post

Rybolov v džungli

Rybolov v džungli


Mnohých z vás určite sklamem, priatelia rybári. Nasledovné riadky neukrývajú príbeh zo skutočnej džungle, ale iba panelákovej. Tak sa hovorí najväčšiemu sídlisku v Bratislave, Petržalke. Hoci dnes už oveľa prijateľnejšom pre život aj pre nás rybárov ako tomu bolo v minulosti. Okrem blízkeho Dunaja je tu možnosť loviť na upravenom Chorvátskom ramene, priamo pri panelových domoch, alebo na viac ako 13-hektárovej vodnej ploche. Tu je jeden príbeh.

Nový revír

Bývanie u nás na sídlisku je teplé, priamo pod strechou panelovej opachy, z ktorej je vidieť aj na vodné plochy okolo. Svätý Peter, ochraňuj tie ryby, ktoré by v nej mali plávať!

Počas sťahovania na toto sídlisko mali udice nižšiu prioritu. Všetko bolo v poriadku, až do času ich vytiahnutia z nákladiaka a prevozu do nového obydlia. Jednoducho nemali požadované dĺžkové parametre, aby sa vošli do na lanách zavesenej a hučiacej škatule, ktorá svoju lačnú papuľu otvárala podľa požiadaviek obyvateľov domu. Po vyšliapaní približne piatich tuctov schodov dýcham ako lovec Lochnesskej príšery. Alebo ak chcete ako trofejný kapor z Oravskej priehrady, ktorý si pamätá jej budovateľov.

Sonar netreba

Sused, kolega z práce, mi poradil, ako bez námahy dostať udicu dolu. Cez okno spustiť dolu odisteným navijakom. Paráda, iba vlasec naviť späť a poď ho na  šupináče!

Tých som z okna panelákovej veže videl vo vodnom ramene, kde hĺbka vody dosahuje najviac 150 cm, dostatok. Ibaže pri vode prevládal prebytok rybárov, labutí a chlpatých orechov, ktoré štekaním oznamovali každého ďalšieho havkáča a ľudí letiacich v pestrofarebných prilbách na dvoch kolesách. Dokonca aj na korčuliach, ktoré zrejme zabudli pred jazdou naolejovať.

Po zotmení sme ostali pri vode iba my dvaja. Diváci, najmä mladí ľudia s natlačenými štupľami v ušiach od telefónov a prehrávačov, už opustili naše lovné miesta medzi vysokou šachorinou. Od hladiny sa odrážalo svetlo lámp, dobre boli vidieť aj obrysy rýb, ktoré sa lenivo hýbali v plytkej vode.

Akcia

Po utíšení hluku sídliska si ryby začali všímať aj naše návnady. Pár cvičných záberov s preskúšaním reakcií a šprintu k udiciam bez úspechu, no neskôr to prišlo. Takmer súčasne vyťahujeme krásnych kapríkov, jedného dokonca lapeného pri holení. Nemal ani šupinku na lesklom tele, ktoré sa odrážalo v svite mesiaca a neďalekých lámp. To už nemohli vydržať obyvatelia z betónových chalúp a z okien radili, ako ich odborne zmerať. Dokonca jeden v nočnom úbore pribehol s fotoaparátom a úlovky so zatvorenými očami od výboja svetla zvečnil. Akt sa musel opakovať, pretože oči museli mať otvorené, aby nedošlo k omylu, že v tejto vode pobývajú neživé ryby. Niektorí radili, ako s nimi v kuchyni naložiť tak, aby nezostalo nič na vyhodenie a núkali nám vysoký obnos peňazí za hlavy na polievku.

Po tomto panelákovom predstavení sme sa vode skromne poďakovali a kapríkov vrátili späť. Veď aj my, iba sídliskoví rybári vieme, čo sa patrí a doprajeme aj iným zažiť ten krásny pocit pri zdolávaní prefíkaných rýb.


Jozef Rozbora


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.