post

Čaro jesene na Kráľovej

Čaro jesene na Kráľovej


Magická hranica 20 kg vydretá a prekonaná


Dlhé letné dni uplynuli a nastáva čas jesene. Moje kroky vedú, samozrejme, tak ako po každý rok na Vodné dielo Kráľová a tým začínam svoje tri výpravy počas koncoročných potuliek za kaprami. Mesiac dopredu si pripravujem približne 60 kilogramov boiliesu v dvoch príchutiach, ktoré mám osvedčené. Experimentovanie sa mi po minulé roky nevyplatilo, a tak si na túto činnosť nechávam iné výpravy a idem na istotu. Chystám silóny, šokovky, háčiky do prekážok a na ďaleké vyvážky zodpovedajúce záťaže. Pobyt na dvanásť dní osamote treba dobre zvážiť, nachystať a hlavne nepodceniť.

Príchod k vode ako vždy sprevádza nervozita a obavy či miesta, ktoré mám vytipované, odskúšané a osvedčené, budú voľné. Informácie o dosť silnom tlaku rybárov, ktorí chcú využiť posledné chvíle nonstopky, respektíve lovu do polnoci, som zhodnotil a posunul som moju výpravu až na koniec októbra a začiatok novembra. Luxus a pohoda musia ísť bokom ak sa chcem pokúsiť chytiť veľkých kaprov. Teploty v noci okolo nuly, vietor a dažde to sú po mnohých rokoch môjho sledovania ukazovatele zvýšenia šance na pekný úlovok.

Príchod k vode prebehol k mojej spokojnosti a jedno z miest bolo voľné. Ani zľava ani sprava na stovky metrov nikoho. Rýchlo vybaľujem, zapínam GPS a podľa uložených bodov osádzam bójky, aby som vedel plošne urobiť kŕmny koberec. Asi 100 metrov dlhý a 20 metrov široký pás zasypávam asi 15-timi kilami boiliesu. Množstvo prirodzenej potravy je môj nepriateľ, a preto je potrebné ryby zaujať. S bodovým kŕmením, ktoré som tu niekedy skúšal, som ostal dlhé dni bez záberov, aj keď som miesta, čas a obdobie menil. Udice sú vyvezené a rozbaľujem zvyšok vecí. Podložka na ryby do člna, podberák a, samozrejme, kotvička. Náhradné montáže predmočené mám vždy so sebou v člne pri vyvážke. Kontrolovať ostrosť háčikov, neporušenosť šnúrok považujem vo vetre a vlnách za zbytočnosť, a tak ich automaticky mením rýchlo za nachystané vopred po každom zábere, alebo prevážaní.

 

Je október, a tak vyberám udice pred polnocou. Dokrmujem miesta, všetko chystám na ráno spolu s budíkom na 3:45. Prvé dni s tým mávam problém, donútiť sa z vyhriateho spacáku, ale rýchlo si na to zvyknem, pretože rána niekoľko hodín po vyvážke mi priniesli v minulosti na mojich výpravách krásne úlovky. Zaznamenal som dokonca podľa štatistík viac záberov, ako keď som chytal počas nonstop lovu. Tým, že nakŕmim pri vybraní udíc a rannom zákrme, vytvorím silnejší potravinový signál a žravosť kaprov. Tak ako bola úplne iná jar než minulý rok, je iná aj jeseň, čo sa týka počasia, teploty vody aj vzduchu, preto volím iné hĺbky. Ryby mi naplávali na moje kŕmne miesta až na druhé ráno a prvý záber bol o siedmej, druhý o deviatej. Ryby sedem a osem kilogramov potešili. Tretie ráno krásna dvanástka a o hodinu tmavý šupináč s hmotnosťou 15 kilogramov. Čakal som obedné zábery, ale ani na piaty deň nič. Význam a vysvetlenie som prikladal ešte stále vysokej teplote vzduchu. Voda sa ochladzovala minimálne, ale ryby boli pri chuti, takže som bol spokojný so zábermi po rozvidnení ako aj po zotmení a zdolané ryby medzi 10 až 15 kilogramov boli uspokojujúce.

V sobotu a v nedeľu hlásia silný vietor v nárazoch až 120 km za hodinu. Takže ak by mi vtedy nebrali ryby, aj by som sa tomu tešil. Bola to ale zmena v tomto prípade neprichádzajúca v môj prospech. Už som tu zažil podobné vrtochy počasia, a preto som sa rozhodol ostať ďalej chytať. V sobotu ráno prichádza razantný záber a ja sadám do člna. Vietor už začal zosilňovať, ale stíham ešte podobrať bledého šupináča, ktorý mal takmer 19 kilogramov. Všetky ryby doteraz boli prázdne a bolo vidieť, že sa ešte nepasú pred zimou. Signál teploty vody tomu ani nenaznačoval. Behom hodiny som zistil, že meteorológovia sa nepomýlili a Kráľová sa zmenila na bojisko. Veľké vlny, víry prachu a lístia, plávajúce konáre a stromy. Pomyslel som si, čo by som v lete pri love za toto dal. Severný vietor je ale niečo iné. Odhadoval som, že voda sa ochladí o tri-štyri stupne. A tak aj bolo. Pohľadom cez ďalekohľad som zistil, že aj tí poslední nadšenci pobalili. Mal som na konte 14 kaprov, no záberov 23. Po ceste za rybami som musel dva- až trikrát kotvičkovať a kým som sa k rybe dostal, bola veľká časť napevno v zatopených stromoch.

Od pondelka, kedy sa vietor utíšil, mám pred sebou ešte šesť dní lovu. Moja obava, že ryby si dajú pauzu, sa mi potvrdila. Pondelok, utorok, streda. Stále nič. Bez pípnutia. Ani skúšanie koryta, plytšej vody, pokladanie do bezprostrednej blízkosti prekážok, nepomohli. Síce som bol so svojimi úlovkami spokojný, mojím cieľom však bol aspoň jeden kapor cez dvadsať kilogramov, a tak som celý štvrtok aj piatok hypnotizoval hlásiče. No bez úspechu. Večer vyberám montáže a dipujem na ráno. Budík na pol siedmu, keďže je už november s tým, že začnem po vyvezení baliť a okolo obeda ukončím výpravu. Jedna, druhá vo vode a zaspávam ešte v spacáku. Po hodine ma však zobudil záber. Rýchlo obliecť a za rybou. Prvé kotvičkovanie, druhé a silón vidím ísť šikmo doprava, čo je dobré znamenie. Súboj netrval dlho a v podberáku krásny vysoký kapor, ktorý začal vyvádzať našťastie až teraz. Okamžite mám v hlave otázku: „Bude mať dvadsať?“ Je to otázka magickej hranice, aj keď každá ulovená ryba je úspechom a odvďačením sa za tvrdú prácu, obetu a vynaloženie úsilia, ako to často pri love na veľkých a hlavne štátnych revíroch je.

Prichádzam na breh, namáčam vážiaci sak a horlivo očakávam čísla na váhe. Ukazuje 22,70 a ja rýchlo odčítavam 1500 gramov vážiaci mokrý sak. Vzduchom sa nesie moje hlasné: „Je to tam!“ a po presne siedmich dňoch bez záberu prichádza odmena za vytrvalosť. Zabral na dve 24 seafoodu s ovocnou arómou, na rozdiel od ostatných. Miesto, na ktorom zabral, bolo aj počas aktivity z prvého týždňa hluché, ale stále som mu veril.

Počas balenia zabral na druhú udicu ešte 7kg šupináč, a tak sa počet ulovených rýb zastavil na čísle 16. Žiaľ, musím baliť a v duchu ľutujem, že som nepočúvol rady z domova, aby som pred uragánom zbalil na nejaký čas a vrátil sa o pár dní. Nuž, dostať ma od vody je takmer nemožné a ako hovorím, všetko je, ako má byť. Za 14 dní ma čaká cesta do Talianska na revír, taktiež náročný, takže na prípravu veľa času nebude. S pokorou sa lúčim s mojou milovanou vodnou nádržou a ďakujem za úlovky…


Andrej Kochan


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Maďarské klenoty

Maďarské klenoty


Zväzovky mám radšej, ale niekedy sa súkromák vyplatí…


Vždy keď príde otázka či si vybrať zväzové jazero, alebo súkromný rybník, nastáva dilema. Zvoliť si menšie, krajšie a bojovnejšie ryby na zväzovke, alebo veľkosťou a množstvom prevyšujúce ryby na súkromnej vode? Osobne mám radšej zväzové vody, nakoľko je tam väčší pokoj a tiež tie pravé divoké ryby, ktoré zanechajú v rybárovi oveľa silnejšie emócie a spomienky. Aj napriek tomu, že mám radšej zväzovky, si tentokrát vyberám súkromnú vodu.

Prišiel deň výpravy a s kamarátom Richardom sme sa rozhodli pre trojdňovú rybačku v Maďarsku. Voľba padla na jazero Ezerjó Major, ktoré sme už tento rok raz navštívili a pochytali pekné ryby. K vode sme dorazili o 11. hodine, kupujeme lístky na lov a presúvame sa nabalení na naše vybrané miesto. Máme krásne slnečné počasie, čo predpovedajú na celý týždeň. Rozbaľujeme veci a po menšej porade kto kde bude loviť, mapujeme terén a zavážam montáže. Ja som svoje montáže zavážal k protiľahlému brehu k veľkému rákosiu s hĺbkou vody 1,8 m a druhú montáž 30 metrov bližšie na zlom s hĺbkou 2,5 m. Richard volí nahadzovanie asi 50 metrov od mojich montáži a dokrmovanie kobrou. Na lov mám prichystané boilies v príchuti ananás k rákosiu a na druhú montáž ide mäsovo korenená príchuť. Richard uprednostňuje svoje overené – cesnak a slivka.

