Kde sa stala chyba?

Posted on 27. januára 2020 by dusan

Kde sa stala chyba?

Etika zrejme nie je vlastná každému

V minulosti som zvykol písať inštruktážne a informatívne články rozoberajúce konkrétne časti lovu sumca. S odstupom času som začal premýšľať aj nad negatívnou stránkou takýchto článkov. Rada je mocná „zbraň“ a táto „zbraň“ sa dostáva aj do rúk a myslí skupiny tiežrybárov, ktorí ju zneužijú vo svoj prospech na úkor rýb. Samozrejme, ak článok dopomôže začínajúcim lovcom k prvým úspechom a ak si daný rybár zoberie k srdcu aj rady ohľadom zaobchádzania s úlovkami a pochopí zákony zachovania druhu, je to dobrá cesta k pozitívnej zmene.

Čo ma priviedlo k takýmto úvahám, či k samotnej podstate týchto riadkov? Asi je to sled udalostí a zmenšujúci sa stav dravcov v našich vodách. Slovenské rieky sa stali tvrdo skúšaným miestom, kde samotná osádka sumcov musí bojovať o holú existenciu a prežitie. Nájazdy akože-športových lovcov z celého Slovenska, ktorých viac ako zážitok z lovu zaujíma najmä kvalita a množstvo mäsa, ktoré si odvezú domov. Ďalším problémom pre sumce a iné dravé ryby sú v poslednom období aj časté stavebné práce na priehradách a s nimi spojené bezohľadné kolísanie hladiny riek. Počas týchto prác je hladina vody napríklad na VN Kráľová spustená o 2-3 metre, čo má za následok klesanie vody aj na úseku Váhu č.3. Čo sa stane, ak voda v rieke Váh klesne behom pár hodín o 2 metre a najmä ak je to v jarnom, teda reprodukčnom období? Obrovské množstvo ikier, plôdika či malých rýb postupne hynú v kalužiach z bahna, čo zostali po klesajúcej vode. Stáva sa, že takto rybári prichádzajú o celé generácie v budúcnosti lovených rýb. O zbytok sa postarajú určité typy lovcov, ktorí sa zameriavajú najmä na obohatenie sa o sumčie mäso.

Na slovenských riekach, priehradách a štrkoviskách každoročne padne pod nôž značné množstvo sumcov. Tu nejde o metrové ryby, ktoré môžu z času načas spestriť jedálniček každému rybárovi. Ide o ryby, ktorým trvalo desaťročia dorásť na kapitálne rozmery. Ide o ryby, ktoré každý rok vrhnú obrovské množstvo ikier a mlieča. Ide o ryby, ktoré mnohí z vás vrátane mňa už ulovili a vrátili im život a slobodu. Ide o sumce, ktorých dĺžka sa pohybuje okolo dvoch metrov a ktoré spestrujú a robia z niektorých našich tokov skutočný raj pre lovca sumcov.

Brehy našich riek však navštevuje aj sorta ľudí, ktorí, povedzme to slušne – zmýšľajú ináč, poprípade myslieť nemajú čím. Zhodou okolností sú práve títo ľudia obdarení značnou dávkou šťasteny na úkor zdravého úsudku. Ľudovo povedané – rozumu ani za mak, zato šťastia vyše hlavy. Valná väčšina kapitálnych sumcov ulovených na celom Slovensku končí svoj dlhý život práve stretom s týmito ľuďmi. Tieto typy však majú väčšinou nespočet voľného času a finančných prostriedkov. Svoj čas teda trávia, bohužiaľ, decimovaním rybej osádky. Povedzme si narovinu, aj hlupák, ktorý strávi pri vode také kvantum času, niečo uloví. Horšie je, ak sa rokmi hlupák vyzbrojí akými-takými skúsenosťami, stáva sa „de iure“ sumčiarom, ale „de facto“ ostáva hlupákom, ktorý nepochopil, že ak chce ryby loviť aj v budúcnosti, treba predovšetkým matečné ryby vracať vode. Najmä ak ide o druh , ktorý sa poväčšine do vôd nevysádza. Nehovoriac o tom, že keď takáto ryba pláva v rieke 30 možno 40 rokov, musí každý už z morálneho pohľadu uznať, že si zaslúži byť šetrne pustená späť do rieky. Nakoľko morálka, či už svetská, alebo rybárska, je u tejto skupiny lovcov pojem neznámy, tak sa z ich úlovkov stala iba kopa mäsa, čo nasýti ich pažravé bruchá. Hlupák hlupákom ostane a po ňom len mŕtva voda bez prítomnosti kapitálnych dravcov. Fotky sumcov vyváľaných na štrku sú nemým svedectvom prazvláštnej inteligencie tejto sorty rybárov. Inteligencie, kde každý odborník v bielom plášti zajasá nad novým druhom psychickej poruchy či anomálie zvanej úplná absencia šedej kôry mozgovej. Myslenie týchto typov však asi nezmení nič a ani môj článok.

V skratke sme si teda predstavili, s akými tiež-rybármi máme spoločného jedného koníčka, jednu vášeň, jeden životný štýl. Počas každej sezóny sa ku mne dostávajú stále nové a nové správy o ulovených sumcoch z našich riek a priehrad, nakoľko je však väčšina zabitá, tieto správy ma vonkoncom nenadchýnajú. Naopak, je mi úprimne ľúto, že tieto ryby zabrali práve takýmto jedincom. Viac-menej som iné od týchto ľudí ani nečakal a môžeme len dúfať, že podobné šťastie ich viackrát už nestretne. Nie som sebec, teším sa z úlovkov iných, ale nie z úlovkov, keď kapitálne ryby a to či už sumce, alebo iné druhy, končia pod nožom bezcitnosti a chamtivosti.

Kde sa stala chyba? Samozrejme, za znižujúcim sa stavom dravých rýb je aj stúpajúci počet lovcov. Zaujímavé je aj to, že aj napriek tomu, že čim ďalej, tým viac rybárov svoje úlovky vracia vode, dravcov je stále menej. Problémom je to, že sa vytratila samotná podstata úspechu tak, ako to bolo kedysi. Boli časy, keď lovec musel mať hlboké znalosti o životnom režime sumca meniacom sa podľa ročných období, fázy mesiaca, tlaku, či teploty vody. Dnes, v dobe techniky, kedy sa vie kadejaký amatér majúci zopár eur navyše vyzbrojiť najdrahším sonarom a sumca si jednoducho nájsť a vyklepať von, je to už úplne o inom. Čo na tom, že o jeho nástrahu nemá ryba záujem, dá sa aj podseknúť. Zákon, ktorý zakazuje používanie sonaru, je, povedzme si pravdu, nedotiahnutý a vinu nie je možné dokázať, keďže nie je problém pred príchodom RS sonar vypnúť. Riešenie je zákaz lovu z člna, lenže to obmedzí aj tú slušnú skupinu ľudí. Je to ťažko riešiteľný problém, problém, ktorý je v mentalite našich rybárov. Jedno je však isté, čím viac rybárov bude mať prístup k modernej technike, tým menej dravcov v našich vodách zostane. Sám používam na svojich výpravách čln, ale vždy len k vyvážke, poprípade pri zmene miesta. Nikdy z člna nelovím, pretože prioritou pre mňa je položiť nástrahu tam, kde podľa svojich skúseností očakávam, že bude sumec loviť, či prechádzať. Lov, kde by som sumca hľadal sonarom, by ma nenapĺňal.

V konečnom dôsledku podstatné zostáva to, ako lov končí. Či vrátením úlovku vode, alebo nie. Či už niekto loví z brehu alebo vábením, etika je len vecou uhla pohľadu. Viem, že akákoľvek osveta je márna, keď narazí na pevný múr. Viem však aj to, že mnoho lovcov už začína chápať pojem „vrátenie úlovku“ a nevidí v tom nijaký problém. Ba práve naopak, nachádza v tom potešenie, potešenie väčšie ako pri konzumácii 40-ročného sumčieho mäsa. Čoraz viac lovcov svoje úlovky vracia späť a čo je podstatné, najmä úlovky veľkých a kapitálnych rýb. Časom raz príde deň, keď na kvalitnú rybačku s nádejou na životný úlovok už nebude treba vycestovať za hranice vlasti a tieto šance budú aj u nás na Slovensku rovnako veľké ako hocikde inde v Európe.

Juraj Banič

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Decembrový sumec

Posted on 20. januára 2020 by dusan

Decembrový sumec

Mierny december bez snehu a ľadu, to je požehnanie pre rybára. Každý deň v roku, ktorý môžeme stráviť pri vode navyše, je fajn. V posledných rokoch sú mierne zimy skôr pravidlom než výnimkou a to mi vyhovuje. Často sa divím, že som pri tak peknom počasí pri vode sám a pripadá mi, že rybári nechodia na ryby podľa počasia, ale podľa kalendára. Áno, v poslednom mesiaci v roku by mal padať sneh a mrznúť, lenže tomu tak nie je. Aspoň u nás na juhu Moravy sa sneh a väčšie mrazy objavujú skôr až na úplnom sklonku roka, alebo počiatkom toho nového. Často to vyzerá, že má prísť po jeseni skôr jar, než zima…

Začiatok decembra 2016 sa skutočne vydaril. Počasie bolo absolútne skvelé. Ryby v rieke brali ako v lete a nebyť toho, že už na stromoch nebolo lístie, človek by na zimu ani nepomyslel. Nech som vyrazil s plavákom alebo feedrovým prútom, podustvy sa mohli pretrhnúť, ktorá vezme moju nástrahu skôr. Na pomerne malej riečke som si našiel pekné miesto, kde sa dalo prežiť skvelé dopoludnie alebo popoludnie, ako som chcel. Stačila len trocha vnadiacej zmesi s kostniakmi do kŕmitka, chvíľka trpezlivosti a už sa špička ohýbala. Skutočne nádherné chvíľky v poslednom mesiaci roka. Vial teplý vietor a na slniečku to bolo skoro na tričko. Skutočne nádhera. Byť na mne, pokojne by takéto počasie mohlo vydržať až do konca februára a potom by sa mohlo začať otepľovať.

