Posvätné ryby

Ryby, ktorým sa dostala výsada božskosti

Pri predstave rýb v náboženstve si Európania spomenú pravdepodobne v prvom rade na kapra. Kapra si v kresťanskom svete väčšina ľudí spája predovšetkým s Vianocami. Prečo je to tak? Nájdu sa vo svete aj iné kultúry a náboženstvá, ktoré majú posvätnú úctu k rybám?

Kapor rybničný je vyšľachtená ryba, ktorú hlavne v stredoveku chovali v mnohých kláštoroch. Boli to práve kresťanskí mnísi, ktorí ho rozširovali a chovali v jazierkach súvisiacich s ich areálmi, keďže mäso z rýb bolo považované za pôstne jedlo. Toto presvedčenie je zrejme následkom toho, že prví Apoštoli boli rybári a samotný Ježiš mal rozmnožiť ryby a nakŕmiť nimi hladujúcich. Prvými nasledovníkmi Ježiša boli bratia Ondrej a sv. Peter (patrón rybárstva, mal byť prvým pápežom) a obaja boli rybári. Práve pri rybačke sa s nimi stretol aj Ježiš. Zrejme aj vďaka tomu sa stal neskôr symbol ryby tajným symbolom kresťanstva. Ichthys (grécky ryba) sa pre nich mala stať zloženinou a šifrou. Malo ísť o prvé písmená slov Iésús Christos Theú Hyios Sótér, v preklade Ježiš Kristus, Boží syn, Spasiteľ. No a prečo sa touto posvätnou rybou našich štedrovečerných stolov stal práve kapor? Možno šlo o jeho relatívne ľahké chovanie v stredovekých podmienkach a aj o to, že sa dal ľahko preniesť z miesta na miesto, keďže vydrží bez vody veľmi dlho (stačí vlhká handra). Kapor sa stal pre mnohých ľudí jedným zo základných symbolov Vianoc a s nimi určitým spôsobom aj kresťanstva.

Pravdou je, že kým u nás je to hlavne o jednom dni v roku, kedy je kapor Niečím, tak v starovekom Egypte boli viaceré druhy rýb pokladané za posvätné celoročne. Napriek tomu, že mnohé ryby sa bežne lovili a konzumovali, posvätné osoby (faraóni, kňazi) mali tento pokrm zakázaný vždy. Ryby v nich vzbudzovali nepríjemné pocity tým, že išlo o mlčanlivých obyvateľov hlbín, kde sa mali živiť aj časťami tela boha podsvetia, Usira. Podľa mytológie totiž Sutech, brat najvyššieho boha Usira, svojho brata zabil, roztrhal ho na kusy a časti jeho tela porozhadzoval po Egypte, aby ho Eset, Usirova manželka, nemohla oživiť. Niektoré časti tela skončili aj v životodarnom Níle, konkrétne šlo o penis. No a keďže ryby požierajú mnohé veci vo vode, mali sa živiť aj Usirovím údom. Práve preto bolo pre posvätné osoby mäso rýb tabu. Niektoré druhy ako rypec (Mormyrus kannume) boli neprijateľné pre všetkých. Práve tieto ryby sa mali kŕmiť na časti z boha. Boli zasvätené bohyni Hatmehit, ktorá bola uctievaná v meste Mendes (Džedet). Niektorým rybám sa však v Egypte dostalo špeciálnej opatery. Počas rôznych období starovekého Egypta sa rôznym druhom dostalo tej výsady, že museli byť po ulovení hneď a veľmi opatrne vrátené do vody. Pokladali ich totiž za posvätné a zasvätené konkrétnym bohom. No a bohov si chcel len málokto pohnevať. Medzi takéto druhy patril napríklad úhor, ktorý bol posvätnou rybou boha Atuma, boha mesta Héliopolis. Úhory sa dokonca aj mumifikovali. Nílsky ostriež bol zas zasvätený bohyni vojny a umenia – Neith. No a ak by náhodou niekto aj tak chcel skúsiť pokúšať bohov tým, že by ich rybu nechcel pustiť sám od seba, existovali prísne tresty pre takéhoto previnilca, ak sa, samozrejme, na neho prišlo.

Ryby boli veľmi uctievané aj vo východnej Ázii. V starovekej Číne boli ryby (jü) symbolmi hojnosti a šťastia. Bývali zobrazované aj na obrazoch, či amuletoch. Napríklad kapor plávajúci proti prúdu bol symbolom sily, odvahy a vytrvalosti. Presne všetky tieto vlastnosti mal priniesť aj nositeľovi amuletu. Rovnakú funkciu mali a majú ryby  aj v Japonsku. Ešte v súčasnosti tu vešajú papierových alebo látkových kaprov (tzv. koinobori) na Deň detí (5. 5.). Pretože aj podľa Japoncov predstavuje ryba plávajúca proti prúdu do potokov a kaskád silu, odhodlanie a energiu. Istú posvätnú úctu k rybám a dôkaz o viere v ich duchovnú a fyzickú silu predstavujú aj v Japonsku a Číne veľmi obľúbené tetovania s vyobrazením rýb.

