post

Lov v zátokách

Lov v zátokách


V pondelok som dorazil k jazeru


Pripravil som si člny, prúty a všetko k pohodovému lovu. Prespal som v prístave, unavený som bol z cesty a dlhej tréningovej pripravy, ktorá mi skončia týždeň pred výpravou. Ráno som vyrazil k dávno určenému miestu, ktoré som chcel prechytať. Vôbec som sa neponáhľal, vyrážal som nezvyčajne neskoro. O lovné miesta som sa neobával, nezazrel som žiadnych rybárov na celom úseku, kde som sa nachádzal.

Už prvý deň ma potešil razantný záber. Bolo to krátko po zavezení posledného prútu. Prút mi po jazde ostal vysieť len za očko. Ale nakoniec som radosť nemal, bol to sumec s naprataným bruchom plným boiliesu. Tento scenár sa v krátkom čase zopakoval ešte dvakrát. Boli to sumce niečo viac ako 150cm. Nasledujúci deň som opäť lovil na tom istom mieste. Sumce počas celého dňa neprejavili svoju zvyčajnú jarnú aktivitu, ale to ani očakávané kapry. Tretí deň som ráno začal loviť už na výrazne inom mieste. Prvé miesto sa vyznačovalo ostrým zlomom z trávnatej plytčiny do hlbokej rozsiahlej časti jazera. Druhé miesto bolo v plytkej časti zatoky pri rákosí. Dve montáže som umiestnil v tesnej blízkosti najhustejšieho rákosia a dve v strednej časti zátoky za trávami.

Už prvé ráno na novom mieste ma okolo desiatej hodiny prebral z myšlienok záber. Hneď som bral prút do rúk a skákal do člna. Bolo to zo strednej časti zátoky. Po niekoľkých návinoch som stratil ťah a nápor na prút. Bolo mi jasné, že som rybu stratil. Záber prišiel na BIOKRILL + pop up LEGEND BROSKYŇA 16 mm. Ďalšie dva dni som lovil v týchto miestach, ale neúspešne.

Prvého mája sa mi naskytli nové možnosti, tak som sa tešil, ako ich hneď využijem. Sice sa budem premiestňovať z prístavu do lovísk 2,5 kilometra, čo mi potrvá od 50 min až do 1 hodiny 10 minut v závislosti od počasia, smeru a sily vetra. Večer pred prvým májom som si doplnil zásoby v člnoch, jedlo, vodu, kŕmenie pre kapry, dobil batériu a čakal už len na ranný odjazd. Pripúšťal som možnosť, že sa nevrátim do prístavu k autu a že prespím niekde bližšie k loviskám. Preto som pribalil jedlo a vodu na viac dni. Ráno bolo bezvetrie, tak plavba prebehla rýchlo. Zakotvil som v zátoke, ktorú poznám z minulosti, takže žiadne sondovanie, veď ani nebolo čo. Takto na jar lovím v tesnej blízkosti rákosia a je vidieť až na dno. Tak som rýchlo položil montáže a pri raňajkách a káve som čakal, čo sa bude diať.

Doobeda mi adrenalín dvihli dvakrát len labute, ktoré sa zamotali do šnúr a spôsobili záber. Montáže mi zatiahli do tráv, tak som ich musel previesť. O jednej poobede sa rozbehla cievka. Pozerám, žiadna labuť, bude to ryba, len prosím, už nie sumec. Rybu som pri pokuse o zájdenie do rákosia, čo takmer vždy skúšajú, otočil a vytiahol na čistú vodu. Potom som už v pokoji sadol do člna a išiel ju zdolávať. Sama ťahala od rákosia do stredu zátoky.  Bol to kapor, už som ho zbadal. Po krátkych súbojoch a výpadoch som ho podobral. Pekný, výrazne zafarbený lysec hmotnostne presiahol 15 kg. Zabral pred hustým rákosím odkiaľ ho vylákala vôňa BIOKRILLU. Pri rákosí vôbec nekŕmim objemne, ale snažím sa kaprov zaujať arómou a provokovať jednou pop-upkou. V tomto prípade to bola pop-up LEGEND BIOKRILL 16 mm namočená v ex. esencii BIOKRILL. Zakŕmil som troma hrsťami boiliesu LEGEND BIOKRILL 20 mm.

