post

Osobný rekord

Osobný rekord


Slovenský súkromný revír vie očariť krásnymi rybami


Keďže u nás sa zatiaľ nedá chytať, vybral som sa tentoraz aj s kolegom Radom na súkromný revír na južné Slovensko. Volá sa Vacička Carp. Pri výbere revíru sme sa dohodli s kolegom, že zvolíme niečo ťažšie. Aspoň z môjho pohľadu môžem potvrdiť, že je to skutočne komplikovaná voda s členitým dnom.

Veľmi sa nám zapáčilo prostredie a rozloha jazera, ktorú som osobne veľmi vítal. Našiel som totiž revír, ktorý je priam stvorený na lov na náhod. Práve takému lovu sa venujem už nejaké tie roky. Už doma sme špekulovali o taktike a systéme chytania. Keďže sme išli ako tím, tak medzi nami musí byť aj tímová práca a rešpekt. Bez toho to rozhodne nejde. Jednou z výhod, ktorá ma na tomto revíri potešila, bola mapka zachytávajúca pohľad na jazero zhora. Táto súkromná voda nás priam očarila svojím rozložením a krásnym prostredím.

Na túto výpravu, aj keď v konečnom dôsledku krátkodobú, pretože nám čas čistého lovu vyšiel na 48  hodín, sme sa náležite prichystali. O to ťažšie bolo dopraviť sa na miesto, keďže sme mali len jedno auto. Hneď po príchode k vode nás privítal príjemný majiteľ. Tak sme sa, samozrejme, aj porozprávali. Bolo vidieť, že mu veľmi išlo o to, aby mal aj rybár úspech na jeho vode. Bol som nadmieru spokojný. Vysvetlil nám, akú osádku rýb môžeme čakať, opísal miesta a povedal nám o profile dna. Ochota z neho priam žiarila, bolo to nad moje očakávania. Málokedy sa stretnem s takým človekom, no vážne super. Nedá sa to priam opísať. Nuž, v tomto ročnom období  je táto voda ťažká a to nám zdôraznil sám majiteľ.

Lov na členitom dne nie je taký jednoduchý, ako sa zdá v niektorých prípadoch. Voda bola ľadová. Myslel som si, že na juhu bude teplejšie ako u nás na východe. Bola to ťažká výprava čo sa počasia týkalo. To sme mali veľmi zlé. Bola zima, mráz a dážď aj s poriadnou víchricou. Prvú noc sme strávili v teplote mínus dva stupne. Vo vode bolo ťažké si aj ruky opláchnuť a nie to ešte očakávať nejakú výraznejšiu aktivitu rýb. Keďže sme pricestovali po 16-ej hodine, mali sme čo robiť, aby sme si stihli vybaliť a postaviť bivak. Stmieva sa skoro, ale aj napriek tomu sme to stihli. Udice sme nahadzovali ešte za šera, a tak mohli byť montáže vo vode od príchodu. Pri vode sme museli trochu svoj spôsob zmeniť, ale stihli sme to na jednotku. Nečakane sme sa už po dvoch hodinách mohli pochváliť prvou rybou. Krásnym kaprošom s hmotnosťou 7 kíl, ktorý zabral na soluble. Pri love sme sa venovali hlavne soluble, tú sme striedali s dipom a veľmi nám bola nápomocná aj pasta. Museli sme upraviť montáže, keďže sme nečakali takú ľadovú vodu. Preto sme museli aj ubrať z dĺžky. V chladnejšej vode používam montáže kratšie.

Už nad ránom sme sa dočkali výsledku. Na dipované soluble nám zabral krásny kapor s hmotnosťou 21,80 kg. Priam úžasné! Kolega Rado ho zdolával necelú polhodinu, ale nakoniec bol náš. V konečnom dôsledku sme sa dozvedeli, že sme prekonali rekord jazera. ,,Vauuu“. Inšpirácia bola vďaka tomu lepšia a stúpala nám aj nálada. Pri tom všetkom som zabudol aj na svoju kávu, ktorá mi stihla zvrchu zamrznúť. Až taký mráz sme určite nečakali. Prišla ďalšia zmena počasia.

Na druhú noc sme mali dážď s poriadnou fujavicou, kde už bol problém to vydržať. Ryba ani náznak. Keby prišiel aspoň malý záber. Boli sme dvanásť hodín bez záberu. Skutočne môžem tvrdiť, že táto rybačka bola veľmi vydretá a namáhavá, čo sa týka aj nás samotných. Vietor nás prefúkal, zmoknutí, no proste ľudovo povedané brutal.

Čo sa týkalo kŕmenia, lebo to zrejme zaujíma každého, tak celé naše kŕmenie spočívalo len v kŕmení do PVA pančuchy. K tomu sme za celú dobu nakobrovali spolu len pol kila boilisu. Preto môžem pokojne tvrdiť, že sa to ani nedá nazvať kŕmenie. Nemá zmysel kŕmiť, keď ryba nemá pomaly žiadnu aktivitu. Tu vyhrávala jednoznačne taktika a spôsob lovu. Na to sme s kolegom hrdí, že prvýkrát na takomto revíri a dočkali sme sa úspechu. Je známe, že ak si chce človek zachytať poriadne, tak na takúto vodu a v tomto ročnom období, sa treba vybrať aspoň na štyri noci. Ale my sme sa úspechu dočkali skôr, za čo sme boli naozaj šťastní. Sme veľmi radi, že na slovenskej súkromnej vode bol zdolaný krásny kapor s hmotnosťou 21,80 kg. To si veľmi ctíme. Konečne sme sa v našej republike dočkali aj takých krásavcov na čo sme hrdí. Viem, že aj sám Radko je pyšný na to, že má osobný rekord zo slovenskej vody. To sa mu ráta najviac.

Tak na záver, v tomto prípade určite vyhráva taktika a systém lovu, v ktorom sa vieme zhodnúť na jednotku. Myslím a s hrdosťou môžem tvrdiť, že sme po sebe zanechali kus práce a krásne spomienky. A vďaka tomu sa vytiahol aj nový rekord jazera.

Tak sa už len tešíme na ďalšiu spoločnú rybačku.


Marek Šeba


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.