post

Prešpekulovaná prívlač

Prešpekulovaná prívlač


Na čo všetko si treba dávať pozor pri vláčení s voblerom


Prívlač nie je len o obyčajnom nahadzovaní rôznych umelých nástrah, ale aj o častej zmene a veľkej variabilite tejto činnosti. Práve tá variabilita prináša svoje ovocie. Nie vždy  to však musí byť úspešné. Už dlhšie si premietam rôzne situácie z uplynulého obdobia a pokúšam sa analyzovať, čo presne spôsobilo to, že som na tej-ktorej výprave bol úspešný alebo prečo som nebol.

Za dlhé obdobie, počas ktorého sa venujem prívlači, som vysúšal už množstvo vecí, z ktorých sa niektoré osvedčia a dajú sa aplikovať aj v neskoršom období. Ale stále si kladiem otázku, či určité činnosti nemôžu prinášať úspech konštantne.

Nástrahy, ktoré používam, sú z môjho pohľadu štandardné, pretože málokedy experimentujem s novinkami. Tu si musíme povedať, že pod pojmom novinky, si predstavujem také umelé nástrahy, ktoré sa úplne líšia od tých, čo sa bežne nachádzajú vo výbave. Občas sa však objavia na trhu aj také. Ak mám zoradiť umelé nástrahy podľa úspešnosti, tak určite u mňa vedú v prvom rade voblery, nasledujú gumové nástrahy, na treťom mieste sú plandavky, potom rotačky a ten zvyšok to ukončí. No s čím mám asi najväčšiu prax, sú voblery. Nebudem opisovať, či je lepší vobler od toho alebo druhého výrobcu. Budem rozdeľovať voblery podľa toho, ako pracujú.

Práca vobleru je to najdôležitejšie pri prívlači. Prvým a hlavným ukazovateľom je držanie stopy. Aspoň tak som to nazval ja. Je to tá vlastnosť, kedy naša umelá nástraha robí od nahodenia až po vytiahnutie to, čo má robiť. To je, že bude lietať počas nahadzovania tak, ako to od neho vyžadujem. Určite nie je dobré, ak sa vobler už počas nahadzovaní moce, točí a nedrží svoju parabolickú dráhu. Pretože ak sa presne takto správa, tak už po dopade na hladinu zamotá vlasec, či šnúru a tým sme skončili. Vobler by mal mať po nahodení svoju presnú trajektóriu a letieť tak, že sa netočí. Pri dopade na hladinu by mal zvyčajne byť otočený lopatkou alebo lepšie povedané predkom ku nám. Ak ide o plávajúci vobler, mali by sme po jeho dopade na vodu počkať aspoň dve/tri sekundy, aby sa zastabilizoval. Väčšinou to každý robí, aj keď len podvedome, pretože preklopenie radiča vlasca na navijaku trvá zhruba toľko. Pri vznášajúcich a potápavých vobleroch je dobré, ak po dopade do vody jemne dopneme vlasec a až potom preklopíme radič. Hlavne na tečúcich vodách.

Horšie je to pri nahadzovaní vo vetre. Ani ten najlepší náhod nástrahy sa nezaobíde bez určitého brucha na vlasci. Ťažko sa to koriguje. Možno ak nestojíte a nenahadzujete s vetrom. Ale ani v najväčšom vetre by nástraha nemala robiť niečo, čo by smerovalo k zamotaniu sa. Po dopade na hladinu začíname nástrahu ťahať k sebe. V tejto prvej fáze by sa mala nástraha dostať do chcenej hĺbky alebo do hĺbky, na ktorú je vobler skonštruovaný. Potom má nasledovať fáza stredu a tu je možnosť na realizáciu toho, čo chceme robiť. Až 90 % rybárov rovnomerne priťahuje nástrahu k sebe. Niekedy to má svoj význam, no ak sa pozrieme na plávajúce malé rybky, tak ich málokedy vidíme rovnomerne plávať. Pozastavenie nástrahy alebo dokonca úplné zastavenie ťahania, je vidieť u rybárov skôr výnimočne. Aj v takýchto prípadoch by sa mal vobler chovať tak, aby sme aj vtedy vedeli kde je a ako sa práve správa. Ak sú voblery kvalitné a držia si svoju stopu, mali by určite okamžite pracovať, aj po malom pritiahnutí.

