post

Extrémny feeder XII

Extrémny feeder XII


Feeder bez vidličiek


Lov feedrom je jednoduchý lov na položenú, kde po nahodení spočíva prút pokojne vo vidličkách. Čakáme na záber a ostražito sledujeme citlivú špičku prútu, ktorá nám dá jasne najavo, kedy sa o nástrahu zaujíma ryba. Povedal by som, že vďaka tomu, že lovíme s napnutým vlascom, je tento spôsob oproti klasickej položenej predsa len o niečo citlivejší, ale aj keď sme rýchli a pohotoví, nezasekneme rybu vždy. Ryby niekedy nástrahu len tak ochutnávajú, púšťajú a zas ju popoťahujú. Niekedy ich vystraší napnutý vlasec. Jemná špička feedrového prútu je síce schopná toto všetko reprodukovať, ale rýchlosť našich reakcií vždy nemusí stačiť nato, aby sme včas zasekli.

Jediný úplne presný signál o tom, že ryba drží nástrahu a ťahá ju, dostaneme len vtedy, keď držíme vlasec v ruke. Túto metódu starí rybári dobre poznajú a používajú ju dlhé roky. Avšak, pomaly sa vytráca. Položená je síce stále populárny lov a kapor je modlou pre väčšinu rybárov, avšak tí zverili signalizáciu záberov všemožným mechanickým a elektronickým pomôckam. Dá sa povedať, že dnešná doba vzala rybárom ten jedinečný pocit, keď vlastnými zmyslami cítite, že ryba berie. Cítiť medzi prstami, ako ryba jemne pošklbáva vlascom a potom zaň zatiahne, je niečo absolútne iné než čakať na pípnutie elektronického signalizátoru. Avšak pokiaľ ste na niekoľkodennej výprave za skutočne veľkými kaprami, je lov na cit, samozrejme, nemožný. Ale ako toto súvisí s feedrom? Feeder je skvelý v tom, že sa s ním síce dá loviť veľmi akčne, ale nikdy nebude tak variabilný ako plavák. Hlavne nedokáže ponúknuť nástrahu v pohybe, na ktorú ryba často reaguje omnoho lepšie, než na nástrahu nehybnú a ležiacu na dne. A tak som si kedysi povedal: „A prečo by to nešlo?“ A dal som sa do toho. Prvou veľmi dobrou príležitosťou bol lov jalcov hlavatých na čerešne a potom višne.

Jalce sú známe svojou slabosťou pre ovocie. Ale tiež svojou prešibanosťou. Akonáhle raz jalca poškriabete háčikom alebo pojme podozrenie, je ťažké ho chytiť. Poznám na rieke jedno miesto s peknými jalcami. Voda tu dosť prúdi, takže s plavákom je to dosť náročne, ale s feedrom som tu dosiahol dobré výsledky. Lepšie než s klasickou položenou. Lenže pár pekných rýb mi hneď po zábere z háčiku spadlo. Veľmi ma to mrzelo, pretože to boli pekné kúsky a teraz si môžem byť istý, že na ležiacu nástrahu hneď tak nezaberú a i k ostatnej sa budú chovať obozretne. No a tak som si povedal, že skúsim niečo iné. K nástrahe, ktorú tlačí prúd po dne, snáď budú mať viac dôvery a podarí sa mi prekabátiť ďalšie ryby.  

Ráno stojím pri rieke s krátkym feedrovým prútikom a prehadzujem prúd hrsťou skoro čiernych, zrelých čerešní. Vidím, ako jednu z nich vezme veľkých jalec už v stĺpci, keď klesá ku dnu. To vyzerá dosť nádejne. Na vlasci mám len háčik a dva malé broky. Nastražím čerešňu a pošlem ju ľahkým švihom k protiľahlému brehu. Na napnutom vlasci nechám nástrahu s malou záťažou klesnúť ku dnu. Prút držím špičkou nahor a v ľavej ruke ľahko zvieram medzi prstami vlasec. Nástraha dosiahla dno. Prúd sa oprie do vlasca a čerešňa sa pohne pomaly dopredu. Vlasec nepovoľujem, len ho držím. Keď sa nástraha na dne zastaví, nechám ju chvíľu v pokoji. Potom jemne dvihnem špičku prútu, uvoľním ju a nástraha zas putuje ďalej. Ide to pekne. Dno je čisté, bez prekážok.

Čerešnička opisuje oblúk a prúd ju pomaly tlačí k môjmu brehu. Približne v polovici toku jasne cítim, že nástrahu niečo prudko chytilo. Cítim to ako v prstoch v ktorých držím vlasec, tak v ruke, ktorou držím prút. Navyše vidím, ako sa jemná špička prútu prihla. Ruka vyrazí k rýchlemu zaseknutiu absolútne reflexívne a podarilo sa! Na konci vlasca sa pohne ťažké rybie telo. Ryba vyráža proti prúdu do hlbších miest, kde hľadá záchranu. Ľahký prútik sa poriadne ohne a vlasec reže vodu.

