Extrémny feeder 4

Bláznivé jarné farby

V apríli už máme jar so všetkým, ako má byť a príroda nám chystá nádherné obdobie plné farieb a vôní. Zatiaľ to tak nevyzerá, ale svieža zeleň už je skoro všade a onedlho sa k tomu pripoja pestré farby kvetov a ich vône. Každá kvetinka, každý kvet na strome chce prilákať nejakého toho hmyzieho opeľovača, ale nemá veľa prostriedkov ako to urobiť. Príroda to vyriešila po svojom. Dala kvetom farbu a vôňu. Dokonca aj u ľudí to tak nejako funguje. Veď ktorý chlap by sa neotočil za peknou ženou, ktorá krásne vonia? A čo ryby? Ako oni reagujú na farby?

Ryby sa pomaly preberajú zo zimnej letargie a ako sa voda čím viac otepľuje, sú aj ony čulejšie a začínajú viac zháňať potravu. Lenže stále to ešte akosi nie je ono. Voda sa prehrieva len pomaly. Hlboké revíry najpomalšie zo všetkých. Na vodách, kde nájdete plytké aj hlbšie časti je to o poznanie lepšie. Veľa ale záleží od počasia. Pokiaľ panuje pekné teplo a nie sú príliš studené noci, je to deň odo dňa lepšie. A my tomu môžeme ešte dosť pomôcť, keď si vezmeme príklad z toho, čo sa začína diať okolo nás. Spomínate, čo som písal pred chvíľou? Farby, vône… Nechcem tvrdiť, že by boli ryby farbami nejako posadnuté alebo niečo podobné, ale je viac ako isté, že ich rozlišujú a rovnako tak  reagujú na rôzne vône a chute. To všetko sa dá veľmi dobre využiť v náš prospech. Určite nemôžeme očakávať nejaké zázraky, avšak svoju situáciu pri vode môžeme vylepšiť celkom znateľne, keď sa rybám trafíme do nôty.

Určite už každý mnohokrát čítal tú obligátnu poučku o tom, že v studenej vode lepšie fungujú vône a chute sladké než tučná rybina a že vôbec nie sú zlé zmesi s prídavkom rôzneho korenia, napríklad anízu, koriandru, perníkového korenia a podobne. Rozhodne na tom niečo je. Ale ako je to s farbami? Po väčšinu roka sa snažíme používať zmesi skôr menej nápadné a farbou ich prispôsobujeme farbe dna. Vieme, že v zime dobre fungujú zmesi tmavé. A na jar? Podľa môjho názoru funguje to isté, ale je tu aj priestor pre použitie celkom netradičných farieb, ktoré tiež veľmi dobre pôsobia a to oveľa lepšie, ako po zvyšok roka. Na jar v prehrievajúcej sa vode sa mi osvedčuje predovšetkým červená farba. Na červené kŕmenie reagujú dobre predovšetkým kapry a plotice, obzvlášť, keď máte kŕmenie, ktoré dosť kalí vodu. Sú dni, kedy kaprom veľmi imponuje ostrá žltá a túto farbu majú celkom radi aj veľké pleskáče. Rybári sa, neviem z akého dôvodu, svetlých farieb boja. My, dnes už môžem pokojne povedať starší rybári, sme po celé roky používali s úspechom pre vnadenie len strúhanku a všelijaké šroty s nejakou vôňou a sušeným mliekom. Boli to veľmi svetlé zmesi a nemali sme s tým problém ani my, ani ryby. Vôbec netuším, kde vznikla tá averzia k svetlým zmesiam. Podľa môjho názoru sú prinajmenšom rovnako dobré ako mnoho ostatných a obzvlášť na jar bývajú často priam excelentné.

Kedysi sme sa ako chlapci vypravili s niekoľkými kamarátmi k malému rybníku „potrápiť“ kapry. Bolo nás päť. Všetci sme mali v podstate rovnaké kŕmenie. Nejaká tá strúhanka alebo rozmočený chlieb, k tomu šrot a pudingový prášok. Proste, čo dom dal. Možnosti boli pred štyridsiatimi rokmi veľmi obmedzené. Lenže niekde sme sa dočítali, z takej malej brožúrky o závodnej plávanej, že pretekári pridávajú do kŕmenia hlinu. No, samozrejme, sme sa do toho s vervou vrhli, až na jedného. Ten hlinu do kŕmenia nedal len preto, že sa v tom proste nechcel vŕtať. No a ako jediný chytal ryby. My sme tiež dostali pár kúskov, ale s ním sa to proste nedalo zrovnať. Určite to nebolo tým, že by mal lepšie miesto. Sedeli sme na rovnom brehu, rybník je v tých miestach ako vaňa a on sedel uprostred. Mali sme veľa záberov a ťahali sme ploticu za ploticou. On zasekol len občas, ale keď chytil rybu, bol to kapor. Dostali sme dobre na zadok. Nebol to zďaleka ojedinelý prípad, kedy som sa stretol s tým, že zabodovala práve svetlá farba a s postupujúcimi rokmi a skúsenosťami som proste pochopil a mnohokrát si na vlastnej koži vyskúšal, že farba kŕmenia môže zohrať dosť významnú úlohu. Obzvlášť v jarnom období, kedy je voda ešte pomerne čistá a hlina v kŕmení, to je téma sama o sebe. Neskôr v lete už ryby tak vyhranene na farbu kŕmenia nereagujú. Je to iste dané aj tým, že voda už nie je tak čistá a skôr než na farbu, reagujú na chute a vône. Aj keď ani na jar túto vec nemožno podceniť. 

