Variabilita sumca

Ako odlišné dokážu byť jednotlivé ryby na rôznych vodách

Pri svojich potulkách na rybách som si už dávno všimol, že sumce sa často líšia od lokality k lokalite. Všimli si to aj iní a začali sa pýtať, prečo majú títo králi hlbín na rôznych územiach  často iné zafarbenie kože, či dokonca aj rozdielnu stavbu tela. Záleží to len od lokality alebo aj od iných vonkajších faktorov? Preto som sa rozhodol tejto téme povenovať bližšie v článku.

Ako je všeobecne známe, ryby dokážu meniť farbu hlavne vplyvom prostredia. Nemenej známe dôvody prečo menia farbu je zdravotný stav, čiže pri chorobe často farby dočasne zblednú. Ďalším faktorom je vek ryby, hlavne staršie jedince už nie sú tak výrazne sfarbené z dôvodu znižovania činnosti pohlavných žliaz a ďalšími procesmi, ktoré doprevádzajú starnutie ryby. Niektoré druhy rýb menia farbu aj v čase neresu, týka sa to hlavne samčekov, ktorý majú kontrastnejšie a pestrejšie sfarbenie, ktoré nazývame svadobný šat. Je to zapríčinené hormonálnou činnosťou. I mimo času neresu sú u niektorých druhov medzi samčekom a samičkou rozdiely v zafarbení. Na vyfarbenie ryby má dokonca vplyv aj stres a potrava, ktorú ryba prijíma, čo využívajú hlavne akvaristi pri chove rýb, keď im v kŕmení dávajú zložky, ktoré obsahujú prírodné farbivá. Výnimočne môžeme v našich revíroch uloviť ryby s rôznymi anomáliami a poruchami pigmentácie. Medzi mutácie pigmentácie patrí albinizmus, xantorizmus, melanismus, erytrismus a alampia. Sumca sa týka albinizmus a xantorizmus.

Tieto poruchy sú u sumca asi najčastejšie z u nás žijúcich druhov rýb. Albíni sú obľúbení aj u chovateľov okrasných rýb, ktorí ich umelo rozmnožujú a dodávajú na trh s jazierkovými a akváriovými rybkami. Albinizmus vzniká pri absencii čierneho, žltého a červeného farbiva. Typickí albíni majú biele zafarbenie kože a červené oči, v ktorých taktiež chýba pigment. Dúhovka oka je červená od krvi vo vlásočniciach. Pri čiastočnom albinizme chýba pigment len v koži ale v dúhovke oka je zachovaný. Oko má potom normálne sfarbenie typické pre sumca. Koža xantorických jedincov obsahuje žlté bunky – xantofory vo forme zrniečok. Výsledné zafarbenie je žlté alebo oranžové. Tieto ryby majú normálne sfarbené oči.

Nás hlavne zaujíma, prečo majú sumce z rôznych lokalít odchýlky v zafarbení a neraz aj v stavbe tela v rámci druhu. Súvisí to so schopnosťou rýb prispôsobiť sa životnému prostrediu, v ktorom žijú. Základné sfarbenie tela sumca je olivovozelené až modrosivé, na chrbte tmavé až čierne. Nájdu sa jedinci s tmavofialovým, hnedým alebo hnedožltým chrbtom. Hlava a chrbát je tmavší ako zvyšok tela. Na bokoch je zreteľné často výrazné mramorovanie, ktoré na bruchu chýba. Mramorovanie tiež môže mať rôznu sýtosť farieb od výrazného až po takmer sivé. Brucho je svetlo šedé, žlté až biele so škvrnami. Za výsledné sfarbenie sumca sú zodpovedné zrniečka farbív v pigmentových bunkách na koži, ktoré tu sú v niekoľkých vrstvách. Ich vzájomné vrstvenie má potom za následok celkové sfarbenie jedinca.