Navijak cvrká veselú pesničku o tom, že sa dielo podarilo. Vyhrané však ešte ani zďaleka nie je. Táto ryba je skúsená. Keď zistila, že si únikom do hĺbky nepomôže, úskočne vymetá plytčinu pri protiľahlom brehu. Potom mení taktiku a skúša to pri mojom brehu. To je nebezpečné, pretože tento breh je spevnený sypaným kameňom. Je tu množstvo dier a štrbín, v ktorých sa zachytili vetvy a palice. Vlasec by na nich mohol ľahko uviaznuť. Keby som nemohol povoliť, ryba by ho mohla odtrhnúť. No nakoniec všetko dobre dopadlo a statočného bojovníka víta mäkká náruč rozprestretého podberáku.

Behom pomerne krátkej chvíle chytám niekoľko pekných rýb v miestach, kde zostávali moje nástrahy nastražené bez pohybu na dne bez povšimnutia. Nemohol som sa toho bezprostredného lovu nabažiť. V tejto technike sa mieša stará dobrá praktika s moderným prútom a dohromady je to neuveriteľne účinné…

Sú dni, kedy ryby berú bez zaváhania nástrahy ležiace na dne a niekedy potrebujú trošku podráždiť. Mám takúto skúsenosť hlavne s mrenami.

V pomerne plytkom prúde, nie hlbšom než trištvrte metra, stávajú mreny. Za slnečného počasia ich môžem sledovať a dobre viem, že keď len tak postávajú, je ťažké niektorú z nich chytiť. Nereagujú na nič a už vôbec nie na pokojne ležiace nástrahy, aj keby boli v ich tesnej blízkosti. Ale ja som prišiel na to, ako na ne! Stojím po kolená vo vode kúsok nad húfom mrien a na krku mám vrecko plné kostniakov. V ruke malý prak s košíčkom. Sledujem, ako ich prúd nesie dolu a ako sa pomaly potápajú. Keď dosiahnu dno, zostanú ležať, ale občas ich prúd zase dvihne a posunie o kúsok ďalej. Mreny sú nevšímavé, avšak keď trvalý „dážď“ potravy pokračuje, naraz sa celý húf dvihne a začnú sa kŕmiť. A to je moja chvíľa.

Napichnem na háčik poriadny chumáč lariev a rovnako ako s čerešňou nahodím do prúdu. Nechám prúd, aby sa s nástrahou pohrával a zanášal ju dole. To, čo potom príde, je poriadna rana spojená s brutálnym zalomcovaním. Razantnosť tohto záberu ma celkom prekvapuje. Už som tu chytil mnoho mrien, avšak tak silný záber som doposiaľ nezaznamenal. Väčšina rýb má okolo 50 centimetrov. Sú to bojovné ryby, ale aj keď občas zaberie nejaká väčšia, záber sa prakticky nelíši. Mrena sa ponáhľa k protiľahlému brehu, ale rýchlo ju otáčam a vediem ju k sebe. Vyráža ku krátkym únikom do strán a to je divné. Toto mreny nerobia. Obvykle silno tiahnu a tie najväčšie jednoducho držia pri dne ako pribité a pohybujú sa len na malom priestore. Vediem rybu bližšie k podberáku a už vidím, že toto nie je mrena, ale poriadny jalec hlavatý. Jalca pustím a rýchlo strelím na lovisko dva košíčky kostniakov. Na ďalšie nahodenie už je to mrena…

Na tomto mieste som to skúšal mnohokrát aj s plavákom, ale to proste nie je ono. Malá hĺbka a silnejší prúd nie sú lovu s plavákom príliš naklonené. Aby som mohol rýchlosť nástrahy trochu korigovať, musím použiť väčší a silnejšie zaťažený plavák. Keď ho brzdím viac, čo mreny potrebujú, brázdi vodu a to rybám vadí. Keď nechám nástrahu ležať na dne, je to oveľa prirodzenejšie, menej priehľadné a záberov je podstatne viac. Tiež je celá vec nepomerne ľahšia. Týmto spôsobom sa dajú chytiť mnohé ryby a použiť všelijaké nástrahy, najlepšie živočíšneho pôvodu. Vynikajúce sú už zmieňované čerešne a višne. Skvelé sú kostniaky a červíky. Také dážďovky, ich polovica alebo strapec hnojákov dokážu poblázniť všelijaké ryby. Rád chytám aj na kúsky rybieho mäsa alebo celé maličké mŕtve ryby. Táto nástraha je vynikajúca hlavne v čistej vode na jeseň. Prináša nielen krásne jalce hlavaté, ale aj mreny a zubáče. Často sa stáva to, že sa ryba nástrahy len ľahko dotkne. Keď bude prút vo vidličke, neurobíte nič alebo to možno ani nezaregistrujete. Keď cítim dotyk v prstoch, skloním špičku prútu dole, aby som povolil napätie vo vlasci. Potom sa prúd do nástrahy zas oprie, pohne s ňou a v tom prípade obvykle príde záber. Ryba si nechce nechať sústo uniknúť. Je to jednoduché, zábavné aj akčné. Nemusíte sedieť na mieste a môžete na rieke preskúmať mnoho zaujímavých miest, ktoré môžu priniesť mnoho zaujímavých úlovkov.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.