post

Pažravý netvor?

Pažravý netvor?


V poslednom čase sa veľmi často stretávam s názormi, že sumec je škodná, že plieni rieky. Že ho treba zabíjať, lebo devastuje kaprov a podobne. Chytám sumce už pár rokov, mám priateľov sumčiarov po celom Slovensku, ale aj v zahraničí a keď sa stretneme, určite si každý vie predstaviť, ako prebieha naša debata. Za celý čas čo rybárčim, som nechytil jediného sumca na kapra a ani som nepočul, že by niekto na kapra chytal. Vždy sa ako „nástražka“ dáva pleskáč, jalec a podobné biele ryby. Prečo asi.

Netvrdím, že sumec kapra nechytí, ale určite nie zdravú rybu v plnej kondícii. Vopred avizujem, že tento článok nie je o chovných rybníkoch, tam sumec nemá čo robiť. Píšem o riekach a priehradách, kde sa sumce a kapry voľne vyskytujú. Čítal som články o tom, ako sumce vyžierajú rieky a vraj vďaka nim je stále menej kaprov. Nie je to tak dávno, čo sa kompetentný hospodár priehrady Domaša vyjadril do televízie v podobnom duchu. Nechcem tu nikoho obviňovať, ani na nikoho útočiť, ale poďme si to reálne zhodnotiť a zistiť, čo je pravda a čo sú vymyslené historky, ktoré majú zakryť niečo úplne iné, ako v skutočnosti je.

Ak sa pozrieme do zahraničia na vychýrené rybárske destinácie, ako je v Taliansku rieka Pád, vo Francúzsku rieka Rhona a v Španielsku Ebro, zistíme, že sa tam chytajú kapitálne sumce a kapitálne kapry. Žijú spolu v jednej a tej istej vode. Prečo španielske, talianske a francúzske sumce nevyžierajú kapry a tie naše slovenské áno? Ja som presvedčený, že to nebude v sumcoch, ale že problém je v nás ľuďoch, v našej mentalite, v našom myslení a v tom, ako si vieme prírodu a ryby v nej vážiť a chrániť. V minulosti som sa stretol s prípadmi, keď daný rybár usmrtil kapitálneho sumca, ale aj kapra len preto, aby sa mohol pochváliť a ukázať ho chlapom v krčme. Ukázal ho piatim ľuďom a potom ryba putovala na smetisko, lebo nevedel, čo má s tak veľkou rybou urobiť. Nebránim nikomu, nech sa pochváli, ale v dnešnej dobe existujú iné a príjemnejšie prostriedky, ako ukázať svoj úlovok svetu. Ak si človek urobí fotku alebo video, uvidí ho oveľa viac ľudí a je určite príjemnejšie pozerať sa na krásnu rybu, ktorá je pustená späť do vody, ako na sumca alebo kapra zaveseného doma na háku.

Nepíšem ani o tom, že si nemáme brať nejaké ryby, samozrejme, každý má na to právo a nikoho som nikdy neodsúdil, že si zobral metrového sumca alebo 2kg kapra. Píšem o kapitálnych rybách, ktorým trvá určite roky, pokiaľ dorastú do takých rozmerov, že keď ich máme na udici, rozbúši sa nám srdce a adrenalín stúpne do nebies. Práve takéto ryby v našich riekach stále ubúdajú a nie je to vinou sumcov, ale nás ľudí. Aby som nerozprával len o zahraničných riekach, porovnajme si dve vodné nádrže u nás na Slovensku a to sú Domaša a Zemplínska šírava. Tieto dve nádrže sa nachádzajú v rovnakom podnebí, sú rovnako staré a je v nich rovnaká osádka rýb. S jedným základným rozdielom. V jednej je dovolené brať ryby a v druhej je spôsob lovu „chyť a pusť“. V oboch týchto nádržiach je nespočetné množstvo malých, ale aj kapitálnych sumcov, o čom sa mohol presvedčiť každý, kto tam chodí na ryby. Na Domaši sa rybári sťažujú, že sumce im vyžierajú kapry. Na Zemplínskej šírave kapry nemiznú, ba práve naopak, darí sa im tam veľmi dobre, je ich tam čoraz viac a aj stále väčšie a väčšie kusy. A teraz tu vyvstáva otázka, kto vlastne žerie tých kaprov? Odpoveď nechám na každého rybára, nech si urobí úsudok každý sám.

A aby som vám predložil nejaký dôkaz, prikladám výsledky pretekov zo Zemplínskeho kapra, kde sa každý rok, odkedy je spôsob lovu „chyť a pusť“, čiže zákaz brať ryby z vody, zvyšuje nielen množstvo, ale aj hmotnosť chytených kaprov.

Rok – Množstvo v g – Počet ks

2009 – 86951 – 134

2010 – 294498 – 49

2011 – 340182 – 54

2012 – 304000 – 44

2013 – 1595170 – 257

2014 – 2189705 – 340

2015 – 4440271 – 623

2016 – 4018460 – 511

2017 – 5244932 – 603

Myslím, že tieto čísla hovoria sami za seba a viem, že určite to nie sú sumce, čo spôsobujú, že v našich riekach a priehradách je stále menej a menej rýb.


Peter Gere


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.