Lenže všetkého do času. Koncom prvého decembrového týždňa sa obloha zaťahuje. Aj keď je na december stále teplo, nálada je oveľa ponurejšia. Teraz už počasie pripomína skôr dušičkový sychravý čas. Von už ma to toľko neťahá. Občas príde drobná dažďová prehánka a posledné dva dni prší celkom veľa. Lenže ja už doma aj tak nemôžem vydržať. Čas sa neuveriteľne vlečie. Doma ma nič nebaví, ale ísť do tej nepohody sa mi predsa len veľmi nechce. Je to taký vnútorný boj. Najviac sa bojím toho, že rieka stúpla, voda sa ešte viac ochladila a ryby isto prestali brať. Lenže to nezistím, pokiaľ sa tam nepôjdem aspoň pozrieť. No nič, dlhšie to už nevydržím a musím k vode.

Vezmem si len prút s plavákom, krabičku kostniakov a naparený biely toustový chlieb. Možno skúsim prehľadať okolie brehu, či sa spletie nejaký ten jalec alebo plotica. Voda sa dvihla len mierne a zákal je slabý. V lete by som tento stav privítal s otvorenou náručou. Avšak teraz je to tak päťdesiat na päťdesiat. Buď to ryby zdvihne, alebo naopak úplne zbaví všetkých chútiek na žrádlo. Idem pomaly okolo riečky a vymetám s plavákom každé vhodné miesto. A ryby berú! Plavák sa každú chvíľu zastaví, šupne pod vodu a ja mám hneď jalca, hneď ploticu, v tôni sa mi podarí dostať pár celkom pekných pleskáčov a dokonca aj karasa. Tu sa na chvíľu zastavím. Popotiahnem plavák na vlasci nahor tak, aby záťaž sedela na dne, na háčik napichnem kúsok bieleho chleba a nahodím do hlbšej tíšiny neďaleko brehu. Prút opriem o nízky strom tak, aby bol vlasec napnutý a neležal na vode.

Plavák stojí na mieste a ani sa nehne. Červená anténka svieti v podmračnom dni ako majáčik. Zase začalo drobno mrholiť. Ale keď ryby berú, vôbec to nevadí. Zdvihnem si viac golier bundy a čakám. Netrvá dlho a okolo plaváku sa po hladine rozbehnú malé kolieska. Čakám. Plavák sa pomaličky potápa. Už je pod vodou aj anténka a ja vidím, ako plavák pod vodou pomaly mieri do stredu rieky a väčšej hĺbky. Chytím prút, priseknem a v tej chvíli nastane tanec. Ryba ťahá vlasec z navijaku a vyvádza ako divá. Našťastie sa nepúšťa do žiadnych dlhých únikov a drží sa v hĺbke tône. Dá mi skutočne zabrať, než ju dvihnem od dna, ale podarilo sa a ja vidím, že mám na háčiku pekného kapra. Mnohí by sa iste radovali, že nemusia kupovať toho vianočného, ale tento kúsok sa báť nemusí. Pôjde späť do vody. Teda ak ho vytiahnem. Podarilo sa. Mäkká náruč podberáku konečne pojme môj úlovok a mne je skutočne dobre aj v tom nie veľmi vľúdnom počasí. Kapra púšťam a sľubujem si, že to zajtra skúsim zas. Avšak trochu inak, pretože keď sú pri chuti jalce, plotice, pleskáče aj kapry, iste budú aktívne aj dravce. Vláčiť sa môže len do konca mesiaca a potom bude na mimopstruhových vodách skoro na pol roka pauza. Musím teda zostávajúci čas čo najlepšie využiť.

Ráno je zatiahnuté, prší a sneží súčasne, ale poobede som zas pri rieke. Počasie sa umúdrilo, je celkom teplo a na zemi ležia zvyšky mäkkej snehovej kaše. Už neprší ani nemrholí, ale obloha je stále zatiahnutá. Riečka trošku klesla, ale stále je ešte trochu zakalená. Nie veľmi, ale čistá skrátka nie je. To však nevadí. Možno to bude naopak k môjmu prospechu. Mám v úmysle „potrápiť“ nejakého toho zubáča. V tejto riečke ich nie je veľa, nie sú ani veľké, ale už som tu dostal pár kúskov okolo šesťdesiat centimetrov. Takého dostať teraz na konci roka by nebolo vôbec zlé. Naopak, bolo by to výborné!

Mám skôr ľahký než stredne ťažký prút, na navijaku tenkú pletenku na nejakých šesť kíl a plánujem prevetrať pár gumených nástrah zo svojej krabičky. Vzhľadom k zafarbeniu vody volím pre začiatok jednoduchú žltú farbu, ktorá bude vo vode lepšie viditeľná. Musím to dravcom trochu uľahčiť a sebe tiež.

Prvý hod smeruje k protiľahlému brehu do malej tíšiny. Viem, že je tam trochu hlbšia jama a mohla by sa tam teraz nejaká tá ryba ukrývať. Normálne je tam hĺbka okolo pol metra. Teraz asi o desať, pätnásť centimetrov viac. V tomto úseku je dno absolútne čisté, bez prekážok. Avšak o pár metrov ďalej je spadnutý strom s množstvom naplavenín. Tam sa chystám neskôr a v podstate je to miesto, na ktoré najviac spolieham. Guma dopadne na hladinu s ľahkým šplechnutím. Nechám ju trošku klesnúť a potom ju vediem pomaly k sebe. Hod sa až tak úplne nepodaril. Mala dopadnúť trošku vyššie, aby bola čo najďalej v hlbšom úseku. Teraz ju prúd splavil príliš rýchlo. Nový hod je stopercentný. Guma padá pred tôňu. Prúd ju tlačí okolo brehu a ja s ňou len ľahko pošklbávam. Naraz cítim, ako sa zastaví a za niečo drží. Prekážka. Dosť ma to prekvapuje, pretože tu nikdy nič nebolo, ale človek nevie, čo kedy voda prinesie. Pritiahnem a šklbnem prútom, aby som nástrahu uvoľnil. Podarilo sa. Niečo ťahám. Zrejme to bude nejaký naplavený konár. Ale ouha! Domnelý konár sa naraz rozbehne celkom svižne proti prúdu. Tak to je teda prekvapenie!

Už som začínal byť trochu mrzutý. Keď na druhý hod uviaznete, veľmi to nepoteší a naraz je všetko inak. Na prúte mám rybu, ktorá zrejme vôbec nebude malá. Otázkou je, čo to vlastne je. Možností je tu viac. Šťuka, zubáč, mrena? Pokojne som mohol podseknúť aj nejakého kapra odpočívajúceho pri brehu v pokojnej vode. Nakoniec to tak aj vyzerá. Ryba sa bráni divne. Silno ťahá a keď na ňu viac pritlačím, zúrivo vyrve z navijaku dva metre šnúry a zas sa upokojí. Už sa s ňou ťahám nejakú tú minútu a ešte som ju nevidel. Zato niekoľkokrát celkom zreteľne cítim úder do vlasca. Rybu derúcu sa proti prúdu zastavím a sme na mŕtvom bode. Ona nemôže ďalej, ale mne sa rovnako nedarí ťahať ju späť. Nakoniec povolí a otočí sa ku mne. Bohužiaľ, mieri rovno k spadnutému stromu do prekážok. Len s najväčším úsilím ju držím pred prekážkou. Jemný prút stená, ale drží. Ešte chvíľu to trvá, než si dá ryba povedať a ja zahliadnem tesne nad hladinou dvihnutý sumčí chvost. Tak to je pekné decembrové prekvapenie. Už dvíham z vody aj kus zaslizenej šnúry. Stále mám taký dojem, že som túto rybu podsekol, ale keď potom uvidím papuľu ryby, do ktorej mieri šnúra, nebojím sa viac zabrať a onedlho fúzača dvíham za papuľu z vody. Už bolo načase, malý jig už v papuli príliš nedržal.

December nie je práve sumčí mesiac, ale pomerne teplé počasie a zvýšená podkalená voda zrejme primäla aj sumca, aby si ešte ulovil nejakú tú potravu. Ja som mal to šťastie, že som bol v správnu dobu na správnom mieste a 14.12. som sa tak stretol s peknou rybou, o ktorej by som si mohol nechať zdať, keby som bol ako mnoho iných, za pecou…

Milan Tychler

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Pažravý netvor?

Posted on 22. novembra 2019 by dusan

Pažravý netvor?

