Rekreačné strediská

Mnohí sa týmto miestam vyhýbajú, ja som sa na ne zameral

Počas celej sezóny ma sprevádzal krásny zážitok z lovu krásnych kaprošov a amurov v lete na Zemplínskej šírave. Už dlhšie bola táto voda pre mňa výzvou, ale aj pokušením, a preto som sa jej aktívnejšie venoval. Aby to nebolo také ľahké, zvolil som si lov priamo na pláži. Je pravda, že som si užil snáď všetko, s čím sa dá na takomto mieste rátať.

Počas jednotlivých dní mi začínali rána so spoločníkmi v podobe vodných skútristov a kúpajúcich sa, čo som musel aj ja rešpektovať, sčasti aj oni. Od začiatku mi bolo jasné, že tu neprežijú ani tyčovky a ani žiadna bójka. Bolo len otázkou, koľko hodín vydržia, ale napriek tomu som sa nevzdával. Veľa to pre mňa znamenalo, pričom to vyhovovalo najmä rodine, keďže boli blízko nás sociálne zariadenia. Mojím cieľom však bolo dokázať, že to naše slovenské more dokáže priniesť úspechy aj v rekreačných strediskách a to všetko technikou na náhod. Čo by som chcel práve aj týmto článkom trochu zdôrazniť je fakt, že ryba sa pohybuje všade a nie vždy je to o top miestach. Pričom som vystriedal za tri roky všetky strediská, vďaka čomu môžem potvrdiť, že na každom som bol spokojný.  

Krásne ráno začalo veľmi dobre. Hneď sa nám ukazovali kapríky peknej hmotnosti, no potom nastal veľký útlm, keď začal už priveľký ruch spôsobený vodnými skútrami. Tie sa dosť zamerali na miesto, kde som práve chytal, tak som pre zmenu zvolil bližší náhod, a to približne asi na 60 m v hĺbke do dvoch metrov. Prikobroval som tam čisto soluble. Trvanlivé som tam ani nedával, lebo som bol presvedčený, že večer sa vrátim na pôvodný úsek. Po niekoľkých hodinách ma trápilo, že som bol bez záberu. Nuž čo, vydržal som a troška som si aj precvičil krátke hody. Po siedmej hodine podvečer sa však ozval pípak a to priam vrčaná jak z diabla. No paráda a začal boj. Povodil ma krásne do strán a ja sám som pôsobil ako divadlo pre okolostojacich rekreantov, ktorých pozornosť som na seba upriamil. Teraz som už nepočul ani len skúter. Tešilo ma, že to zaujalo aj ne-rybárov, ktorých ohúrila táto nádherná ryba – amur s hmotnosťou 16 kíl, ktorý zabral na dve dvacky soluble. Takže sa mi oplatilo chytať aj v takom rušnejšom prostredí počas dňa. Som rád a sám som bol prekvapený z takého krásneho amura a s takou hmotnosťou. Rovnako sa tešil aj môj syn Matúš, ktorý mi ho pomohol podobrať. Naozaj som mu bol vďačný za pomoc a súčasne dostal aj on ešte väčšiu inšpiráciu, ako ďalej riešiť svoju návnadu, no a darilo sa mu. Bol som nadmieru rád, lebo aj v slnečný deň sme ťahali krásne kapríky.

Teraz by som sa rád trochu zmienil aj o samotnej taktike lovu pre tých, ktorí práve na to čakali. Môj nádväzec v takomto letnom období a v bahnitom dne sa väčšinou pohybuje v dĺžke až 35-40 cm. Používam len stužené šnúrky a v letných mesiacoch háčiky číslo 4. Môj názor je, že nie je dôvod voľby menšieho háčika, podstatnejšie je, čo je za ním. Každá značka má svoje top návnady, len treba špekulovať a trafiť sa im do chuti v daný čas a danú chvíľu. Takže kompletná montáž je viazaná na pevno, vôbec nepoužívam priebežnú. A zase v jesennom a v zimnom období má môj nádväzec dĺžku od 20 do 30 cm a boilies dávam čerstvé, nikdy ho nesuším. Do studenej vody to nemá zmysel. Ryba mi robí krátke a citlivé zábery. Spomínal som, že moja montáž je viazaná stále na pevno, tak volím aj háčik. Je už ale na zamyslenie, či ísť do menších čísel. Ale ja až tak veľmi dole nejdem, takže celú jeseň a zimu odchytám s číslom 6. Určite má v týchto prípadoch každý svoj názor a skúsenosti. V mojom prípade som s tým však nadmieru spokojný.

Čo sa týka jesenných kaprov na našej Šírave, tak aj toto obdobie mi prinieslo ďalších krásavcov k mojej spokojnosti. Voda bola studená, takže návnady boli hlavne o kombinácii dvacky so šestnástkou alebo dvakrát šestnásť. Dosť ma však prekvapilo, že soluble mi nešlo a všetko som odchytal na trvanlivé až do posledného dňa. V utorok som docestoval na môj posledný týždeň, na ktorý som sa tešil. Prvé dva dni mi ryba ešte išla veľmi krásne, keďže som mal úlovky až do hmotnosti 13,50 kg. A tu som mohol potom krásne pocítiť ten útlm, kedy začala aktivita rýb zjavne klesať. Už v stredu to bolo o trápení a štvrtok som bol už 20 hodín bez jediného záberu. Striedalo sa počasie, teplo, zima a mráz, čo už zjavne bolo vidieť aj na čulosti kapríkov. Ryba už prestala migrovať tak, ako pred tým. Čo však môžem tvrdiť, že keď za mnou docestoval v piatok môj talizman (syn Matúš), tak do hodiny nám prišli zábery. Úspechy v podobe úlovkov s hmotnosťou 8 kg plus. Hneď sme mohli spoločne riešiť situáciu, a tak sme zvolili tri lovné miesta, pričom to už nebola žiadna zábava.

Čo mňa však veľmi potešilo a teší je, že syn ide v mojich šľapajách, a tak máme spoločnú debatu, ktorá nás spája čím ďalej tým viac. Predsa len je so mnou pri vode od jeho dva a pol roka, tak dúfam, že to vydrží naďalej. Som sám prekvapený, že už sa riešia dokonca aj montáže. Špekulovania a kombinovania či red a ovocie už bolo nad rámec, no proste skúšali sme všetko. Určite to vyhrávali práve kombinácie, ktoré nám prinášali mnoho rýb, čo však bolo už len na nárazových vlnách. Kapríky začali a to fakt dokonca dva naraz. Takže zdolávačka prebiehala zároveň spolu so synom. To bola paráda a nič viac ako synovu radosť som si nemohol želať. Tvárička mu úplne žiarila šťastím. Odmakal si poctivo svojho 8kg kaproša až do podberáka a celkom sám. To bola pre neho veľmi cenná ryba, ktorú si nesmierne ctil. Konečne zažil to, aké by to bolo, keby bol sám. Pretože teraz som ja nemal čas podobrať mu jeho úlovok.

Takže posledná spoločná výprava nám vyšla na jednotku, kde už zjavne bolo vidieť, že aktivita upadá dole a ryba nemigrovala. Nuž, zážitkov bolo dosť až do pondelka, kde sme dostali spoločný elán na sezónu 2017. Tak už sme im mohli popriať len krásne prezimovanie.            

Marek Šeba

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.