post

Večerné sušenie

Večerné sušenie


Ako som objavil nový spôsob lovu jalcov


Lov na suchú mušku je pre mňa azda najkrajším spôsobom muškárenia. Elegantne nahadzovať mušky na vodnú hladinu a s napätím sledovať, kedy sa vodná hladina rozvíri a ryba vezme našu nástrahu. Je to zážitok plný očakávania a vzrušenia, či sa nám podarí rybu prekabátiť a zároveň, či jej trafíme do chute s výberom mušky. Muškárenie nie je výlučne disciplínou pre lov pstruhov a lipňov. Veľmi rád sa zameriavam napríklad na lov jalcov hlavatých. Jalec je vďačná ryba, ktorá nepohrdne nymfou, mokrou muškou, menším strímrom a v neposlednom rade suchou muškou.

Jedna z mojich najoblúbenejších nástrah na lov jalcov je suchý chrobáčik, ktorého si viažem z polycelonu, pávieho  pera, z ktorého vyviažem telíčko a ako nožičky používam gumové pásiky. Táto relatívne jednoduchá muška mi priniesla už veľa úspechov. Je v podstate nepotopiteľná a na vodnej hladine dobre viditeľná.

Leto beží v plnom prúde, denné teploty atakujú tridsiatky, pravdupovediac, žiadne slávne podmienky na dennú vychádzku k vode to nie sú. Neviem sa dočkať večera, keď teploty aspoň trochu klesnú a ja budem môcť vyraziť k vode. Tieto letné večery, kedy je dlho vidno, najradšej trávim pri vode a pokúšam sa „sušiť“. Pre dnešný lov som si vybral jednu malú riečku, kde sa vyskytuje hlavne jalec hlavatý, sem-tam sa objaví ostriež, ale dominantnou rybou je práve jalec. Každodenné horúčavy spôsobili úbytok vody a výška vodnej hladiny je hlboko pod priemerom. Pre dnešný deň som si vybral úsek dlhý približne 500 m, kde sa vyskytujú vŕby, ktoré svojimi konármi doslova olizujú vodnú hladinu a navyše sa tu vyskytujú aj väčšie balvany, ktoré vytvárajú akési tíšinky a úplavy. Práve v týchto miestach očakávam aj väčšie ryby. Pomaly som sa priblížil k vode, snažím sa našľapovať opatrne, aby som si všetky ryby nevyplašil. V rýchlosti blesku rozkladám prút a z krabičky vyberám prvého chrobáčika… Konečne letí vzduchom prvý hod. Chrobáčik dopadá na hladinu tesne k protiľahlému brehu. Voľne ho nechávam driftovať… A zrazu… Šplech… To bola teda rýchlosť. Vôbec som nestihol zareagovať a prvý záber som hneď prepásol. Tak snáď sa podarí premeniť ten druhý, teda aspoň dúfam.

Možno to vyznie divne a skúsení muškári budú proti, ale za svoju skúsenosť s lovom na polycelónové chrobáky som prišiel na jeden dôležitý fakt. Dovolím si tvrdiť, že pri suchom muškárení je veľmi dôležitá prezentácia ponúkanej mušky. Každý muškár sa snaží čo najelegantnejšie nahodiť, aby muška dopadla na hladinu ako pierko, aby jednoducho dopad mušky na hladinu vyzeral prirodzene. Držal som sa teda tohto kréda a pokúšal som sa chrobáky nahadzovať tesne k brehu a hlavne, aby dopadali na hladinu jemne. Netvrdím, že zábery neprichádzali, ale…. Čo som zistil, keď som omylom hodil chrobáka až na trávu na protiľahlom brehu. Frustrovane som ho strhol do vody a vtom to prišlo. Ihneď po dopade ho jalec vzal. Taký razantný záber som neočakával. Žeby náhoda? Tak pokus č. 2. Tentokrát zámerne nahadzujem až na trávu, opatrne chrobáka strhávam a záber sa znovu opakuje. Aj na druhýkrát vzal jalec chrobáka razantne a bez premýšľania. Čím to je? Myslím si, že rybám sa to zdá veľmi prirodzené. Útočia na „potravu“ ihneď po dopade z okolitých tráv. Povzbudený týmto zistením som sa rozhodol, že túto taktiku budem praktizovať častejšie. A teraz sa vráťme k lovu.