Po dlhom rozbaľovaní sme sa konečne najedli a sadáme do kresiel s poobednou kávičkou. No dlho nesedíme, lebo Richard má asi hodinu po nahodení razantný záber na cesnak a po 15 minútach zdoláva pekného šupiho s hmotnosťou 14,5 kg. Rybu púšťa a hneď nahadzuje späť na to isté miesto. Ďalší záber nenecháva na seba dlho čakať a po necelej hodine sa scenár opakuje a zdoláva 15-kilového šupináča. Po tejto rybe nastáva útlm a do západu slnka nemáme žiadny záber. Večer do polnoci vyťahuje Richard ďalších troch kaprov od 8 do 15 kg. Znovu na cesnakové boilies, čo ma už trochu začalo znepokojovať, nakoľko chytáme asi 50 metrov od seba a ja som nemal ani záber. Na to mi Richard so smiechom hovorí, či chytám len na prázdne háčiky a dáva mi pár gulí cesnaku. Hneď prevážam, čo sa mi aj vypláca, lebo do hodiny mám jazdu a zdolávam síce menšieho kapríka s hmotnosťou 8 kg, ale spravil mi veľkú radosť. Mierne unavený si líham do spacáku a snívam o miestnych kapitálnych jedincoch.

Ráno o ôsmej hodine nás budí záber na Richardov prút, ale ryba sa po chvíli odopína. Prehadzuje a my sa môžeme pokojne naraňajkovať, nakoľko záber už neprichádza. Okolo obeda prehadzujem montáž na jednu cesnakovú pop up-ku priemer 18 mm silne nadipovanú v esencii cesnak a pridávam PVA pančuchu plnú drvených cesnakový boilies a peliet. Táto kombinácia sa zatiaľ najviac osvedčila, čo sa mi aj potvrdilo, nakoľko mám záber do pol hodiny.

Pomaly vytiahlo swinger k palici, ale cievka sa ani nepohla. Zdvíham prút a v tom momente cítim na druhej strane  silný ťah ryby. Sila ryby sa stále stupňuje a viac a viac vlasca mi odvíja z cievky. Hneď mi napadlo, že to možno bude miestny kapitálny kúsok, ktoré majú vyše 25 kg. Po chvíli ale zisťujem, že mám na druhom konci krásneho jesetera, ktorý sa ukazuje v plnej paráde viacerými výskokmi nad hladinu. Tohto takzvaného dinosaura už zdolávam 15 minút, stále je plný síl a nie a nie ho dostať do podberáku. Nakoniec víťazím a rybu úspešne zdolávam. Nejde síce o žiadneho obra ani kapitálny kus, ale pre mňa je to zatiaľ najväčší jeseter s rozmermi 12,7 kg a 125 cm. Som nesmierne rád, že zdolávam túto krásnu prehistorickú rybu, ktorú hneď púšťam do svojho živlu. Po tomto dinosaurovi  sme namotivovaní a plní očakávaní, čo asi cítia aj ryby, lebo do večera zdolávame ešte osem kaprov od 7 do 12 kg.

Večer zábery už nemáme, pričom si po zatiaľ celkom úspešnej rybačke a po dobrej večeri vychutnávame kvalitnú whisky. Ďalší brutálny záber prichádza až v noci o druhej hodine na moju montáž zo zlomu. Ryba odvíja vlasec z cievky veľkou rýchlosťou a po zdvihnutí prúta hneď cítim, že to nebude nič malé. Po chvíli mi ryba vchádza do koreňov a ja musím za ňou na člne. Prichádzam nad rybu, ktorá sa hneď uvoľnila z prekážky a ja si užívam ďalších 15 minút  zdolávania z člnu. Kapra som konečne podobral a spokojný prichádzam na breh. Je to krásne stavaný šupináč s hmotnosťou 17,5 kg, ktorému zachutila mäsovo-korenená guľa s priemerom 24 mm. Po zdokumentovaní rybu púšťam a spokojný si líham do spacáku, čo však netrvá dlho, pretože ryby sú pri chuti a my do rána zdolávame dvanásť kaprov od 6 do 17 kg.

Ráno okolo ôsmej zdolávame poslednú rybu. Potom unavení a nevyspatí z náročnej noci priam padáme do spacákov. Cez deň už máme len niekoľko záberov od menších kapríkov. Posledný večer máme pokojný a do konca nám ostáva ešte 12 hodín lovu. Do rána ešte zdolávame šesť kaprov od 8 do 11 kg.

Na záver sme síce unavení a nevyspatí, ale zároveň spokojní z krásnych úlovkov a konštatujeme, že nám táto krátka výprava za takzvanými „maďarskými klenotmi“ celkom vyšla. Tiež sme radi, že sme mohli stráviť pekné chvíle pri tejto nádhernej vode. S pozdravom…


Tibor Kisszucsan


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Adács trikrát a vždy inak

Adács trikrát a vždy inak


Asi ako každý rybár, aj ja som na internete hľadal nejaké nové kaprové vody v Maďarsku, ktoré by som mohol navštíviť. Do očí mi udrel príspevok od teraz už kamaráta Rada, ktorý ponúkal rybačku na Adácsi za ľudové ceny. Hneď som vzal telefón  a volal. Vzdialenosť do 100 kilometrov od domova a cena 10 eur na deň, to je sen. Hneď som dohodol aj termín a za miesto som vybral ostrov, ktorý nám zaručí súkromie.

Prvá výprava bola v júli. V piatok po práci s manželkou padáme z domu a hor sa na ne. Cesta nám ubehla raz-dva a po hodine a pol stojíme pri bufete. Po vyplatení povolenky ideme k vode pokochať sa pohľadom na peknú vodu. Keďže ideme loviť na ostrov, čaká nás trocha zdĺhavejšie vybaľovanie. Najprv nafúkať čln a naložiť veci. Na ostrove zasa všetko vyložiť a tak dookola trikrát. Ostrov to bol krásny. Iba pár stromov, mólo a latrína. Po postavení tábora ideme konečne na vodu. Hĺbka okolo dvoch metrov  a celkom rovné dno. Podarilo sa nám nájsť pár nerovností, ktoré sme si označili a dúfali v úspech. K bójkam sypem partikel, kukuricu a repku. Z guličiek použijem rybacie a ovocné gule. Celá noc bola bez záberu. 

Ráno sťahujem udice a prišiel šok, montáže sú prázdne, bez guličiek. To som začal tušiť, že tu niečo nesedí. Asi hodinu po vyvezení prútov prišiel malý padáčik. Zásek a na druhom konci sumček americký. Z 25mm gule je gulička veľkosti lentilky. Hneď mi je jasné, ako skončili moje montáže vyprázdnené v noci. Na toto som nebol pripravený. Musel som prevážať po každom pípnutí signalizátora. Gulička bola vždy ohlodaná na minimum, alebo tam vôbec nebola. Bolo to náročné a na člne som strávil ozaj dosť času, ale pomohlo. Medzi sumčekmi a malými kaprami sa objavilo pár lepších rýb, ktorým kraľoval viac ako 15-kilový kapor. To bola ryba, pre ktorú sa oplatilo prísť. Rybačku sme si s manželkou užili a ja som sa tešil, kedy sa sem vrátim. Poučenie: bez pančuchy sa nevracaj.   

Druhá výprava bola v auguste. Obetoval som jej 4 noci. Zatiaľ čo prvá výprava bola poznávacia, tá druhá mala ukázať, čo táto voda skrýva. Prípravy boli o to dôkladnejšie. Zobral som väčšie množstvo partiklu a to repky, kukurice a tigrieho orecha. Boilies som vzal na rybacom a korenistom základe od nemenovanej firmy, ktoré som chcel odskúšať. Už teraz môžem povedať, že šliapali spoľahlivo či už to bol squid salmon alebo orange fire. Miesto som si vybral opäť na ostrove, kde by sa mali nachádzať potopené stromy a ja som dúfal, že ich konečne nájdem.

Na miesto prichádzam v sobotu napoludnie. Po zaplatení fúkam čln a preplavujem sa na miesto lovu. Na ostrove ma čaká šok. Oproti loviaci rybári si tak parádne položili bójky, že ma úplne odrezali od najlepších miest. Neostávalo mi nič iné, len nájsť priemerné miesto a počkať, kým odídu a potom bójky premiestniť. Osádzam dve bóje. K jednej sypem kukuricu, repku a orange fire. K druhej repku, tigrí orech a squid salmon. Je strašne teplo, a tak sa s vyvážkou neponáhľam. Najprv staviam tábor v chládku starej vŕby, ktorá mi dá útočisko na 5 dní. Tak ako som sa poučil na predchádzajúcej rybačke, teraz nástrahy obaľujem do ženských siloniek. Tie by ich mali ochrániť pred sumčekmi. Prvý záber mám až v noci. Kapor okolo 60 centimetrov spravil radosť. Hodinu na to prichádza na tú istú udicu ďalší kapor. Z obidvoch na podložku tiekla predtrávená kukurica, ktorej som tam hodil fakt dosť. Do rána mám pokoj, až okolo deviatej ma budí druhá udica. Po peknom súboji podoberám kapra nad 80 cm. Po tomto krásavcovi zábery ustali a ani som sa nečudoval. Začalo byť  hnusné teplo, do toho bezvetrie. Hladina ako zrkadlo mi šancu na záber z dna nedávala. K prvej bójke som skúsil vyviesť zig-rig s waz upkou dipovanou v esencii ananás. Ak je ryba pri hladine, tak to vezme. Ako som si to predstavoval, tak sa aj stalo. Do hodiny som mal silný záber, no pri brehu sa mi fakt pekná ryba vypla. Škoda. Dal som to späť, no mal som už len záber od malého kapra.

