Prežijú bodkáče?

Prisťahovalci v našich vodách vytlačili pôvodné druhy rýb

Svet 21. storočia, zdá sa, žije migrantskými krízami. Nejde pri tom len o dianie v Európe, ale od zvolenia prezidenta Donalda Trumpa aj v USA.

Po príhovoroch novozvoleného prezidenta sa stále väčšia pozornosť obracia proti prisťahovalcom, obzvlášť tým z južných oblastí ich hraníc. Tí majú brať prácu domácemu obyvateľstvu. Tomu obyvateľstvu, ktoré zväčša o prácu vykonávanú Mexičanmi, nemá ani záujem. Vlna migrácií zasiahla vo veľkom aj Európu. Často čítame až o chaose a rozpade spoločnosti, dokonca až o vojnovom stave… No najväčším problémom Európanov má byť diametrálne odlišná kultúra a iné náboženské vierovyznanie imigrantov. Väčšina Európanov sa bojí, aby neprišla o svoju vlastnú, európsku kultúru, ktorá by mohla podľahnúť tlaku inej kultúry. Toto sú myšlienky, ktoré vnímame všade navôkol. Zamýšľali ste sa ale už nad imigrantskou krízou vo svete rýb?

Ak opomenieme sťahovavé druhy, ktoré sa na našom území už pomaly ani nevyskytujú, náš pohľad sa môže upriamiť na jedného veľkého prisťahovalca. Pstruha dúhového. Je zaujímavé, že pri tejto rybe nebijú rybári na poplach, keďže práve tento druh predstavuje tvrdú konkurenciu našich pôvodných rýb. Nahrádzame nášho pôvodného pstruha potočného nepôvodným dúhakom. Ten na mnohých úsekoch našich tokov takmer úplne vystriedal pôvodného obyvateľa. Podobne ako sú štvrte niektorých miest zaplavené prisťahovalcami. V jednom prípade to však ľuďom vadí a v druhom nie.

Zrejme pri rybách rozhoduje o tom, čo je dôležitejšie, ekonomika a nie len domáca kultúra. Oproti americkému modelu, kde sú migranti vyháňaní domov, aby získali rozhodujúce slovo „pôvodní“ obyvatelia (tí úplne pôvodní len živoria v rezerváciách), v tom našom sú rybí migranti uprednostnení. Dá sa na nich totiž lepšie zarobiť. Vychovať dúhového brojlera je jednoduchšie, menej nákladné a o to ziskovejšie.

V mnohých organizáciách preto v počte nákupov prevláda práve dúhak. Už sa nehľadí na pôvodnú kultúru a genofond nášho pstruha potočného. Hľadí sa na tvrdú a neúprosnú ekonomiku. Obhajoba tohto konceptu pritom spočíva v tom, že je nutné zamestnať na začiatku sezóny dvojnohé vydry, aby sa nevybláznili na potočákovi. Preto pred začiatkom pstruhovej sezóny putujú kvantá brojlerov do vody, kde sa vrhajú oddane na všetko, čo vyzerá ako potrava.

No táto hladná pozornosť by sa isto dala obísť aj takým spôsobom, aby sme podporili potočáka a nevysádzali len dúhakov, nakoľko všetkého veľa škodí.  Vadí nám, že 16. apríla by sa po nevypustení dostatočného množstva dúhakov upriamili zraky rybárov na bodkáčov?  Čo tak zaviesť na viacerých revíroch úseky s režimom chyť a pusť? Na Slovensku ich stále nie je veľa. Za takúto pomoc by nám určite poďakovali aj miznúce lipne. Minimálne v častiach, ktoré majú spoločné. Rovnako tak sa dá zvýšiť aj dolná miera rýb, prípadne uzákoniť hornú mieru (niektoré organizácie majú o zdvihnutie dolnej miery zažiadané). Realizovať sa dajú rôzne scenáre. Chce to len vôľu. V neposlednom rade netreba zabúdať ani na to, že to nie je len o vôli, ale aj o povinnosti. A nie o tej psej, ale o zákonom nariadenej: „Tento zákon upravuje podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných  ekosystémov a k ohrozeniu genofondu rýb.“ § 1, ods. 1, Z.z. 139/2002, Zákon o rybárstve.

Iste, niekto môže namietať, že tento problém nie je až taký pálčivý. Veď oba druhy údajne nemajú byť potravní konkurenti a v prípade stretu má mať ten náš, domáci navrch. Rovnako tak je častým argumentom aj to, že sa u nás zatiaľ pstruh dúhový nerozmnožuje a nemá tak možnosť vytlačiť pôvodného pstruha potočného. Musíme si však uvedomiť, že klimatické zmeny postihujúce našu zem, ktoré vyháňajú aj mnohých ľudí z pôvodných domov, môžu časom pomôcť aj tomuto druhu. Podobne, ako napomáhajú napríklad aj tolstolobikom v Severnej Amerike. Aby sme potom, keď už bude neskoro, nemuseli päť minút pred dvanástou chrániť našu pôvodnú kultúru pred tou, ktorá ju nahradí – kultúra dúhového brojlera.

Odobrujeme a obhajujeme nasádzanie dúhaka, lebo uprednostňujeme ekonomiku, pred kultúrou. Slováci síce ako Európania chránia svoju kultúru a chcú bojovať proti prílevu tej migrantskej, no keď ide o kultúru pôvodných druhov rýb, oči aj ústa im vie rýchlo umlčať vidina rýchleho a vysokého zárobku. Aby však raz neprišiel čas, kedy na nášho pstruha potočného zabudneme úplne, lebo je neekonomický a nahradíme ho dúhovým brojlerom. Však by to nebolo prvýkrát v našej histórii, kedy by sme prišli o náš pôvodný druh rýb z vlastnej viny…

Milan Hepner

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.