post

Keď sa darí…

Keď sa darí…


Po úspešnej rybačke v Rakúsku som mal naplánovanú ďalšiu výpravu, na ktorej ma sprevádzal aj môj otec. Bolo milé sledovať ho pár týždňov pred odchodom. Nákupy, prípravy, balenie, proste všetko, čo s tým súvisí, musel mať perfektne pripravené.

V deň odchodu sme si zahrali aj rybársky tetris. Dvaja rybári naložení v jednom aute, ale predsa sa to podarilo. Cestou sme rozoberali, aké ryby plavajú v jazere a ako ich úspešne prekabátiť. Kŕmenie máme kvalitné a hádam aj dosť. Naložili sme si z rady Legend-Biokrill, Bioenzym fish losos a z rady Mystery-Oliheň. Stavili sme na tri druhy, čo sa nám aj vyplatilo. Samozrejme, sme si doma pripravili aj tygrí orech, ktorý u nás nesmie chýbať.

Po príchode k jazeru sme sa nevedeli dočkať, čo nám týždenná rybačka prinesie. Predchádzajúci týždeň chytili na našom mieste 19 menších rýb, s čím sme boli aj spokojní a verili sme, že pohneme aj s väčšou rybou. Nastalo vybaľovanie, rozbaľovanie a príprava na masívne kŕmenie. Boli sme presvädčení, že rybu pred trením rozožerieme. Vyhľadávanie miest netrvalo dlho, kedže sme mali určité indície. Miesta rozkŕmené, prúty vyvezené a krásny pohľad na západ slnka veštil, že záber je na spadnutie. Aj sa tak stalo, pomalá, plynulá jazda dávala najavo, že to nebude žiadny šprintér, ale jeden z tých väčších na jazere. Hold, ako vždy prvá ryba opäť zvíťazila. Neviem, čím to je a už sa nad tým ani nezamýšlam, kedže sa mi to stáva už päť rokov.

Na ďalší záber som už bol pripravený a pevne veril, že touto rybou to všetko začne. Aj začalo! Jedna z menších ale o to bojovnejších rýb mi rozpípala Flajzar ako divý. Dlhý, štíhly šupináč bojoval neskutočne silno, čo dávalo najavo, že oddýchnutí domov nepôjdeme. Večer to celé utíchlo a s otcom sme si pri debatke otvorili od smädu pivko.

Ďalšie ráno nastalo to, po čom sme túžili a na čo sme boli pripravení. S východom slnka prišli prvé zábery na prúty z voľnej vody. Po kolotoči záberov od rýb do 13 kilogramov som sa rozhodol s jednou udicou chytať na Zig Rig. Opäť tie menšie ryby a ešte k tomu aj zopár pleskáčov. Hovorím si, že nevadí. Počas skracovania Zig Rig nadväzca nás vyrušil záber. Prvá ryba presahujúca dvadsaťkilogramovú hranicu. Paráda! Druhý deň a máme rybu s hmotnosťou 20,30 kilogramov. Podvečer som znova vyviezol udicu na Zig Rig s broskyňovou pop upkou vo veľkosti 16 mm. Ryby mi to asi dve hodiny ignorovali a začal som rozmýšlať, že to nemá zmysel a zmením montáž na dno. Pristúpim k prútu a pip, pip, pííííp. Nechápavo sme na seba s otcom pozreli, že ešte som ten záber stihol. Bola to pre mňa prvá ryba cez dvadsať kilogramov chytená metódou Zig Rig. Nádherne stavaný 20,70kg šupík mi dal dosť zabrať, keďže celá montáž bola úplne jemná. Touto rybou sa skončili naše denné zábery. Noc ako keby svet zastal a nič sa nepohlo. Dokonca ani my v lehátkach, lebo každý náš pohyb znamenal bolesť po spálení na slnku.

