post

Decembrový sumec

Decembrový sumec


Mierny december bez snehu a ľadu, to je požehnanie pre rybára. Každý deň v roku, ktorý môžeme stráviť pri vode navyše, je fajn. V posledných rokoch sú mierne zimy skôr pravidlom než výnimkou a to mi vyhovuje. Často sa divím, že som pri tak peknom počasí pri vode sám a pripadá mi, že rybári nechodia na ryby podľa počasia, ale podľa kalendára. Áno, v poslednom mesiaci v roku by mal padať sneh a mrznúť, lenže tomu tak nie je. Aspoň u nás na juhu Moravy sa sneh a väčšie mrazy objavujú skôr až na úplnom sklonku roka, alebo počiatkom toho nového. Často to vyzerá, že má prísť po jeseni skôr jar, než zima…

Začiatok decembra 2016 sa skutočne vydaril. Počasie bolo absolútne skvelé. Ryby v rieke brali ako v lete a nebyť toho, že už na stromoch nebolo lístie, človek by na zimu ani nepomyslel. Nech som vyrazil s plavákom alebo feedrovým prútom, podustvy sa mohli pretrhnúť, ktorá vezme moju nástrahu skôr. Na pomerne malej riečke som si našiel pekné miesto, kde sa dalo prežiť skvelé dopoludnie alebo popoludnie, ako som chcel. Stačila len trocha vnadiacej zmesi s kostniakmi do kŕmitka, chvíľka trpezlivosti a už sa špička ohýbala. Skutočne nádherné chvíľky v poslednom mesiaci roka. Vial teplý vietor a na slniečku to bolo skoro na tričko. Skutočne nádhera. Byť na mne, pokojne by takéto počasie mohlo vydržať až do konca februára a potom by sa mohlo začať otepľovať.

Lenže všetkého do času. Koncom prvého decembrového týždňa sa obloha zaťahuje. Aj keď je na december stále teplo, nálada je oveľa ponurejšia. Teraz už počasie pripomína skôr dušičkový sychravý čas. Von už ma to toľko neťahá. Občas príde drobná dažďová prehánka a posledné dva dni prší celkom veľa. Lenže ja už doma aj tak nemôžem vydržať. Čas sa neuveriteľne vlečie. Doma ma nič nebaví, ale ísť do tej nepohody sa mi predsa len veľmi nechce. Je to taký vnútorný boj. Najviac sa bojím toho, že rieka stúpla, voda sa ešte viac ochladila a ryby isto prestali brať. Lenže to nezistím, pokiaľ sa tam nepôjdem aspoň pozrieť. No nič, dlhšie to už nevydržím a musím k vode.

Vezmem si len prút s plavákom, krabičku kostniakov a naparený biely toustový chlieb. Možno skúsim prehľadať okolie brehu, či sa spletie nejaký ten jalec alebo plotica. Voda sa dvihla len mierne a zákal je slabý. V lete by som tento stav privítal s otvorenou náručou. Avšak teraz je to tak päťdesiat na päťdesiat. Buď to ryby zdvihne, alebo naopak úplne zbaví všetkých chútiek na žrádlo. Idem pomaly okolo riečky a vymetám s plavákom každé vhodné miesto. A ryby berú! Plavák sa každú chvíľu zastaví, šupne pod vodu a ja mám hneď jalca, hneď ploticu, v tôni sa mi podarí dostať pár celkom pekných pleskáčov a dokonca aj karasa. Tu sa na chvíľu zastavím. Popotiahnem plavák na vlasci nahor tak, aby záťaž sedela na dne, na háčik napichnem kúsok bieleho chleba a nahodím do hlbšej tíšiny neďaleko brehu. Prút opriem o nízky strom tak, aby bol vlasec napnutý a neležal na vode.   

Plavák stojí na mieste a ani sa nehne. Červená anténka svieti v podmračnom dni ako majáčik. Zase začalo drobno mrholiť. Ale keď ryby berú, vôbec to nevadí. Zdvihnem si viac golier bundy a čakám. Netrvá dlho a okolo plaváku sa po hladine rozbehnú malé kolieska. Čakám. Plavák sa pomaličky potápa. Už je pod vodou aj anténka a ja vidím, ako plavák pod vodou pomaly mieri do stredu rieky a väčšej hĺbky. Chytím prút, priseknem a v tej chvíli nastane tanec. Ryba ťahá vlasec z navijaku a vyvádza ako divá. Našťastie sa nepúšťa do žiadnych dlhých únikov a drží sa v hĺbke tône. Dá mi skutočne zabrať, než ju dvihnem od dna, ale podarilo sa a ja vidím, že mám na háčiku pekného kapra. Mnohí by sa iste radovali, že nemusia kupovať toho vianočného, ale tento kúsok sa báť nemusí. Pôjde späť do vody. Teda ak ho vytiahnem. Podarilo sa. Mäkká náruč podberáku konečne pojme môj úlovok a mne je skutočne dobre aj v tom nie veľmi vľúdnom počasí. Kapra púšťam a sľubujem si, že to zajtra skúsim zas. Avšak trochu inak, pretože keď sú pri chuti jalce, plotice, pleskáče aj kapry, iste budú aktívne aj dravce. Vláčiť sa môže len do konca mesiaca a potom bude na mimopstruhových vodách skoro na pol roka pauza. Musím teda zostávajúci čas čo najlepšie využiť. 

