post

Miestne torpéda

Miestne torpéda


Veľké amury, tvrdé súboje a prebdené noci


Konečne prišiel dlho očakávaný deň „D“. V polovici augusta sme sa ja a bratanec Arnold rozhodli pre rybačku na miestnej zväzovej vode. Je to malé štrkovisko s viacerými polostrovmi, ale čo nemá do veľkosti, to má v kráse. Ide o ťažkú vodu plnú rôznych prekážok, kde sa skrývajú kapitálne ryby.

Po príchode k vode okolo obeda si vyberáme miesto s vysokým brehom. Po zmapovaní vody si vyberám dve miesta na protiľahlom brehu pri veľkom zatopenom strome s hĺbkou 2,8 m a druhé miesto pri rákosí s hĺbkou 2,3 m. Arnold si vyberá tiež protiľahlý breh, podobný pľac a hĺbky vody. Aj napriek dobre vyzerajúcim miestam nie sme veľmi nadšení, lebo voda má pri povrchu 32 stupňov a podľa informácií ostatných rybárov ryby vôbec neberú. Ako nástrahu volíme osvedčené boilies od nemenovanej firmy v sladkých a mäsových príchutiach. Prvý záber nenecháva na seba dlho čakať a pred zotmením zdolávam 3 kg vážiaceho kapríka, ktorého hneď púšťam späť. Zábery máme celú noc od podobných kapríkov, okrem môjho 6 kg vážiaceho šupiho. Po týchto kapríkoch prichádza nemilé prekvapenie, pretože ryby ďalšie dva dni vôbec neberú až na jedného 4 kg vážiaceho lysca, ktorého zdolal Arnold okolo 2. hodine v noci.

Skúšame rôzne kombinácie boilies a meníme montáže, ale nič nezaberá. Ako som už spomínal, ide o ťažkú vodu a takéto útlmy sú tu bežné. Už pomaly rozmýšľame, že zmeníme miesto, keď mám štvrtý deň podvečer brutálnu jazdu. Hneď po záseku cítim veľký odpor ryby, no asi po piatich minútach boja mi vošla do blízkeho stromu a odopla sa. Bola to veľká smola, že mi odišla krásna ryba. Podľa ťahu som tipoval rybu nad 10 kg. V duchu som si povedal: „Nevadí, aj ryby musia mať šancu a všetky ich na breh dostať nemôžeme.“ Po tejto smole sa na nás konečne trochu usmialo šťastie, ryby začali opäť brať a nemuseli sme meniť miesto. Počas noci sme chytili 7 kaprov od 3 kg do 5 kg. Aj keď to neboli žiadni obri, ale spravili nám obrovskú radosť. Ráno si unavení líhame a dospávame noc. Počas dňa nie sú žiadne zábery, nakoľko je veľmi teplo, na čo si spríjemňujeme deň kúpaním. Zábery prichádzajú po zotmení od menších kaprov. Ráno okolo štvrtej hodiny má Arnold razantný záber na mäsovú guľu, po záseku sa mu udica ohýba ako luk a z cievky sa bleskovo odvíja vlasec. Nato vykríkne: „Toto je rozbehnutá ponorka.“ No radosť a šťastie Arniho po pár minútach opúšťa a ryba mu uniká v konároch spadnutého stromu. Hneď nato Arni konštatuje, že mohlo ísť o kapitálnu rybu. Opäť sa nám lepí smola na päty, ale nevzdávame sa a snažíme sa bojovať až do konca. Ostávajú nám ešte dva dni lovu a stále verím, že príde niečo väčšie.

Cez deň som si všimol pri zatopenom strome, kde som mal jednu montáž, veľké víry a pohyb väčších rýb. Tipoval som to na viac amurov. Tak som skúsil nakŕmiť 1 kg sladkých boilies a 5 kg kukurice na montáž, čo sa mi aj vyplatilo. Po prevezení montáží a nakŕmení som mal už po necelej hodine jemné pípance a pohyby swingra hore a dole. Ryba sa nesekla, aj keď bola montáž napevno so 150-gramovým závažím. Podvečer sa ale swinger doslova nalepil na prút a rýchlo sa začal odvíjať vlasec z cievky. Sekám a na druhom konci cítim slabší odpor, ktorý sa stupňuje ako rybu priťahujem k brehu. Rybu mám asi 10 metrov od brehu, keď sa vynorí a ja zbadám veľkého amura.  V tom momente amur doslova vystrelil ako torpédo a vyskočil z vody. Nasledoval asi 15-minútový tvrdý boj a podarilo sa mi podobrať tohto miestneho velikána. Vážil rovných 17 kg a meral 109 cm. Ryba bola, samozrejme, hneď pustená späť, čo by mala byť už samozrejmosť každého rybára. Po prevezení montáže už do rána žiadny záber neprišiel, ale to nevadí.  Bol som veľmi šťastný z tohto krásneho úlovku, aj keď bolo v noci veľmi horúco, bol som spokojný. Unavení a nevyspatí kvôli veľkému teplu nás pri rannej káve prebral razantný záber na môj prút, na ktorý som chytil amura. Scenár je úplne rovnaký a znovu mám v podberáku krásneho amura. Ako som podobral tohto ďalšieho amura, mám hneď záber na druhý prút. Užívam si zdolávanie ďalšieho krásneho amura, ktorého úspešne zdolávam. V tom momente som si myslel, že som asi v rybárskom raji, nakoľko chytiť naraz dva krásne amury a na zväzovej vode je priam zázrak. Tieto takzvané torpéda sme rýchlo zdokumentovali a hneď pustili do ich živlu. Mali tiež slušné rozmery 17,5 kg a 113 cm, čo je aj môj osobný rekord amura a druhý menší mal 15,8 kg a 106 cm. Bol som nesmierne šťastný z týchto krásnych rýb a dúfam, že ešte zažijem podobné krásne zážitky. Ostal nám ešte jeden deň lovu, ale už bez záberu.

Ďalší deň ráno nás čaká to najhoršie z výpravy a my musíme baliť. Odchádzame spokojní z tejto krásnej zväzovky, ktorá nás veľmi príjemne prekvapila. Aj napriek tomu, že sme neprekonali žiadne svetové rekordy, sme radi, že sme mohli stráviť pekné chvíle pri tejto nádhernej vode a ďakujeme za každý úlovok.


Tibor Kisszucsan


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.