post

Nevydarený začiatok

Nevydarený začiatok


Nie vždy sa výprava podarí, no odmena môže byť o to sladšia


Jeseň, na ktorú som sa celé leto tešil, pre mňa nezačala dvakrát najlepšie. Prvá výprava, ktorú som podnikol, bola na českej zväzovej priehrade a mala byť maximálne rekreačná. Po niekoľkých mesiacoch pracovného maratónu som hľadal pokoj a odpočinok. Toho sa mi dostalo a k tomu som si skvelo zachytal. Hneď prvý záber bol od veľmi pekného kapra, ale, bohužiaľ, to bol on, kto súboj vyhral. Veľkosť ostatných kaprov už nepresahovala 10kg hranicu, ale o to tu vôbec nešlo.

Na ďalší výlet za kaprami som sa vydal s našou riaditeľskou dvojicou Milanom a Petrom. Rovnako ako minulý rok smeroval až na východ Slovenska a to na vyhlásený pretek v love kaprov na Zemplínskej šírave.

Naše celoročné tešenie na tento pretek a všetky šance na úspech zhoreli na samotnom začiatku, keď sme sa nedostali ani k losovaniu a zostala na nás hotová „žumpa“. Každý, kto sleduje a orientuje sa v dianí tohto preteku vie, že lovné miesto Prímestská 3 je to, čo fakt nechceš. Aj napriek počiatočnej smole sme sa snažili vyťažiť z danej situácie maximum a aspoň sa umiestniť čo najlepšie v našom sektore. Záver pretekov bol pre mňa ešte tragickejší. Aby to nebolo tak nudné, zrazil som sa so slovensko-ukrajinským mutantom, ktorý ma skoro pripravil o zrak. V skutočnosti to bola obyčajná muška, ktorá mi vletela do oka. Skončilo to rozsiahlym zápalom očnej rohovky, ktorý ma odstavil na tri týždne pracovnej neschopnosti. Bol som z toho úplne vyriadený. Najlepšie obdobie na ryby a ja som ho trávil so zaviazaným okom v zatemnenej miestnosti.

Keď som bol konečne fit, vydal som sa okamžite k vode. Všetko som vsadil na dve úplne odlišné karty a to na novinky pre rok 2018. Korenené a veľmi pikantné Mexicano, od ktorého som si sľuboval rýchle zábery aj v prípade, že by ryby neboli veľmi aktívne. Druhá bola úplne prírodná, so silnou a atraktívnou vôňou, boilies najvyššej rady Dead Sea, ktorá ma za úlohu jediné, a to prilákať a chytiť tie najväčšie kapry. Mojou náplasťou na dušu bolo to, že som sa trafil do obdobia, kedy ryby boli pri chuti. Môj prvý kapor po dlhom pôste bol krásne stavaný šupík s hmotnosťou rovných 14 kg na Mexicano, ktoré zabralo ešte rýchlejšie, než som čakal.

Nasledovali ďalšie a ďalšie zábery a ja som sa radoval z nových úlovkov. V jeden deň navečer sa pri pomaly zapadajúcom slnku pozerám na prúty. Na Dead Sea to raz krátko „píplo“. Swiner sa nepatrne pohol nadol a hneď povyskočil. Hovorím si, „sakra, pleskáč!“ Dvíham prút a ľahko prisekávam. Prút ide okamžite do „tvrda“. „Zachytil som,“ pomyslel som si. Náhle napätie v rukách zosilnelo a prút sa skláňa k hladine. Okamžite mi je jasné, že ide o skutočne veľkú rybu. Snažím sa zachovať pokoj a neurobiť zbytočnú chybu. Tentokrát stojí šťastie pri mne a do podberáku dostávam ohromného šupináča s hmotnosťou 26,50 kg. Ten pocit sa nedá popísať a teraz, keď spätne píšem tieto riadky, sa mi tieto pocity vybavujú. To je predsa to, čo mám na tomto koníčku rád. Pocity, zážitky a spomienky od vody vám nikto nemôže vziať.

Po tomto fantastickom úlovku by každý mohol prehlásiť, že pre danú sezónu má splnené a už viac nepotrebuje. Na mňa to malo úplne iný účinok. Doslova ma to „nakoplo“ k ďalšej honbe za kaprami a netrvalo dlho a bol som zas pri vode s rovnakými zbraňami: Mexicana a Dead Sea. Prvý deň navečer Mexicano a jazda ako z učebnice. Často sa mi stáva, že najlepšiu rybu chytím hneď na začiatku výpravy a teraz to bolo rovnaké. Pekne tučnučký šupík s hmotnosťou necelých 18 kg. Čo dodať, fantázia. Druhý deň prišiel ďalší pekný kapor 12,50 kg na Dead Sea.

Keď píšem tieto spomienky na nedávne úspechy, nie je ani polovica septembra a ja s radosťou môžem plánovať ďalšie výpravy. Sezóna pre mňa totiž ešte nekončí.


Milan Výprachtický – No respect-Kimot Team


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.