V poslednom čase sa veľmi často stretávam s názormi, že sumec je škodná, že plieni rieky. Že ho treba zabíjať, lebo devastuje kaprov a podobne. Chytám sumce už pár rokov, mám priateľov sumčiarov po celom Slovensku, ale aj v zahraničí a keď sa stretneme, určite si každý vie predstaviť, ako prebieha naša debata. Za celý čas čo rybárčim, som nechytil jediného sumca na kapra a ani som nepočul, že by niekto na kapra chytal. Vždy sa ako „nástražka“ dáva pleskáč, jalec a podobné biele ryby. Prečo asi.

Netvrdím, že sumec kapra nechytí, ale určite nie zdravú rybu v plnej kondícii. Vopred avizujem, že tento článok nie je o chovných rybníkoch, tam sumec nemá čo robiť. Píšem o riekach a priehradách, kde sa sumce a kapry voľne vyskytujú. Čítal som články o tom, ako sumce vyžierajú rieky a vraj vďaka nim je stále menej kaprov. Nie je to tak dávno, čo sa kompetentný hospodár priehrady Domaša vyjadril do televízie v podobnom duchu. Nechcem tu nikoho obviňovať, ani na nikoho útočiť, ale poďme si to reálne zhodnotiť a zistiť, čo je pravda a čo sú vymyslené historky, ktoré majú zakryť niečo úplne iné, ako v skutočnosti je.

Ak sa pozrieme do zahraničia na vychýrené rybárske destinácie, ako je v Taliansku rieka Pád, vo Francúzsku rieka Rhona a v Španielsku Ebro, zistíme, že sa tam chytajú kapitálne sumce a kapitálne kapry. Žijú spolu v jednej a tej istej vode. Prečo španielske, talianske a francúzske sumce nevyžierajú kapry a tie naše slovenské áno? Ja som presvedčený, že to nebude v sumcoch, ale že problém je v nás ľuďoch, v našej mentalite, v našom myslení a v tom, ako si vieme prírodu a ryby v nej vážiť a chrániť. V minulosti som sa stretol s prípadmi, keď daný rybár usmrtil kapitálneho sumca, ale aj kapra len preto, aby sa mohol pochváliť a ukázať ho chlapom v krčme. Ukázal ho piatim ľuďom a potom ryba putovala na smetisko, lebo nevedel, čo má s tak veľkou rybou urobiť. Nebránim nikomu, nech sa pochváli, ale v dnešnej dobe existujú iné a príjemnejšie prostriedky, ako ukázať svoj úlovok svetu. Ak si človek urobí fotku alebo video, uvidí ho oveľa viac ľudí a je určite príjemnejšie pozerať sa na krásnu rybu, ktorá je pustená späť do vody, ako na sumca alebo kapra zaveseného doma na háku.

Nepíšem ani o tom, že si nemáme brať nejaké ryby, samozrejme, každý má na to právo a nikoho som nikdy neodsúdil, že si zobral metrového sumca alebo 2kg kapra. Píšem o kapitálnych rybách, ktorým trvá určite roky, pokiaľ dorastú do takých rozmerov, že keď ich máme na udici, rozbúši sa nám srdce a adrenalín stúpne do nebies. Práve takéto ryby v našich riekach stále ubúdajú a nie je to vinou sumcov, ale nás ľudí. Aby som nerozprával len o zahraničných riekach, porovnajme si dve vodné nádrže u nás na Slovensku a to sú Domaša a Zemplínska šírava. Tieto dve nádrže sa nachádzajú v rovnakom podnebí, sú rovnako staré a je v nich rovnaká osádka rýb. S jedným základným rozdielom. V jednej je dovolené brať ryby a v druhej je spôsob lovu „chyť a pusť“. V oboch týchto nádržiach je nespočetné množstvo malých, ale aj kapitálnych sumcov, o čom sa mohol presvedčiť každý, kto tam chodí na ryby. Na Domaši sa rybári sťažujú, že sumce im vyžierajú kapry. Na Zemplínskej šírave kapry nemiznú, ba práve naopak, darí sa im tam veľmi dobre, je ich tam čoraz viac a aj stále väčšie a väčšie kusy. A teraz tu vyvstáva otázka, kto vlastne žerie tých kaprov? Odpoveď nechám na každého rybára, nech si urobí úsudok každý sám.

A aby som vám predložil nejaký dôkaz, prikladám výsledky pretekov zo Zemplínskeho kapra, kde sa každý rok, odkedy je spôsob lovu „chyť a pusť“, čiže zákaz brať ryby z vody, zvyšuje nielen množstvo, ale aj hmotnosť chytených kaprov.

Rok – Množstvo v g – Počet ks

2009 – 86951 – 134

2010 – 294498 – 49

2011 – 340182 – 54

2012 – 304000 – 44

2013 – 1595170 – 257

2014 – 2189705 – 340

2015 – 4440271 – 623

2016 – 4018460 – 511

2017 – 5244932 – 603

Myslím, že tieto čísla hovoria sami za seba a viem, že určite to nie sú sumce, čo spôsobujú, že v našich riekach a priehradách je stále menej a menej rýb.

Peter Gere

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Čierna voda

Posted on 10. októbra 2019 by dusan

Čierna voda

Čierna voda je pre niekoho len väčší potok a pre iného malebná riečka, ktorá sa kľukatí poľami západného a južného Slovenska. Čierna voda je typická nížinná rieka, ktorá vytvára množstvo meandrov, slepých ramien a romantických zákutí.

Pramení v Malých Karpatoch pod Malým Javorníkom západne od Svätého Jura. Jej dĺžka od prameňa po sútok s Malým Dunajom je 113 km. Jej tok pretínajú viaceré vodné kanály. Na jej toku sa taktiež nachádza množstvo odberných zariadení a voda sa potom používa na zavlažovanie priľahlých polí. Je na nej taktiež deväť hatí. Priemerný prietok v ústí dosahuje 2,2 m³/s. Do Malého Dunaja ústi pri obci Tomášikovo. Pri obci Čierna Voda sa rozdeľuje na nové regulované koryto a rameno Stará Čierna voda, ktoré priberá Salibský Dudváh a do Malého Dunaja ústi severozápadne od Kolárova. Najvýznamnejším prítokom je ľavostranný Stoličný potok, ktorý je dlhý 38,9 km a do Čiernej Vody sa vlieva v katastrálnom území obce Veľké Uľany. Ďalším prítokom je Dolný Dudváh, ktorý sa vlieva do Čiernej vody južne od obce Čierna Voda. Je to taktiež ľavostranný prítok s dĺžkou 33,7 km. Čierna voda pri Svätom Jure preteká cez NPR Šúr, nížinné slatiniská a významné hniezdisko vtáctva, chránené Ramsarskou dohodou. Postupne preteká cez tieto obce: Svätý Jur, Bernolákovo, Nová Dedinka, Tureň, Kráľová pri Senci, Čierna Voda, Vozokany, Tomášikovo, Kráľov Brod a Dolný Chotár.

Brehy Čiernej vody sú porastené kríkmi a stromami. Samotná rieka sa často pred nami skrýva za hradbou tŕstia. Dno je väčšinou bahnisté a na viacerých úsekoch sa v ňom veľmi dobre darí leknici žltej. Aká je teda Čierna Voda z pohľadu lovcov dravých rýb a zvlášť nás sumčiarov?

Pomerne plytká, prehriata voda plná prirodzenej potravy dáva vynikajúce podmienky na rast bielej ryby, ktorá, ako vieme, tvorí základ potravy dravých rýb. Preto je logické, že aj dravcom by sa tu malo dobre vodiť. Množstvo prirodzenej potravy spolu s dobrými podmienkami na neres v podobe hojnej vodnej vegetácie, koreňovej sústavy stromov, ktorá zasahuje až do vody a všadeprítomnej trstiny spolu s dostatočne prehriatou vodou hneď na jar, dáva tušiť bohaté zastúpenie dravých rýb. Vyskytujú sa tu všetky bežné nížinné dravce. Šťuky a jalce sú tu najrozšírenejšie dravé ryby s veľmi dobrou osádkou. Ďalej sa dajú chytiť bolene, zubáče a ostrieže. Nás sumčiarov, samozrejme, zaujímajú najviac sumce, ktoré sa tu tiež vyskytujú. Sumce sú na Čiernej vode hojne zastúpené, veľkosťou sa síce nemôžu porovnávať s bratmi trebárs z Váhu alebo Malého Dunaja, ale zase potešia o to častejšími zábermi. Ako teda na sumce z Čiernej vody? Keďže ide o úzku a pomerne plytkú rieku, základom je dodržiavať čo najväčší pokoj na brehu. Dupotaním po brehu, krikom, búchaním dverami na aute a zbytočným vysvecovaním do vody si rybu na dlhší čas vyplašíme a nedočkáme sa vytúženého záberu ani od malého sumca.