S večernou vyvážkou sa začalo meniť aj počasie. Silný vietor a k tomu dážď by mohli rozhýbať ryby k lepšej aktivite. V noci bolo záberov ako šafranu, aj to väčšinou sumčeky. V tomto prípade môžem napísať sumce americké, lebo niektoré mali aj viac ako 35 cm. Nemali problém zobrať 24mm guličku s 16mm pop up. Takejto potvore sa nedá ubrániť. Skúšal som chytať aj na čistý tigráč alebo 5 zrniek kukurice. Sumček nezabral, no všetky zábery, čo som mal, boli od karasov alebo malých kaprov. Večerný vietor a ochladenie rybám zjavne neprospeli. Záberov ubudlo a ak nejaký prišiel, tak od malej ryby. Posledný deň odišli oproti loviaci rybári. Vyrazil som so sonarom na vodu, že skúsim nájsť iné miesto pre skoro mŕtvu bójku. Po hodine v člne nachádzam jamu s hĺbkou tri metre, v ktorej ako bonus leží strom. Bingo! Ak tu nebudú kapry, tak nikde. Veziem tam prút s orange fire a montáž zasýpam hrsťou tigrieho orecha s nádejou, že si to sumčeky nevšimnú. Deň ubehol rýchlo a pri poobednej káve sa mi hlási jemným padáčikom čerstvo vyvezená udica. Žeby zas sumček? Prisekávam udicu, na konci ktorej cítim lepšiu rybu. Sadám do člna a veslujem za rybou. O chvíľu som nad rybou a začína tanec s diablom. Skoro hodinu ma vozil po vode. Udica po tretie očko pod vodou a navijak  pomaly cvakal tú najkrajšiu pieseň. Priznám sa po polhodine som mal toho dosť. Ruka ma bolela a keď začali k hladine stúpať bubliny, mal som podozrenie, či to nebude sumec. Našťastie nebol a ja nakoniec podoberám pekného šupináča. Ak čakáte nejakú ťažkú váhu, budete sklamaní, 91 centimetrov a 11 kilogramov. Doteraz nechápem, kde v sebe nabral toľko sily, aby ma takto naťahoval. Mám chytených pár o dosť väčších rýb, ale tento bol neskutočne bojovný na svoju hmotnosť.

Je tu posledný večer a ja sa rozhodujem premiestniť aj druhú udicu k jame. Na obe montáže našívam po dve 20mm gule. Ako kŕmenie použijem 5 guličiek na PVA a montáž zasypem hrsťou tigrieho orecha. Po zotmení sa mi hlási zasa ľavá udica. Po peknom súboji na lodi podoberám ďalšiu rybu cez 80 cm. Pri návrate k brehu počujem pípať signalizátor aj na druhej udici. Rybu dávam rýchlo do saku a veslujem za ďalšou, ktorá už visela v strome. Po pár trhnutiach sa uvoľňuje a ja môžem zdolať šupináča zase cez 80 cm. Do polnoci mám ešte jedného dlháňa, ktorému zachutil orange fire. Ale ešte nebol koniec. Nadránom ma prišli pozrieť ešte dve ryby cez 80 cm. Úplne zničený, ale spokojný balím veci a bilancujem. Dobré rozhodnutie bolo na poslednú noc premiestniť k jame obidve udice, čo mi prinieslo šesť rýb cez 80 cm za noc. Zlé rozhodnutie bolo kŕmenie kukuricou, ktorá bola ako magnet na malú rybu. Tie mi potom ničili nástrahy, ktoré aj keď boli obalené v pančuche, boli rozbité. Neviem, ako to dokázali, ale bolo to tak. Niekedy som vytiahol iba prázdnu pančuchu.    

O dva týždne som späť aj keď iba na 24 hodín. Bójky ukladám k spomínanej jame a druhú k dvom stromom, ktoré ležia na dne. Vzhľadom na krátkosť lovu som si zobral iba tigrí orech a osvedčené nástrahy. Ku každej montáži sypem iba za hrsť guličiek a dve hrste tigrieho orecha. Tentokrát ryba nespolupracovala a ja som mal len jedného kapra, ktorý zabral nadránom. Skúšal som chytať aj na tigráč, no mal som len malé kapry, tak som od toho upustil. Z týchto troch vychádzok som si spravil obraz o vode, ktorú budem určite navštevovať aj v budúcnosti.

Kto sa nebojí popasovať so sumčekmi a malou rybou, tomu môžem Adács len odporúčať. Vašu snahu vám oplatia krásne zdravé a hlavne bojovné ryby, ktoré preveria vašu výbavu. Moje rady pre vás ohľadom lovu: Neodporúčam ako kŕmenie používať pelety a kukuricu. Asi najlepšia je kombinácia tigrí orech a boilies. Nástrahy odporúčam obaľovať buď v silónovej pančuche alebo zmršťovačke na nástrahy. Ak sa rozhodnete navštíviť túto vodu, tak vám želám veľa úspechov.


Michal Makó


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Miestne torpéda

Miestne torpéda


Veľké amury, tvrdé súboje a prebdené noci


Konečne prišiel dlho očakávaný deň „D“. V polovici augusta sme sa ja a bratanec Arnold rozhodli pre rybačku na miestnej zväzovej vode. Je to malé štrkovisko s viacerými polostrovmi, ale čo nemá do veľkosti, to má v kráse. Ide o ťažkú vodu plnú rôznych prekážok, kde sa skrývajú kapitálne ryby.

Po príchode k vode okolo obeda si vyberáme miesto s vysokým brehom. Po zmapovaní vody si vyberám dve miesta na protiľahlom brehu pri veľkom zatopenom strome s hĺbkou 2,8 m a druhé miesto pri rákosí s hĺbkou 2,3 m. Arnold si vyberá tiež protiľahlý breh, podobný pľac a hĺbky vody. Aj napriek dobre vyzerajúcim miestam nie sme veľmi nadšení, lebo voda má pri povrchu 32 stupňov a podľa informácií ostatných rybárov ryby vôbec neberú. Ako nástrahu volíme osvedčené boilies od nemenovanej firmy v sladkých a mäsových príchutiach. Prvý záber nenecháva na seba dlho čakať a pred zotmením zdolávam 3 kg vážiaceho kapríka, ktorého hneď púšťam späť. Zábery máme celú noc od podobných kapríkov, okrem môjho 6 kg vážiaceho šupiho. Po týchto kapríkoch prichádza nemilé prekvapenie, pretože ryby ďalšie dva dni vôbec neberú až na jedného 4 kg vážiaceho lysca, ktorého zdolal Arnold okolo 2. hodine v noci.

Skúšame rôzne kombinácie boilies a meníme montáže, ale nič nezaberá. Ako som už spomínal, ide o ťažkú vodu a takéto útlmy sú tu bežné. Už pomaly rozmýšľame, že zmeníme miesto, keď mám štvrtý deň podvečer brutálnu jazdu. Hneď po záseku cítim veľký odpor ryby, no asi po piatich minútach boja mi vošla do blízkeho stromu a odopla sa. Bola to veľká smola, že mi odišla krásna ryba. Podľa ťahu som tipoval rybu nad 10 kg. V duchu som si povedal: „Nevadí, aj ryby musia mať šancu a všetky ich na breh dostať nemôžeme.“ Po tejto smole sa na nás konečne trochu usmialo šťastie, ryby začali opäť brať a nemuseli sme meniť miesto. Počas noci sme chytili 7 kaprov od 3 kg do 5 kg. Aj keď to neboli žiadni obri, ale spravili nám obrovskú radosť. Ráno si unavení líhame a dospávame noc. Počas dňa nie sú žiadne zábery, nakoľko je veľmi teplo, na čo si spríjemňujeme deň kúpaním. Zábery prichádzajú po zotmení od menších kaprov. Ráno okolo štvrtej hodiny má Arnold razantný záber na mäsovú guľu, po záseku sa mu udica ohýba ako luk a z cievky sa bleskovo odvíja vlasec. Nato vykríkne: „Toto je rozbehnutá ponorka.“ No radosť a šťastie Arniho po pár minútach opúšťa a ryba mu uniká v konároch spadnutého stromu. Hneď nato Arni konštatuje, že mohlo ísť o kapitálnu rybu. Opäť sa nám lepí smola na päty, ale nevzdávame sa a snažíme sa bojovať až do konca. Ostávajú nám ešte dva dni lovu a stále verím, že príde niečo väčšie.