Poznáme štyri základné druhy pigmentových buniek. Melanofóry s čiernym, hnedým a modrým pigmentom, xantafóry so žltým alebo oranžovým pigmentom. Červené pigmenty obsahujú erytrofóry a posledný druh sú guanofóry zodpovedné sa striebristé zafarbenie rýb. Základné štyri pigmenty sa môžu spájať v rôznych kombináciách a vytvárať tak širokú paletu zafarbenia kože. Zjednodušene sa dá tvrdiť, že tmavšie sumce žijú v tmavom prostredí a svetlejšie zafarbenie je spôsobené svetlejším prostredím, keďže sumce vedia svoje sfarbenie adaptovať na životné prostredie v ktorom žijú. Samozrejme, rôzne farebné varianty sumca sa môžu nachádzať v rovnakom revíri. Pigmenty sa v koži rozťahujú alebo zhlukujú na základe podnetov z nervovej sústavy, čo má za následok zmenu sfarbenia kože sumca.

Ak mám porovnať konkrétne revíry, tak najkontrastnejšie, najtmavšie až čierne sumce žijú v štrkoviskách s hlbokou vodou. V Malom Dunaji, ktorý radíme medzi plytšie rieky s celoročne zakalenou vodou, sú časté úlovky hnedožltých až takmer žltých jedincov. Svojou farbou takmer splývajú s farbou vody Malého Dunaja. V hlbších vodách Váhu majú hlavne staršie jedince menej výrazne mramorovaný chrbát, hlava a boky majú šedú a sivú farbu.

Ďalšou zaujímavou témou je rozdielna stavba tela sumcov z rozličných lokalít. Je to dané geneticky alebo podmienkami na život v konkrétnej lokalite? Prečo na jednej vode sú sumce úzke a dlhé ako slíže a na druhej vypasené a bruchaté? Myslím, že to hlavne závisí od množstva a kvality potravy v revíri a klimatickými podmienkami danej oblasti, v ktorej sumce žijú. Normálny, priemerný sumec má nízku a širokú hlavu primeranú telu. Hlava plynulo a nenápadne prechádza do pretiahnutého tela s miernym bruchom. Takúto stavbu tela má aj väčšina u nás ulovených sumcov. Extrémy sú sumce zo studených lokalít z drsnejších klimatických podmienok. V týchto chladných vodách rastie sumec pomaly a celkovo jeho telo je menej zavalité a brucho je úplne nevýrazné. Taktiež z lokalít kde je z rôznych príčin (napríklad aj z dôvodu narušenia prirodzenej rovnováhy a premnoženia sumcov a ďalších predátorov) nedostatok potravy, majú sumce takéto neduživé telo. Brucho môže byť úplne rovné alebo až prevalené dovnútra.

Opakom sú revíry na juhu Európy. Hovorí sa, že sumce napríklad z Pádu majú malé hlavy v pomere k telu a veľké bruchaté telo. Tiež je za to zodpovedná klíma. Na jar je tu teplejšia voda skôr ako u nás a na jeseň si udržuje vyššiu teplotu tiež dlhšie. Taktiež zima je tu, čo sa teploty vody týka, miernejšia ako v našich revíroch. Toto má za následok, že sumce tu  intenzívne prijímajú potravu dlhšie a viacej ako v severnejšie položených krajinách. Sumce potom rastú a priberajú oveľa rýchlejšie ako u nás. Takto rýchlo vyrastené ryby majú potom výrazne väčšie telo v pomere k veľkosti hlavy, ktorá sa nezväčšuje tak rýchlo. Často majú takéto ryby za hlavou až hrb, teda prechod hlavy a chrbta nie je taký plynulý ako priemerne rastúcich sumcov v našich riekach a jazerách.

Tento článok vás síce žiadneho sumca chytiť nenaučí, ale to ani nebolo jeho zmyslom. Skôr som chcel opísať určité fakty z biológie sumca, aby sme lepšie poznali život tejto krásnej ryby.

Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.