Na Čiernej vode nám často lov znepríjemňuje plávajúca vegetácia, ktorá sa zachytáva do našich montáži. Najúspešnejšími spôsobmi lovu sú prívlač, lov na ťažko a lov na plavák. Na prívlač sú najvhodnejšie plytko potápavé woblery a povrchové nástrahy – rôzne poppery či napodobeniny žiab alebo myší. Pri love na ťažko môžeme vylúčiť podvodný plavák a loviť klasickým spôsobom len s olovom a háčikom. To nám stačí na väčšine miest do 100 g, háčiky tie najmenšie určené na lov sumca. Ani s pevnosťou ostatného náčinia vzhľadom k veľkosti lovených rýb to netreba preháňať. Pri love na plavák platí pre náčinie to isté ako pri love na ťažko. Veľkosť plaváka netreba preháňať a prispôsobíme ho veľkosti nástrahy. Prehadzovaním zbytočne veľkého a ťažkého plaváka alebo olova si zbytočne plašíme lovné miesto, ktoré je často hlboké len okolo jedného metra. Takisto kvôli pokoju na lovnom mieste je vhodné vylúčiť použitie člna na vyvážanie, alebo jeho použitie obmedziť. V letných mesiacoch si trhačku môžeme vyviesť v plytkých miestach na pešiaka. Je to tichšie ako použitie člna a v horúcich letných dňoch sa tak aj schladíme. Najlepšie nástrahy na lov na ťažko a na lov na plavák sú dážďovky, nádaje a menšie nástrahové rybky ako plotica, červenica, či jalec.

Lovné miesta si vyberáme pri akýchkoľvek prekážkach. Úspešné sú lovné miesta pri ostrovoch leknice a taktiež v tesnej blízkosti rákosia, odkiaľ ryby útočia na svoju korisť. Medzi obľúbene miesta na Čiernej vode patria sútoky s Malým Dunajom, Dolným Dudváhom a Stoličným potokom. Taktiež za vyskúšanie stoja miesta za mostnými piliermi.

Na záver dúfam, že moje poznatky z lovu sumca na Čiernej vode vám pri najbližšej vychádzke na túto krásnu riečku prídu vhod a pomôžu k úspešnému lovu na tomto krásnom revíri.

Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Sumčiarské montáže a nastražovanie nástrahy

Posted on 26. augusta 2019 by dusan

Sumčiarské montáže a nastražovanie nástrahy

Montáže pri love na ťažko a pri love s podvodným plavákom

Montáže pri love na ťažko sú podobné tým z lovu na plavák. Samozrejme, chýba plavák a olovko je plochého tvaru kvôli lepšej stabilite na dne revíru. Hmotnosť olova býva najčastejšie 100 až 300 gramov. Záleží od veľkosti nástrahy a sily riečneho prúdu v prípade, že chytáme na rieke. Samozrejme, olovo môžeme nahradiť trhacím kameňom. Trhacie kamene môžu vážiť pokojne aj niekoľko kilogramov. Hlavne pri veľkých nástrahových rybkách hrozí riziko, že spolu s riečnym prúdom nám montáž posunú, prípadne zatiahnu do prekážky. Tým by bola naša snaha o úlovok zmarená. Kamene priväzujem o obratlík, ktorý je na hlavnej šnúre trhacím vlascom 0,30 až 0,40 mm, ktorý po zábere alebo záseku praskne. Sumca potom zdolávame bez zbytočnej záťaže, ktorá tiež môže ostať visieť niekde v spleti prekážok na dne a nám zmarí úspešné zdolanie ryby. Od obratlíka po koncový háčik je montáž aj použitý materiál na výrobu zhodný s montážou na plavák. Teda na menšie živočíšne nástrahy je vhodná montáž s jedným jednoháčikom alebo trojháčikom. Na nástražné ryby použijeme montáž s dvoma jednohákmi alebo jedným väčším trojhákom. Montáž na ťažko môžeme vylepšiť podvodným plavákom. Ten sa umiestňuje na montáži pár centimetrov pred nástrahu. Vyrábajú sa modely s nosnosťou od 15 gramov na nástrahy typu dážďovky alebo nádaje, až po modely na veľké nástrahové ryby s nosnosťou 100 gramov a viac.

Ochranné hadičky

Tieto hadičky nie sú nevyhnutnou súčasťou sumčiarských montáží. Ich úlohou je chrániť šnúru pred predratím o kartáč sumcových zubov. Šnúra je počas zdolávania extrémne namáhaná. Jej porušenie o zuby sumca môže výrazne znížiť jej pevnosť a to až tak, že sa pretrhne. My prídeme o úlovok, ale sumcovi s odtrhnutou montážou môže ísť o život. Hadičku môžeme použiť medzi dvoma háčikmi na montáži a taktiež od háčika po obratlík, takže celá nadväzcová šnúra môže byť v nej schovaná a tým pádom chránená pred predratím. Vedľajšou funkciou bužírok je, že nám spravia montáž tuhšou. Tým pádom znížime možnosť zamotania montáže.

Hrkálky

Našu nástrahu môžeme oživiť aj zvukom. Hrkacie guľôčky môžu byť v klasickom plaváku, v podvodnom plaváku alebo priamo na montáž môžeme naviazať na to určené hrkálky. Úprimne povedané, nijakú súvislosť, čo sa týka zvýšenia počtu záberov pri použití niektorého zo spomínaných zvukových komponentov som nevypozoroval. Pochytal som sumcov na zvukové podvodné plaváky, ale aj na tie, ktoré sú ticho. Nejakú hrkaciu vec použijem na montáž najskôr vtedy, keď som bez záberu dlhší čas, aby bolo moje svedomie spokojné, že som pre záber urobil niečo viac.

Organizér na nádväzce s podvodným plavákom

Určite poznáte situáciu, keď sa vám viacero nadväzcov s podvodným plavákom zamotá do jednej veľkej gule, ktorá sa dá len veľmi ťažko rozmotať. Časom nadäzcov pribúda, lebo pri vode sú rôzne špecifické situácie, ktoré si vyžadujú rôzne nadväzce. Či už potrebujem odlišné dĺžky nadväzcov, niekedy zase to sú náväzce s väčšími háčikmi, inokedy s menšími či s trojháčikom. Potom sú tu nadväzce s podvodnými plavákmi. Len ťažko sa potom hľadá vhodný obal alebo peračník, ktorý by bol univerzálny na všetky spomínané typy nadväzcov. Na trhu je viacero druhov, ale sú buď neskladné alebo len na niektoré druhy montáží. Ja som tento problém vyriešil pomocou tabule tvrdej peny. Rozmery tabule som vyrezal podľa kufríka. Montáže do nej jednoducho zapichnem a vyšponujem pomocou špendlíkov. Tento organizér je jednoduchý a univerzálny. Netvrdím, že je bez chyby a dokonalý a že montáže, hlavne ak je ich viac, sa sem-tam nezamotajú, ale zatiaľ som nič lepšie nenašiel.

Jeden trojhák verzus 2 jednoháky

Často sa stretávam s touto otázkou. Je lepšie použiť na nástrahovú rybu montáž s jedným veľkým trojhákom alebo dva jednoháčiky? Ťažká otázka, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Každá z týchto montáži má svojich fanúšikov, ktorí zaryto tvrdia, že tá ich je lepšia. Jednoznačnú odpoveď neviem ani ja, čo však viem na isto, že ani jedna nefunguje na 100 %. Problém zásekov do prázdna je témou nejednej diskusie medzi sumčiarmi. Je maximálne frustrujúce, ak po dlhých dňoch a nociach bez záberu sa prút ohne v stojane a ozve sa krásny zvuk rolničky a vy zaseknete do prázdna. Ešte horšie je, ak sa to onedlho zopakuje. Bohužiaľ, nie sú to až tak ojedinelé situácie pri vode. Aj toto patrí k nášmu obľúbenému koníčku. Rybačka je v tomto nevyspytateľná. Raz pri love sumcov funguje jedno a na druhý deň to už neplatí a funguje zase niečo iné… Vždy to bude o skúšaní, experimentovaní, ale aj o šťastí, ktoré nám nemôže pri love chýbať.

Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Feedrový sumec

Posted on 5. augusta 2019 by dusan

Feedrový sumec

Netradičné ryby vedia rybára poriadne prekvapiť a potešiť

Pozdravujem redakciu RRR a všetkých vášnivých rybárov. Po pár dňoch vám opäť trošku píšem. Máme štvrtý deň čo na mnohých miestach už otvorili kaprársku sezónu a tá začala príjemne. Máme máj, tak to môžeme skúšať od štvrtej do polnoci. Pracovné povinnosti mi dovolili osemnásteho ísť k vode už o štrnástej, tak to treba využiť.

Krmivo, kostniaky a kukurička pripravené. Pri vode som si vybral dve feeder light jemné špičky, kmeňový vlasec 0,22 mm, koncový som dal 0,16 mm ak by sa podarilo aj nejakého krajšieho kapra a nielen hladnú násadu. Navijaky vo veľkosti 35 mi zaručujú dostatok silónu, aby som mohol rybu pokojne púšťať aj ďalej. Celé poobedie až do večera samé násadové kapry od 43 cm až po 48 cm a do toho pleskáč a karas. Osádka rýb sa striedala, nakoľko som si zvolil krmivo, v ktorom som mal aj malé čiastočky. Začalo byť šero, tak som skúsil previazať háčik a to rovno na veľkosť č.6 a prešiel som na koncový silón s priemerom 0,18 mm, kde som dával 12-14 kostniakov a pomohlo. Začali ísť kapry cez 50 cm. Zobrala to ako prvá 53 a potom 58 a 56 cm. Síce som na záber čakal až 20 min, ale nie je sa čo čudovať.

