post

Karas v ohrození

Karas v ohrození


Vytratí sa z vôd náš ďalší pôvodný druh?


Kto by si bol pred niekoľkými rokmi pomyslel, že karas sa niekedy stane ohrozeným? Stačila väčšia jama naplnená vodou a táto húževnatá rybka mala hneď o niečo väčší priestor pre život. Na niektorých vodách sa nedalo nahodiť na kapra bez toho, aby návnadu snáď ešte vo vzduchu nezožrali karasy, ktoré tam boli v takom množstve, že často aj zakrpateli. Túto rybku si chválili mnohí – mala výborné mäso do tresky, ale išlo aj o odolný druh, ktorý dlho vydržal nastražený pri love na dravca.

Karas zlatistý, náš pôvodný druh ryby bol skutočným pionierom v prežívaní. Hromadne sa vyskytoval v pomaly tečúcej aj stojatej vode, ktorá sa prehrievala a kde rástli polia z vodných rastlín. Na takýchto revíroch sa to často hemžilo aj patentkami a inou potravou, takže nemal núdzu o potravu. Doba sa však zmenila a tento náš pôvodne hojný druh sa stal vcelku vzácnosťou. Na mnohých miestach ho vystriedal karas striebristý, ktorý sa tu zjavil z čista-jasna, pričom nikto presne nevie, odkiaľ prišiel. Pôvodné dohady boli, že prišiel až zo Sibíri (s plôdikom iných rýb), niektoré názory hovorili o tom, že prišiel sám z juhovýchodu, alebo že je to pôvodná ryba z východnej Európy, či že bol zavlečený z Číny atď. Nikto to však presne nevie. Záplava tohto druhu znamenala aj vytláčanie pôvodného karasa zlatistého, ale aj niektoré iné ryby neboli schopné odolávať veľkej potravnej konkurencii.

Jeden z možných pohľadov na tento stav je taký ten pragmatický, ktorý nehľadí na okolnosti, len na výsledok – podstatné je, že je tu opäť množstvo rýb, ktoré sa dajú chytať a prípadne jesť. Druhý je však taký, ktorý vníma ako problém to, že nepôvodný druh vytláča náš pôvodný. Karas zlatistý, ktorého hojné počty v minulosti pôsobili snáď neohroziteľne, sa dokonca dostal do zoznamu rýb, ktoré sú celoročne chránené. Niečo také by sme zrejme nemali dopustiť. Nejde tu len o etickú stránku veci, že by sme nemali dovoliť zničiť jeden druh, obzvlášť, keď „záškodnícky“ karas striebristý prišiel vplyvom človeka. Ide aj o právnu stránku, lebo Rybársky zákon č.139/2002 (§ 1, ods.1 Z.z. a § 2, ods. 1 Z.z.), ale aj Stanovy rybárskeho zväzu (§ 3, ods.1) uvádzajú jasne, že Rybársky zväz musí v prvom rade prihliadať na pôvodnú ichtyofaunu a genofond rýb, ktorý musí prosperovať.  

Napriek týmto ustanoveniam to vyzerá tak, že karas striebristý má navrch aj čo sa chovu týka. Kým karas zlatistý je na zozname ohrozených druhov a vytratil sa z viacerých miest, ktoré predtým obýval, karas striebristý (nepôvodný druh, ktorý vytláča aj pôvodný) požíva aspoň tú výsadu, že je dokonca do vôd nasádzaný. Cenník rady SRZ platný na rok 2017 udáva za 1 kg Ka1 (jednoročná násada do 10 cm/do 10 dkg) 0,35 Eur. Za Ka2 (dvojročná násada nad 10 dkg) je to 0,60 Eur za kilo.

Kým karas striebristý je hojne nasádzaný do našich vôd a to napriek tomu, že ide o invázny druh, nemáme žiadne poznatky o tom, že by sa niečo vôbec robilo pre záchranu pôvodného karasa zlatistého. Opýtali sme sa teda kompetentných na Rade SRZ. Na naše otázky odpovedal Ing. Tibor Krajč, PhD. z odboru tečúcich vôd.

Redakcia: Prečo sa nasádza do vôd karas striebristý, nepôvodný druh, ktorý vytláča karasa zlatistého, pôvodný druh?

Krajč: Karas striebristý je druh ryby, ktorý sa v slovenských vodách vyskytuje pomerne veľmi často. Súčasná legislatíva, tzn. zákon 139/2002 Z.z. o rybárstve ani vyhláška 185/2006Z.z. nestanovuje žiadne pravidlá  a povinnosti, ktoré by sme ako užívateľ mali dodržiavať/plniť v súvislosti s týmto druhom ryby. Vyhláška radí karasa medzi druhy s celoročne povoleným lovom rýb a to na tečúcich tak aj stojatých vodách a zároveň karas nemá stanovenú lovnú mieru, čo sú pre rybárov všeobecne známe veci. Je potrebné povedať, že sme si vedomí niektorých problémov, s ktorými sa v súvislosti s výskytom karasa striebristého na území SR stretávame. Sme však jednoznačne za systémové riešenie problému.

Vyhláška č. 24/2003 Z.z. k zákonu o ochrane prírody a krajiny, pri poslednej svojej novelizácii zaradila karasa striebristého do prílohy č. 3 s názvom „Zoznam nepôvodných druhov, ktoré sa môžu vypúšťať do voľnej prírody“. V tomto zozname sú aj niektoré ďalšie ryby ako napríklad tolstolobik pestrý, amur biely, tolstolobik biely, pstruh dúhový a sivoň potočný.

Na Slovensku sa ročne uloví približne 100 tis. kusov karasa striebristého. Pre tento druh sa vedie samostatná evidencia v Zázname o dochádzke k vode a úlovkoch. Je to pomerne žiadaný druh, či už ako násada na zarybnenie, ale aj ako potrava pre dravé druhy rýb.

Aktuálne sa pripravuje novela zákona o rybárstve a tiež zákon o inváznych druhoch rýb. Aktívne sa snažíme využiť túto situáciu a uvítali by sme také riešenie, ktoré by reálne vedelo situáciu s karasom na Slovensku riešiť aj z hľadiska trvalo udržateľného stavu. Pokusy, ktoré boli jednostranne orientované sme doposiaľ vždy boli nútení odmietnuť. Veríme, že v nadchádzajúcom období sa podarí tento problém s karasom striebristým vyriešiť.

Redakcia: Čo konkrétne sa robí pre záchranu a posilnenie stavov karasa zlatistého, keďže ide o ohrozený druh ryby?

Krajč: Karas zlatistý je podľa posledného aktualizovaného Červeného zoznamu mihúľ a rýb Slovenska (KOŠČO, HOLČÍK, 2007) zaradený medzi zraniteľný druh. „Karas zlatistý v minulosti bol relatívne veľmi početný v nížinných tokoch. Intenzifikácia poľnohospodárstva, meliorácie a likvidácia mokradí však spôsobili dramatický pokles jeho výskytu i početnosti. Je možné, že k poklesu početnosti karasa zlatistého prispel aj invázny karas striebristý (Carassius gibelio), Lusková et al. (2002), dôkazy o tom však chýbajú.“

Na základe uvedeného začíname diskusiu so Štátnou ochranou prírody SR o spôsobe záchrany niektorých pôvodných druhov rýb, formou vypracovania Programov starostlivosti o územia a biotopy s výskytom týchto chránených druhov. Aktuálne je programové obdobie na roky 2014-2020, kedy je možné využiť aj prostriedky Európskych fondov na niektoré opatrenia. V každom prípade táto oblasť je veľmi náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých inštitúcií na Slovensku.


Redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.