post

Vážske fúzače 2

Vážske fúzače 2


Kde a ako na sumce v povodí Váhu


V minulej časti som sa venoval hlavne tomu, aké nástrahy, či spôsoby lovu sa dajú použiť na našej najdlhšej rieke pri love sumcov. V tej dnešnej by som chcel podrobnejšie priblížiť jednotlivé typy vôd, na ktoré môžeme pri hľadaní kráľa našich hlbín natrafiť. Keďže Váh je veľmi dlhá rieka, je na nej aj viacero typov lokalít, ktoré sa od seba navzájom líšia. Práve tomu treba prispôsobiť aj spôsob lovu na týchto vodách.

Lov na hlavnom toku – Lov na hlavnom toku a jeho ramenách je medzi sumčiarmi asi najobľúbenejší. S úspechom môžeme použiť všetky spomínané lovné metódy, o ktorých som písal v minulom čísle. Na hlavnom toku nás ale čakajú viaceré záludnosti, s ktorými sa musíme vyrovnať, ak chceme byť úspešní. Prevádzku člnov a vodných skútrov som už spomínal. Ďalej nám rybačku môžu strpčovať, až úplne znemožniť dažde a následne stúpajúca hladina rieky. Tá berie z brehov konáre, popadané kmene stromov, vodné rastlinstvo a všetok ľuďmi vyprodukovaný odpad, ktorý jej stojí v ceste. Toto všetko je nebezpečenstvo pre naše šnúry a montáže. Čiastočne sa to dá eliminovať tak, že ak sa dá, vedieme šnúru dostatočne vysoko nad vodnou hladinou. Hlavnú šnúru alebo vlasec priväzujeme o prekážku na protiľahlom brehu. Tým sa vyhneme bežným člnom a väčšine splavovaného odpadu. Menej účinným riešením je viesť šnúru hneď od brehu pod hladinou. Toto riešenie predpokladá čisté dno bez prekážok, inak si tam hlavnú šnúru zatiahneme a ostaneme visieť v prekážke. Takisto nám toto riešenie veľmi nepomôže, ak vodné rastlinstvo pláva aj vo vodnom stĺpci. Šnúru potopíme pomocou kameňa a trhacieho vlasca s priemerom 0,35 mm, ktorý cez karabínku s obratlíkom zavesíme na hlavnú šnúru. Pri zábere tento kameň odtrhneme a rybu už zdolávame bez neho. Kameň musí byť, samozrejme, dostatočne ťažký, aby sme ho boli schopný odtrhnúť. Inak ho budeme len nadvihovať. Ak máme v navijakoch namotaný silón a nie šnúru, budeme mať podobný problém. Silón je na rozdiel od šnúry prieťažný a my nebudeme vedieť kameň odtrhnúť. Tu pomôže dať tenší trhací vlasec. Na hlavnom toku si na svoje prídu aj lovci na prívlač. Či už z brehu alebo z člna, pri dostatku trpezlivosti sa dá dopracovať ku krásnym úlovkom.

Lov na kanáloch – Vznikli výstavbou vodných elektrární. Poznáme dva druhy kanálov. Prívodné nad elektrárňou a odpadové pod elektrárňou. Sú to väčšinou monotónne revíry s absenciou akýchkoľvek podvodných prekážok, pričom dno má tvar vane. Brehy môžu byť vysypané veľkými lomovými kameňmi alebo vykladané betónovými panelmi. Avšak aj takéto nie veľmi vábivé revíry ukrývajú kapitálne ryby. Úseky pod elektrárňami sú zaujímavé hlavne počas horúcich letných dní, keď tu ryby vyhľadávajú prekysličenú vodu. Ryby tu citlivo reagujú aj na pravidelné stúpanie a klesanie vodnej hladiny, ktoré býva často veľmi výrazné a rýchle. Najlepší čas na záber je, keď začne stúpať vodná hladina. Vtedy sa dajú do pohybu biele ryby, čo, samozrejme, nenechá ani dravce ľahostajné. Na kanáloch najradšej lovím na ťažko s pomocou podvodného plaváka. Veľmi účinná je tu aj prívlač. Najviac navštevované  sú Vážsky kanál v Maduniciach a Biskupický kanál.