Keď sme už pri tej práci, tak nie všetky voblery pracujú rovnako. Niektoré majú agresívnejší pohyb, niektoré menej. To, či je vobler agresívnejší, spoznáme už aj na svojom prúte. Vibrácie, ktoré vydávajú cez vlasec, či šnúru sa prenesú až k prútu. Niekedy sa stáva, že práve veľké vibrácie dokážu vobler vyviesť zo svojej stopy. Preto treba mať cit pri priťahovaní nástrahy. Ak pocítime, že vobler robí zrazu niečo také, čo nie je v poriadku, tak treba zvyčajne na sekundu/dve priťahovať a vobler sa zostabilizuje. Následne pracuje tak, ako má. Ak ide o kvalitný vobler.

Ako zistíme, že máme naozaj kvalitný vobler? Ak má tieto kladné vlastnosti hneď po prvom nahodení. Sú špekulanti čo sa snažia vobler doladiť, ale nie vždy to vyjde tak, aby to bolo dobré. Ak sa chcete ešte pred prvým nahodením presvedčiť či vobler dobre pracuje, môžete si to vyskúšať. Keď máte vobler ešte nenahodený, ale už pripravený, jednoducho pred sebou vobler razantne potiahnete vo vode. Kvalitný vobler začne ihneď pracovať a nebude bočiť, čo robí väčšina „šmejdov“ vyrábaných v pásovej výrobe v ázijských štátoch.

Druhoradou špecifikáciou je farba voblera. Ich farebnosť je často fascinujúca. To je často vidieť aj u renomovaných výrobcov. Je pravda a aj prax to potvrdila, že nové farby bývajú niekedy veľmi chytľavé. Ale len na začiatku svojej farebnej éry a na počiatku sezóny. Neskoršie sa už skôr schovávajú vo výbave rybára niekde naspodku škatule. Počas sezóny a hlavne na riekach pri love bežných dravcov sa aj v očisťujúcich vodách začínajú presadzovať klasické farby. Aj keď sa počas nočných lovov určite presadia skôr tie atypické farebné variácie ako žltá, oranžová alebo ich kombinácie. Pri farbách a špekulácii pri ich používaní však ešte zostaňme. Je známe, že niektoré dravce obľubujú konkrétne farby ako napríklad zubáč žltú, šťuka zelenú a sumce niečo ligotavé. Ale zas tu ide len o teórie. Napríklad v roku 2016 som všetkých zubáčov ulovil na voblery modrého vzhľadu, šťuky skôr zabrali na farby prirodzené (biela ryba). A sumce? Tie zvyčajne zabrali na farby, ktoré neboli nijako ligotavé.

Ďalšou špekuláciou je často miesto lovu, kde a kedy dravca hľadať. Táto téma je veľakrát najviac diskutovanou pri love. Prečo musíme loviť sumcov na hlbokých vodách, prečo zubáče nejdú cez deň? Prečo musíme hľadať šťuky medzi prekážkami a prečo boleňov v prudších úsekoch? Veľa zubáčov sa dá uloviť aj cez deň, aj keď je to známy nočný dravec. Avšak cez horúce letné dni si aj počas dňa vybehne na plytčinu niečo uchmatnúť. Vlani som celý rok neulovil ani jedného sumca vo väčšej hĺbke ako 4 metre. V roku 2015 zasa neboli v menšej vode ako 4,5+ m, tak nech si rybár vyberie. Ďaľšou ukážkou porušenia pravidla boli bolene, ktoré som pravidelne ulovil na hlbokých úsekoch riek a pri love sumcov v 6-metrovej hĺbke. A zubáče? Asi v polmetrovej vode na štrkovej stolici počas páliaceho slnka.   

Z tejto variability je vidieť, že „špekulovať“ sa pri vode oplatí. Nie vždy to, čo sa píše je pravda. Nie vždy je to, čo sa propaguje, zároveň to pravé orechové. Rybolov a prívlač vôbec je o neustálom špekulovaní nad všetkým možným. Ak sa to robí skostnatene, tak to určitý úspech, samozrejme, môže priniesť, no bude to len tisícina toho, čo by každý mohol dosiahnuť. Niekedy som presvedčený, že sa to pre niekoho aj tak nikdy nezmení. Niekto aj napriek tomu bude jednoducho len nahadzovať a ťahať ako doteraz. Niekedy si hovorím, že chvalabohu…


Peter Bitter


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.