post

Neviditeľná kaprárina

Neviditeľná kaprárina


Rybárske výpravy tak, ako ich možno nepoznáte


Neznáme miesta, ďaleké krajiny a dlhé hodiny, dni, či týždne strávené pri vode v osamelom čakaní na vytúžený záber veľkej ryby. Poruke je len to, čo ste si doniesli so sebou, prípadne previezli na člne. Čo ste zabudli doma, to nepotrebujete a musíte sa s tým zmieriť. Výpravy za veľkými rybami to veru nie je med lízať. Je to síce lákavé ako jedno veľké dobrodružstvo, ale ak ho má človek prežiť bez ujmy na zdraví, nielen tom fyzickom ale aj psychickom, musí to byť najmä dobre pripravené dobrodružstvo.

Túto tému sme si so Šunesom dohodli ešte v lete na Oravskej priehrade, kde bol spolu Jardom Tešínskym na testovacom love. Zaujalo ma ich kompletné vybavenie pre dlhodobý pobyt a lov rýb v odľahlých končinách. A nie len to. Tak dokonale ako boli pripravení na lov, boli nachystaní aj na pobyt mimo civilizácie. Mali so sebou všetko, čo potrebovali a mali to vypočítané presne na deň. Aj o tom je totiž veľká kaprárina. „Aby nás to čakanie na rybu a odriekanie niekedy na rybách nezabilo“, pomyslel som si spomínajúc na nás rybárov, turistov, amatérov. Boli tu týždeň, príliš sa im nedarilo, a tak som sa začal vypytovať práve na toto „neviditeľné“ pozadie rybolovu. Šunes ochotne odpovedal na všetky otázky a iba sa nad niektorými z nich občas usmial.

Red.: Ponocovanie, nepravidelná strava, alkoholické žúrky a rybačka len tak na oko, aby sa nepovedalo, že nemáme nahodené. Aj tak možno viacerí bežní rybári vnímajú niekoľkodňové dobrodružné výpravy za rybami nielen na našich, ale aj zahraničných revíroch. Po takejto rybárskej dovolenke potrebujú mnohí lovci často ešte pár dní voľna na zotavenie. Možno som zašiel až príliš do minulosti, keď sa to pri našich vodách dialo úplne bežne a nič iné nebolo. Je tento trend podľa teba na ústupe? Pochopili už konečne rybári, že cielený lov veľkých rýb nie je len o technike, ale aj o kvalitnej príprave, výdrži, skrátka o tvrdej loveckej reholi, ktorá sa nedá kúpiť v žiadnom rybárskom obchode, ale treba si ju poctivo odmakať?

Šunes: Ja rybačku vnímam ako lovec, takže na rybách sa venujem a sústreďujem zásadne na samotný lov a činnosti s ním súvisiace. Už ako malý chlapec som vedel, že pri vode treba byť ticho a nenápadne. Samozrejme, aj keď dnes väčšinou lovím na rozsiahlych priehradách, kde to nie je tak dôležité, ale aj tak sa tak správam. Od malička mám v sebe dané určité zásady stravovania a životosprávy, ktoré prirodzene rešpektujem a patrí to ku mne. Bankety na rybách som nikdy nepodporoval ani sa ich nezúčastňoval a rybárom-alkoholikom som sa vždy vyhýbal. Mnohí rybári aj dnes lovia takýmto spôsobom. Chápem aj ich, majú málo času a krátku dovolenku, chcú prežiť na rybách s kamarátmi, gulášovaním a pivečkom. Nie som ani ja svätý, mám rád zábavu v okruhu správnych ľudí so všetkým, čo k tomu patrí, ale nie na mojej výprave. Na mojich výpravách žijem tak, aby som ich prežil v psychickej a fyzickej pohode a všetko, čo by mi to mohlo narušiť vylučujem. Moju myseľ sústreďujem len na lov a nástrahy prírody, ktoré sú nevyspytateľné, ale treba byť na ne pripravený.