Cez deň som si všimol pri zatopenom strome, kde som mal jednu montáž, veľké víry a pohyb väčších rýb. Tipoval som to na viac amurov. Tak som skúsil nakŕmiť 1 kg sladkých boilies a 5 kg kukurice na montáž, čo sa mi aj vyplatilo. Po prevezení montáží a nakŕmení som mal už po necelej hodine jemné pípance a pohyby swingra hore a dole. Ryba sa nesekla, aj keď bola montáž napevno so 150-gramovým závažím. Podvečer sa ale swinger doslova nalepil na prút a rýchlo sa začal odvíjať vlasec z cievky. Sekám a na druhom konci cítim slabší odpor, ktorý sa stupňuje ako rybu priťahujem k brehu. Rybu mám asi 10 metrov od brehu, keď sa vynorí a ja zbadám veľkého amura.  V tom momente amur doslova vystrelil ako torpédo a vyskočil z vody. Nasledoval asi 15-minútový tvrdý boj a podarilo sa mi podobrať tohto miestneho velikána. Vážil rovných 17 kg a meral 109 cm. Ryba bola, samozrejme, hneď pustená späť, čo by mala byť už samozrejmosť každého rybára. Po prevezení montáže už do rána žiadny záber neprišiel, ale to nevadí.  Bol som veľmi šťastný z tohto krásneho úlovku, aj keď bolo v noci veľmi horúco, bol som spokojný. Unavení a nevyspatí kvôli veľkému teplu nás pri rannej káve prebral razantný záber na môj prút, na ktorý som chytil amura. Scenár je úplne rovnaký a znovu mám v podberáku krásneho amura. Ako som podobral tohto ďalšieho amura, mám hneď záber na druhý prút. Užívam si zdolávanie ďalšieho krásneho amura, ktorého úspešne zdolávam. V tom momente som si myslel, že som asi v rybárskom raji, nakoľko chytiť naraz dva krásne amury a na zväzovej vode je priam zázrak. Tieto takzvané torpéda sme rýchlo zdokumentovali a hneď pustili do ich živlu. Mali tiež slušné rozmery 17,5 kg a 113 cm, čo je aj môj osobný rekord amura a druhý menší mal 15,8 kg a 106 cm. Bol som nesmierne šťastný z týchto krásnych rýb a dúfam, že ešte zažijem podobné krásne zážitky. Ostal nám ešte jeden deň lovu, ale už bez záberu.

Ďalší deň ráno nás čaká to najhoršie z výpravy a my musíme baliť. Odchádzame spokojní z tejto krásnej zväzovky, ktorá nás veľmi príjemne prekvapila. Aj napriek tomu, že sme neprekonali žiadne svetové rekordy, sme radi, že sme mohli stráviť pekné chvíle pri tejto nádhernej vode a ďakujeme za každý úlovok.


Tibor Kisszucsan


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Vianočný kaprík

Vianočný kaprík


Ku kvíleniu pesničiek, vianočných kolied a reklám o tom, kde, čo a ako lacno kúpiť sa  pridala moja domáca. Že je tu Lucia, dva týždne pred Vianocami a je zvedavá, či konečne donesiem z rybníka kapra. Nie vraj ako minulé sviatky, keď som tri týždne číhal pri rybníku na úlovok a domov som prichádzal rozohriaty, hoci bol december. A ešte som vraj smrdel po dyme, ale nie od ohníka, ale od záľahy dymu z už spopolnených cigariet v krčme U Slávika hoci som nefajčiar. Moja rybárska česť velila, aby som dokázal opodstatnenosť vložených peňazí do výbavy a potešil rodinu čerstvým, práve z vody vytiahnutým kapríkom.

V sobotu pred deviatou nabalený obyčajnou poživňou pre mňa a špeciálnou pre budúceho vianočného kapríka zdravím kamarátov sediacich vo vyhriatej krčme. Jej majiteľ, Slávik,  tento útulok smädných cestujúcich zriadil priamo na železničnej stanici. Službu mal Rudo, s ktorým som dral nohavice na základnej. Dnes už pán prednosta stanice, kde rýchliky iba prefrčia a zastavia už iba značne preriedené, tiež krízou postihnuté vláčiky. Inak v civile náruživý zberateľ húb a hríbov, s ktorými je to u nás doma ako s rybami – Raz hojne a trikrát nič. Od nepamäti s ním vediem vášnivé diskusie o užitočnosti našich už viac ako koníčkov. Najmä v poslednom čase dobiedza  na spôsob hnutia „Chyť a pusť. Prečo to vraj robíme. Ťažko lapíme rybku, vystresujeme fotografovaním a pustíme späť. To oni hubári, čo nechcú nezoberú a nechajú iným. Naša debata vždy skončila nerozhodne a dočasným poctivým zmierením v krčme vedľa prednostovej kancelárie.

V ten zimný decembrový deň skončila naša diskusia pred príchodom môjho vlaku k rybníku stávkou. Ak chytím kapra, Rudo do informačnej tabule s cestovným poriadkom napíše: Zbieranie húb škodí zdraviu. A naopak, ak neuspejem ja napíšem: Chytanie rýb škodí zdraviu.

K takmer zamrznutému rybníku prichádzam s pocitom veľkej zodpovednosti nie len pred sebou, ale aj pred kamarátmi s udicami nezradiť rybársku česť. Zodpovedne pripravujem návnadu podľa najnovších poznatkov a hádžem smerom k ľadu. Už iba čakať, prechádzať sa od chladu po brehu a pozerať na hodinky, aby som stihol vlak o piatej. Ale aj žičlivo poťahovať z čutory naplnenej čajom plávajúcim na povrchu statočného Rumu.

Čas a moja nervozita rástli. Tu zrazu pípanie, nebodaj záber? Hoci mi srdce padá kdesi do maskáčov, cítim na vlasci odpor. Zrejme planý poplach. Ale nie! Po dlhšom laškovaní a hoci je chladno, spotený norím podberák pod už znaveného kapríka. S hrdosťou sa obzerám okolo, čo na to kolegovia. Nevadí, že tam práve neboli. Balím veci a s kapríkom vo vedierku s vodou utekám k vlaku.

S úsmevom otváram dvere U Slávika a kričím: „Kde je ten macher, ktorý namiesto zbierania húb iba svojou mláti?!“ Chlapi neveria vlastným už podguráženým očiam a tipujú kapríkove miery ako na súťaži MISS. Ešte že ich majú rozšírené a vidia všetko väčšie. Rudo tam nebol. „Je po službe a určite doma spí, veď si dal tri zdravotné pivá so zásmažkou, aby lepšie chrápal,“ oznamujú chlapi. Nevadí, zoberiem kapríka domov a do Vianoc ho dokŕmim do poctivej veľkosti a hmotnosti.

Napustím vaňu v letnej kuchyni a kapor začína omaciavať svoj nový rybník. S kŕmením som začal ihneď. Ponúkal som tie najlepšie kaprie dobroty, ale on nič. Zaťal sa, iba fľochol jedným okom na mňa a tľapol chvostom až som zostal mokrý. Počkaj ty koťuha, myslím si a beriem z klinca starý župan. Ten, ktorý priniesol starý otec z kúpeľov s vyšitým názvom Piešťany. Balím do neho kaproša a začínam ho kŕmiť ako hus. Priamo do huby. On však iba zavrel oči a prestal sa metať. Zľakol som sa, že nedožije do Vianoc, a tak znova do vane. Druhý deň nič nové. Prišlo mi ho ľúto. Aj svedomie ma mátalo za čin privlastnenia si ryby bez predpísanej miery. Tak som ho vložil do vedra s vodou a šup s ním naspäť k rybníku.

Chlapi U Slávika nechceli veriť, že kapra pustím späť do vody. Rudovi som povedal, nech splní stávku, pretože keď sa vrátim, budeme všetci čítať dôležitý oznam. Stalo sa. Napísal, čo stávka určila, počkal na mňa, aby som bol pri vyvesení pre neho a všetkých hubárov nelichotivého obsahu. Lenže moje rybárske rytierske srdce mi nedalo byť k porazenému krutý a oznam skončil v horiacich kachliach.

Po návrate od rybníka, v ten teplý, aj keď fajčiarmi zamorený večer U Slávika sme sa s Rudom zasa pomerili. Už žiadne posmešky na konanie rybárov a hubárov. Naše slová sme spečatili dohodou, že  pôjdeme spoločne k vode na ryby a keď budú rásť aj do lesa na hríby.

„Keď na Luciu  stojí hus  na ľade, budú Vianoce bez ryby.“


Jozef Rozbora


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Nevydarený začiatok

Nevydarený začiatok


Nie vždy sa výprava podarí, no odmena môže byť o to sladšia


Jeseň, na ktorú som sa celé leto tešil, pre mňa nezačala dvakrát najlepšie. Prvá výprava, ktorú som podnikol, bola na českej zväzovej priehrade a mala byť maximálne rekreačná. Po niekoľkých mesiacoch pracovného maratónu som hľadal pokoj a odpočinok. Toho sa mi dostalo a k tomu som si skvelo zachytal. Hneď prvý záber bol od veľmi pekného kapra, ale, bohužiaľ, to bol on, kto súboj vyhral. Veľkosť ostatných kaprov už nepresahovala 10kg hranicu, ale o to tu vôbec nešlo.