Okolo pol jedenástej prišiel záber, ktorý sa podobal najprv na pleskáča, rýchle šklbnutie do špičky a jednu, dve sekundy nič. Prvé čo mi prešlo hlavou bolo, že je to malá biela ryba. Nejako som to neriešil a dával som si ďalej rybárske veci na poriadok, nakoľko som nechcel nič zabudnúť pri vode, keď pôjdem potme preč. Chvíľkovým nesledovaním špičiek sa zrazu začala pomaly roztáčať cievka, čo zaujalo moju pozornosť a sekol som bez pozretia na špičku. Po záseku sa bláznivo rozbehla cievka a mne nič iné ani nenapadlo, ako kapor cca 45 cm a ich krásne bláznivé zábery a po zaseknutí rozbehnutie… Niekedy mám pocit, že kapor do 50 cm si o sebe myslí, že je tou najväčšou rybou v celom rybníku a potrebuje mi dokázať, aký je silný. A práve to je jeden z dôvodov, prečo sa venujem celé roky lovu na feeder. No tento nejako nevedel zastať a ani spomaliť. Snažil som sa ho brzdiť, ale veselo si ťahal už cez 25 metrov. Začal som v rýchlosti uvažovať, či to nebude niečo väčšie, nakoľko nie a nie sa zastaviť. Žeby nejaký matičný kapor a zabolelo ho to…? Asi po 40 m som začal konečne brzdiť rybu a pomaličky sa mi darilo navíjať. Ale prichádzali strašne divné výpady a zvláštne kopanie v udici. Po toľkých hodinách kaprov úplne iný záber. Pri uvažovaní a tom kopaní mi prešlo hlavou, že by to mohol byť úhor, no na druhej strane, úhor nemá až takú silu…. Alebo, že by to bol sumec! Na kostniaky? Ryby lovím cca 22 rokov, ale ešte som na kostniaky sumca nemal, aj keď na kukuricu zubáča.

Ale naspäť k nášmu boju: podarilo sa mi dotiahnuť rybu asi na 15 m od brehu, v tom prišiel ďalší výpad a ryba si zobrala okolo 60m výbeh. Adrenalín a tep na prahu stovky mi nepripúšťali skončiť tento boj na strane porazených. Po niekoľkých ďalších výpadoch a boji, ktorý sa pohyboval na hranici 40 minút, sa mi podarilo dotiahnuť môjho rivala k brehu. Bol som na 99 % presvedčený, že je to sumec. Už pri jasnom svetle čelovky som ho zbadal. Nasrdené fúzy mi potvrdili to, čo som si myslel. Podarilo sa mi ho podobrať a šup na breh. Mal toho dosť aj on. Obaja unavení sme pozerali na seba. Jeho bolelo celé telo a mne sa pulz snažil prekrviť presilené a stŕpnuté zápästie. Vybral som meter a dostal som sa na 107 cm. Hmotnosť by som odhadoval okolo 8 kg. Asi po 2 min som ho pomaly položil do vody, kde sa pokojným tempom unavený ponáral do hlbín. Už som nenahodil. Sedel som pri vode asi 10 minút a plný úvah. Krásny zážitok, ktorý by som doprial každému športovému rybárovi, aby si užil takýto lov, boj a víťazstvo. Zbalil a naložil som si veci do auta a celou cestou sa mi všetko spätne krútilo okolo prebiehu boja s velikánom našich vôd.

Pri tomto mi nedá pripomenúť smutný fakt, že mnohé miestne rybárske zväzy berú sumca ako neskutočne škodnú rybu na kaprových rybníkoch. Chápem ich obavy, že čo-to zožerie, ale práve keby si rybári uvedomili, že lov nie je len o tom mať plné mraziaky a za každú cenu ísť stále domov s tým, že mám zapísané dva kapry, ale skúsili si zachytať aj športovo. Možno pri ďalšej vychádzke na lov by si viac zachytali a koncom leta tak nefrflali a neplakali, že majú problém niečo chytiť. Skúsiť si uvedomiť a trošku naplánovať nejakú hranicu, určiť sám sebe „minulý rok som zobral 30 kusov, tak tento rok zoberiem maximálne 25“. A naše rybníky by trošku inak vyzerali. Česť športovým rybárom, nám stačí aj bôčik.

Tak Petrov zdar.

Michal Jančiar

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Ach, ten front…

Posted on 1. augusta 2019 by dusan

Ach, ten front…

Začiatok sumcovej a prívlačovej sezóny na Dunaji

Dlhé roky sa teším na začiatok takej udalosti, ako je oficiálny začiatok prívlačovej sezóny. Toho roku pripadla na piatok, pracovný deň. To by sa dalo ešte ako tak prežiť aj bez faktoru dovolenky. Ešte pred pracovnými povinnosťami som si na rýchlo obehol revír, ba by som sa aspoň pozrel ako to na okolitých revíroch vyzerá. Na klasických miestach už ráno bolo množstvo člnov a po celom okolí sa ozývali tupé zvuky vábničiek, ktoré mi pripadali v rannom tichu až miestami smiešne a až chaotické. Bohužiaľ a možno chvála bohu, nemohol som na vodu. Chystal som sa po práci ale….

Celý týždeň tu na juhu Slovenska panovali letné horúčavy. Váh a aj Dunaj poctivo padali na jesenný stav, teplota vody sa pohybovala niekde nad 20-timi stupňami Celzia. Troška neprirodzene nízky stav riek na tento čas, ale aj obilie na poliach už začínalo byť neprirodzene žlté. No aj takýto začiatok sezóny môže byť. Celý deň v zamestnaní mi chodilo po rozume len kde a ako začať? No tento stav trval asi do jednej poobede. Vtedy sa obloha zatiahla ťažkými oblakmi a hromy blesky sa striedali s prívalovými lejakmi. Celé čakanie na sezónu padlo aj v okamihu ako som si pozrel stránky SHMÚ. Jednoducho povedané, prišiel poveternostný front, ochladenie a pre držiteľov už všade prítomných karbónových prútov nebezpečie No.1 blesky. Začiatok padol. Ostalo sa pripraviť na druhý deň.

Koordinácia s kamarátom a v sobotu už sedím v súprave SUV aj s člnom a hurá na veľký Dunaj. Váh bol podľa dostupných informácií tu, na dolnom úseku macošský (ani sa nečudujem, však sa museli sumce zblázniť). Celú cestu k Dunaju, aj v podstate vyše dvojtonovým autom, mykal silný vietor, ktorý sa tu na rovine rozbehol až na 60-70 km rýchlosť. Kamaráta som celú cestu len upokojoval, že to nebude až také hrozné a poobede sa má vietor zmierniť. Len sa mi smial a hovoril, že to nebude až také dobré. Prvý šok bol po príchode k vode. Na mieste, kde aj vďaka blízkosti okresného mesta zvyklo byť často veľké množstvo rybárov, bola len jedna partia mladých rybárov, ktorá sa však evidentne nevenovala len rybolovu. Spustenie člna na vodu a hurá na to. Asi po desiatich minútach som už v člne vyhľadal vetrovku, pretože teplo vyzerá akosi ináč. Vietor a drobné kvapôčky z jazdy člna neboli v žiadnom prípade osviežujúce, ale mali skôr opačný efekt. Pri plavbe na nami vyhliadnuté miesto sme si naplánovali taktiku. Dole prúdom budeme vábiť, hore prúdom budeme trollingovať a na skokoch si aj zahádžeme umelými nástrahami. Po necelej polhodinke sme rozbalili ťažké kalibre a na háčiky veľkosti od 4/0 až 6/0 sa nastražili nadáje a rybky. A slávnostne sme začali. Kloť kloť sa začínalo ozývať doslova ľudoprázdnym Dunajom. Vietor však robil problémy a stále unášal čln niekde do stredu Dunaja. Tak sme museli tento stav korigovať občasným naštartovaním motora a nacúvaním na vyhliadnutú pomyseľnú trasu. Dôvod bol hlavne bezpečnostný, lebo veľké výletné a nákladné lode sa plavili dosť husto po Dunaji. Prvý splav bol označený množstvom vĺn, ale aj množstvom hluchých úderov vábničky na vodu. Nie preto, že by som to nevedel, ale vlny si urobia svoje. Kamarát mal jeden záber až prút rachotil na boku člna, ale pretože sa akurát zaoberal svojim osviežením, tak to nestihol. Nadáje otrhané a ryba nikde. Bola to pre mňa dobrá správa. Nie preto, že kamarát nestihol zaseknúť, ale preto, že sa potvrdilo, že môj rytmus vábenia nestratil nič na aktuálnosti. Každé preplávanie daného úseku dlhého asi 1,5 km trvá zhruba 35-40 minút. Vyberáme ťažkú techniku a berieme do rúk prívlačovky a ideme naspäť trollingom. Vešiam to, čo bolo úspešné vlani na tomto úseku. Salmo Hornet 6 letí ľahko nahodený za čln a ide sa do proti prúdu. O chvíľu cítim, ako mi vobler občas kopne do dna a dosť často sa musím zbaviť bielych chumáčov padajúcich z vŕb. Vietor nie že by slabol, ale skôr jeho nárazy boli stále intenzívnejšie a pri pohľade na oblohu, prinášal stále černejšie mraky. Samozrejme, ani kamarát to nenechal bez poznámok. Načo sme došli, však ani živáčka tu nie je s dodatočnými poznámkami o kompletnosti nás. Vlny na hladine rieky boli aj vďaka dosť silnej lodnej prevádzke stále väčšie a vodná sprcha stále častejšia. Už aj „nepremokavá“ vetrovka mi hlavne na chrbte ukázala svoje slabiny. „Vydržíme“, povedal som a pokračovali sme hore prúdom na miesto, kde sme začali vábiť. Už už sme sa približovali na miesto nástupu vábenia, kedy som mal evidentný záber na vobler, ale ostalo len u záberu, ktorý sa javil ako kopnutie. Vyťahujem vobler a po vytiahnutí som zbadal asi dvadsať centimetrov dlhý sliznatý obal na šnúre. Bola to ryba a evidentne sumec.

