvesí čiernu vlajku. Táto situácia nastáva presne o polnoci a čierna vlajka platí do odvolania. Počas vyvesenej čiernej vlajky máme na dvoch prútoch zábery a rozhodli sme sa, že počkáme a budeme zdolávať, až keď organizátor odvolá čiernu vlajku. O 4:00 sa tak deje a my vyrážame na vodu. Vlny sú síce ešte veľké, ale nič neobvyklé na túto vodu. Po menších problémoch prichádzame nad kapra a neveríme svojim očiam, čo sme vlastne podobrali. Krásne stavaný šupináč, ktorý má určite cez 20 kg. Po oficiálnom zvážení hlási rozhodca hmotnosť 22,07 kg, čo je náš najväčší kapor preteku. Na druhom prúte zdolávame kapra podstate menšieho (11,21 kg), ale aj to sú body, ktoré sa vo finále počítajú. Do konca pretekov už nezostáva mnoho času a my pevne veríme, že sme celotýždennú prácu dotiahli do víťazného konca.

A je dobojované, o 9:00 končí pretek a keďže od polnoci uvalil organizátor na výsledky embargo, takže vlastne nevieme, ako celý turnaj dopadol, ale veríme, že vďaka poslednej noci a úlovkom, ktoré sa nám podarilo chytiť, sme vyhrali. Okolo 10:00 zazvoní telefón a na displeji sa objavuje meno Vladimír Šaffa, ktorý nám ako prvý chcel popriať k víťazstvu. Môžem vám povedať, že v túto chvíľu to z nás spadlo a ten kameň musel byť počuť až domov. Okamžite som vykríkol: „Anóóó,“ pretože toto je zatiaľ naše najväčšie víťazstvo. Hlavne je to posledné víťazstvo a to pre mňa vždy znamená najviac. Navyše sa nám podarilo vytvoriť nový hmotnostný rekord 562,61 kg, ktorý sa v budúcnosti bude veľmi ťažko opakovať.

Záverom by som chcel poďakovať všetkým fanúšikom, priaznivcom, organizátorovi, rozhodcom a rodine, ktorí nás celú dobu podporovali a tiaž by som chcel zhrnúť spotrebu krmiva, pretože spotreba krmiva v tomto preteku bola za posledné roky zo všetkých najvyššia. Boilies všetkých príchutí sme zakŕmili v množstve 120 kg, 60 kg tigrieho orechu, 60 kg partiklu a 30 kg method stick mixu. Už teraz sa tešíme na budúci ročník, ktorý pre nás bude ešte ťažší než ten tohtoročný, pretože pôjdeme obhajovať tohtoročné víťazstvo.

Lúči sa s vami Tomáš „VAN´s“ Vaněk a chcel by som vám popriať mnoho úspechov a krásnych chvíľ pri vode. Tak zas niekedy dovidenia a nech vám cievky spievajú víťaznú pieseň.


Tomáš Vaněk


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.