Na ďalší výlet za kaprami som sa vydal s našou riaditeľskou dvojicou Milanom a Petrom. Rovnako ako minulý rok smeroval až na východ Slovenska a to na vyhlásený pretek v love kaprov na Zemplínskej šírave.

Naše celoročné tešenie na tento pretek a všetky šance na úspech zhoreli na samotnom začiatku, keď sme sa nedostali ani k losovaniu a zostala na nás hotová „žumpa“. Každý, kto sleduje a orientuje sa v dianí tohto preteku vie, že lovné miesto Prímestská 3 je to, čo fakt nechceš. Aj napriek počiatočnej smole sme sa snažili vyťažiť z danej situácie maximum a aspoň sa umiestniť čo najlepšie v našom sektore. Záver pretekov bol pre mňa ešte tragickejší. Aby to nebolo tak nudné, zrazil som sa so slovensko-ukrajinským mutantom, ktorý ma skoro pripravil o zrak. V skutočnosti to bola obyčajná muška, ktorá mi vletela do oka. Skončilo to rozsiahlym zápalom očnej rohovky, ktorý ma odstavil na tri týždne pracovnej neschopnosti. Bol som z toho úplne vyriadený. Najlepšie obdobie na ryby a ja som ho trávil so zaviazaným okom v zatemnenej miestnosti.

Keď som bol konečne fit, vydal som sa okamžite k vode. Všetko som vsadil na dve úplne odlišné karty a to na novinky pre rok 2018. Korenené a veľmi pikantné Mexicano, od ktorého som si sľuboval rýchle zábery aj v prípade, že by ryby neboli veľmi aktívne. Druhá bola úplne prírodná, so silnou a atraktívnou vôňou, boilies najvyššej rady Dead Sea, ktorá ma za úlohu jediné, a to prilákať a chytiť tie najväčšie kapry. Mojou náplasťou na dušu bolo to, že som sa trafil do obdobia, kedy ryby boli pri chuti. Môj prvý kapor po dlhom pôste bol krásne stavaný šupík s hmotnosťou rovných 14 kg na Mexicano, ktoré zabralo ešte rýchlejšie, než som čakal.

Nasledovali ďalšie a ďalšie zábery a ja som sa radoval z nových úlovkov. V jeden deň navečer sa pri pomaly zapadajúcom slnku pozerám na prúty. Na Dead Sea to raz krátko „píplo“. Swiner sa nepatrne pohol nadol a hneď povyskočil. Hovorím si, „sakra, pleskáč!“ Dvíham prút a ľahko prisekávam. Prút ide okamžite do „tvrda“. „Zachytil som,“ pomyslel som si. Náhle napätie v rukách zosilnelo a prút sa skláňa k hladine. Okamžite mi je jasné, že ide o skutočne veľkú rybu. Snažím sa zachovať pokoj a neurobiť zbytočnú chybu. Tentokrát stojí šťastie pri mne a do podberáku dostávam ohromného šupináča s hmotnosťou 26,50 kg. Ten pocit sa nedá popísať a teraz, keď spätne píšem tieto riadky, sa mi tieto pocity vybavujú. To je predsa to, čo mám na tomto koníčku rád. Pocity, zážitky a spomienky od vody vám nikto nemôže vziať.

Po tomto fantastickom úlovku by každý mohol prehlásiť, že pre danú sezónu má splnené a už viac nepotrebuje. Na mňa to malo úplne iný účinok. Doslova ma to „nakoplo“ k ďalšej honbe za kaprami a netrvalo dlho a bol som zas pri vode s rovnakými zbraňami: Mexicana a Dead Sea. Prvý deň navečer Mexicano a jazda ako z učebnice. Často sa mi stáva, že najlepšiu rybu chytím hneď na začiatku výpravy a teraz to bolo rovnaké. Pekne tučnučký šupík s hmotnosťou necelých 18 kg. Čo dodať, fantázia. Druhý deň prišiel ďalší pekný kapor 12,50 kg na Dead Sea.

Keď píšem tieto spomienky na nedávne úspechy, nie je ani polovica septembra a ja s radosťou môžem plánovať ďalšie výpravy. Sezóna pre mňa totiž ešte nekončí.


Milan Výprachtický – No respect-Kimot Team


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Der je len jeden

Der je len jeden


Často sa stretávam s porovnávaním jazera Der s rôznymi inými jazerami. Práve na tomto jazere som strávil toľko času na výpravách ako nikto iný zo Slovenska , Čiech a okolitých krajín. Preto mi to rezonuje v ušiach. Vo väčšine tie prirovnania produkujú ľudia, ktorí na Deri vôbec nelovili, alebo len na Južnom , alebo Severnom bazéne. Tieto dva bazény (jazerá) – tak znie ich oficiálny názov, sú po všetkých smeroch odlišné od jazera Der. Kto čo i len raz lovil na Deri, vie, že toto jazero je neporovnateľné, osobité a špecifické svojimi podmienkami a zákonitosťami, ktoré ovplyvňuje človek a príroda.

Der je špecifický  hlavne kvôli nestálej výške vodnej hladiny. Každý rok, aj keď v tom istom období a dátume, je jazero úplne iné.  Jeden rok môže byť na tom istom mieste hĺbka vody jeden meter a nasledujúci štyri metre. Nič overené z minulosti tam nemusí platiť a vždy začínaš odznovu. Napríklad oblasť, kde sa v minulosti nachytali najväčšie kapry z jazera, už druhý rok mlčí. Väčšina kaprárov túži loviť práve tam, ale kapry ako keby sa tým miestam začali vyhýbať. Ja som už minulý rok tieto miesta opustil a na úplne novom mieste, kde nikto neloví, som minulú jeseň ulovil extrémne množstvo veľkých kaprov.

Tohto roku som lovil opäť mimo frekventovanej oblasti a opäť sa mi podarilo uloviť pekných kaprov. Nebolo to to, čo minulý rok, ale na stav, aký panuje posledné dva roky na jazere, som bol nad mieru spokojný. Minuloročná jeseň bola skúpa pre drvivú väčšinu rybárov čakajúcich na miestnych obrov. Veľké množstvo obrovských kaprov sa pošťastilo uloviť len mne a Johnnymu. Odlíšili sme sa od ostatných a prinieslo nám to behom dvoch týždňov desiatky obrov. Dnes, keď na to spomínam, nazvem to Johnnyho slovami „BIG ADRENALIN“…

Tohto roku opäť množstvo európskych kaprárov smerovalo na jazero s túžbou uloviť svoj sen. Teraz po ukončení lovu na jazere môžem opäť z dostupných informácií povedať, že Der stagnuje. Od kamarátov, miestnych lovcov, viem o dvoch ulovených  kaproch +30 kg. Pritom v jazere ich pláva omnoho viac. September bol úplne slabý na úlovky, čo som pocítil aj ja na vlastnej koži. Dva týždne som lovil na miestach, kde v minulých rokoch bolo ulovených množstvo veľkých kaprov. Dnes už ani to nie je záruka úspechu pri nevyspytateľných podmienkach na jazere. S prvým kaprom som sa stretol až deň pred odchodom domov. Bol to malý šupináč, odhadoval som ho okolo desiatich kilogramov, ale potešil . Už len preto, že som ho dlhý čas zdolával z džungle koreňov. Dvakrát som stratil odtrhnutú šnúru a dvakrát som ju našiel. Až na konci bol tento kaprík a vyslobodil som ho.

V októbri prišlo aj to správne povestné počasie – vietor a dážď, ale výrazné úlovky kaprov neprinieslo, až na zopár výnimiek. Stále to nebolo ono. Vychýrene miesta celú jeseň mlčali, čo bolo až neskutočné. Mne sa podarilo koncom októbra dostať opäť na jazero. Lovil som v miestach, kde nikdy predtým a bola to pre mňa aj taká výzva. O tom mieste som nevedel nič okrem toho, že v minulosti tam boli ulovené väčšie kapry, ale to asi všade a teraz nikde J. Už po prvom sledovaní dna sa mi oblasť môjho dosahu pozdávala a terén dna poskytoval výrazne miesta na nastraženie mojich nástrah. Široko-ďaleko nikto nelovil, a tak som nebol obmedzovaný výberom lovných miest. Tie som veľmi rýchlo určil, samozrejme, pre mňa to bolo prvotné rozhodnutie a podľa úspešnosti, alebo nezdaru by som v nasledujúcich dňoch reagoval zmenou miest, poprípade druhu nástrah.

Začal som loviť. Pre mňa to bolo, samozrejme, na boilies BIOSQUID a BIOKRILL. Voda bola pomerne ešte prehriata a takmer letné počasie s vysokými teplotami tomu napomáhalo. Preto som nezmenšoval priemer boiliesu a zotrval som na letných 24 mm. Boilies som kombinoval s pop up BROSKYŇA, ANANÁS a BIELE KORENIE. Kto pozná naše pop upky vie, že tieto druhy sú aj farebne odlišné a práve preto som si ich vybral. Kapry mohli reagovať na rôzne príchute, ale aj farby, čo považujem za dôležité. Už niekoľko dní pred príchodom som si písal s mojimi francúzskymi priateľmi, ktorí lovili na jazere a veľké nádeje na úlovok mi nedávali. Boli aj dva týždne bez akéhokoľvek úlovku. Jedine čarodejník Johnny mal úlovky a aj dvoch kaprov +20 kg. Ani dlhodobá prognóza počasia nesľubovala nič zaujímavé. Tak som dúfal, že v nepriaznivom počasí príde aspoň jeden jediný kapor, čo bude stáť za to. Veď mnohokrát sa to potvrdilo. Tak som začal loviť a premýšľať, čo bude nasledovať.

