post

Prvá tohoročná prívlač

Prvá tohoročná prívlač


Vláčenie nie je len o neustálom nahadzovaní, ale aj sledovaní počasia


Ako je pre pstruhárov sviatkom 15. apríl, tak pre mňa je sviatkom prvý apríl. Nie preto, že by som oslavoval bláznivý deň, ale preto, že na niektorých hraničných vodách môžem zasa prehnať vodným stĺpcom umelé nástrahy. Nakoľko bol pre mňa prvý apríl pracovný, tak sa tohtoročné prvé nahodenie vobleru konalo až druhého apríla. Samozrejme, predchádzalo tomu dôkladné naštudovanie stavu rieky Dunaj.

Nastalo ráno a ešte pred východom slnka som sedel nervózny v aute a v hlave som si prechádzal, či mám všetko. Povolenie, prút, podberák, nástrahy, všetko bolo naložené, a tak hurá k Dunaju. Pamätám si na ostatné roky. Vždy boli tieto prvé dni zážitkové. Raz ma prekvapili s aktivitou bolene, inokedy jalce a niekedy rybí mišung všetkého ostatného. Vždy bolo niečo.

Dunaj ma privítal nepríjemným juhovýchodným vetrom. Väčšina starších rybárov by pri takomto vetre ani päty z domu nevitiahla. Ale po tak dlhej dobe, koho to zaujíma? Nejaký vietor. Rozbalil som si prút a založil prvý vobler na karabínku. Prišiel som k vode. Dunaj tu preklenuje až k ostrovu kamenný násyp prerušený na niektorých miestach, kde sa voda valila s hukotom popod násyp vytvárajúc tak mohutné víry. Prezerám si hladinu, ale akosi bolo mŕtvo. Len pred ostrovom sa z vody vynorilo asi desať kormoránov a leteli bohvie kam. Nikde inde však  žiaden pohyb. Ani beličky, ktoré bolo inak často vidieť krúžkovať na týchto miestach. Stratili sa. Niečo mi tu nesedí. Sedí-nesedí, začínam prelovovať úsek Dunaja pod kameňmi. Tu sa zvykli schovávať ostrieže a jalce. Vymením asi tri druhy voblerov a jednu rotačku. Ani náznak záberu.

Vstupujem na kamennú hrádzu a balansujem na šmykľavých kameňoch, aby som sa dostal na prvý prielom v hrádzi. Možno ryby nie sú v mierne padajúcom Dunaji a budú asi v prúde.  Konečne som na mieste. Hľadám si miesto na to, aby som vedel stabilne stáť. Všade veľké kamene a na nich asi centimetrová vrstva šmykľavej masy rias. To stabilite nepridá. Troška si v duchu hromžím. Mali sme ísť člnom, ale všetci kamaráti zrazu mali niečo na programe, a tak som ostal sám a nič iné mi neostalo, len balansovať na kameňoch. Nahadzujem, striedam nástrahy a ani ťuk. Na prvý pohľad je tu mŕtvo. A nielen na prvý, ale aj na stý. Za tri hodiny som videl na hladine len tri pohyby. To je na takomto úseku veľmi málo, skoro by som to klasifikoval ako nič. Premiestňujem sa až na samý prielom. Voda je tu veľmi prudká, hučí, ale silný prúd vody sem naniesol troška štrku, na ktorom som aspoň vedel stáť stabilne. Zasa podobný scenár – nahadzovanie, výmena nástrah a ryby zas nič, až na jedno ťuknutie do voblera. Aspoň niečo, čo ma nabudzuje k ďalšiemu špekulovaniu, no po hodinke to vzdávam. Idem zložitou cestou po šmykľavých kameňoch naspäť na breh. Sadám si na jeden peň a pozorujem hladinu. Ručička na hodinkách sa nebezpečne blíži k poludniu. Beriem si do ruky mobil, štartujem internet a nastavujem stránku SHMU. Pozerám, čo sa deje, ťukám si na najbližšiu stanicu SHMU – Hurbanovo. Nestačím sa čudovať. Tlak vzduchu padol za štyri hodiny z 1026 hektopascalov na 1012. Tak to je to, čo jednoducho ryby priklincovalo ku dnu a znížilo ich aktivitu. To je ten zradca. Pokles tlaku. No ale je apríl a netreba sa čudovať, však tento mesiac je známy svojím nestálym počasím.

Nedá mi to a idem sa pozrieť dole po prúde na niektoré potopené stromy a vyskúšam niektorých rybích spachtošov zobudiť. Nahadzujem a priťahujem, čo iné mi ostáva. Z už len  mechanického prelovovania ma prebralo prudké zastavenie vobleru a prudký vysoko oktávový zvuk navijaku. Typické kopnutie od sumca, šnúra sa povoľuje a nič. Ale to kopnutie ma uistilo, že to bol sumec. To sa nedá pomýliť. Ešte skúšam asi polhodinku a nič. Balím. Cestou domov si však spätne premietam, čo sa udialo a ako sa to udialo. 

Jedno som si v ten deň ráno neprezrel a to pokles tlaku vzduchu nad naším územím. Práve to  určite znížilo aktivitu druhom rýb, ako sú kaprovité a ostriežovité a na druhej strane zasa zvýšilo aktivitu sumcom. To mi potvrdil samotný záber, ale aj boj so sumcom o pár kilometrov nižšie natočený na video, ktorý zviedol kamarát z člna.

Zasa jedno ponaučenie pre ďalší lov na Dunaji, ale nielen na ňom. Okrem stavu vody treba sledovať aj tlakové tendencie. No čo povedať? Človek sa celý život učí a myslím si, že ešte sa aj učiť budem. A pre tých čo čakali, že budem opisovať, ako som zdolával ryby na každý druhý hod nástrahy do vody, tak ich musím sklamať. Prívlač nie je len o tom, že idem, nahadzujem nejakú umelú nástrahu a ťahám rybu za rybou. Je aj o sledovaní všetkého – od meteorológie až po to, čo sa deje okolo vás v prírode a to bez výnimky. Potom príde tá čerešnička na torte v podobe úlovku. Ale to nie je to najdôležitejšie. Hlavné je, že sa človek vie vrátiť k prírode. Vie si potlačiť aktivitou pri vode svoj lovecký pud. A keď sa nedarí? Veď ani pračlovek nie vždy niečo ulovil. A tak som si s pocitom čiastočného sklamania z prvej prívlače v roku 2017 len krátko vyčiarkol v povolenke tento deň a išiel troška unavený, ale šťastný domov.


Peter Bitter


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.