Pokračujeme dole prúdom vábením a po asi pol kilometri sa plavák kamarátovi prudko potápa do hlbín Dunaja. Nasleduje zásek a po krátkom boji vyťahuje svojho prvého sumca z vody. Necelých 90 cm a možno 4 kg hmotnosti. Rýchlo zopár záberov s fotoaparátom a šup sním naspäť s poznámkou, aby poslal aspoň starú mamu. V ďalšom vábení sa nedialo nič. Späť s trollingom tiež nie, okrem počasia. Ťažké mraky priniesli svoje ovocie a z oblohy sa spustila intenzívna prehánka, ktorá trvala možno tri/štyri minúty, ale stála za to. Zmokli sme ako sliepky. Parkujeme na brehu a opúšťame breh Dunaja. Zdravie je prednejšie ako čokoľvek na svete. Obaja sme ďaleko po päťdesiatke a vieme o čom hovoríme. Za každú návštevu lekárne by som si chcel skôr kúpiť desať nových voblerov.

Pri opise tohto poldňa na Dunaji je jasné, že počasie vie ťažko prehovoriť do rybolovu. Po príchode domov som si, samozrejme, pozrel čo sa to dialo s počasím, ale aj vodou. Teplota vody klesla za necelých 24 hodín o dva stupne nižšie, teplota vzduchu nedosiahla ani 22°C. Pocitová teplota, vďaka vetru bola niekde na úrovni 16-17°C a vďaka vodnej triešti a dažďu ešte o pár stupňov nižšia.

Niekedy si myslím, že v poslednej dobe opisujem len to negatívne, ale na druhej strane si hovorím, že začiatky sú ťažké. Aj keď je to pre mňa vyše štyridsiaty začiatok sumcovej a prívlačovej sezóny. Ale to pravé ešte len dôjde a tak na budúce to bude určite veselšie.

Peter Bitter

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Bez očakávania to ide lepšie

Posted on 24. júla 2019 by dusan

Bez očakávania to ide lepšie

30. marec – dátum, ktorý nie je ničím zvláštny, no pre nás to bol veľký deň. Práve v tento deň sa začalo naše ďalšie, v poradí piate dobrodružstvo na talianskej rieke Pád zamerané na lov sumcov. Už pár týždňov pred odchodom bol každý z nás nedočkavý a prial si len to, aby tento dátum už konečne nastal. Príprava nebola nijako náročná, veď to bola už naša piata výprava. Boli sme rozdelení na dva tímy, pričom prvý tím štartoval týždeň pred nami. Celý týždeň sme boli v napätí a očakávaní, ako sa im bude dariť.

Štvrtok večer – balíme a vyrážame. Nakoľko chalani z prvého tímu nemali v posledné dni žiadne zábery, vyrážali sme bez akéhokoľvek očakávania, ale s radosťou, že predčasne zahájime sezónu v Taliansku. Konečne sme dorazili k chalanom. Po krátkej debate a odovzdaní si informácií, sme sa rozhodli zmeniť lovné miesto. Keďže túto oblasť poznáme, skúsili sme opäť šťastie na mieste, na ktorom sme chytali pred dvoma rokmi. Po vybalení a rozdelení úloh sme začali s chuťou makať. Stačilo pár minút chytania nástrahových rýb a prišli sme na to, že pleskáče sú práve v trení, keďže sa nám vyhadzovali všade inde, len nie na udici. Čas bol neúprosný a my sme stále boli bez vyvezených udíc. Prvú noc sme vyviezli len štyri udice s rybkami a dve na živú nástrahu (rosniaky). No ostali sme bez záberu. Druhý deň okolo nás lovil (na čereň) starší domáci rybár (82 rokov), s ktorým sme sa spriatelili, a ktorý nám nachytal pleskáče rôznych veľkosti. Tak ako všetky dni na rybách, aj tento zbehol veľmi rýchlo, ledva sme stihli vyviesť udice a začalo sa stmievať. Večer sa už niesol len v duchu teórií a debát. Zhodli sme sa na tom, že najlepšie kúsky ulovíme práve na tých výpravách, na ktorých si rybačku vychutnávame len s oddychom a relaxom, bez akýchkoľvek očakávaní. Takto sme začali vnímať aj túto výpravu a s bezstarostným pocitom sme zaspali.

Zobudil som sa na jemné crngotanie rolničky. Obvykle na takéto jemné zvuky nereagujem, ale niečo ma donútilo vyjsť von a skontrolovať palice. Bolo pol šiestej ráno a pri kontrole udíc som našiel jednu trhačku odtrhnutú, pričom šnúra bola úplné voľná. Pomyslel som si, že to bol záber, no ryba je, bohužiaľ, preč. Škoda. „Dones mi čelovku,“ zneli moje slová smerom k Peťovi, ktorý ešte vylihoval v bivaku. „Kašli na to, daj mi pokoj,“ to bola odpoveď od správneho parťáka. Vzápätí som si všimol, že jedna z udíc smeruje plynulo k zemi. Chytím udicu a hneď sekám do prázdna. Škoda. No hneď na to sa ozvala palica so strhnutou trhačkou. Nechápavo sledujem šnúru, ktorá bola prišponovaná. To nie je možné! Ryba je ešte stále tam! Okamžite sekám, ale tentokrát už nie do prázdna. V tom okamihu prišiel Peťo a sadali sme do člna. Čo čert nechcel, ryba spravila taký výpad, že mi skoro vytrhla udicu z ruky a s člnom ma odtiahla od brehu tak rýchlo, že Peťo ani nestihol naskočiť. Čo teraz? Ísť alebo sa vrátiť späť? Musím sa vrátiť, už len kvôli tomu, že sa mi šnúra zamotala do druhej bójky a rozmotávať ju by bolo pre jedného zdĺhavé. Povoľujem cievku a vraciam sa k brehu po Rada, ktorý už tiež zaregistroval, že sa niečo deje. Okamžite vyrážame za rybou, ktorá už bola asi 70 m od nás dole prúdom. Prišli sme nad rybu a začali sme ju zdolávať. Hneď pri prvom zapretí sa do palice som si pomyslel, že ryba je stratená. Bola rovno pod spadnutým stromom a ja som necítil žiaden kontakt s ňou. Zapieram sa plnou silou niekoľkokrát. Som presvedčený, že som zamotaný v padnutom strome. Opäť sa zapieram plnou silou, bez ohľadu na udicu a stále nič. Otočím sa, pozriem okolo seba a prichádzam na to, že už som niekoľko metrov od spadnutého stromu, takže som nemohol byť zavadený. To čo je? To nie je možné! Ešte stále som si neuvedomoval, aké zviera mám na palici. Plnou silou sa zapieram do palice a ľavú ruku striedam – navijak – palica a stále dookola. Trvá to večnosť! Pomaly strácam energiu a rybu som ešte ani neodlepil od dna. Začína ma bolieť celé telo a ryba stále bez problémov zvláda moje zdolávanie.

Po 35. minútach tvrdého zapierania sa, práve nadoraz mojich síl a palice, sumec prvýkrát ukázal na hladine. Pane bože! To čo je?! Výpad, zamávanie chvostom a Rado bol taký mokrý, ako keby som naňho vylial vedro vody. Len som čakal, že povolí náradie alebo ja, nakoľko to bol neúprosný boj na doraz našich síl. Jednoducho kto z koho. Ešte pár výpadov a striedam sa s Radom, aby som rybu mohol dostať do člna. Zopár potľapkaní po hlave a vyčerpaní ťaháme rybu na palubu. Sadám si a nechápavo čumím na to, čo za gigant nám leží v člne. Zabral celú spodnú plochu člna, ktorý má rozmer 330 cm. Vzápätí prichádza výkrik víťaza. „Yes, yes – máme to!“ Neskutočná eufória a radosť. Nechcel som tipovať dĺžku ryby, no vedel som, že magickú hranicu 2 metre sme určite prekonali.

Rybu sme vytiahli na breh a pri meraní nám meter ukázal neuveriteľných 232 cm a váha vyskočila na 95 kg. Ešte pár fotiek a rybu vraciame vode. Nechceli sme riskovať vynútené usmrtenie ryby, keďže na Páde je zakázané púšťať sumce späť do vody.

Trvalo nám veľmi dlho, kým sme si uvedomili, čo sa nám vlastne podarilo a koľko šťastia sme mali. Boli sme tak opantaní radosťou, že sme takmer prišli o čln, pretože sme ho zabudli ukotviť.

