Prijatá výzva

Lov na náhod na mieste, kde nikto nevedel chytať

V krásnom prostredí neďaleko môjho bydliska sa nachádza štrkovisko, ktorého voda je tak čistá, že vidno až na jej dno. Je to revír, na ktorom som už viac ako 20 rokov nelovil. Prečo som sa rozhodol vrátiť práve teraz?

Jedného dňa ma oslovil cez messenger rybár Jozef, ktorý ma požiadal, či by som ho nenavštívil na jeho novom lovnom mieste, ktoré bolo krásne, ale uloviť rybu na dohod priam nemožné. Miesto medzi rybármi nebolo veľmi obľúbené, lebo poväčšine z rybačky odchádzali bez úlovku. A toto bola pre mňa veľká výzva, keďže ja chytám len na dohod. Moje pocity boli napriek tomu zmiešané, keďže 20 rokov je dlhá doba. Moje rozhodnutie som oznámil Jozefovi, ktorý sa potešil a zároveň prekvapil, lebo to odo mňa nečakal, čo mi aj povedal. Zatiaľ som každú výzvu prijal, tak aj v tomto prípade som si povedal, prečo nie? Dohodli sme si termín a trochu sme sa porozprávali o spôsobe môjho lovu a praktikách. Bol som rád, že sme si takto rozumeli a tešili sa na spoločnú rybačku. Po troch dňoch sme sa už stretli pri vode a zaviedol ma na lovné miesto.

Musím povedať, že prostredie sa mi veľmi páčilo a hneď na prvý pohľad som si všimol, že rozloha vodnej plochy bola väčšia ako si ju pamätám. Táto zmena je spôsobená neustálou ťažbou štrku. Navštívil som aj rybárov, ktorí lovili na vedľajších lovných miestach a porozprávali mi o svojich nástrahách a o svojich úlovkoch. Popri tom mi spomenuli aj to, že v tejto vode sa nachádza v hojnom počte americký sumček, z čoho som nebol dvakrát nadšený. Začala príprava na vybaľovanie vecí a popri tom som premýšľal, čo zvolím ako prvé. Keďže Jozefova taktika tu nefungovala, zvolil som môj obľúbený boilies, ktorý som dal vyskúšať aj jemu. Bójku mal umiestnenú na 90-tich metroch, na ktorých sa nachádzala prvá schopná lavica tvorená štrkom. On chytal na pravej strane bójky, na ktorej mal aj zakŕmené. Na ľavej strane bolo dno bahnité a zarastené. Túto stranu som si zvolil ja, lebo také miesto spĺňa moje predstavy. Bolo to dno, kde končí štrk a začína bahno s vodnými rastlinami s dĺžkou cca 20 cm.

Prvýkrát som moje nástrahy nahodil presne tam, kde som chcel a následne som začal kobrovať na to miesto. Pri tomto prvom kobrovaní som na začiatok použil 1 kg boilies, keďže som bol odhodlaný stráviť pri vode viac dní. Jozef nahodil svoje nástrahy na miesto, kde hádzal predtým, keďže mal ten úsek už zakŕmený. Trochu som mu vysvetlil, akú montáž a boilies používam. Vysvetlil som mu, že ja používam 3 druhy boilies a to: ovocie, red a mäso, ktoré sa delia ešte na soluble a trvanlivé. Nahodené už bolo, tak som mal konečne čas pozorovať aj hladinu vody, čo mi veľmi pomáha pri lokalizácii rýb. Všimol som si, že ryby sa vyhadzujú zhruba na 120 metrov, a preto som ich musel pritiahnuť na naše kŕmne miesto, ktoré bolo vzdialené 90 metrov. Kobrovaním boilies som zvolil priamu cestu k nášmu kŕmnemu miestu. Veľa vecí som povysvetľoval. Keď človek chce vidieť a vidím, že ho to veľmi zaujíma, tým viac snahy je z mojej strany. Tešilo ma, že sa to všetko chce naučiť a že bude aj z neho šťastný rybár a bude od vody odchádzať s úsmevom na tvári.

Nuž prišiel prvý záber na pravú udicu a kaprík sa zdolával. Mal okolo štyri kilá. Znamenie dobré a hladina sa začala mrviť, bolo krásne vidieť ako kapríky ryjú. Jozefovi som povedal, aby prehodil udice a čakal na záber, ktorý sa určite dostaví. Čo ma prekvapilo z jeho strany, hneď ma počúvol a prehodil. Kým sa vracal ku mne, ihneď mal záber a verte mi, bol veľmi rád, že za taký krátky čas už zdolával svoj úlovok. Na tú jeho radosť sa nedalo ani vynadívať a to mi dodávalo elán. Takže jednoznačne taktika lovu spočívala v bahnitom dne s trávou, aby sme sa vyhli americkým sumčekom, pričom za túto celú výpravu sme mali len dva kusy, kde inák je ich hojný počet. Nadväzec musel byť v dĺžke 35-45 cm, boilies je od háčika tiež ďalej ako zvyčajne. Do PVA pančuchy sa dávali len po dve guľky aj to len kvôli bezpečnému náhodu, aby montáž zaručene nebola pomotaná. V kŕmení kobrovaním na lovné miesto sa striedalo trvanlivé kŕmenie a soluble, len po 10 guliek v intervaloch asi 3 hodiny a v noci už len pred zotmením a nad ránom. Nebolo to o žiadnom masívnom kŕmení.

