post

Kráľovné prúdov

Kráľovné prúdov


Pomaly si ani neuvedomujem, že tu bolo leto… Dni, týždne a mesiace bežia, ako keby niekto stlačil tlačítko „pretáčanie vpred“. Máme september, ortuť teplomerov sa len zriedkakedy vyšlphá na 17°C. Začiatok jesene mám veľmi rád. Prečo? Dni sa pomaly, ale isto skracujú a keď sa človek chystá ráno na ryby, zvuk budíka ho nemusí vytrhávať zo spánku v skorých ranných hodinách.

Po náročných pracovných týždňoch som si konečne naplánoval vychádzku k vode. S kamarátom Davidom sme sa dohodli, že pôjdeme skúsiť šťastie s mrenami. Tieto bojovníčky ma nikdy neprestali fascinovať a vždy sú pre mňa obrovskou výzvou. Mrena rybárovi nedá zadarmo ani sekundu zdolávania a práve kvôli jej bojovnosti je jednou z mojich najobľúbenejších rýb, ktoré môžem chytať na muškársky prút. 

Konečne som sa dočkal. Je sobota ráno a ja sa budím ešte pred budíkom. Letmo skontrolujem čas a zisťujem, že mám ešte približne 1 a pol hodiny do stretnutia s Davidom. Vyskočil som z postele, uvaril si kávu a v hlave už pripravoval stratégiu, s ktorou som chcel na mreny vyrukovať. Premýšľal som, aké nymfy zvolím a akým spôsobom budem chytať. Z času na čas ma kopne múza a ja dostanem nejaký nápad, ako vylepšiť svoje mušky, alebo naviazať niečo nové – neokukané. Ako som tak popíjal kávu, otvoril som si kufrík s materiálom. Okamžite mi padli oči na nový dubing, čo som si nedávno objednal. Je to prírodný dubing z masky zajaca v zafarbení do olivovej farby. A v tom to prišlo… Múza je tu… Času mám ešte dosť, vyťahujem háčiky, materiál a zveráčik. Prečo si nespríjemniť ráno viazačskou rozcvičkou? Dnes sa chystám chytať v hlbších tiahlych prúdoch, a preto musím použiť ťažšie tungsteenové hlavičky. Rozhodol som sa použiť matné tmavé hlavičky, háčik veľkosti 12, na štety použijem pierko z Coq de Leon, na telíčko použijem nový dubing zo zajačej masky v olivovej farbe, telíčko prekrúžkujem jemným strieborným drôtikom a nožičky vyviažem zo zeleného CDC peria a na záver ako hlavohruď použijem dubing z tuleňa. Skoro som zabudol na zadoček, ten je vyviazaný z krikľavozelenej UV nite. Jednoduchá nymfa, len či bude fungovať. Tak to sa za pár hodín dozviem. Naviazal som si tri testovacie kúsky. Nakoniec som stihol uviazať ešte jednu testovaciu nymfu. Telíčko som vyviazal zo zeleného bodyglassu, nožičky zo zeleného CDC a hlavohruď z dubingu tuleňa. Jednoduchá nymfa, ktorá sa mi už v minulosti osvedčila pri love mrien. Uložil som „výzbroj“ do krabičky a vydal sa na cestu.

Približne po pol hodine cesty vlakom prichádzame s Davidom na miesto. Počasie je relatívne chladné a z úst mi lietajú obláčiky pary. Krv sa mi v tele rozprúdila a ja som sa nevedel dočkať okamihu, kedy zabrodím do vody. Pocit chladu poctivo zahnalo vzrušenie z lovu. Opatrne sme si zabrodili k miestu, kde sme predpokladali výskyt rýb. Pozorne prechytávame úsek meter po metri, ale zábery zatiaľ neprichádzajú.

Konečne vychádza slniečko, žeby svitalo na lepšie časy? Pevne tomu verím. Prvý záber prišiel asi po pol hodine chytania. Nymfy som doslova váľal po dne, cítil som, ako cinkajú po kameňoch…V jeden moment sa na okamih zastavili a ja som rýchlo prisekol. Začiatok ródea ako som si predstavoval, ryba vyštartovala okamžite proti prúdu, podľa ťahu to vyzerá na mrenu. Prút sa mi ohýba a ja cítim, že na druhej strane mám statného protivníka. Zrazu zmena smeru a mrena sa tentokrát vydala dole po prúde. Rýchlo navíjam šnúru na navijak, aby som nestratil s rybou kontakt. Bola však rýchlejšia ako ja a o rybu prichádzam. Povzbudený polovičným úspechom chytám ďalej. S Davidom chytáme vedľa seba pomerne blízko, čakanie na záber si krátime debatovaním. Letmo zrakom kontrolujem okolie, pozerám sa na Davida a v tom momente má záber aj on. Podobný scenár ako pri mojom prvom zábere, ryba vyštartovala proti prúdu a po chvíľke po prúde. Ani táto mrena nedáva nič zadarmo. Najväčší problém je udržať ju v tiahlej jame. Za touto jamou prúd naberá na sile a pokiaľ sa rybe podarí dostať až sem, tak neostáva nič iné, len si dať lekciu z telesnej výchovy a bežať s rybou po prúde. Samozrejme, pokiaľ o ňu nechceme prísť. A je to tu. Mrena sa dostáva na otvorenú vodu. Vyťahujem podberák a snažím sa ju predbehnúť a podísť. Celý nedočkavý čakám na vhodný okamih, kedy ju budem môcť podobrať do podberáku. Ale ona ako keby to cítila a nechce svoj boj vzdať. Konečne sa dostáva k hladine, opatrne pod ňu vkladám podberák a hlásim Dávidovi:  „Môžeš povoliť.“ Dávid povoľuje šnúru a mrena vhupne do podberáku. Dokonalá spolupráca. Krásna zdravá mrena, odhadujeme, že má niečo cez 60 cm. Rýchlo pár fotiek a rybu Dávid púšťa späť do vody. „Tak maestro a teraz si na rade Ty,“ hovorí mi David. „Tvoju výzvu prímam,“ odpovedám.