V to ráno nás navštívil náš taliansky priateľ, s ktorým sme sa zoznámili počas prvých dní, a ktorému sme sa pochválili s naším úlovkom. Dostali sme ďalšie cenné rady, ktoré sme v nasledujúcich dňoch aplikovali v praxi. Do konca našej rybačky sme mali asi 9 záberov a podarilo sa nám chytiť ešte dva sumce (1,38 m; 1,18 m), ktoré nám taktiež urobili neskutočnú radosť, a ktoré si veľmi vážime. Zaujímavé je, že všetky ryby nám zabrali na cca 45 cm dlhé pleskáče a rybky menších rozmerov nám nepriniesli ani jeden záber.

Za zmienku stojí aj palica DELPHIN SNOW CATFISH, s ktorou som zdolal aj nášho krásavca. Musím podotknúť, že kúpa tejto udice bola skvelou voľbou. Je úžasné, keď sa môžem spoľahnúť na vlastnú výbavu.

Nesmiem zabudnúť na poslednú, tzv. Vágnerovu noc. Je to posledná noc výpravy, počas ktorej Jakub Vágner, takmer vždy, chytí tú najväčšiu rybu. Stále sa takto s úškrnom utešujeme, že posledná noc nám prinesie takú rybu. Minulý rok sa to aj stalo. Zobúdzame sa na záber a zisťujeme, že nevidíme udicu. Stojan ohnutý, palica špičkou až pri zemi a šnúra sa ťahá v plnom prúde cez dobrzdený navijak (TICA CIBERNETIC). Žiaľ bez úspechu, šnúra na 80 kg po niekoľkých sekundách povolila. Podobne to bolo aj túto poslednú noc. Zasa úškrny i úsmevy a bum ho tu. Poriadny záber s ohnutou udicou až k zemi. „Peter, záber. Sekaj!“ zneli moje slová. „Ako mám seknúť, keď nedokážem ani zdvihnúť udicu zo stojana?“ Nakoniec sa mu to podarilo, no s ťažkou biedou udržal udicu v ruke. Povoliť cievku a skočiť do člna už bolo nemožné. Bola to taká sila, že šnúru nám v plnej rýchlosti zasa ťahalo cez dotiahnutý navijak. Rybu sme dokázali udržať na palici len cca 15 sekúnd, počas ktorých dokázala vyrovnať háčik. Škoda, človek sa učí na vlastných chybách. Tento posledný záber mohol byť nádherným kapitálnym úlovkom. Každopádne „Vágnerových“ nocí bude ešte dosť.

Týždeň ubehol ani nevieme ako a už sme sedeli v aute a cestovali domov. Rieka Pád sa stala našou tradíciou, pri ktorej sa vždy naučíme niečo nové a domov sa vraciame s pocitom, že sa sem musíme vrátiť.

Akula Sport Fishing Club

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Sumčiarske montáže a nastražovanie nástrahy 1.časť

Posted on 22. júla 2019 by dusan

Sumčiarske montáže a nastražovanie nástrahy 1.časť

O kaprových montážach sa hovorí a píše takmer neustále. Návodov na ich zhotovenie sú plné časopisy a tiež na internete nájdete veľa článkov s touto tematikou. Článkov s problematikou montáži na lov sumcov je však minimum. Prečo to tak je? Sú naše sumčiarské montáže také dokonalé, že každý záber úspešne premeníme a ani pri zdolávaní nestratíme žiadne ryby? Bohužiaľ, ani zďaleka to tak nie je. Sú obdobia, kedy veľa zásekov nesadne ako má a my zasekávame do prázdna alebo, aj keď sumca zasekneme, rybu počas zdolávania stratíme. Vtedy začneme vymýšľať s montážami. Je lepšia montáž s jedným trojháčikom alebo radšej naviažeme dva jednoháky? Je úspešnejšia montáž s nejakým komponentom, ktorý hrká a zvukom vábi sumca k záberu? Aké máme teda možnosti pri viazaní montáži pri jednotlivých lovných štýloch?

Začnem pri asi najrozšírenejšej metóde a to lov na plavánú. Tieto montáže, samozrejme, nevyužívame len pri love na plávanú, ale aj pri love na trhačku, či pri love vyväzovaním a tam už nemusíme použiť samotný plavák, ale montáže ostávajú rovnaké. Základom okrem plaváka a olova je pevný obratlík, prípadne obratlík doplnený karabínou. S pevnosťou tejto bižutérie neodporúčam ísť pod 70 kg. Plaváky na lov sumcov používam modely s nosnosťou 100 až 300 gramov. Olova cigarového tvaru s hmotnosťou 100 až 250 gramov. Platí, že čím väčšia nástrahová ryba a silnejší prúd rieky, v ktorom chytáme, tým väčší plavák a ťažšie olovo treba použiť. Ďalej budeme potrebovať nadväzcovú šnúrku. Ja používam tie, ktoré majú pevnosť minimálne 90 kg a viac. Montáž je zakončená jednohákom, či dvoma jednoháčikmi alebo jedným trojhákom. Môžeme použiť aj ich vzájomnú kombináciu, samozrejme, len tam, kde nám to zákony umožňujú.

Na menšie nástrahy typu dážďovky alebo nádaje používam menšie sumcové jednoháky. Veľkosť nepíšem zámerne, lebo v číslovaní jednotlivých výrobcov sú veľké rozdiely. Na menšie nástrahové rybky postačí montáž s jedným trojhákom. Ak chceme túto montáž použiť na väčšiu nástrahovú rybu, treba rybu nastražiť tak, aby bol trojhák voľný pod rybkou. Útočiacemu sumcovi tak uľahčíme správne nasatie háčika.

Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi s využitím rôznych pomôcok. Môžeme využiť elektrikársku zdrhovačku, kúsok šnúry alebo maggot klip, ktorým rybku pri análnej plutve prepichneme a trojhák pripneme do klipu. Ja na to však používam elektrikársku zdrhovačku. Myslím, že má viaceré výhody. Maggot klip je vyrobený z tenučkého drôtu a hlavne mäkšie rybky prereže a uvoľní sa z tela rybky. Použitie kúska šnúry, ktorou hák pripevníme k rybke, je lepšie riešenie, ale oproti zdrhovačke trvá naviazanie rybky podstatne dlhšie. Použitie zdrhovačky je rýchle a spoľahlivé. Samozrejme, treba použiť najmenšie veľkosti zdrhovačiek, aby sme rybku nepoškodili viac, ako je to nutné. Rybku prepichnem starším jednohákom, na ktorom odstránim alebo zatlačím protihrot. Potom prevlečiem zdrhovačku cez telo rybky a pripnem do obratlíka, ktorý je pred háčikom alebo priamo do háku. Polohu háčika, aby sa neposúval cez obratlík po šnúre, fixujem plavačkárskym brokom, ktorý zatlačím na šnúru. Ak používam na šnúre ochrannú bužírku, použijem gumený stoper v tvare guľôčky, ktorá má väčší priemer ako vnútorný priemer očka obratlíka. Takto napichujem rybku aj na systém dvoch jednoháčikov, keď prvý háčik je nosný. Teda ten, ktorý rybku drží a druhý je voľne pod rybkou. Ak chytám na jeden trojhák nosný háčik zastupuje veľká karabína, ktorú rybke prevlečiem cez nosnú dierku a tá fixuje rybku na montáži. Karabínku ako nosný element môžeme použiť aj pri systéme dvoch jednohákov. Karabínka potom drží rybku za nosnú dierku. Prvý jednoháčik zapichnem rybke k chrbtovej plutve a druhý jednohák je voľný pod rybkou. Toto nastraženie využívam pri veľkých nástrahách, keď usúdim, že dva jednoháky môžu byť málo. Takéto nastraženie je vhodné na tečúcu vodu, kde sa rybka napichuje od hlavy. Tým sa dostávame k téme rozdielneho nastraženia rybky v prúde a iného v stojatej vode.

Rozdiel v nastražovaní v stojatej vode a v prúde

Na stojatých alebo slabo tečúcich vodách nastražujeme rybku pri použití jedného trojháčika za chrbát. Pri viacháčikovej zostave môžeme rybku napichnúť od chvosta alebo taktiež od chrbta. Pri nastražení od chvosta dáme prvý háčik rybe k análnej plutve a druhý do chrbta alebo prvý háčik zapichneme do miesta, kde končí chrbtová plutva a druhý k prsnej plutve. Pri nastražovaní za chrbát dáme prvý háčik do chrbta a druhý k análnej plutve. Ten druhý môžeme pomocou elektrikárskej zdrhovačky zavesiť na voľno.

Pri tečúcich vodách nastražujeme rybu od hlavy. Prvý – nosný háčik dáme rybke do nosnej dierky a druhý k análnej plutve. Správne nastraženie je dôležité pre správne fungovanie nástrahy a elimináciu motania montáže.

Kov na montážach

Trochu kontroverzná téma, na ktorú jednoznačnú odpoveď nevie asi nikto z nás. Väčšina rybárov tomu neprikladá zásadný význam, avšak je známe, že kovy sumec citlivo vníma a tie pocity určíte nie sú príjemné. Kov mu je cudzí a do jeho prostredia nepatrí. Aj preto sa snažím vplyv tohto rušiaceho prvku eliminovať na minimum. Namiesto veľkých obratlíkov s karabínkou si vyberám menšie modely, samozrejme, pri zachovaní dostatočnej pevnosti. Olovká zatavujem do zmršťovacej hadičky pre elektrikárov alebo, ak to podmienky lovu dovoľujú, vynechám ho úplne. Na háčiky používam taktiež elektrikársku zmrštovačku. V praxi som videl využívať na tento účel aj silikón či dentakryl. Taktiež namiesto hrubých a prehnane veľkých trojhákov používam oveľa častejšie jednoháčiky, veď nie je nad pocit z dobre vykonanej práce, že pre oklamanie kráľa našich vôd som urobil maximum.