Red.: Rybárske vybavenie teraz nechajme na chvíľu bokom. Byť dva alebo tri týždne v kuse na rybách, dokonca často osamote, je mimoriadne náročné. Ako sa na takýto spôsob života pripravuješ? Čo všetko sa mení oproti tomu, keď si doma a máš poruke všetko, čo potrebuješ? Tam si to zobrať predsa nemôžeš.

Šunes: Na dlhé výpravy a obzvlášť na odľahlých, neprístupných miestach sa treba samozrejme po všetkých smeroch pripraviť. Mnohé predošlé výpravy ma poučili čo vôbec na ich plnohodnotné prežitie potrebujem. Dnes už mám svoju výbavu vyskladanú do detailov a nič mi nejako výrazne na výpravách nechýba. Určite tam neočakávam čašníka v bielej košeli, alebo ženu v lodičkách. Samozrejme, svoje požiadavky podriaďujem tomu, že výpravu trávim mimo civilizácie, na odľahlých miestach a jediný obranný val je môj bivak. Bivak je môj dočasný domov, obývačka, spálňa, kuchyňa. Okrem potrebnej a spoľahlivej rybárskej výbavy si zakladám na pre mňa dôležitých kuchynských pomôckach, aby som vedel plnohodnotne variť, nie na kolene. Nevedel by som na výprave žiť na jednej konzerve denne a piť len pivo. Jednoducho si tým, čo ješ. Vyváženosť stravy mi dáva fyzickú pohodu a tým pádom aj psychickú. Som rád, keď mobil a veci s tým súvisiace ako email a podobne nemusím na výpravách využívať. Ale v dnešnej dobe sa tomu nevyhnem a mnoho pracovných záležitostí musím riešiť práve takto. Niekedy v minulosti som si robil dôkladné zápisky o prebiehajúcej výprave, počasí, zaujímavostiach, mojich postrehoch, ktoré ma posúvali vpred, jednotlivých úlovkoch atď. V dnešnej dobe už tomu neprikladám takú dôležitosť, a nepraktizujem to, asi sa mi zlepšila pamäť J Ale, samozrejme, v značnej miere využívam moje skúsenosti a zážitky, ktoré sa často opakujú. Čas trávim čítaním rôznych časopisov, ktoré zhromažďujem doma a na výpravách následne čítam. Dnes už je skoro všade mobilný signál a veľa čítam na nete. Mnoho času venujem foteniu a príprave video-materiálu, hlavne keď sa priaznivo vyvíja výprava a viem, že vyrobím film, článok atď. Ak sú v dostupnej blízkosti rybári, vždy príde k tomu, že ja alebo oni sa zastavia na pokec o tom, či sa darí, alebo nie. 

Red.: Tvoja postava hovorí sama za seba. Určite tráviš dosť času cvičením vo svojej posilňovni v Galante. Tvoja partnerka je tiež podobného zamerania. Takže to máte v rodine a je to vaša životná filozofia. Berieš si na ryby aj činky, alebo nejaké iné náradie na cvičenie? Ako túto vec riešiš v prírode pri vode?

Šunes: Áno, celý život som sa venoval rôznym športom, pri ktorých prebiehala príprava aj v posilňovni. Tréning s činkami mi ale vždy najviac imponoval, a preto som počas celého života trénoval a trénujem práve tak. Trénujem 5–6-krát v týždni a určite mi tento štýl života práve na rybách uľahčuje mnohé situácie. Na rybách mám svoj režim a dodržiavam tréningové dni aj tam. Na ľahšie výpravy nosím aj jednoručné činky, s ktorými viem trénovať celé telo a na ťažšie výpravy obmedzené množstvom a hmotnosťou materiálu nosím len posilňovacie gumy. Využívam aj veslovanie na člne, pri zavážaní polovicu trasy určite veslujem a motor nevyužívam. Fitness životný štýl (tréning, strava, relax) máme v rodine. Partnerka je boss v gyme, trénerka, motivátorka a srdce a duša celej posilňovne. Chápeme sa, podporujeme sa, a preto je všetko ok. So ženou s inými návykmi by som už nevedel žiť. Život na rybách sa snažím čo najviac priblížiť k životu doma, aj keď v mnohých smeroch to je forma praveku.