Znovu sme zaujali naše pozície a hod za hodom prechytávame naše lovné miesto. Záber nenechal na seba dlho čakať. Žeby slnečné lúče dopadajúce na vodnú hladinu mali vplyv na aktivitu rýb? Nie je čas však polemizovať, záber úspešne premieňam a znovu mám možnosť zmerať si sily so silným protivníkom. Tento boj je však o niečo iný. Ryba zaplávala asi 2 metre proti prúdu a potom sa zastavila. Pripadalo mi to, ako keby si sadla na dno a nechcela vôbec spolupracovať. „Čo to má znamenať?“ hovorím si. „Vôbec sa jej nechce spolupracovať,“ hovorím Davidovi. Mrenu skúšam rozhýbať, poťahujem do ľavej strany, potom zas do pravej až nakoniec po niekoľkých minútach „prehovárania“ resp. nabádania k pohybu sa skutočne pohla. Na moje nešťastie si to namierila rovno po prúde do toho najväčšieho „hučáku“. „Dejveee pomóóóc, toto sám nezvládnem,“ volám na Davida.

Tentokrát sme si úlohy vymenili a David utekal po prúde za rozdivočenou mrenou. Rybu nie a nie zastaviť. Takto náročný boj som už dlho nezažil, človek si musí dávať pozor, kam stúpa, aby si náhodou nedoprial kúpeľ a zároveň sa musí pokúšať neustále udržovať kontakt s rybou. S mrenou na prúte som prešiel celý „hučák“, voda sa začínala upokojovať. „Tak snáď budem mať v tejto pokojnejšej vode viac šancí,“ hovorím si. Omyl. Niekomu by sa možno zdalo, že v pokojnej vode má vyhraté, opak bol však pravdou. Ulovená bojovníčka ako keby nestrácala na sile, stále sa posúvala dole prúdom. Mne neostávalo nič iné, len za ňou brodiť. Kam až brodiť? Ani som si neuvedomil, že voda mi už obmýva muškársku vestu a mne ostáva do rezervy posledných pár centimetrov. Čo by nasledovalo potom, si každý dokáže predstaviť. Presne tak, voda by sa prevalila do broďákov a ja by som mokrý s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel o rybu. Nikdy by som nebol povedal, že táto bojovníčka bude tá, ktorá si bude diktovať podmienky boja. A je to tu, už ani krok ďalej, lebo sa ešte utopím. Čo mám robiť? David ma upokojuje a povzbudzuje. „Pokoj, máme čas, pomaly ju skús priťahovať,“ radí mi. David je skúsený muškár a krásnych mrien mal už na prúte X. Dávam na jeho rady a mrenu doslova začínam pomaly páčiť z vody. Každú chvíľu kontrolujem prút. Je ohnutý ako luk a vlasec vŕzga medzi očkami. Hurá, konečne sa mrena pohla smerom ku mne. Po chvíľke vidím nádherné, mohutné zlatisté telo, ako sa prevaľuje tesne pod hladinou. „Ešte kúsok,“ hovorí David. Poslednýkrát zapáčim. David nastavuje podberák a mrena do neho vkĺzne. Z mojich úst vyletelo hlasné YES. Ruku mám ako odumretú, trasie sa mi tak, že by ma s okamžitou platnosťou prijali do pekárne na pozíciu posýpača buchiet. Žiarim šťastím a som nesmierne spokojný, že som z boja vyšiel ako víťaz. Rýchlo kráčame po vode k našim veciam, kde máme odložený foťák. Až teraz si uvedomujem, že som prešiel po vode s bojujúcou rybou dobrých 100 m. Mrenu opatrne vyberáme z podberáku a pokladáme ju do vody. Vysilená súbojom je úplne pokojná a my sa kocháme jej krásou. Nasleduje pár rýchlych fotiek. Mrenu znovu opatrne pokladáme do vody a čakáme, kým naberie stratené sily. Asi po 5-tich minútach majestátne švihne chvostom a mizne pred našimi očami do svojho živlu.

„Tak, pre dnešok by hádam aj stačilo,“ hovoríme si s Davidom. Obaja sme sa zhodli, že ochladenie rybám veľmi prospelo, sú oveľa silenejšie a vitálnejšie ako v horúcich letných dňoch. Neostáva nám nič iné, len v duchu poďakovať svätému Petrovi za to, že nám doprial tak krásne zážitky a nádherné úlovky. Každý príbeh musí mať svoj koniec. Ten náš sme zakončili dobrým obedom v neďalekej reštaurácii a, samozrejme, nechýbalo vychladené natočené pivko. Pri posedení sme si pozreli nafotené fotky a s konštatovaním, že  každý z nás má v hlave ďalšie krásne zážitky, na ktoré budeme spomínať, sme túto vychádzku ukončili. Petrov Zdar.


Ján Špireng


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.