Lov na priehradách – Vodné nádrže Kráľová a Sĺňava sú už roky vychytené sumčiarské revíry v rámci celého Slovenska. Najčastejšie sa tu loví na trhacie bójky, činky, na ťažko alebo z člna na prívlač, či vábničku. Lov na takýchto veľkých vodných plochách má oproti lovu na toku a kanáloch viaceré špecifiká. Podmienkam lovu musíme prispôsobiť hlavne svoju výbavu. Čo stačí na niekoľko desiatok metrov širokom toku alebo kanáli, na priehradách často nestačí. V záujme vlastnej bezpečnosti treba mať stabilný čln s pevnou podlahou. Lacné člny z hypermarketov tu nemajú svoje miesto, aj keď takýchto hazardérov je tu vidieť stále dosť často. Vyvážanie v takýchto člnkoch vo vysokých vlnách, nemusí dopadnúť dobre a riskovať život kvôli rybám nie je veľmi rozumné. Za zváženie stojí aj používanie záchrannej vesty. Vyvážanie a samotný lov nám značne uľahčí elektromotor alebo ešte lepšie, motor spaľovací.

Ďalším pomocníkom, aj keď nie nevyhnutným, je sonar a GPS. Šetria hlavne čas pri hľadaní lovného miesta. Sondovať dno len pomocou olovnice a tyče je na vodách s rozlohou niekoľko sto hektárov veľmi pomalé a neefektívne. Lov bez pomoci sonaru si tu už neviem ani predstaviť. GPS, či už v sonare alebo samostatne, nám pomôže vrátiť sa na úspešné miesta. Pomocou GPS si môžeme skontrolovať aj vzdialenosť vytipovaného loviska na vode od tábora, keďže ideme často s kapacitou multiplikátorov alebo navijakov na doraz. Bolo by nepríjemné po prácnom sondovaní a ukladaní bójok pri vyvážaní zistiť, že naše šnúry sem nedočiahnu. To sme sa dostali k ďalším častiam našej výbavy.

Lov s klasickým navijakom je kvôli malej kapacite veľmi obmedzujúci. Preto jednoznačne odporúčam pri love z brehu použitie najväčších modelov multiplikátorov. Takisto pri love z brehu je použitie silónu oproti šnúre nevýhodné. Pri vyvážaní niekoľko sto metrov nám pružnosť silónu znemožní odtrhnutie trhačky od bójky alebo trhacieho kameňa pri love na ťažko. Samozrejme, aj samotný zásek po zábere sumca môže byť nedostatočný.

Udice odporúčam s dĺžkou aspoň 3 metre kvôli lepšiemu vyšponovaniu zostavy. Takisto ako na hlavnom toku, aj na týchto nádržiach je, hlavne cez deň, na hladine silná premávka člnov a skútrov. Ak naše šnúry križujú ich cesty, je lepšie ich cez deň potopiť s pomocou trhacích kameňov niekoľko metrov od brehu a večer celú zostavu znova vyšponovať.

Bójky používam väčšie typy, aby som ich pri maximálnom šponovaní nepritopil. Kvôli potopeniu bójky je potrebné nechať dlhšiu kotviacu šnúru, aby nám ju nepotopila pravidelne kolísajúca vodná hladina. Bójku si môžeme ľahko vylepšiť pomocou malého zlepšováka. Keďže vyvážky cez 200 metrov sú tu úplné bežné a často aj potrebné. Hľadať v noci neosvetlenú bójku je niekedy veľký problém. Nie je nič horšie, ako v noci blúdiť po vodnej hladine a hľadať bójku. Aby sme v noci neblúdili, môžeme tento problém jednoducho  vyriešiť svietiacou chemickou tyčinkou alebo reflexnými fóliami, ktorými si polepíme bójku. Takto upravená bojka odráža svetlo a my ju ľahko nájdeme pomocou čelovky aj na veľkú vzdialenosť. Dôležité je bójku oblepiť po celom obvode, nielen z jednej strany, aby sme ju videli aj vtedy, keď sa nám pretočí na tú druhú. Závažie na bójku by malo mať aspoň 10 kg, aby sme ho pri silnom šponovaní nepriťahovali k brehu. Trhací vlasec používam minimálne 0,40mm, tenší často pretrhneme pri samotnom šponovaní alebo nám ho môže odtrhnúť silný vietor. Ten sa na otvorenej vode často zdvihne veľmi rýchlo.

Lov na veľkých vodných nádržiach na Váhu je po stránke výbavy, ale aj zručnosti samotného lovca najťažší a vyžaduje si už určité skúsenosti ako sa s ťažkosťami týchto revírov vysporiadať. Netreba preto nič podceniť.


Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.