Je dostatočne známe, že jednotlivé rybie druhy rôzne reagujú na chute a vône a že proste majú niektoré veci v obľube a iné nie. V chladnej vode sa pachy šíria pomalšie než vo vode teplej, čo je dané rýchlosťou pohybu molekúl vody a pachovej zložky. Čím je voda teplejšia, tým rýchlejšie sa molekuly pohybujú a pach sa tak šíri ľahšie a do väčšej vzdialenosti. To sa nedá výrazne ovplyvniť ani tým, že pridáte do kŕmenia viac chute a vône. Môžete to ale zariadiť inak a celkom jednoducho tým, že keď budete chytať s kŕmidlom, upravíte kŕmenie tak, aby časť vypadla z kŕmidla už v stĺpci. Kŕmenie sa tak rozptýli na omnoho väčšiu plochu a ryby ho ľahšie nájdu. Keď tomu pomôžete aj výraznejšou farbou, budete iste úspešnejší než ten, kto dopraví kŕmidlo s tmavým kŕmením rovno ku dnu…

Aj keď všetky tieto rybárske fígle a triky poznáte, občas sa vám proste stane, že si naraz neviete rady alebo len hľadáte riešenie úplne niekde inde, než kde leží skutočný problém. Väčšina rybárov, keď im ryby neberú tak ako by si predstavovali, obvykle hľadajú riešenie v nástrahe, háčiku, dĺžke náväzca a podobne. Pritom hlavnou príčinou môže byť len nevhodná konzistencia vnadiacej zmesi.

Skoro na jar som chytal na rieke a príliš sa mi nedarilo. Ryby jednoducho neboli pri chuti a ja, napriek tomu, že som robil, čo som mohol, nemohol som ich nijako prebudiť a docieliť väčší počet záberov. Keď ryba vzala nástrahu, bol to poctivý záber, ale bolo ich proste málo. Už toto bola jasná indícia o tom, že problém neleží v nástrahe, ale inde, čo som nepochopil. Niekoľkokrát mením náväzec s háčikom, skúšam menšiu nástrahu. Je to stále to isté. Na záber čakám viac než päť minút. Berú plotice, menšie pleskáče a nosále, lenže veľmi vlažne. Chytám, hádžem a pomaly mi dochádza kŕmenie. Mám ešte dosť času a miešať ďalšie sa mi už nechce. Preto jednoducho ten zvyšok, čo tam mám, dosypem troškou suchého kŕmenia, celé to viac prevlhčím a vezmem si menšie kŕmidlo. Táto upravená zmes je o niečo redšia než bola tá pôvodná a vo vode viac kalí. V podstate sa z kŕmidla trúsi po celú dobu jeho pádu k dnu a myslím, že keď dopadne až dole, moc kŕmenia v ňom už nezostane. A naraz sa všetko zmení. Záberov je čím ďalej viac napriek tomu, že kŕmenia hádžem do vody menej. Lenže toto kŕmenie dokáže lákať ryby omnoho intenzívnejšie než tomu bolo pred tým. Aké jednoduché, mnohokrát vyskúšané, ale proste vám to hneď nenapadne.

Na trhu nájdeme kŕmenie v mnohých odtieňoch hnedej aj čiernej. Klasika sa predáva najviac. Samozrejme, sú tu aj zmesi červené, žlté a zelené a tiež sa dajú kúpiť práškové farby do kŕmenia a tiež rôzne fluo dipy a farby, ktorými môžeme všetko ešte doladiť presne podľa seba. Jar je presne tá doba, ktorá je vhodná pre experimenty s farbami a verte, že okrem červených rúk si môžete aj veľmi dobre zachytať tam, kde iní príliš neuspejú. Keď budete chcieť.

Milan tychler

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.