Ráno je zatiahnuté, prší a sneží súčasne, ale poobede som zas pri rieke. Počasie sa umúdrilo, je celkom teplo a na zemi ležia zvyšky mäkkej snehovej kaše. Už neprší ani nemrholí, ale obloha je stále zatiahnutá. Riečka trošku klesla, ale stále je ešte trochu zakalená. Nie veľmi, ale čistá skrátka nie je. To však nevadí. Možno to bude naopak k môjmu prospechu. Mám v úmysle „potrápiť“ nejakého toho zubáča. V tejto riečke ich nie je veľa, nie sú ani veľké, ale už som tu dostal pár kúskov okolo šesťdesiat centimetrov. Takého dostať teraz na konci roka by nebolo vôbec zlé. Naopak, bolo by to výborné!

Mám skôr ľahký než stredne ťažký prút, na navijaku tenkú pletenku na nejakých šesť kíl a plánujem prevetrať pár gumených nástrah zo svojej krabičky. Vzhľadom k zafarbeniu vody volím pre začiatok jednoduchú žltú farbu, ktorá bude vo vode lepšie viditeľná. Musím to dravcom trochu uľahčiť a sebe tiež.

Prvý hod smeruje k protiľahlému brehu do malej tíšiny. Viem, že je tam trochu hlbšia jama a mohla by sa tam teraz nejaká tá ryba ukrývať. Normálne je tam hĺbka okolo pol metra. Teraz asi o desať, pätnásť centimetrov viac. V tomto úseku je dno absolútne čisté, bez prekážok. Avšak o pár metrov ďalej je spadnutý strom s množstvom naplavenín. Tam sa chystám neskôr a v podstate je to miesto, na ktoré najviac spolieham. Guma dopadne na hladinu s ľahkým šplechnutím. Nechám ju trošku klesnúť a potom ju vediem pomaly k sebe. Hod sa až tak úplne nepodaril. Mala dopadnúť trošku vyššie, aby bola čo najďalej v hlbšom úseku. Teraz ju prúd splavil príliš rýchlo. Nový hod je stopercentný. Guma padá pred tôňu. Prúd ju tlačí okolo brehu a ja s ňou len ľahko pošklbávam. Naraz cítim, ako sa zastaví a za niečo drží. Prekážka. Dosť ma to prekvapuje, pretože tu nikdy nič nebolo, ale človek nevie, čo kedy voda prinesie. Pritiahnem a šklbnem prútom, aby som nástrahu uvoľnil. Podarilo sa. Niečo ťahám. Zrejme to bude nejaký naplavený konár. Ale ouha! Domnelý konár sa naraz rozbehne celkom svižne proti prúdu. Tak to je teda prekvapenie!

Už som začínal byť trochu mrzutý. Keď na druhý hod uviaznete, veľmi to nepoteší a naraz je všetko inak. Na prúte mám rybu, ktorá zrejme vôbec nebude malá. Otázkou je, čo to vlastne je. Možností je tu viac. Šťuka, zubáč, mrena? Pokojne som mohol podseknúť aj nejakého kapra odpočívajúceho pri brehu v pokojnej vode. Nakoniec to tak aj vyzerá. Ryba sa bráni divne. Silno ťahá a keď na ňu viac pritlačím, zúrivo vyrve z navijaku dva metre šnúry a zas sa upokojí. Už sa s ňou ťahám nejakú tú minútu a ešte som ju nevidel. Zato niekoľkokrát celkom zreteľne cítim úder do vlasca. Rybu derúcu sa proti prúdu zastavím a sme na mŕtvom bode. Ona nemôže ďalej, ale mne sa rovnako nedarí ťahať ju späť. Nakoniec povolí a otočí sa ku mne. Bohužiaľ, mieri rovno k spadnutému stromu do prekážok. Len s najväčším úsilím ju držím pred prekážkou. Jemný prút stená, ale drží. Ešte chvíľu to trvá, než si dá ryba povedať a ja zahliadnem tesne nad hladinou dvihnutý sumčí chvost. Tak to je pekné decembrové prekvapenie. Už dvíham z vody aj kus zaslizenej šnúry. Stále mám taký dojem, že som túto rybu podsekol, ale keď potom uvidím papuľu ryby, do ktorej mieri šnúra, nebojím sa viac zabrať a onedlho fúzača dvíham za papuľu z vody. Už bolo načase, malý jig už v papuli príliš nedržal.

December nie je práve sumčí mesiac, ale pomerne teplé počasie a zvýšená podkalená voda zrejme primäla aj sumca, aby si ešte ulovil nejakú tú potravu. Ja som mal to šťastie, že som bol v správnu dobu na správnom mieste a 14.12. som sa tak stretol s peknou rybou, o ktorej by som si mohol nechať zdať, keby som bol ako mnoho iných, za pecou…


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.