Na druhý deň aktivita rýb značne stúpla, priam som nemal ani odpočinku. Ryba veľmi dobre spolupracovala, keďže každú chvíľu bol záber. Čo už Jozef sám nechápal, ako to prebehlo k takým výsledkom. Nuž ovocie nám išlo na jednotku. Rybári vedľa len pozerali, ako sa nám darí, pričom nebolo mojím zámerom ich odstaviť od záberov. Sami boli zvedaví, ako to ide a tešili sa, že aj taký spôsob a techniku lovu kapra spoznali. Na štvrtý deň sa zmenilo počasie: búrka, dážď a silný vietor. Pri tomto počasí sme sa vôbec nezastavili a aktivita rýb bola perfektná, nestíhal som sa prezliecť do suchého a hneď som vyrážal k ďalšiemu záberu. Tieto chvíle priam zbožňujem, je na čo spomínať.

Čo všetko priniesol piaty deň? Už poobede musel kolega odísť pracovne domov, tak som dva dni čakal sám. Keď som zostal sám, ako keby sa niečo stalo a zostal som bez záberu. Tak som využíval čas na prípravu nadväzcov a oloveniek.

Čas mi uplynul rýchlo, keďže prostredie je tu krásne, stvorené na odpočinok a dá sa tu vypnúť od stáleho zhonu a pracovných povinností. Na druhý deň ráno som si popíjal kávičku a stále ticho, len vtáčiky mi robili spoločnosť. Lovné miesto som už nechcel kŕmiť. Začali sa mi naň sťahovať pomaly, ale isto americké sumčeky. Jedná vec bola istá, kŕmenie treba obmedziť na minimum. Nuž cez obed som si zohrieval guláš a ako vždy pri tom najlepšom obede, zaznel krásny záber. Už som myslel, že je to len „Američan“, ale hneď ma prebralo, keď sa z cievky odvíjalo množstvo vlasca. Konečne po dlhšej dobe záber. Záber, samozrejme, z montáže z trávy. Už v ruke sa mi to nezdalo, cítil som pekný odpor a usúdil som, že bude väčší. Nuž, podmienky neboli jednoduché. Samozrejme, pri povoľovaní si vybral cestu do trávy, kde sa mi zamotal. Bez člna to bolo otázne, myšlienky boli v tej chvíli všelijaké, no napokon ustúpil a pomaličky som ho z toho dostal. Akoby nestačilo, musel ukázať, že pán vody je on. Tak sa, samozrejme, pri brehu asi posledných päť metov dostal do prekážky spadnutého stromu a tam začal boj znova. Už som myslel, že po uvoľnení ho stratím ale dúfal som, že nie. Nasledovala dlhá pauza a asi po desiatich minútach nastala jazda, krásne z toho vyštartoval a mohol som ho zdolať do podberáka. Ako vždy to vyšlo tak, že v tom momente som bol sám. Keď sa Jozef vrátil a ukázal som mu fotku a povedal svoj zážitok, bola to len ďalšia inšpirácia. Hneď sa vybalil a začali sme chytať.

Po toľkých ulovených kaproch sme si dali nový cieľ: uloviť amura, a preto sme začali používať len boilies s ovocnou príchuťou. Keďže od rybárov sme sa dozvedeli, že sa im podarilo nachytať amurov na slivky. No ani po dlhšej dobe lovu sa nám, hlavne vďaka americkým sumčekom, ktorí pravidelne čistili dno od boilies, nepodarilo uloviť amura. Až na jedného, ktorý boilies našiel v bahnitom dne, ktoré bolo zarastené trávou.

Takže môj zážitok bol priam úžasný, ako pre mňa, tak aj pre priateľa, ktorému sa splnilo jeho prianie zachytať si so mnou. Na čo všetko tým chcem poukázať? Rybár sa veľmi zmenil, značne sa stal športovým a dokázal púšťať ryby. A v týchto prípadoch môžem tvrdiť, že moja výprava sa skončila nad moje očakávania. Som rád, že som tam spoznal veľa skvelých ľudí. Odniesol som si krásne spomienky. Dokázal som uloviť neskutočný počet rýb, čím bol každý prekvapený. Rozlúčka a spomienky po takejto výprave, na ktorú ešte budem dlho spomínať. Stretol som super chlapa Jožka, ktorý je čestný a úprimný človek. Bol som rád za takú spoločnosť na rybách.

Tak na záver: Len tú rybu vieš dvakrát chytiť, ktorú pustíš. A väčšia radosť bude, ak ju spoznáš a za pár rôčkov ju chytíš, len vtedy budeš hrdý sám na seba.

Marek Šeba

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.