Prvá noc krátko po jednej hodine a záber. Áno, žiadna labuť, ale záber. Tak ako vždy, tu sa kapry nesnažím priťahovať k brehu, ale vyrážam za rybou ďaleko od brehu. Tam ju aj zdolávam, je to kapor 12-13 kg. Hneď ho vypínam pri člne, pokladám montáž. Nesmelo sa teším a dúfam, že to nebol ojedinelý kapor v oblasti a zábery budú nasledovať. V akej frekvencii, to som si netrúfol tipovať.

Nasledujúci večer pri západe slnka mi rázne poklesol swinger. Záber? Pri „padáku“ sa vždy snažím došponovať šnúru a až potom sa vydávam za rybou. Tentoraz sa mi dlho nedarilo dosiahnuť kontakt s rybou a zo skúseností som už vedel, že to bude rak, ktorých tu je v príbrežných trávach mnoho. Tak aj bolo, niekoľko desiatok metrov od brehu som vylovil pomocou kotvičky druhú časť šnúry, obidve časti som zviazal a vrátil som sa späť. Toto sa tu a mnohých vodách stáva často.

Okolo polnoci to už bol reálny záber. Začiatok trasy za rybou som mal kontakt len s burinami a až po prelome do hlbšej vody som pocítil, že ryba je stále na háčiku. Boli to nevýrazné kopance, ktoré nikdy nevyhodnocujem, správa sa tak aj malá, niekedy aj veľká ryba.  Pri navíjaní vždy čakám, kedy sa objaví „šokáč“ a to už viem, že ide do tuhého. Tak bolo aj teraz a s každým otočením navijaka a skracovaním vzdialenosti medzi rybou a mnou som dokázal odhadovať mohutnosť a reálnu silu ryby. Šípil som, že nebude najmenšia, ale až po podobratí a zasvietení čelovky som zbadal statného šupináča. Zostalo mu ešte mnoho síl a niekoľkokrát sa pokúsil v podberáku o silné výpady. Nakoniec sa upokojil a tak ako každému, aj jemu som pošepkal: „neboj sa macinko pôjdeš naspäť.“ Ku koncu sezóny som uvažoval, že tento rok je pre mňa akýsi čudný, vôbec sa mi nedarilo uloviť väčšie kapry. Tento to všetko vymazal ,vážil viac ako 26 kilogramov.

Bol koniec októbra, ale počasie júlové. Počas slnečných a bezveterných dní to ani nepíplo. Netypické počasie vnímali aj vtáky. Uvedomil som si, že mi niečo chýba. Chýbal mi z minulosti neustály škrekot žeriavov, ktoré sa tu každú jeseň sústreďujú pred odletom na zimoviská. Ďalšiu nezvyčajnosť som si všimol pri zavážaní. Skupina labutí unikala predo mnou a medzi nimi pelikán, ktorého som tu ešte nikdy nezahliadol. Tieto teplé dni budú už naozaj posledné a následné ochladenie bude trvalé. Dva dni pred ochladením sa začali objavovať žeriavy a behom niekoľkých hodín ich boli plné zátoky a s nimi typický škrekot. Ďalšiu noc som záber nedosiahol, myslel som si, že to bolo všetko v tom nanič období. S niektorými známymi, ktorí lovili na jazere, sme sa každý deň informovali o tom, komu sa čo podarilo, ale zatiaľ som to bol len ja. Nedočkavo som očakával nadchádzajúcu noc. Bude úspešná?

Bola. Zdolal som dvoch kaprov, jedného menšieho a jedného 15-kilového. Do konca výpravy som už každú noc ulovil najmenej dvoch kaprov. Až posledný deň pred odchodom mi zabral kapor aj počas dňa. Blížila sa zmena počasia a na kapry začala asi pôsobiť. Pred zotmením, keď som sledoval posledný tohtoročný Dersky západ slnka, sa ozval hlásič. Dlhý neprestávajúci záber trval, až kým som cez hlboké bahno nepribehol k prútom. Ryba stále išla svoje a dúfal som, že nenájde ako úkryt jeden z mnohých koreňov. Aj počas cesty za ňou som niekoľkokrát pocítil ťah. To bolo dobré znamenie, že stále ťahá mimo prekážok. Zdolával som ju ďaleko za bójkou a vpravo. Zdolávanie som si užil ešte počas šera a veľké ústa a mohutné pery kapra naznačovali ďalší veľký úlovok. Aj sa ním stal – 21,40 kg bola hmotnosť extra bojovného kapra. Do rána mi ostávalo ešte dosť času a veril som, že si ešte zazdolávam. Nemýlil som sa. Ráno pred svitaním som podobral posledného z ďalších troch kaprov. Tento 16-kilový bol z nich najťažší. 

Kapry cítili zmenu počasia, ktorá prišla práve posledné ráno a po slnečnom týždni som ráno ukončil moju výpravu v daždi. Po situácii, aká vládla na jazere, som nesmierne vďačný za tieto krásne úlovky a ďalšie nezabudnuteľné zážitky, ktoré ma posúvajú vpred.


Peter “Šunes” Šimonič


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Zemplínske dobrodružstvo

Zemplínske dobrodružstvo


Rybačka nie je len o rybách, ale aj o nepredvídateľných situáciách


Aj v takom krásnom prostredí ako je naše slovenské more, sa dá tiež čo-to prežiť. Ak sa tam človek dlho zdrží, tak určite zažije množstvo situácií a zostane mu množstvo spomienok – aj pekných, ale aj hrozivých.

Leto bolo tohto roku poriadne horúce a, samozrejme, aktivita rýb bola fakt mizerná, aspoň z môjho uhla pohľadu. Akoby to všetko nestačilo, ešte nám kolísala voda a to úplne očividne, cirka meter hore-dole. Aspoň na Šírave som to zažil prvýkrát, aby som mal ráno udice vo vode a potom na obed na brehu. Tak to mi určite nepomohlo, ale aj napriek tomu som sa potešil menšej rybe. Búrky sme zažili a dokonca  nad rámec očakávania, aj keď už som zvyknutý za tie roky. Až na jeden krásny večer, keď všetko vyzeralo pekne. Ani by som nepomyslel, čo sa zomelie o tri hodiny.

Akurát som si popíjal večernú kávičku, nie je to síce mojím zvykom, ale keď ryba brala pomerne dobre hlavne v noci, tak sa aj moje návyky trocha zmenili. Kávu som ani nestihol dopiť, vietor sa zrazu zmenil a začal fúkať zo severu. Hneď mi napadlo, že to nie je dobré znamenie. Taký vietor s búrkou som zažil asi pred siedmimi rokmi. V tom momente som začal baliť veci. Bral som len to, čo som stíhal a na to sa pýta vedľajší kolega: „Čo sa deje Marek? Ideš teraz v noci domov?“ Nuž bolo mi trápne, lebo sám som v tej chvíli nevedel povedať, čo presne mám čakať, a tak som len odvetil: „Mám pocit, že táto búrka nám ukáže svoju silu.“ Trocha ten pán rozmýšľal, či vlastne mám pravdu, nuž ja som neváhal a dobalil som, čo sa dalo stihnúť. Nakoniec začal aj sused, aby to stihol.

V prvom rade som rád, že sme stihli markízy stiahnuť spred karavanu a ja aj stan. Čo sa dalo stihnúť, som stihol, ale na udiciach som len uvoľnil poriadne cievky a ťahal som ich hore asi tridsať metrov od brehu. Vytiahnuť už som nemal šancu, lebo všade naokolo už začali lietať blesky. Dvíhal sa tak silný vietor, aký som určite ani nečakal. Vlny sa dvihli a mali výšku vyše metra. Z karavanu som vychádzal z druhej strany, lebo od vody by som sa nedostal. Vlny mi bili o karavan a to už som utekal aj so svojou rodinou do miestnosti, ktorá bola v kempe na dosah, skryť sa. Zobral som so sebou len nutné veci ako oblečenie, vodu a už som len bežal za rodinkou. V priebehu desiatich minút už zobralo okolo nás stany ako smeti. Musím sa sám priznať, že nebolo mi v tej chvíli všetko jedno. Myšlienky mi prebehli hlavou všelijaké. Keby som nezareagoval tak, ako som reagoval, tak si ani nechcem predstaviť, akú škodu by som mal. Ale obišlo nás to dobre, všetci zdraví a aj susedia, ktorí mi napokon poďakovali, za takú reakciu či vlastne príkaz, aby sa balili. Vôbec sa im nechcelo veriť, čo sa vlastne deje a čo príde. Tak sme obišli všetci zdraví, aj deti. Niekedy je skutočne veľká výhoda chytať v kempe, lebo v takomto prípade sa máte aj kde skryť a aj zohriať.