Znovu nahadzujem až do brehu. Chrobáčik pláva po vodnej hladine a zrazu mizne pod vodou. Prisekávam a premieňam záber. Je to malý jalček, približne 20 cm. Okamžite ho púšťam a chytám ďalej. Zábery prichádzajú neustále a je vidieť, že sú ryby pri chuti. Evidentne im tieto horúčavy neprekážajú. Pre mňa je to len dobre. Jediné čo ma mrzí, je veľkosť rýb. Chytám prevažne jalce vo veľkosti do 25 cm. Ale ako hovorím, nemôže byť každý deň posvietený…

Pomaly schádzam rieku a dostávam sa k úseku, kde je spadnutý strom. Vetvy stromu siahajú až do vody a vytvárajú tam tíšinku. Snažím sa pozorovať vodu. „Waau, sú tam,“ hovorím si. Cez polarizačné okuliare dokonale vidím niekoľko veľkých jalcov, ktoré sa každú chvíľu zdvíhajú k hladine a niečo zbierajú. Teraz prišiel môj čas. Evidentne som v správny čas na správnom mieste. Túto príležitosť musím využiť. Háčik je však v tom, že bude celkom náročné dopraviť chrobáka tesne pod konáre padnutého stromu. Otváram krabičku a kontrolujem zásobu chrobákov. Ešteže som si ich včera večer naviazal dostatočný počet. Vždy pripravený, ako pravý skaut.

Tak a ide sa na to.  Rozhadzujem šnúru a letí prvý pokus… Chrobáčik dopadá na hladinu. Krásny jalec sa dvíha… Krúži okolo môjho chrobáka. Pripomína mi to krúženie žraloka, ktorý si robí obhliadku svojej koristi. Akurát mi chýba ten záver, kedy žralok zaútočí. Jalec asi dvakrát oboplával okolo chrobáka a nejavil o neho záujem. Ja sa však nenechám odradiť a nahadzujem znovu. Scenár sa opakuje. Jalec znovu krúži okolo chrobáka. Jedno koliečko, znovu bez záberu. Druhé koliečko a čľup. Pri druhom krúžení sa už nechal prehovoriť a chuť namlsať sa ho premohla. Zasekávam a začína doslova rodeo. Jalec evidentne pozná teritórium, v ktorom sa nachádza a jeho prvý výpad smeruje pod padnuté konáre. Rýchlo priťahujem šnúru a, našťastie, sa mu nepodarilo dostať do konárov. Po chvíľke jalca zdolávam. Nasleduje rýchla fotka, jalec môže mať tak približne 40 cm. To je už krásna ryba. Pomaly ho púšťam a jalec mizne vo vode.

Potešený krásnym úlovkom nahadzujem znovu. Tentokrát hod úspešný nie je a ja chrobáka omotávam o konár. Je mi jasné, že ho odtrhnem. Tak sa aj stalo. Nechcel som brodiť na miesto, kde chytám a hlavne preto, že jalce tam stále stoja. Nakoniec som sa ďalej po prúde ani nedostal. Zotrval som na tomto jednom mieste odkiaľ sa mi podarilo zdolať ešte niekoľko krásnych jalcov hlavatých. Ani jeden nebol menší ako 30 cm. Je pravda, že po mojom love padnutý strom pripomínal vianočný stromček, vyzdobený mojimi chrobákmi, ale to k lovu patrí. Pomaly sa začalo stmievať. Viditeľnosť sa znížila a ja čoraz častejšie trhám. Je čas skončiť. Teraz mi už nič nebráni a ja si môžem v pokoji pozbierať odtrhnuté chrobáky, ktoré visia na konároch padnutého stromu.

Dnešný lov je na konci a ja pokojne odchádzam od vody. Ten pocit spokojnosti doslova zbožňujem. Hlava vyčistená, do mojej pamäti zážitkov pribudli ďalšie pomyslené fotografie a videá. Fotografia vo foťáku dokáže zachytiť daný okamih, ale to čo dokáže zachytiť hlava a vaše spomienky, tak to sa nevyrovná žiadnej fotografii, žiadnemu videu… Sú to zážitky, ku ktorým sa človek vracia vo svojej mysli a motivujú ho k ďalším výpravám s muškárkou v ruke.

Na záver by som odporučil otestovať tento lov na polycelónové chrobáky. Možno tomu nebudete najskôr veriť, ale ich úspešnosť vás presvedčí a chrobáky nebudú chýbať vo vašich krabičkách…


Ján Špireng


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.