post

Der je len jeden

Der je len jeden


Často sa stretávam s porovnávaním jazera Der s rôznymi inými jazerami. Práve na tomto jazere som strávil toľko času na výpravách ako nikto iný zo Slovenska , Čiech a okolitých krajín. Preto mi to rezonuje v ušiach. Vo väčšine tie prirovnania produkujú ľudia, ktorí na Deri vôbec nelovili, alebo len na Južnom , alebo Severnom bazéne. Tieto dva bazény (jazerá) – tak znie ich oficiálny názov, sú po všetkých smeroch odlišné od jazera Der. Kto čo i len raz lovil na Deri, vie, že toto jazero je neporovnateľné, osobité a špecifické svojimi podmienkami a zákonitosťami, ktoré ovplyvňuje človek a príroda.

Der je špecifický  hlavne kvôli nestálej výške vodnej hladiny. Každý rok, aj keď v tom istom období a dátume, je jazero úplne iné.  Jeden rok môže byť na tom istom mieste hĺbka vody jeden meter a nasledujúci štyri metre. Nič overené z minulosti tam nemusí platiť a vždy začínaš odznovu. Napríklad oblasť, kde sa v minulosti nachytali najväčšie kapry z jazera, už druhý rok mlčí. Väčšina kaprárov túži loviť práve tam, ale kapry ako keby sa tým miestam začali vyhýbať. Ja som už minulý rok tieto miesta opustil a na úplne novom mieste, kde nikto neloví, som minulú jeseň ulovil extrémne množstvo veľkých kaprov.

Tohto roku som lovil opäť mimo frekventovanej oblasti a opäť sa mi podarilo uloviť pekných kaprov. Nebolo to to, čo minulý rok, ale na stav, aký panuje posledné dva roky na jazere, som bol nad mieru spokojný. Minuloročná jeseň bola skúpa pre drvivú väčšinu rybárov čakajúcich na miestnych obrov. Veľké množstvo obrovských kaprov sa pošťastilo uloviť len mne a Johnnymu. Odlíšili sme sa od ostatných a prinieslo nám to behom dvoch týždňov desiatky obrov. Dnes, keď na to spomínam, nazvem to Johnnyho slovami „BIG ADRENALIN“…

Tohto roku opäť množstvo európskych kaprárov smerovalo na jazero s túžbou uloviť svoj sen. Teraz po ukončení lovu na jazere môžem opäť z dostupných informácií povedať, že Der stagnuje. Od kamarátov, miestnych lovcov, viem o dvoch ulovených  kaproch +30 kg. Pritom v jazere ich pláva omnoho viac. September bol úplne slabý na úlovky, čo som pocítil aj ja na vlastnej koži. Dva týždne som lovil na miestach, kde v minulých rokoch bolo ulovených množstvo veľkých kaprov. Dnes už ani to nie je záruka úspechu pri nevyspytateľných podmienkach na jazere. S prvým kaprom som sa stretol až deň pred odchodom domov. Bol to malý šupináč, odhadoval som ho okolo desiatich kilogramov, ale potešil . Už len preto, že som ho dlhý čas zdolával z džungle koreňov. Dvakrát som stratil odtrhnutú šnúru a dvakrát som ju našiel. Až na konci bol tento kaprík a vyslobodil som ho.

V októbri prišlo aj to správne povestné počasie – vietor a dážď, ale výrazné úlovky kaprov neprinieslo, až na zopár výnimiek. Stále to nebolo ono. Vychýrene miesta celú jeseň mlčali, čo bolo až neskutočné. Mne sa podarilo koncom októbra dostať opäť na jazero. Lovil som v miestach, kde nikdy predtým a bola to pre mňa aj taká výzva. O tom mieste som nevedel nič okrem toho, že v minulosti tam boli ulovené väčšie kapry, ale to asi všade a teraz nikde J. Už po prvom sledovaní dna sa mi oblasť môjho dosahu pozdávala a terén dna poskytoval výrazne miesta na nastraženie mojich nástrah. Široko-ďaleko nikto nelovil, a tak som nebol obmedzovaný výberom lovných miest. Tie som veľmi rýchlo určil, samozrejme, pre mňa to bolo prvotné rozhodnutie a podľa úspešnosti, alebo nezdaru by som v nasledujúcich dňoch reagoval zmenou miest, poprípade druhu nástrah.

Začal som loviť. Pre mňa to bolo, samozrejme, na boilies BIOSQUID a BIOKRILL. Voda bola pomerne ešte prehriata a takmer letné počasie s vysokými teplotami tomu napomáhalo. Preto som nezmenšoval priemer boiliesu a zotrval som na letných 24 mm. Boilies som kombinoval s pop up BROSKYŇA, ANANÁS a BIELE KORENIE. Kto pozná naše pop upky vie, že tieto druhy sú aj farebne odlišné a práve preto som si ich vybral. Kapry mohli reagovať na rôzne príchute, ale aj farby, čo považujem za dôležité. Už niekoľko dní pred príchodom som si písal s mojimi francúzskymi priateľmi, ktorí lovili na jazere a veľké nádeje na úlovok mi nedávali. Boli aj dva týždne bez akéhokoľvek úlovku. Jedine čarodejník Johnny mal úlovky a aj dvoch kaprov +20 kg. Ani dlhodobá prognóza počasia nesľubovala nič zaujímavé. Tak som dúfal, že v nepriaznivom počasí príde aspoň jeden jediný kapor, čo bude stáť za to. Veď mnohokrát sa to potvrdilo. Tak som začal loviť a premýšľať, čo bude nasledovať.

