post

Extrémny feeder X

Extrémny feeder X


Mnoho rybárov sa pleskáčom vyhýba a nemajú ich radi, pretože ich obťažujú pri love kaprov. Iní by proti pleskáčom v podstate nič nemali, keby na ich vodách dorastali do väčších veľkostí. Je totiž mnoho vôd, kde sa pleskáč vyskytuje iba v zakrpatenej forme a neprináša tak žiadny rybársky zážitok. Zostávajú po nich len slizké stopy na podberáku a oblečení. Sú ale vody, kde dorastá pleskáč do zaujímavých veľkostí a je cenenou rybou, ktorá je v podberáku vítaná, aj keď si ju rybári domov neodnesú. Veď čo môžete mať proti takému dvojkilovému pleskáčovi? Je to krásna ryba. Napriek tomu sa stretávam s tým, ako rybári nadávajú, keď im takýto pleskáč zaberie na vyvezené boilies. Lenže pleskáč do vody patrí a s tým sa človek musí zmieriť a k rybačke tiež patrí to, že pokiaľ chytám ryby, potom sa chovám úctivo k všetkým a nie len k niektorým, čo sa, bohužiaľ, nestáva.

O veľkých pleskáčoch sa hovorí, že sú to veľmi opatrné ryby a že nie je ľahké ich chytiť. Ja by som toto tvrdenie trošku poopravil s tým, že sa to týka tých skutočne veľkých a trofejných pleskáčov, pretože na niektorých vodách sa dajú aj veľké pleskáče nachytať celkom ľahko, keďže tam proste sú. Avšak uloviť medzi nimi tie najväčšie, to už jednoduché nie je a to platí úplne rovnako aj pri všetkých ostatných rybách. S pleskáčmi je to iné revír od revíru a tí najväčší z najväčších sa vždy budú loviť ťažko. Na vodách, kde sú mraky pleskáčov veľkosti okolo tridsiatich centimetrov, sa k polmetrovému dostanete len ťažko a tam, kde je pleskáč medzi päťdesiatimi a šesťdesiatimi centimetrami celkom bežnou rybou, musíte o každého o desať centimetrov dlhšieho jedinca ťažko bojovať.

Je to tým, že by boli tieto ryby extrémne opatrné? Ja si to nemyslím, pretože sa čas od času uloví aj na hrubé náčinie. Skôr je to tak, že takých veľkých rýb je jednoducho málo a musíte mať hlavne šťastie, aby takáto ryba zabrala práve vám…

Jeden môj kamarát je nadšenec pre lov pleskáčov. Pleskáče sú proste jeho vášeň. Mohol by o nich hovoriť celé hodiny, pozná všetky revíry, kde sú veľké pleskáče a jazdí za nimi kilometre a kilometre často v úmorných teplách, dažďoch aj zime. Môže sa pochváliť niekoľkými krásnymi rybami. Dáva do toho proste všetko a len málokto toho vie o tejto rybe toľko, čo on. Zastávame rovnaký názor v tom, že pleskáč nie je extrémne opatrný, ale že ich je málo, čo sa mu opäť nedávno potvrdilo.

Bol na vode, kde sú mraky pekných pleskáčov, ale on sa snaží o tie najväčšie z najväčších. Vybral si vhodné miesto, nakŕmil a chytal. Pleskáče boli pri chuti a každú chvíľu mal nejakého krásavca v podberáku. Zdalo sa, že je len otázkou času, kedy čo cinkne a na brehu sa objaví jedna z mimoriadnych rýb. Tak ako iní bivakujú pri love kaprov, on robí to isté s pleskáčmi. Dva dni a dve noci už chytá svoje pleskáče, ale nie a nie sa prehupnúť cez šesťdesiat centimetrov. Neviem, čo by iní rybári za takéto pleskáče dali, ale pre neho sú to celkom bežné ryby. Deň tretí sa kúsok od neho usadí rybár. Počína si dosť neohrabane a kamarát sa ihneď dozvie, že je to vlastne začiatočník, ktorý kedysi dávno ryby chytal a teraz sa k tomu po mnohých rokoch vracia. Ten človek mal problém aj s tak obyčajnou vecou, ako je uviazanie háčika. 

No a tento rybár proste na jeden háčik napichol nejakého červíka, nahodil s ťažkosťami kúsok od brehu, medzi očká prútu zavesil policajta a pripravoval si druhý prút. Kamarát sa len usmieval. S jeho perfektnou feedrovou výbavou hádzal svoje krmítka skoro sto metrov ďaleko, pretože najlepšie ryby dostával práve tam. Na chvíľu prestal sledovať svoje prúty, pozoroval rybára a vidí, ako sa jeho policajt prilepil k prútu. Volá teda naňho, že tam má rybu. Ten než sa otočí, pochopí a zasekne, tak to chvíľu trvá, no ryba na háčiku je. Vyzerá to na celkom pekného kapra. Teda aspoň spočiatku. Naraz ale ryba úplne ochabne a nechá sa pasívne vliecť k brehu. Kamarát je zvedavý, čože to má a vstane, aby lepšie videl. Keď sa ryba objaví pri brehu, neverí svojim očiam. Kolega zasekol pleskáča, ktorý má iste tak 75 centimetrov. Zabral na dážďovku nastraženú na veľkom háčiku uviazanom snáď na tridsaťpäťke vlasci. Čo na to povedať? Snáď len to, že cesty božie sú skutočne nevyspytateľné…

Chytáme pleskáče na vodách stojatých, ale hlavne na riekach. Tam aspoň trochu bojujú. Ale o to úplne nejde. Skôr je to výzva a tie mám ja rád. Za najlepšie náčinie k lovu pleskáčov na riekach považujem feedrový prút. Toto náčinie mi poskytne to, čo pleskáče vyžadujú. Môžem nahadzovať väčšie krmítka, ktoré dopravia na dno dosť návnady, ktorá pleskáče zaujíma a dovoľuje mi vďaka svojim citlivým špičkám loviť citlivo a jemne. 