Na druhý deň bolo roboty vyše hlavy. Tie vlny mi dotlačili silóny aj s návnadami až na breh. Až v tej chvíli som si uvedomil, aký vie byť živel poriadne krutý. Asi z osemdesiatich metrov, kde som mal svoje lovné miesto, som mal všetko na brehu. Aj boilies, ktoré som do vody nahádzal predvečerom, som si teraz ráno pekne zbieral po celom brehu do vedra. Myslel som si, že už niet väčšej búrky než tej, čo som zažil pred asi siedmimi rokmi, a predsa sa ukázala ešte horšia. Silóny som už ani nedokázal rozmotať, lepšie povedané ani som to neskúšal. Keď som ich uvidel, tak som ich len odstrihol a začal od znova. Na to budeme celá rodina ešte dlho spomínať. Túto sezónu mi Šírava dala poriadne zabrať. Prešiel som veľa skúškami, ale hlavná vec, dopadlo to v konečnom dôsledku dobre. Dúfam, že také niečo už nezažijem. Tak na záver by som prešiel predsa len k príjemnejším veciam.

Keď už som trávil dosť času pri vode, tak som skúsil aj niečo, čo nie je mojím zvykom a síce kŕmenie partiklom. Zvolil som rozvarenú kukuricu a zaparenú repku, k tomu som pridal aj pelety, ale len s mierou, aby som nestiahol sumce. Mojím cieľom v týchto dňoch bolo dosiahnuť amura, keďže s kaprami to nebolo ľahké. Stále sa ťahali prevažne okolo päťkilové kusy. Ani ich selektovanie nebolo ľahké. Väčší priemer im chutil obzvlášť ešte lepšie. Tak som zvolil kombináciu od MIŠEL ZADRAVEC CARP BAITS MONSTER KRAB a BLACK MAMBA a po troch dňoch som sa už vypracoval aj ku krajšiemu kaprovi. Z toho mi stále vychádza najlepšie, že ryby vyselektujem, keď radšej vsadím na kombináciu, ako dávať väčší priemer. Čo by som pri tomto kŕmení zdôraznil, snažil som sa ho urobiť neutrálne, aj pre kapra. Postupom som sa dopracoval aj k hojnému počtu amurov, ktorým zachutili boilies ŠKORPION CHILI SLIVKA.

Tak nakoniec bol aj ten týždeň v značnej miere úspešný. Určite ma to potešilo v tých horúčavách a po prežitej búrke.


Marek Šeba


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Víťazstvo na Zemplínskom kaprovi

Víťazstvo na Zemplínskom kaprovi


Keď som sa v roku 2009 dozvedel, že sa na najväčšej vodnej nádrži na Slovensku budú konať rybárske preteky v love kaprov, ihneď som túžil zúčastniť sa týchto pretekov a zapísať sa do histórie tohto dnes už prestížneho turnaja, ktorý dnes už nie je len tak obyčajným pretekom, ale vďaka jeho dispozíciám ide o extrémny zápas v love kaprov. Predsa len vodná plocha s rozlohou 3500 ha, vyvážky ďaleko za hranicou 1000 m, obrovské vlny a kapitálne úlovky nie sú veci, s ktorými sa rybár stretáva každý deň. Jednoducho od samého začiatku to bola pre mňa, ale aj pre celý náš tím obrovská výzva.

Keďže Zemplínsku šíravu veľmi dobre poznám, prípravy na tento pretek prebiehali rovnako ako každý rok. Na túto vodu jazdím rybárčiť takmer 7 rokov. Niekoľkokrát som tu bol na kaproch, ale niekoľkokrát som chytal aj z loďky a snažil som sa prekabátiť miestne zubáče a ostrieže, pretože tu sú kapitálne úlovky, ktoré to každoročne dokazujú. Samozrejme, o tieto skúsenosti sú prípravy jednoduchšie, takže všetko prebiehalo ako v predošlých rokoch. Príprava lode, skúška funkčnosti spaľovacieho motora, vybavenie do lode – napríklad veľký podberák s pevnou hlavou, zipovacia podložka, kotva, kotvička na vykotvičkovanie šnúry, skontrolovať šnúry na navijakoch, svietiace bójky, orientačné osvetlenie na breh a v neposlednom rade dostatok dobrého oblečenia, keďže v septembri na Šírave panujú veľké výkyvy počasia, kedy nie je problém, aby vám dva dni v kuse pršalo.

Konečne nastáva deň D, piatok 15. septembra a my s otcom vyrážame smer Šírava. Cesta prebieha v absolútnom poriadku. Po ceste sa zastavujeme pozdraviť kamarátov v rybárskych potrebách, dávame kafé a po pol hodine opäť vyrážame na cestu. Keďže bol v piatok na Slovensku štátny sviatok, cesty boli poloprázdne, žiadne kamióny, kolóny a po 16. hodine sa pred nami otvára obrovská vodná plocha a my vieme, že to bude opäť veľká drina. Ten pocit sa ťažko popisuje, keď vám na tele naskočí husia koža, zrýchli sa tep srdca, zvýši sa hladina adrenalínu. No proste niečo neopísateľné, ale neskutočne nádherné. Prichádzame na chatu Palkov, kde sa bude všetko odohrávať. So všetkými sa privítame a, samozrejme, sa ideme privítať aj s vodou. Potom nasleduje klasický program, kedy sa podáva guláš, pivo, všetci pretekári medzi sebou debatujú, ktoré to miesto by bolo najlepšie, ktorá nástraha bude tá najlepšia, skúsenosti z predošlých ročníkov, zážitky z predchádzajúcich výprav. Niečo málo po polnoci sa v okolí Palkova všetko upokojilo a väčšina pretekárov ide spať a nemôžu sa dočkať sobotného losovania, ktoré už od samého začiatku napovie, ako ten tohtoročný ročník bude prebiehať.

Tohtoročný ročník bol z pohľadu rozmiestnenia sektorov a miest iný než predchádzajúce ročníky, pretože štartovalo o 6 tímov viac než v predchádzajúcom roku. Otvorila sa rezervácia a vznikli nové miesta na Zálužiciach. „Hovoril som ti, ktoré miesto bude najlepšie.“ Vedel som, že každý rok sú silné miesta Palkov 1 a Lúčky 1 a sektory Palkov a Lúčky, z ktorých vo väčšine prípadov vzíde víťaz. Tento rok sa o Palkove veľmi nehovorilo, pretože miesta 1-4 boli nové miesta, na ktorých sa v preteku chytá po prvýkrát, takže vcelku nová skúsenosť. Dokonca Palkov 1 bolo miesto, ktoré bolo povolené iba pre pretek a po skončení je na tomto mieste zákaz rybolovu.

Ideme na to! Vyolosovali sme si Palkov 1 a neviem, ako to ostatným pripadalo, ale nastalo úplne ticho a môžem vám povedať, že aj ja som bol prekvapený, ktoré miesto som to vylosoval. Bol som trochu v rozpakoch, či je to v tú chvíľu dobrý alebo zlý los, ale vedel som, že určite to musí byť dobrý los. Predsa len je to forhont, kedy z ľavej strany nikoho nemáte, je to rezervácia, kde majú kapry pokoj, určite dostatok potravy a sprava máte jeden tým, ktorý keď od samého začiatku odrežete pravým prútom, tak musíte mať dostatok miesta na rybárčenie.

Po príchode na naše miesto mi bolo hneď jasné, aké som to vlastne vylosoval miesto. Prvý predpoklad k úspechu bola veľká vodná plocha smerom doľava, ktorú som nazval „pokojná zóna“. Keď sa nám podarí kapry lokalizovať, nájsť ich cestičky a nevyplašiť ich, veril som, že to môže dobre dopadnúť. Od 14. hodiny sme mohli vyraziť na vodu a s ľahkým oneskorením aj vyrážame. Aj to ľahké oneskorenie nám na konci dňa chýbalo, pretože na vode bolo povolené sa zdržovať iba do 21. hodiny a keďže v celom našom sektore bola na dne jedna veľká rovina, bolo vcelku ťažké nájsť nejaké tie lukratívne miesta, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť pár miest, kde bude buď tvrdé dno, prechod tvrdého a bahnitého dna, alebo mierne sa zvažujúce dno s prechodom do drobných nerovností. Keď píšem drobné nerovnosti, myslím tým, že išlo o mierne zvlnenie dna s výškovým rozdielom do 20 cm. Nakoniec sa naše lovné miesta nachádzali vo vzdialenostiach od 350 do 900 m. Pravým prútom sme sa snažili odrezať susedný tím a tým zabrániť, aby nám neodchytával kapry, ktoré sa vyhnú našim lovným miestam. Samozrejme, toto je na tak veľkej ploche veľmi ťažké a či chcete alebo nie, tak sa tomu nedá zabrániť, ale do určitej miery sa dá tento jav minimalizovať. Ostatné prúty sme umiestnili smerom do rezervácie na vzdialenosť približne 350 m a dúfali sme, že nám čo najskôr kapry nabehnú na naše lovné miesta a tým, že chytáme na tak krátkych vzdialenostiach, budeme pri zdolávaní kaprov rýchli a hlavne rýchlejší než ostatné tímy. Už len, aby ten pretek začal a snáď sa nám tieto naše domnienky vyplnia.

Pre tento turnaj sme zvolili kŕmenie Red Diablo, Squid Liver a Bloodworm & Liver v priemere 20 mm a 24 mm. Toto základné kŕmenie sme doplnili tigrím orechom, partiklom a tohtoročnou novinkou od Carp Only method stick mixom Special G. Tento method stick mix v kombinácii s ostatným kŕmením, ktoré sme zvolili, má obrovskú silu, takže dokáže udržať kapry dlhšiu dobu na lovnom mieste. Schválne sme naše kŕmenie postavili na rybej, korenenej a prirodzenej potrave, keďže v predchádzajúcich rokoch sme skúšali aj kombináciu s ovocnou zložkou, ale táto voľba sa nám ukázala ako nevhodná, pretože sme sa stretávali s veľkým množstvom amurov, ktoré nie sú bodované.

