post

Stratemé šťuky

Stratené šťuky


Oplatí sa staviť všetko na jednu kartu?


Sme dvojica vášnivých rybárov, ktorá si obľúbila lov dravých rýb prívlačou, ale aj lovu kapra na položenú.

Približne pred 3 rokmi sme sa na istú dobu zamerali výhradne na lov našej krásnej pani zubatej a to šťuky. Našli sme si vhodnú lokalitu a po pár náhodoch sme ihneď zistili, že nám dobre funguje jedna konkrétna nástraha – wobler a absolútne nič iné. Pochytali sme naň pomerne veľký počet šťúk, občas nám skočil na háčik boleň alebo ostriež. Každá jedna ryba nám urobila radosť bez ohľadu na jej veľkosť! Po odfotografovaní putovali ihneď do vodných hlbín.

Jedna z prvých krajších rýb s dĺžkou 87cm

Venovali sme nejaký ten rok jednej lokalite, na ktorej sa nám tak dobre darilo. Z roka na rok sme si však začali všímať, že počet úlovkov rapídne klesá. Najskôr sme to pripisovali ročnému obdobiu, potom aktuálnemu počasiu, tlaku rybárov alebo aj tlaku rybožravých predátorov. Tieto príčiny pozná asi nejeden rybár. Keď už lov nebol lovom, ale len hodinami márneho nahadzovania nástrah do vody a ich priťahovaním, povedali sme si, že s tým musíme niečo urobi. Chceli sme nájsť dôvod prečo a kam zmizli štuky!

Začali sme teda chodiť k vode bez prútov a len sme potichu chodili popri brehu a sledovali hladinu. Keď rybár nejde k vode za adrenalínom zo súboja s rybou, ukáže sa mu javisko, ktoré si predtým nemal priveľa času všímať, keďže bol sústredený na lov, alebo ako správne ťahať nástrahu vo vode a či sa mu náhodou nezachytí v prekážkach. Ten pocit je ako otvorenie očí. Zrazu vnímate vodu inak, vnímate jej prirodzený kolobeh, okolie, rozdielne druhy rybieho poteru pri nohách. Pri našom sledovaní občas zalovil pri brehu boleň, či šťuka, sem-tam sa vyhodil kaprík, takže ryby na mieste boli, len nám sa akosi tie zubatejšie ryby vyhýbali. Niekedy sa na tejto vode objavili aj iní rybári, sledovali sme aj ich, či berú ryby od vody preč a ak áno, tak aký druh. Starší rybári si zobrali občas kapríka, ale mladšia generácia rybárov dávala rybám aj druhú šancu a ryby vracali späť do vody, čo nás vždy veľmi potešilo. Avšak dravce nechytal nikto z nich, takže sme nemali s kým porovnávať výsledky a skúsenosti. Mysleli sme si, že sme sa už naučili o tejto vode všetko, tak sme opäť začali loviť cielene šťuky, ale tie stále nejavili o našu nástrahu záujem a záber prichádzal skôr sporadicky. A to sme mali v pamäti dobu, keď za dvojhodinový lov nebol problém vo dvojici chytiť aj 5 rýb a niektoré už pomerne obludných rozmerov.

Po dlhšom váhaní a špekulovaní padlo rozhodnutie na zmenu stratégie. Dohodli sme sa, že jeden z nás skúsi novú neopozeranú nástrahu a druhý bude aj naďalej skúšať našu zabehnutú a najmä doteraz overenú nástrahu. Ukázalo sa, že tento krok bol správny, zrazu sa opäť voda pred nami otvorila, úlovky dosahovali čo do početnosti aj kvality pôvodné hodnoty. Zrazu sa aj lámali osobné rekordy v dĺžke ulovených rýb, rovnako aj úlovkov pribúdalo a stále ešte pribúdajú.

Pred touto zmenou už pomaly začal prevládať názor, že na túto vodu nebudeme chodiť, lebo že je aj tak prázdna. Nakoniec po mnohých úvahách prevláda tvrdenie, že všetky ryby našu nástrahu už videli, alebo sa s ňou aj tesnejšie stretli za tie roky, čo sme používali iba tú jednu obaja. Takže sa nám ako rybárom vypomstilo, že sme ulovené ryby púšťali a tým sme ich učili odignorovať nástrahu. Najčastejšie sme videli, ako štuka nástrahu prenasleduje ale po chvíli zmizla rovnako rýchlo ako sa aj objavila. Naším niekoľkoročným úsilím sme naučili ryby, ako sa úspešne vyhnúť opozeraným woblerom.

Nový osobný rekord v podobe 98cm šťuky

Veľa rybárov vravieva, že štuka je hlúpa a má krátku pamäť. Jednoducho agresívny  stroj, ktorý uloví všetko vo svojom dosahu. My si to ale nemyslíme a zmena nástrahy nám priniesla opäť radosť z úlovkov a už vieme, že jedna nástraha nestačí na dlhé roky. Rovnako si uvedomujeme, že aj naše nové zbrane okuté trojháčikmi sa stanú po určitej dobe znovu opozeranými a už na ne nebudú ryby reagovať tak krásne, ako teraz. Ak máte pocit, že už vám vaše zaručené nástrahy nefungujú tak, ako kedysi, je načase ich vymeniť. Lebo ako sa hovorí, „toľko sa chodí so džbánom pre vodu, až pokým sa nerozbije“.

Petrov zdar, priatelia


Miroslav Mičian a Martin Obuch – Longital fishing team


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.