Tak ako u iných rýb aj u pleskáčov platí, že je potrebné nájsť vhodné loviská. Mnoho rybárov robí chybu v tom, že hľadajú pleskáče v tých najhlbších a najpokojnejších úsekoch rieky. Oni tam síce bývajú, ale len v určitých obdobiach roku, najčastejšie neskoro na jeseň a v zime. Inak sa po väčšinu roka zdržuje skôr v hlbších ťahoch. Ťažko vysvetliť, ako rýchlo tam voda tiahne, ale snáď bude stačiť informácia, že sa tam nedá použiť krmítko ľahšie než 40 g. Ale pozor! Táto informácia sa nedá aplikovať na všetky rieky, ale len na tú konkrétnu rieku, o ktorej je reč. Na iných, menších alebo naopak väčších riekach to môže byť inak. V každom prípade sa mnohí čudujú, že lovím pleskáče v tak silných ťahoch, kde by ich nečakali. Lenže práve tam chytám tie najväčšie ryby, čo môže vyzerať trochu zvláštne a je to máličko v rozpore s tým, čo sa o pleskáčoch hovorí, pretože veľmi rozšírená, ale dosť mylná informácia je tá, že sú to milovníci hlbokých a pokojných vôd. Nie je to tak. Často ich chytám v tak silných prúdoch, kde sú aj mreny.

Lov pleskáčov v hlbších prúdoch vyžaduje ťažké krmítko a veľa kvalitnej návnady. Určite nestačí len zmes vlhčená vodou. Musí obsahovať dostatok kostniakov, kukly a sekané hnojáky. Niekto pridáva tiež anglické vločky a ja rád dávam drvené kúsky chleba a drobné pelety. Návnada sa musí pridávať vo väčších dávkach a pravidelne. Pokiaľ pleskáče nemajú na mieste dosť kŕmenia, odplávajú inde. Takže veľké a ťažké krmítko je nutnosť. Už som zmienil, že aj veľký pleskáč zaberie na väčších háčik a silnejší vlasec, ale pokiaľ chcete dosiahnuť väčší počet záberov, je potrebné držať sa skôr jemných vlascov a malých háčikov. Pleskáče niekedy nasadia latku veľmi nízko a so silnejším vlascom záber proste neurobíte. Často chytám aj veľké pleskáče s náväzcami s priemerom do 0,12 mm a je obrovský rozdiel v počte záberov, keď zdvihnete priemer náväzca napríklad na 0,14 mm. Nebude ich ani polovica. Samozrejme, sú dni, kedy pleskáčom nevadí ani šestnástka, avšak držať sa jemnej zostavy nie je zlé. Samozrejme, je potom nutné zdolávať ryby opatrne, pretože veľké pleskáče sa dokážu prudkým šklbnutím zbaviť slabého náväzca raz-dva a ťažké krmítko im v tom veľmi pomáha.

Avašk aj my si môžeme trochu pomôcť a ochrániť svoj náväzec pred nechceným pretrhnutím jednoducho tým, že medzi náväzec a kmeňový vlasec vložíme pri klasickej priebežnej koncovej zostave kúsok feedrovej gumy. Stačí 7-10 cm. Tento kúsok účinne zabráni trhaniu slabších náväzcov. Ani veľké pleskáče nie sú žiadni bojovníci, ale ich vyššia hmotnosť im umožňuje aspoň krátkodobo vzdorovať a hlavne spočiatku silne trhajú hlavou, takže sa im podarí tenký náväzec pretrhnúť. Niekedy tiež hľadajú záchranu v ešte silnejšom prúde a ich vysoké telo kladie veľký odpor. Pri zdolávaní pleskáčov v silne prúdiacej vode so slabšími náväzcami, ale nielen pleskáčov, si musíme uvedomiť, že silou nič nezmôžeme. Môžeme mať síce silný prút aj kmeňový vlasec, ale všetko to leží len a len na náväzci. Keď nevydrží ten, je všetko stratené a niekedy sa potom nedozviete, či práve ten pleskáč, ktorého ste odtrhli nebol tým trofejným, či priamo životným. V Čechách sú najlepšími loviskami veľkých pleskáčov Labe, Morava, Dyje, dolný tok Svratky a Mušovské jazerá. Na Slovensku bezpochyby Dunaj a Malý Dunaj. Keď sa ocitnete pri týchto riekach, rýchlo pochopíte, že to bez ťažkého krmítka plného návnady veľmi nepôjde.

S nástrahami si hlavu príliš lámať nemusíte. Drvivá väčšina pleskáčov sa uloví na kostniaky, kombináciu kukiel s červami, tiež na chumáč hnojáčikov, ktoré sú v tečúcej vode skutočne dobrou nástrahou, ale zabrať môžu aj na zrnko kukurice alebo menšiu peletu. Pri love pleskáčov síce len málokedy chytám na dva prúty, ale na vodách, kde to má zmysel, vždy skúšam na každom prúte inú nástrahu. Rybári obvykle chytajú pleskáče skôr na menšie sústa, na ktoré budú brať hlavne menšie kusy. Pokojne nastražte 5-7 kostniakov namiesto obvyklých troch a uvidíte, že aj pleskáče budú aspoň občas väčšie…


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.