V pokračovaní článku by som sa chcel venovať montážam pri love na ťažko a s podvodným plavákom, ako aj ďalším témam, ktoré trápia sumčiarov v súvislosti s koncovými montážami.

Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

Vážske fúzače 2

Posted on 26. júna 2019 by dusan

Vážske fúzače 2

Kde a ako na sumce v povodí Váhu

V minulej časti som sa venoval hlavne tomu, aké nástrahy, či spôsoby lovu sa dajú použiť na našej najdlhšej rieke pri love sumcov. V tej dnešnej by som chcel podrobnejšie priblížiť jednotlivé typy vôd, na ktoré môžeme pri hľadaní kráľa našich hlbín natrafiť. Keďže Váh je veľmi dlhá rieka, je na nej aj viacero typov lokalít, ktoré sa od seba navzájom líšia. Práve tomu treba prispôsobiť aj spôsob lovu na týchto vodách.

Lov na hlavnom toku – Lov na hlavnom toku a jeho ramenách je medzi sumčiarmi asi najobľúbenejší. S úspechom môžeme použiť všetky spomínané lovné metódy, o ktorých som písal v minulom čísle. Na hlavnom toku nás ale čakajú viaceré záludnosti, s ktorými sa musíme vyrovnať, ak chceme byť úspešní. Prevádzku člnov a vodných skútrov som už spomínal. Ďalej nám rybačku môžu strpčovať, až úplne znemožniť dažde a následne stúpajúca hladina rieky. Tá berie z brehov konáre, popadané kmene stromov, vodné rastlinstvo a všetok ľuďmi vyprodukovaný odpad, ktorý jej stojí v ceste. Toto všetko je nebezpečenstvo pre naše šnúry a montáže. Čiastočne sa to dá eliminovať tak, že ak sa dá, vedieme šnúru dostatočne vysoko nad vodnou hladinou. Hlavnú šnúru alebo vlasec priväzujeme o prekážku na protiľahlom brehu. Tým sa vyhneme bežným člnom a väčšine splavovaného odpadu. Menej účinným riešením je viesť šnúru hneď od brehu pod hladinou. Toto riešenie predpokladá čisté dno bez prekážok, inak si tam hlavnú šnúru zatiahneme a ostaneme visieť v prekážke. Takisto nám toto riešenie veľmi nepomôže, ak vodné rastlinstvo pláva aj vo vodnom stĺpci. Šnúru potopíme pomocou kameňa a trhacieho vlasca s priemerom 0,35 mm, ktorý cez karabínku s obratlíkom zavesíme na hlavnú šnúru. Pri zábere tento kameň odtrhneme a rybu už zdolávame bez neho. Kameň musí byť, samozrejme, dostatočne ťažký, aby sme ho boli schopný odtrhnúť. Inak ho budeme len nadvihovať. Ak máme v navijakoch namotaný silón a nie šnúru, budeme mať podobný problém. Silón je na rozdiel od šnúry prieťažný a my nebudeme vedieť kameň odtrhnúť. Tu pomôže dať tenší trhací vlasec. Na hlavnom toku si na svoje prídu aj lovci na prívlač. Či už z brehu alebo z člna, pri dostatku trpezlivosti sa dá dopracovať ku krásnym úlovkom.

Lov na kanáloch – Vznikli výstavbou vodných elektrární. Poznáme dva druhy kanálov. Prívodné nad elektrárňou a odpadové pod elektrárňou. Sú to väčšinou monotónne revíry s absenciou akýchkoľvek podvodných prekážok, pričom dno má tvar vane. Brehy môžu byť vysypané veľkými lomovými kameňmi alebo vykladané betónovými panelmi. Avšak aj takéto nie veľmi vábivé revíry ukrývajú kapitálne ryby. Úseky pod elektrárňami sú zaujímavé hlavne počas horúcich letných dní, keď tu ryby vyhľadávajú prekysličenú vodu. Ryby tu citlivo reagujú aj na pravidelné stúpanie a klesanie vodnej hladiny, ktoré býva často veľmi výrazné a rýchle. Najlepší čas na záber je, keď začne stúpať vodná hladina. Vtedy sa dajú do pohybu biele ryby, čo, samozrejme, nenechá ani dravce ľahostajné. Na kanáloch najradšej lovím na ťažko s pomocou podvodného plaváka. Veľmi účinná je tu aj prívlač. Najviac navštevované sú Vážsky kanál v Maduniciach a Biskupický kanál.

Lov na priehradách – Vodné nádrže Kráľová a Sĺňava sú už roky vychytené sumčiarské revíry v rámci celého Slovenska. Najčastejšie sa tu loví na trhacie bójky, činky, na ťažko alebo z člna na prívlač, či vábničku. Lov na takýchto veľkých vodných plochách má oproti lovu na toku a kanáloch viaceré špecifiká. Podmienkam lovu musíme prispôsobiť hlavne svoju výbavu. Čo stačí na niekoľko desiatok metrov širokom toku alebo kanáli, na priehradách často nestačí. V záujme vlastnej bezpečnosti treba mať stabilný čln s pevnou podlahou. Lacné člny z hypermarketov tu nemajú svoje miesto, aj keď takýchto hazardérov je tu vidieť stále dosť často. Vyvážanie v takýchto člnkoch vo vysokých vlnách, nemusí dopadnúť dobre a riskovať život kvôli rybám nie je veľmi rozumné. Za zváženie stojí aj používanie záchrannej vesty. Vyvážanie a samotný lov nám značne uľahčí elektromotor alebo ešte lepšie, motor spaľovací.

Ďalším pomocníkom, aj keď nie nevyhnutným, je sonar a GPS. Šetria hlavne čas pri hľadaní lovného miesta. Sondovať dno len pomocou olovnice a tyče je na vodách s rozlohou niekoľko sto hektárov veľmi pomalé a neefektívne. Lov bez pomoci sonaru si tu už neviem ani predstaviť. GPS, či už v sonare alebo samostatne, nám pomôže vrátiť sa na úspešné miesta. Pomocou GPS si môžeme skontrolovať aj vzdialenosť vytipovaného loviska na vode od tábora, keďže ideme často s kapacitou multiplikátorov alebo navijakov na doraz. Bolo by nepríjemné po prácnom sondovaní a ukladaní bójok pri vyvážaní zistiť, že naše šnúry sem nedočiahnu. To sme sa dostali k ďalším častiam našej výbavy.

Lov s klasickým navijakom je kvôli malej kapacite veľmi obmedzujúci. Preto jednoznačne odporúčam pri love z brehu použitie najväčších modelov multiplikátorov. Takisto pri love z brehu je použitie silónu oproti šnúre nevýhodné. Pri vyvážaní niekoľko sto metrov nám pružnosť silónu znemožní odtrhnutie trhačky od bójky alebo trhacieho kameňa pri love na ťažko. Samozrejme, aj samotný zásek po zábere sumca môže byť nedostatočný.

Udice odporúčam s dĺžkou aspoň 3 metre kvôli lepšiemu vyšponovaniu zostavy. Takisto ako na hlavnom toku, aj na týchto nádržiach je, hlavne cez deň, na hladine silná premávka člnov a skútrov. Ak naše šnúry križujú ich cesty, je lepšie ich cez deň potopiť s pomocou trhacích kameňov niekoľko metrov od brehu a večer celú zostavu znova vyšponovať.

Bójky používam väčšie typy, aby som ich pri maximálnom šponovaní nepritopil. Kvôli potopeniu bójky je potrebné nechať dlhšiu kotviacu šnúru, aby nám ju nepotopila pravidelne kolísajúca vodná hladina. Bójku si môžeme ľahko vylepšiť pomocou malého zlepšováka. Keďže vyvážky cez 200 metrov sú tu úplné bežné a často aj potrebné. Hľadať v noci neosvetlenú bójku je niekedy veľký problém. Nie je nič horšie, ako v noci blúdiť po vodnej hladine a hľadať bójku. Aby sme v noci neblúdili, môžeme tento problém jednoducho vyriešiť svietiacou chemickou tyčinkou alebo reflexnými fóliami, ktorými si polepíme bójku. Takto upravená bojka odráža svetlo a my ju ľahko nájdeme pomocou čelovky aj na veľkú vzdialenosť. Dôležité je bójku oblepiť po celom obvode, nielen z jednej strany, aby sme ju videli aj vtedy, keď sa nám pretočí na tú druhú. Závažie na bójku by malo mať aspoň 10 kg, aby sme ho pri silnom šponovaní nepriťahovali k brehu. Trhací vlasec používam minimálne 0,40mm, tenší často pretrhneme pri samotnom šponovaní alebo nám ho môže odtrhnúť silný vietor. Ten sa na otvorenej vode často zdvihne veľmi rýchlo.

Lov na veľkých vodných nádržiach na Váhu je po stránke výbavy, ale aj zručnosti samotného lovca najťažší a vyžaduje si už určité skúsenosti ako sa s ťažkosťami týchto revírov vysporiadať. Netreba preto nič podceniť.

Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.