post

Feedrový sumec

Feedrový sumec


Netradičné ryby vedia rybára poriadne prekvapiť a potešiť


Pozdravujem redakciu RRR a všetkých vášnivých rybárov. Po pár dňoch vám opäť trošku píšem. Máme štvrtý deň čo na mnohých miestach už otvorili kaprársku sezónu a tá začala príjemne. Máme máj, tak to môžeme skúšať od štvrtej do polnoci. Pracovné povinnosti mi dovolili osemnásteho ísť k vode už o štrnástej, tak to treba využiť.

Krmivo, kostniaky a kukurička pripravené. Pri vode som si vybral dve feeder light jemné špičky, kmeňový vlasec 0,22 mm, koncový som dal 0,16 mm ak by sa podarilo aj nejakého krajšieho kapra a nielen hladnú násadu. Navijaky vo veľkosti 35 mi zaručujú dostatok silónu, aby som mohol rybu pokojne púšťať aj ďalej. Celé poobedie až do večera samé násadové kapry od 43 cm až po 48 cm a do toho pleskáč a karas. Osádka rýb sa striedala, nakoľko som si zvolil krmivo, v ktorom som mal aj malé čiastočky. Začalo byť šero, tak som skúsil previazať háčik a to rovno na veľkosť č.6 a prešiel som na koncový silón s priemerom 0,18 mm, kde som dával 12-14 kostniakov a pomohlo. Začali ísť kapry cez 50 cm. Zobrala to ako prvá 53 a potom 58 a 56 cm. Síce som na záber čakal až 20 min, ale nie je sa čo čudovať.

Okolo pol jedenástej prišiel záber, ktorý sa podobal najprv na pleskáča, rýchle šklbnutie do špičky a jednu, dve sekundy nič. Prvé čo mi prešlo hlavou bolo, že je to malá biela ryba. Nejako som to neriešil a dával som si ďalej rybárske veci na poriadok, nakoľko som nechcel nič zabudnúť pri vode, keď pôjdem potme preč. Chvíľkovým nesledovaním špičiek sa zrazu začala pomaly roztáčať cievka, čo zaujalo moju pozornosť a sekol som bez pozretia na špičku. Po záseku sa bláznivo rozbehla cievka a mne nič iné ani nenapadlo, ako kapor cca 45 cm a ich krásne bláznivé zábery a po zaseknutí rozbehnutie… Niekedy mám pocit, že kapor do 50 cm si o sebe myslí, že je tou najväčšou rybou v celom rybníku a potrebuje mi dokázať, aký je silný. A práve to je jeden z dôvodov, prečo sa venujem celé roky lovu na feeder. No tento nejako nevedel zastať a ani spomaliť. Snažil som sa ho brzdiť, ale veselo si ťahal už cez 25 metrov. Začal som v rýchlosti uvažovať, či to nebude niečo väčšie, nakoľko nie a nie sa zastaviť. Žeby nejaký matičný kapor a zabolelo ho to…? Asi po 40 m som začal konečne brzdiť rybu a pomaličky sa mi darilo navíjať. Ale prichádzali strašne divné výpady a zvláštne kopanie v udici. Po toľkých hodinách kaprov úplne iný záber. Pri uvažovaní a tom kopaní mi prešlo hlavou, že by to mohol byť úhor, no na druhej strane, úhor nemá až takú silu…. Alebo, že by to bol sumec! Na kostniaky? Ryby lovím cca 22 rokov, ale ešte som na kostniaky sumca nemal, aj keď na kukuricu zubáča.

Ale naspäť k nášmu boju: podarilo sa mi dotiahnuť rybu asi na 15 m od brehu, v tom prišiel ďalší výpad a ryba si zobrala okolo 60m výbeh. Adrenalín a tep na prahu stovky mi nepripúšťali skončiť tento boj na strane porazených. Po niekoľkých ďalších výpadoch a boji, ktorý sa pohyboval na hranici 40 minút, sa mi podarilo dotiahnuť môjho rivala k brehu. Bol som na 99 % presvedčený, že je to sumec. Už pri jasnom svetle čelovky som ho zbadal. Nasrdené fúzy mi potvrdili to, čo som si myslel. Podarilo sa mi ho podobrať a šup na breh. Mal toho dosť aj on. Obaja unavení sme pozerali na seba. Jeho bolelo celé telo a mne sa pulz snažil prekrviť presilené a stŕpnuté zápästie. Vybral som meter a dostal som sa na 107 cm. Hmotnosť by som odhadoval okolo 8 kg. Asi po 2 min som ho pomaly položil do vody, kde sa pokojným tempom unavený ponáral do hlbín. Už som nenahodil. Sedel som pri vode asi 10 minút a plný úvah. Krásny zážitok, ktorý by som doprial každému športovému rybárovi, aby si užil takýto lov, boj a víťazstvo. Zbalil a naložil som si veci do auta a celou cestou sa mi všetko spätne krútilo okolo prebiehu boja s velikánom našich vôd.

Pri tomto mi nedá pripomenúť smutný fakt, že mnohé miestne rybárske zväzy berú sumca ako neskutočne škodnú rybu na kaprových rybníkoch. Chápem ich obavy, že čo-to zožerie, ale práve keby si rybári uvedomili, že lov nie je len o tom mať plné mraziaky a za každú cenu ísť stále domov s tým, že mám zapísané dva kapry, ale skúsili si zachytať aj športovo. Možno pri ďalšej vychádzke na lov by si viac zachytali a koncom leta tak nefrflali a neplakali, že majú problém niečo chytiť. Skúsiť si uvedomiť a trošku naplánovať nejakú hranicu, určiť sám sebe „minulý rok som zobral 30 kusov, tak tento rok zoberiem maximálne 25“. A naše rybníky by trošku inak vyzerali. Česť športovým rybárom, nám stačí aj bôčik.

Tak Petrov zdar.


Michal Jančiar


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.