post

Veľké plechy

Veľké plechy


Lov dravcov v neprístupnom teréne je aj o odvahe


Malé nástrahy rovná sa malé ryby? Veľké nástrahy rovná sa veľké ryby? S ktorou verziou je možné súhlasiť? V prípade rýb nie je vylúčené nič, ani pravý opak pravého opaku. Možno preto je rybačka stále taká krásna a plná prekvapení, ktoré si jednoducho nevymyslíte. Musíte to zažiť. A kde inde, ako na rybách to aj zažijete? Zobrali sme si na paškál veľké plechy a vydali sme sa zbierať skúsenosti priamo do terénu k jednej nádhernej vode plnej prekážok. Neverili by ste, kde sa dokáže ukryť pred svetlom sveta napríklad taká šťuka. Dostať sa k nej znamená niekedy poriadne riskovať. Keby išlo len o nástrahy, bolo by to fajn. V neznámom, dosť často aj neprebádanom, a niekedy doslova panenskom teréne ide však lovcovi často aj o život.

Veľké plechy, teda rotačné blyskáče a plandavky sme si zvolili kvôli zvuku. Ich dopad na hladinu vydáva úplne iné, akési zvláštne šplechnutie s tlmeným zadunením a s výraznou plechovou ozvenou. Veľmi to pripomína klasickú sumčiarsku vábničku. No a práve zvuk dopadajúceho plechu v kombinácii s agresívne útočným správaním sa šťúk bol našou tajnou zbraňou. Vedeli sme, že dravce musíme hľadať na ich stanoviskách a loviť len na takéto šplechnutie a krátke, sotva metrové potiahnutie nástrahy. Ak neprišiel záber okamžite, potom sme nástrahu museli bezpečne a hlavne rýchlo vytiahnuť z vody. Všade okolo nás boli totiž prekážky, a tak sa ani inak vláčiť nedalo. Na oveľa drahšie woblery bolo naše jazero až príliš zarastené, a tak sme tento typ nástrahy radšej vynechali.

Práve vďaka veľkému množstvu prekážok sme vedeli, že v jazere s potopeným lesom nebude iba jediná osamelá kapitálna šťuka. Dostatok potravy, ale najmä úkrytov a typických stanovíšť tejto ryby spôsobil, že tu v tesnej blízkosti vedľa seba dokázalo žiť viacero konkurentiek slušných veľkostí, bez zbytočných súbojov a napádania sa. V čistom jazere menších rozmerov bez prekážok, by šťuky bojovali najskôr medzi sebou až do poslednej, ktorá by celé teritórium ovládla. Skúsil to raz náš priateľ a do menšieho jazera s plochou tridsať krát päťdesiat metrov nasadil štrnásť asi tridsaťcentimetrových šťúk. O rok jazero vypustil a našiel v ňom jedinú vypasenú šťuku. Po konkurencii ani chýru ani slychu.

Tak tieto ryby jednoducho fungujú a nechtiac pritom odhaľujú svoje slabé stránky, ktoré nám rybárom ponúkajú možnosti, ako na ne. Sú rýchle, agresívne a nekompromisné. Majú sa dokonale na pozore a nepoznajú zľutovanie. O svoje parkovacie miesto bojujú za každých okolností a proti akémukoľvek nepriateľovi. Pred nami bolo niekoľko pekných parkovacích miest predátorov a predátoriek, ktoré tu spoločne striehli na všetko, čo bude len náznakom vyzerať nebezpečne. Snažili sme sa trafiť každé z nich čo najpresnejšie a čakali sme na útok.

Prvý prišiel okamžite po dopade plechu na hladinu. Ryba zaútočila iba reflexívne a nástrahu trafila zle. Obrovská vlna si prerazila cestu pomedzi konáre až k našim nohám. Náhod smeroval totiž len tri metre od brehu k najväčšiemu stromu trčiacemu z vody. Pár minút sme čakali bez nahadzovania, aby sa hladina upokojila a ryby tiež. Potom sme to na tom istom mieste skúsili opäť. Ryba tam ešte stále bola a zaútočila aj druhý raz. Stalo sa to v momente, keď som chcel nástrahu vytiahnuť z vody do bezpečia. Visela regulérne na trojháku s celou nástrahou v papuli. Na zdolávanie klasickým spôsobom nebolo miesto, a tak som to riskol a snažil sa ju proti jej vôli pretiahnuť pomedzi trčiace konáre čo najskôr k brehu a do podberáka. Stál som na potopenom strome a vyvažoval balans ako sa dalo, až kým som sa nepošmykol a skončil po kolená vo vode. Krátka nepozornosť šťuke stačila nato, aby sa jediným výskokom nad hladinu oslobodila. Doteraz nechápem, ako mohla nástrahu vyvrhnúť, keď ju mala tak hlboko v papuli.

Na tomto mieste nám už nič nezabralo, a tak sme sa cez husté rákosie prebrodili na nové, neprechytané lovisko, ktoré susedilo s tým pôvodným. Na hladine nebola jediná viditeľná prekážka. Zato tých neviditeľných sa pod vodou skrývalo naozaj veľa. Vedeli sme, že je tu potopený kmeň stromu, množstvo  konárov a rákosie, ktoré lemovalo celý neprístupný breh. Dobrým znamením bola aj plytká voda a menšie zátoky zachádzajúce až do hustého porastu pálok, kde by zelenkasté zubane mohli striehnuť na svoju korisť. Začali sme v tesnej blízkosti brehu a pokračovali smerom na voľnú vodu okolo prekážok. Ranný opar z vody zmizol a zábery dravcov ustali. Rozhodli sme sa prerušiť lov a vrátiť sa na pravé poludnie.

Šťuky treba trafiť počas hostiny. Tá začala na tomto jazere netradične na pravé poludnie a dravce atakovali takmer všetko, čo dopadlo na správne miesto. Prišli sme o niekoľko nástrah, ale stálo to za to. Náš najväčší úlovok meral 85 centimetrov. Chytili sme aj dve menšie sedemdesiatky a o niekoľko pekných rýb sme prišli v prekážkach. Na voľnej vode by sme si s nimi možno poradili. V hustom poraste si s nami poradili ryby. A tak to asi malo byť. To nebezpečenstvo stálo určite za to.


Slavomír Pavle


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.