O tri hodiny som sa postavil v člne a práve v tom momente sa rozbehla druhá cievka. Aj tohto kapra som sa snažil odvrátiť od priamej jazdy do rákosia a nedať mu tam šancu vyslobodiť sa. To sa mi nepodarilo a pred rákosím som už len sledoval, kadiaľ vedie SHOCK LEADER. Bolo to asi tri metre do hĺbky porastu. Snažil som sa tam dostať, ale nedarilo sa mi, ani podberákom som nevedel dosiahnuť na kapra, ktory stál v húšťave rákosia. Vyzliekol som sa donaha a skočil som do vody, ktorá mi siahala ponad pás. Zobral som podberák a chcel som sa k nemu dostať, ale kapor sa pohol, odopol z háčiku a zmizol v rákosí. Určite bol omnoho väčší a hrubší ako predošlý kapor. Snažil som sa na to rýchlo zabudnúť, ale jeho mohutné telo mám dodnes pred očami. Lov v rákosí a popri ňom prináša často aj takéto situácie, ktorých je niekedy viac ako tých s kaprom v podberáku.

Nasledujúci deň som opäť lovil v tejto zátoke, kde som dosiahol dva zábery. Tentoraz som ju večer opúšťal bez kontaktu s kaprom. Čas mojej výpravy sa pomaly krátil, a tak som ďalšie hmlisté ráno nasmeroval k širokému pásu rákosia, odkiaľ mám z minulosti pekné zážitky vo forme veľkých úlovkov. Ale aj v tých miestach ešte nebola teplota vody vhodná nato, aby sa tam kapry intenzívne zdržiavali a záber som nedosiahol. Večer na základni som znova podopĺňal zásoby na čln a skoro ráno ešte za tmy som vyrazil na tri kilometre vzdialené miesto, ktoré je večne v závetrí a predpokladal som tam najteplejšiu vodu.

Po príchode do miest to bol len dvojstupňový rozdiel v teplote vody. Zakratko som rozviezol montáže a v pokoji som sa pustil do raňajok. O desiatej som po dlhšej dobe konečne začul zvuk cievky, hlásiče boli vypnuté. Zvuk prehlušil škrekot všadeprítomných vodných vtákov, ktorý sa v úzkej zátoke ozýva ako v džungli. Prvý pohľad po uchopení prútu som zasadil k rákosiu, kde som položil montáž a kde sa ponáralo práve viac labudí a kačíc. Znova som myslel, že jedna z nich našla tú pravú guličku. Nie, bol to kapor a s takým náporom zabral, že prebehol cez úzky špic rákosia a sám sa dostal do bezprekážkovej vody. Tam som ho aj zdolal a podobral. Vážil necelých 15 kg a zaujala ho ružová pop-upka BIOKRILL. Veril som, že v ten deň nebude posledný, ale bol. Do večera sa nič neudialo v zmysle záberov a zátoku som opustil.

Čakal ma posledný deň. Prenocoval som na najbližšom možnom mieste, kde som pred zotmením stihol ešte aj každodenný tréning. Ráno ma čakala krátka plavba v smere k základni do zátoky, kde sa mi podarilo dosiahnuť dva zábery. Miesto nesklamalo a pred obedom som ulovil viac ako 14kg kapra. Práve pršalo, tak chvíľu trvalo, kým sa mi ho podarilo odfotiť. Povedal som si že, o piatej ťahám kotvy a idem baliť, aby som do tmy vyrazil na cestu domov. Tento kapor bol už naozaj posledný.

S vytiahnutím poslednej montáže pre mňa táto výprava skončila a myseľ sa mi už začala sústreďovať na nadchádzajúcu výpravu.


Peter Šunes Šimonič – Jet Fish & Fox consultant


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.