post

Hlavátková všehochuť

Hlavátková všehochuť


O hlavátke, jej príbuzných, ale aj rekordoch


Onedlho vypukne pre niektorých rybárov dlho očakávaná hlavná sezóna lovu, ktorú túžobne očakávajú. Skončí sa totiž doba hájenia hlavátok. To, či a na koľko bude úspešná, závisí nielen od správne zvoleného náčinia, či nástrah, ale aj od ideálneho počasia. Keďže kráľovnú našich vôd nie je ľahké uloviť a môže sa stať, že mnohí nebudú mať tú česť počas celého krátkeho obdobia zbadať čo i len jedno mosadzné torpédo, pozrime sa na tento úchvatný druh bližšie aspoň formou článku.

Hlavátka podunajská (Hucho hucho) patrí medzi najväčšie dravé sladkovodné druhy rýb. Vyskytuje sa v stredných tokoch našich veľkých riek ako Váh, Hron, Orava a Dunaj, v ktorého systéme žije. Je to lovec, ktorý vyhľadáva hlavne húfové druhy rýb ako mreny, podustvy, či jalce. Pre jedinca s dĺžkou 1 m nie je žiaden problém zožrať 30-40cm podustvu. Názory na to, koľko sa môže dožívať, sa líšia v závislosti od literatúry od 16 do 60 rokov. No vo svojom rode nie je sama a ani nie je najväčšia.

Poďme sa najskôr venovať ostatným príbuzným. Jej preslávenú „sestru“, v minulosti radenú do rovnakého druhu len iného poddruhu, pozná asi každý rybár. Hlavátka sibírska (Hucho taimen) alebo jednoducho tajmeň je cieľom mnohých rybárov cestujúcich na rybačku do Mongolska. Tento druh môže dosahovať dĺžku 150-180 cm. No toto určite nie je maximum, koľko môže táto ryba dosiahnuť. Najväčšou rybou tohto druhu mal byť tajmeň ulovený jakutským rybárom v roku 1943 na rieke Kotuj, ktorý mal mať 210 cm a vážil až 105 kg. IGFA (medzinárodná asociácia lovu rýb) uznáva ako najväčšieho oficiálne doloženého jedinca 41,95kg tajmeňa z rieky Keta. Toho ulovil Yuri Orlov v roku 1993.

Okrem týchto dvoch však existujú aj ďalšie druhy hlavátok. Hlavátka sečuánska (Hucho bleekeri), alebo ako je nazývaná v anglicky hovoriacich krajinách – sečuánsky tajmeň. No tento druh nedosahuje také impozantné rozmery a maximálna dĺžka býva udávaná na 72 cm, pričom máva bežne okolo 60 cm. Posledným a najmenším druhom rodu Hucho je hlavátka kórejská (Hucho ishikawae), alebo kórejský tajmeň. Tá dosahuje len 50 cm a je tak najmenšou z rodiny hlavátok.

K týmto štyrom druhom rodu Hucho v minulosti patril ešte jeden väčší, no ten je v súčasnosti radený do samostatného rodu Parahucho. Ide o hlavátku sachalínsku (Parahucho perryi). Dorastá do dĺžky 200 cm, no za rekordný sa považuje úlovok jedinca z roku 1937 na rieke Tokachi, ktorý mal mať 210 cm. Bežne však máva okolo 50 cm a veľkých rozmerov dosahuje len v dolných, veľkých častiach riek.  

Vráťme sa však späť k našej „kráľovnej“ a k tomu, koľko môže dorásť. V literatúre sa často stretneme s tým, že hlavátka dosahuje maximálne 150 cm a hmotnosť 52 kg. Oficiálne uznaný úlovok IGFA bol jedinec z rakúskej rieky Dráva v roku 1985, ktorý mal 34,8 kg a ulovil ho Hans Offermanns. V knihe od Otta Pospíšila (2008) sa môžete dočítať o hlavátke z roku 2003 na rieke Orava, ktorá mala 153 cm a 23,4 kg. Známy je aj prípad nájdenej 46 kg ťažkej a 170 cm dlhej hlavátky na rieke Hron, ktorú tam mali nájsť po veľkej otrave rieky v roku 1949. No sú tieto údaje skutočne rekordné?

Existujú rôzne staršie správy o obrovských hlavátkach. Napríklad už v minulom čísle citovaná kniha Rybářský sport od Jaroslava Tejčka vydaná v roku 1934 Zemědelským knihkupectvím A. Neubert uvádza na strane 509 nasledovné: „Hlavatka jest po sumci naší největší rybou, neboť dorůstá až do 2 m délky a přes 50 kg váhy.“ No omnoho zaujímavejšie správy sa dajú nájsť aj v iných publikáciách. Jednou takou je aj ulovený kus z rakúskeho Dunaja, ktorý mal mať 183 cm a 60 kg. Na Slovensku mal byť pre zmenu zastrelený kus na Turci s hmotnosťou 36 kg. Túto hlavátku mal v roku 1979 zastreliť miestny bača. Na tejto rieke mala byť v roku 1956 nájdená ešte väčšia hlavátka, ktorá bola opäť zastrelená brokovnicou. Hmotnosť tejto hlavátky bola odhadovaná na 79 kg a dĺžku 180 cm. Na Váhu v roku 1927 a 1928 mali byť počas neresenia videné hlavátky, ktorých hmotnosť bola odhadovaná na 30-40 kg, pričom tam malo byť aj pár jedincov, ktorým tipovali 50 kg. Zrejme najstaršia správa, ktorá hovorí o 70kg hlavátke je z roku 1870. Vtedy sa vylial Váh pri Ružomberku a mal vyplaviť spomínaného obrovského jedinca. A ktovie, koľko takých by sa dalo ešte v minulosti nájsť.

Môžu byť tieto hodnoty prehnané? Je to možné, ale pochybujem o tom. V minulosti mali viaceré druhy rýb dorastať do väčších rozmerov ako v súčasnosti. Preháňajú všetky tieto údaje? Zrejme nie. Chyba je skôr inde. V tých dávnejších časoch žili ryby v podvodnej divočine, kde mali obrovské množstvo potravy. Jednou z hlavných pochúťok pre hlavátku sú húfové druhy rýb ako mreny, podustvy a jalce. Stačí sa opýtať pamätníkov koľko bolo voľakedy vo vodách napríklad podustiev, že ich brali pomaly ako „plevelnú“ rybu. V súčasnosti je na ústupe, ako mnohé ďalšie. Prehradzujú sa rieky a nekonečné úseky, kadiaľ mohli hlavátky (ale aj ostatné druhy rýb) nerušene tiahnuť ako tisícky rokov pred tým, majú zrazu hranice. Keď sa k tomu pripočítajú otravy vôd, tak je jasné, že dnes sa zrejme budeme musieť pri prekonávaní rekordov uskromniť a na správy z minulosti pozerať ako na niečo fantastické, ba priam nemožné.

Dúfam však, že gigantické kusy sa ešte niekde skrývajú. Lebo hlavátka nepotrebuje na prežitie veľa priestoru, pokiaľ má dostatok potravy.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.