Red.: Lov rýb je v tvojom podaní absolútne profesionálna záležitosť, ktorú by si asi ani nevedel robiť inak. Poraď nám, obyčajným klasikom, napríklad v strave, ako sa na dlhodobý pobyt pri vode pripraviť. Predstav si, že by sme mali stráviť napríklad tri týždne na Radute v Rumunsku a chytať tam ryby tak, aby sme to zvládli. Čo by sme si mali vziať, ako sa zásobiť, ako tráviť deň a byť pri tom stále v dobrej nálade a kondícii?

Šunes: Mnoho kamarátov sa ma snažilo napodobniť v stravovaní, ale po niekoľkých pokusoch to vzdali, či už z lenivosti, alebo slabého chcenia a presvedčenia. Recept na dlhodobý pobyt pri vode a vhodné stravovanie nie je. Ja nosím so sebou všetko to, čo mne spríjemňuje pobyt a dlhý čas na výprave. V drvivej väčšine mám práve ja so sebou najviac materiálu, tašiek, debien. Vtedy som spokojný a pokojný, myslím si , že ma nemôže nič prekvapiť a zaskočiť. Jednoducho, tak to chcem. Niektorí chalani to vidia tak, že sa trápim, náročné to je a tak. Nie  je, ja to chcem a nevnímam to ako trápenie a prácu navyše. Nie je ani návod na trávenie dňa. Ja mám rád pokoj, pohodu. Niekoho to zase nudí a celý deň bezvýznamne pobehuje. Človek musí vydržať hlavne sám so sebou a toto mnohí nezvládnu, a tak ich plánované dlhé výpravy končia po pár dňoch. Lov z člna, úplne sám, na minimálnom priestore preverí každého psychiku a až tam človek spozná sám seba. Lov na Radute by som nepovažoval za úplne náročný. Ok, dlhý čas a všetko s tým spojené. Ľudia starajúci sa o chod lovu na jazere sú na môj vkus až otravný. Každý deň sa zastavia, či nepotrebuješ jedlo, vodu, nákup v obchode atď. Ja to nepotrebujem, vždy idem zásobený na výpravu tak, aby som vydržal so všetkým do konca výpravy. Všetko navyše je bonus, ktorý málokedy využívam.

Red.: Dokázal si už nájsť na svoje výpravy parťáka, ktorý by sa vedel aspoň priblížiť tvojmu spôsobu a systému stravovania a trávenia času na rybách? Alebo si pri partneroch na rybách tolerantný a prispôsobuješ sa im?

Šunes: Parťakov na ryby si nehľadám. Niekedy chcem loviť vyslovene sám, hlavne pri love z člna. Tento lov je nevyspytateľný, každý deň môžeš loviť na inom mieste, čo sa nemusí páčiť parťákovi, každý má iné predstavy o mieste lovu, v zlom počasí sa menia plány z domu, niekto to vzdáva, jednoducho je pri tomto love množstvo faktorov, ktoré by mňa brzdili a nie je čas vysvetľovať, prehovárať. Ja sa neprispôsobujem, moje výpravy sú moje plány, vízie, sny, s ktorými nemusí iný súhlasiť, a tak si idem svojou cestou. Na výpravu odchádzam kedy chcem, vrátim sa kedy chcem, ak uznám za vhodné, tak sa sťahujem v rámci jazera a nikto ma neodrádza. Samozrejme, mám mnoho kamarátov, s ktorými chodím na výpravy, ale je to tak, že každý je sebestačný a ide podľa svojho zváženia. Nemusíme sa vidieť aj pár dní a nikto nerieši, že som mu nepodobral rybu v noci a pod. Stravu si rieši každý sám a spoločné menu nepraktizujem. Jem v časoch, ktoré mi vyhovujú a jedlo, ktoré práve chcem. Jednoducho, nemám rád niekoho komandovanie.

Red.: Stretávaš na svojich výpravách rovnako pripravených lovcov (našich i zahraničných) alebo oni to až tak veľmi neprežívajú a dokážu si pri dlhodobej rybačke aj vyhodiť z kopýtka?