Prvá noc krátko po jednej hodine a záber. Áno, žiadna labuť, ale záber. Tak ako vždy, tu sa kapry nesnažím priťahovať k brehu, ale vyrážam za rybou ďaleko od brehu. Tam ju aj zdolávam, je to kapor 12-13 kg. Hneď ho vypínam pri člne, pokladám montáž. Nesmelo sa teším a dúfam, že to nebol ojedinelý kapor v oblasti a zábery budú nasledovať. V akej frekvencii, to som si netrúfol tipovať.

Nasledujúci večer pri západe slnka mi rázne poklesol swinger. Záber? Pri „padáku“ sa vždy snažím došponovať šnúru a až potom sa vydávam za rybou. Tentoraz sa mi dlho nedarilo dosiahnuť kontakt s rybou a zo skúseností som už vedel, že to bude rak, ktorých tu je v príbrežných trávach mnoho. Tak aj bolo, niekoľko desiatok metrov od brehu som vylovil pomocou kotvičky druhú časť šnúry, obidve časti som zviazal a vrátil som sa späť. Toto sa tu a mnohých vodách stáva často.

Okolo polnoci to už bol reálny záber. Začiatok trasy za rybou som mal kontakt len s burinami a až po prelome do hlbšej vody som pocítil, že ryba je stále na háčiku. Boli to nevýrazné kopance, ktoré nikdy nevyhodnocujem, správa sa tak aj malá, niekedy aj veľká ryba.  Pri navíjaní vždy čakám, kedy sa objaví „šokáč“ a to už viem, že ide do tuhého. Tak bolo aj teraz a s každým otočením navijaka a skracovaním vzdialenosti medzi rybou a mnou som dokázal odhadovať mohutnosť a reálnu silu ryby. Šípil som, že nebude najmenšia, ale až po podobratí a zasvietení čelovky som zbadal statného šupináča. Zostalo mu ešte mnoho síl a niekoľkokrát sa pokúsil v podberáku o silné výpady. Nakoniec sa upokojil a tak ako každému, aj jemu som pošepkal: „neboj sa macinko pôjdeš naspäť.“ Ku koncu sezóny som uvažoval, že tento rok je pre mňa akýsi čudný, vôbec sa mi nedarilo uloviť väčšie kapry. Tento to všetko vymazal ,vážil viac ako 26 kilogramov.

Bol koniec októbra, ale počasie júlové. Počas slnečných a bezveterných dní to ani nepíplo. Netypické počasie vnímali aj vtáky. Uvedomil som si, že mi niečo chýba. Chýbal mi z minulosti neustály škrekot žeriavov, ktoré sa tu každú jeseň sústreďujú pred odletom na zimoviská. Ďalšiu nezvyčajnosť som si všimol pri zavážaní. Skupina labutí unikala predo mnou a medzi nimi pelikán, ktorého som tu ešte nikdy nezahliadol. Tieto teplé dni budú už naozaj posledné a následné ochladenie bude trvalé. Dva dni pred ochladením sa začali objavovať žeriavy a behom niekoľkých hodín ich boli plné zátoky a s nimi typický škrekot. Ďalšiu noc som záber nedosiahol, myslel som si, že to bolo všetko v tom nanič období. S niektorými známymi, ktorí lovili na jazere, sme sa každý deň informovali o tom, komu sa čo podarilo, ale zatiaľ som to bol len ja. Nedočkavo som očakával nadchádzajúcu noc. Bude úspešná?

Bola. Zdolal som dvoch kaprov, jedného menšieho a jedného 15-kilového. Do konca výpravy som už každú noc ulovil najmenej dvoch kaprov. Až posledný deň pred odchodom mi zabral kapor aj počas dňa. Blížila sa zmena počasia a na kapry začala asi pôsobiť. Pred zotmením, keď som sledoval posledný tohtoročný Dersky západ slnka, sa ozval hlásič. Dlhý neprestávajúci záber trval, až kým som cez hlboké bahno nepribehol k prútom. Ryba stále išla svoje a dúfal som, že nenájde ako úkryt jeden z mnohých koreňov. Aj počas cesty za ňou som niekoľkokrát pocítil ťah. To bolo dobré znamenie, že stále ťahá mimo prekážok. Zdolával som ju ďaleko za bójkou a vpravo. Zdolávanie som si užil ešte počas šera a veľké ústa a mohutné pery kapra naznačovali ďalší veľký úlovok. Aj sa ním stal – 21,40 kg bola hmotnosť extra bojovného kapra. Do rána mi ostávalo ešte dosť času a veril som, že si ešte zazdolávam. Nemýlil som sa. Ráno pred svitaním som podobral posledného z ďalších troch kaprov. Tento 16-kilový bol z nich najťažší. 

Kapry cítili zmenu počasia, ktorá prišla práve posledné ráno a po slnečnom týždni som ráno ukončil moju výpravu v daždi. Po situácii, aká vládla na jazere, som nesmierne vďačný za tieto krásne úlovky a ďalšie nezabudnuteľné zážitky, ktoré ma posúvajú vpred.


Peter “Šunes” Šimonič


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.