Môžeme ešte ostať vo východnej časti sveta, konkrétne v Polynézii. Tu sa tešili veľkej úcte žraloky a zrejme sa niet čomu diviť. Sú to síce paryby, ale to vtedy nevedeli a dnes ich tiež mnoho ľudí zjednodušene za ryby považuje. Žraloky boli uctievané, ale rovnako aj obávané. Zajatci museli bojovať v špeciálne skonštruovaných arénach so žralokmi na život a na smrť (obdoba gladiátorských hier), kde bol žralok ako sudca. Na veľkého žraloka menom Niuhi mohol pre zmenu „poľovať“ len kráľ. Okrem toho sa verilo, že niektorí ľudia sa môžu premeniť na žraloka a konať tak zlo, rovnako ako vlkodlaci v Európe. Preto, ak išiel niekto na ryby, nemal nikomu hovoriť kam. Ak by to povedal nesprávnej osobe, tá by si ho mohla nájsť na mori vo svojej zubatej podobe a ľahko ho zabiť.

Nielen na východ od nás mali ľudia v úcte niektoré druhy rýb pre ich silu a húževnatosť. V severnej Amerike mali rôzne indiánske kmene v posvätnej úcte lososy, ale aj jesetery. To mohlo súvisieť aj s ich pravidelnou migráciou, ktorá znamenala hojnosť potravy pre celý kmeň.

Samozrejme, s rybami v mytológii sa stretneme aj v Európskych predkresťanských mýtoch. Často ide hlavne o šťuky. Fínsky národný epos Kalevala popisuje významnú úlohu obrovskej šťuky, zo spodnej čeľusti ktorej vytvoril mág Väinämöinen hudobný nástroj kantele (fínsky národný strunový nástroj). Vďaka nemu mohol konať magické činy, ako napríklad zvolávať všetky lesné bytosti. V inej mytologickej verzii mala táto obrovská šťuka v tele dokonca oheň, ktorý bol dar ľuďom. Vďaka tomu získali teplo, ochranu, či možnosť tepelne spracovať potraviny. To bol skutočne veľký dar.

Šťuka sa dostala aj do ruského folklóru, kde si ľudia tradovali, že je jednou z mnohých prevtelení zlého vodného ducha – Vodníka. Keďže v mytológii si často rozprávania protirečia, aj v tej ruskej nájdeme aj známky o tom, že šťuka je aj veľmi dobrá. Verilo sa, že stará šťuka splní prianie tomu, kto ju uloví a pustí znova na slobodu.

Rybiu mytológiu by sme mali zavŕšiť nejako megalomansky a hviezdne. V tomto smere doslova. Väčšina ľudí vie, že na oblohe má byť okrem iných aj súhvezdie rýb. Ako však k tomuto pomenovaniu prišlo? Podľa gréckej mytológie sa v minulosti prechádzala Afrodita (bohyňa lásky) so svojím synom Erósom (stelesňoval lásku medzi partnermi) popri brehu rieky Eufrat. Objavil sa tam však stohlavý obor Tyfón. Ten sa dokázal premeniť do psej, ľudskej alebo dračej podoby a zničil všetko a každého. Bohyňa so synom skočili vystrašení do rieky a premenili sa na ryby, aby Tyfónovi unikli. Na pamiatku toho, ako sa rýchlo zachránili, boli prenesení na oblohu. Ešte v starovekom Ríme sa toto súhvezdie volalo Venuša a Cupido (teda gr. Afrodita a Eros), až neskôr, keď aj Babylónčania, Asýrčania a Peržania potvrdili, že aj oni tam vidia ryby, premenovalo sa oficiálne toto súhvezdie na súhvezdie Ryby.

Môžeme povedať, že ryby ľudí fascinovali naprieč dejinami a kultúrami. Z niektorých príkladov je zrejmé, že ryby mali pre ľudí veľký význam už v dávnych časoch. Nie vždy šlo len o objekty stravy, ale v niektorých prípadoch o zbožšťované a posvätné tvory, ktorých podobenstvá v rôznych amuletoch mali nositeľovi priniesť úspech v živote. No a ak si niekto myslí, že dnes sme snáď už z tohto legendárneho sveta vypadli a ryby stratili svoj závoj tajomna, nech si len spomenie na rôzne „vyprávačky“ od vody. O ohromnej starej hlavátke, ktorá prebýva v jednej zátoke a bola stará, už keď môj dedko bol chlapec; o metrovej šťuke, ktorej sa podarilo ujsť toľkokrát, že si vlastne len robí z rybárov srandu; či mnohé iné legendy od vôd, ktoré vznikajú ešte aj v dnešnej modernej dobe. A to je zrejme aj dobre, lebo tieto tvory si svoj punc tajomna a úcty zaslúžia.

Milan Hepner

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.