Šunes: Samozrejme, na veľké jazerá chodia pripravení lovci. Niekto viac, niekto menej. Do výbavy sú ochotní investovať skoro všetci. Najväčší rozdiel je vidieť v množstve a kvalite nástrah. Angličania sú väčšinou lordi so zvykmi z ich malých jazierok. Samozrejme, česť výnimkám ako môj kamarát Andy CHAMBERS, ktorý prijal moje pozvanie na Královú a týždeň sme lovili vedľa seba. Je to kaprár, ktorý dokáže aj päť týždňov sedieť na Oriente v brolly, alebo pán Paisley, ktorý vo svojom veku loví na veľkých extrémnych jazerách. Nemci sú Nemci, tých nemám rád. Vystupujú pri vode tak, ako v celej Európe, povýšenecky.  Mnohých Francúzov obdivujem a majú moje uznanie, vyrastali na ich veľkých jazerách, ktoré rád navštevujem a vedia sa vysporiadať s ich ťažkými podmienkami. Dnes už mnohí z nich dajú aj na moje skúsenosti a názory, čo je pre mňa pocta. Česi sú samostatná kapitola.

Red.: V čase, keď sme pripravovali tento rozhovor, si sa chystal opäť do Francúzska, na svoje obľúbené jazero Der. Z tvojich minulých výprav na toto miesto bolo jasné, že ťa čaká mimoriadne ťažká rybačka. Na čom si si dal najviac záležať a čo v tvojej výbave pribudlo navyše oproti predošlým výpravám?

Šunes: Skoro po roku idem opäť loviť na Der, už to vo mne vrie túžbou a očakávaním. Nič tam nie je zadarmo ani jednoduché a zaručené. Ale pocit sedieť na brehu jazera, kde sa vyskytujú obrovské kapry, určite najväčšie na obrovskom prírodnom jazere, je nenahraditeľný. Nech už to dopadne hocako. Už teraz, keď píšem tieto riadky, viem, že výprava bude opäť v znamení bahna. Podľa správ tam druhý týždeň prší a naďalej bude. Ale som na to pripravený a beriem to tak, že to je tá pravá tvár jazera. Vo výbave mi nič zásadne nové nepribudlo. Akurát po rokoch odchádzam bez svojho obľúbeného BIOSQUIDU, nahradil som ho BIOKRILLOM a CHILLI TUNA. Budem loviť na mieste, kde sa prepravujem so všetkými vecami na svojich člnoch. Voda v jazere už v tomto čase rapídne klesá a tábor budem budovať v bahne. Nepríjemná vlhkosť bude znásobená dažďami a o to viac budem musieť dbať o foto-video techniku.

Red.: Tvoja príprava na výpravu začína dlho pred odchodom a je okrem iného spojená s mimoriadne podrobným prieskumom danej lokality na diaľku, prostredníctvom internetu, telefonátov s kamarátmi, možno domácimi a tak podobne. Kedy sa však výprava pre teba končí? Je to vytiahnutím udíc z vody, príchodom domov, alebo sme ešte na niečo zabudli?

Šunes: Vždy pred výpravou si zhromaždím potrebné info o danej lokalite, na ktorú sa chystám. Iné to je ak idem na jazero po prvýkrát a iné ak sa na jazero vraciam po niekoľkýkrát. Ale vždy si premietnem aspoň okolie miesta, kde budem loviť. Výprava, vlastne šanca na úlovok či už je to niekoľkí, alebo by to bol prvý a posledný, pre mňa končí vytiahnutím posledného prútu z vody. Ak to bola úspešná výprava, stále si v mysli premietam jednotlivé úlovky ak neúspešná, tak o to rýchlejšie plánujem ďalšiu výpravu. Ďalšie pokračovanie výpravy nasleduje doma spracovaním materiálu, ako sú fotky, príprava článku, správy, príspevkov, alebo videa. Každá výprava sa mi hlboko vrýva do pamäti, či už bola úspešná, alebo neúspešná a tieto zážitky ďalej posúvam mojim priateľom pri rozhovoroch, na prednáškach a každému, koho to môže posunúť ďalej v prospech veci.    


Slavomír Pavle


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.