Ráno nesmelé pip a už aj som bol v člne a pozerám na vodu, po ktorej sa rozlievali lúče vychádzajúceho slnka, že na druhej strane zdoláva rybu aj kamarát Majo. Obaja sme boli úspešní. Poriadne som sa nestihol vrátiť na miesto a zvoní mi mobil. Volal Majo: „Chytil som tak hrubú rybu, ako ešte nikdy“. Pozerám do podberáku a nechápem. Odvetil som mu naspäť: „Ja mám veru podobnú“. Boli sme vo vytržení, koľko nám váha ukáže. Čistá váha ukázala 26,40 kilogramov. Niečo úžasné, na druhej výprave tento rok som prekonal pre mňa magickú hranicu už šiestykrát. Svätý Peter a guličky od firmy Jet fish mi tento rok dopriali to, čo som ešte nezažil.

Nezaostával ani môj otec. Po nespočetnom množstve menších rýb, ktoré sme nedokázali vyselektovať, sa aj on dopracoval k novému osobáku. Najprv si ho posunul na rovných dvadsať kilogramov a o dva dni neskôr nádherným, hrubým lyscom s hmotnosťou 21,80 kg. Bolo vidno, ako v ňom eufória hrá a šťastím kvitol. Som na otca hrdý, lebo si bol ryby z člna zdolať prvýkrát sám a s prehľadom.

Boli sme unavení ale o to spokojnejší, že nám zábery vypĺňali čas cez deň. Ale nedalo mi a začal som rozmýšlať, ako dosiahnuť zábery cez noc. Nádväzce sedeli, kŕmenie fungovalo, v tom problém nebol. Vyhľadával som nové miesta, kde by sa nám to rozjazdilo. Podarilo sa… Neďaleko od brehu pri potopenom strome sme dosiahli tri zábery, ale ryby boli šikovnejšie a dokázali sa v prekážke vyslobodiť. Trápilo ma to, no na ďalšiu noc som sa pripravil o to lepšie.

Po dennom kolotoči záberov prišiel večer a čas na položenie tam, kde to predošlú noc fungovalo. Ešte počas vyvážky som sa vrátil a vymenil ananásovú žltú popku za Biokrill v ružovom prevedení. Biokrillový panáčik na dvoch prútoch zmenil noc na magickú. Po troch záberoch sa mi podarilo zdolať dve ryby a obe cez dvadsať kilogramov. Prvy vážil 21,70 kg, a musel som ho vymotať z konárov. Druhý sa mi po záseku zdal byť z tej menšej váhovej kategórie, a tak som ho zdolával z móla. Kapor sa vybral na voľnú vodu, čo mi aj vyhovovalo a podarilo sa mi ho dostať pod nohy. Vo svetle čelovky sme zistili, že sranda ide bokom a na prúte mám najväčšiu rybu našej výpravy. Po pár výpadoch sme rybu podobrali a nechápavo krútili hlavami. Ako sa mi to podarilo z móla vytiahnúť? Všade naokolo ostré hrany a potopené stromy. Ale vyšlo to! Tento 27,80-kilogramový supináč vo mne vzbudil obrovskú radosť. Ďalšia ryba s magickou hranicou cez 25 kilogramov.

Posledný deň som pozrel do kýblov s kŕmením a zistil som, že nám toho veľa neostalo. Masívne a časté kŕmenie boiliesom v priemere 20 mm a tygrím orechom spôsobili pod vodou hostinu a ryby sa kŕmili do prasknutia. Posledné  vyvážky som kŕmil iba pár hrsťami a ryby sme už dochytávali.

Ďalšia z výprav, ktorá vyšla podľa predstáv. Deväť rýb cez dvadsať kilogramov a nespočetné množstvo menších rýb nám vyčarilo obom velký úsmev na tvári. Zrelaxovaní, síce unavení a spálení sme sa doma ešte určitý čas dávali dokopy.

Teším sa na ďalšiu očakávanú výpravu a pevne verím, že budem pokračovať v úspešnom ťažení, ktoré mám tento rok.


Martin Horínek – JetFish team


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.