Telefón ukazuje nedeľu 17. septembra 6:00 a my konečne môžeme vyraziť na vodu a uložiť naše prúty na miesta, ktoré sme si v predchádzajúcom dni našli a vopred zakŕmili. Ako som už písal, ani tak dlhá doba na vode, akú sme na nej mohli stráviť v predchádzajúcom dni, nestačila a po uložení troch prútov som ešte raz vyrazil skontrolovať ľavé miesto, ktorým som si nebol úplne istý. Nakoniec sa táto snaha ukázala ako správna a ono ľavé miesto nás hneď od začiatku najviac zamestnávalo. To sme vôbec netušili, čo nastane v nasledujúcich niekoľkých dňoch. Okolo poludnia sa ozýva ľavý prút a na jeho konci podoberáme kapra s hmotnosťou 8,22 kg. Slušný štart a hneď prvou rybou sa dostávame do čela turnaja. Do večera máme ešte niekoľko bodovaných rýb od 7 do takmer 20 kg – konkrétne 19,89 kg. Bohužiaľ, po polnoci sa zhoršuje počasie, dvíha sa vietor, začína pršať a organizátor z bezpečnostných dôvodov vyvesuje čiernu vlajku a to znamená jediné, že do odvolania je zákaz plavby. Našťastie máme všetky prúty na svojich miestach a pokiaľ príde záber, tak máme veľkú šancu kapra zdolať z brehu, keďže nemáme pred sebou výraznejšie prekážky. To sa aj deje a postupne na všetky prúty prichádzajú zábery a nám sa darí zdolať bodované kapry. Približne o 3. hodine ráno máme všetky prúty vytiahnuté a ideme si ľahnúť. O 6:00 nás budí rozhodca, že čierna vlajka bola zrušená a my opäť môžeme na vodu. Na nič nečakáme, sadáme do lode a behom hodiny a pol máme opäť všetky prúty na našich miestach. V priebehu dňa pridávame ďalšie bodované kapry okolo hranice 8-12 kg.

To, čo prišlo v nadchádzajúci večer a noc, bola skutočne sila a veľmi rád sa vám o tomto zážitku rozpíšem, pretože nech spomínam ako spomínam, tak takúto rybačku, ktorú tu prežívame sme snáď nezažili. Dnes v noci nastali situácie, kedy sa nám rozbehli všetky štyri prúty a na všetkých prútoch boli krásne, bodované kapry. Niečo podobné som zažil koncom 90. rokov na Pálavských jazerách, keď tam ešte boli stovky ton rýb a keď išiel húf, tak to bralo úplne všetko. A to už boli v tej dobe trofejné kusy presahujúce hranicu 10 kg. Tieto ryby potom začali z Pálavských jazier odvážať a dnes to tam vyzerá tak, ako to tam vyzerá. Ale o tom možno niekedy nabudúce. Tí, čo to zažili, vedia, o čom hovorím. Vrátim sa k dnešnej noci. Začala hneď po zotmení, ryba nám cez deň postupne nabiehala na kŕmne miesta a cez noc sa jej aktivita stupňovala. V jednu chvíľu to bol vážne extrém, preto sme sa rozhodli zdolávať ryby z brehu. Len pre nezasvätených, jazda, zdolávanie z 600 m a na ďalší prút už bola ďalšia jazda. Rýchlo zdolať, relatívne rýchlo, pretože z takej vzdialenosti to trvá sakra dlho. Takto sme zdolali všetky 4 prúty a teraz rýchlo vyviesť. No najväčší problém bol v tom, že sme položili jeden, maximálne dva prúty a tieto sa hneď rozbehli, takže sme niekoľko hodín neboli schopní mať všetky štyri prúty vo vidličkách. Skutočný rybársky orgazmus!!! Nakoniec sa nám podarilo za túto noc uloviť cez 130 kg bodovaných kaprov a stihli sme možno 10-minútový odpočinok na lehátku. Kapry nás nenechali vyspať ani minútu.

Nasledujúcu noc z utorka na stredu sa situácia opakovala a po dva a pol dňoch pretekov sme mali na svojom konte cez 350 kg bodovaných kaprov a rekord turnaja sme už mali na dosah. Vedeli sme, že pokiaľ to takto pôjde ďalej, tak do konca pretekov budeme atakovať hranicu 600 kg. Na konci stredy sme prekonali nový rekord preteku – 407 kg, ktorý do tej doby držal tím Jet Fish z roku 2014. Do konca turnaja zostávali dva dni a predpoveď počasia nebola vôbec priaznivá. Malo prísť ochladenie, severný vietor a dážď. Nič povzbudivé pre ďalší rybolov.   

Prichádza posledný deň a noc, ktorá môže ešte zamiešať poradie a niektorým tímom môže pomôcť, niektorým môže naopak uškodiť. Nepriazeň počasia zamiešala kartami a aktivita rýb v našom sektore sa znížila, čo zapríčinilo, že susedný tím nás začal dobiehať. Nezostávalo nič iné, než opustiť miesta pri brehu, ktoré nám dosiaľ fungovali a vysunúť sa na vzdialenosť susedného tímu a znova prilákať kapry na naše miesta. Tento krok sa nám podaril a cez deň pridávame ďalšie bodované kapry okolo hranice 10 kg a naopak susednému tímu na čísle 2 sa aktivita záberov znížila. Nad Zemplínskou šíravou sa začína stmievať, prichádzajú prvé kvapky dažďa a začína sa dvíhať vietor, čo opäť signalizuje, že organizátor vyvesí čiernu vlajku. Táto situácia nastáva presne o polnoci a čierna vlajka platí do odvolania. Počas vyvesenej čiernej vlajky máme na dvoch prútoch zábery a rozhodli sme sa, že počkáme a budeme zdolávať, až keď organizátor odvolá čiernu vlajku. O 4:00 sa tak deje a my vyrážame na vodu. Vlny sú síce ešte veľké, ale nič neobvyklé na túto vodu. Po menších problémoch prichádzame nad kapra a neveríme svojim očiam, čo sme vlastne podobrali. Krásne stavaný šupináč, ktorý má určite cez 20 kg. Po oficiálnom zvážení hlási rozhodca hmotnosť 22,07 kg, čo je náš najväčší kapor preteku. Na druhom prúte zdolávame kapra podstate menšieho (11,21 kg), ale aj to sú body, ktoré sa vo finále počítajú. Do konca pretekov už nezostáva mnoho času a my pevne veríme, že sme celotýždennú prácu dotiahli do víťazného konca.

A je dobojované, o 9:00 končí pretek a keďže od polnoci uvalil organizátor na výsledky embargo, takže vlastne nevieme, ako celý turnaj dopadol, ale veríme, že vďaka poslednej noci a úlovkom, ktoré sa nám podarilo chytiť, sme vyhrali. Okolo 10:00 zazvoní telefón a na displeji sa objavuje meno Vladimír Šaffa, ktorý nám ako prvý chcel popriať k víťazstvu. Môžem vám povedať, že v túto chvíľu to z nás spadlo a ten kameň musel byť počuť až domov. Okamžite som vykríkol: „Anóóó,“ pretože toto je zatiaľ naše najväčšie víťazstvo. Hlavne je to posledné víťazstvo a to pre mňa vždy znamená najviac. Navyše sa nám podarilo vytvoriť nový hmotnostný rekord 562,61 kg, ktorý sa v budúcnosti bude veľmi ťažko opakovať.

Záverom by som chcel poďakovať všetkým fanúšikom, priaznivcom, organizátorovi, rozhodcom a rodine, ktorí nás celú dobu podporovali a tiaž by som chcel zhrnúť spotrebu krmiva, pretože spotreba krmiva v tomto preteku bola za posledné roky zo všetkých najvyššia. Boilies všetkých príchutí sme zakŕmili v množstve 120 kg, 60 kg tigrieho orechu, 60 kg partiklu a 30 kg method stick mixu. Už teraz sa tešíme na budúci ročník, ktorý pre nás bude ešte ťažší než ten tohtoročný, pretože pôjdeme obhajovať tohtoročné víťazstvo.

Lúči sa s vami Tomáš „VAN´s“ Vaněk a chcel by som vám popriať mnoho úspechov a krásnych chvíľ pri vode. Tak zas niekedy dovidenia a nech vám cievky spievajú víťaznú pieseň.


Tomáš Vaněk


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Carp extreme cup 2017

Carp extreme cup 2017


Lov obrovských kaprov jemnou technikou nie je len zážitok


Vymysleli a zorganizovali sme nultý ročník kaprárskych pretekov. Uskutočnil sa tento rok v Prievidzi na Lukovici počas dvoch víkendových dní, presne na prelome mesiacov september a október. Prihlásilo sa desať odvážlivcov z celého Slovenska. Ich úlohou bolo vytiahnuť z vody počas dvoch súťažných dní čo najviac kilogramov kaprov. Jednoduché zadanie malo však háčik a nie malý. V priemere vážil každý z kaprov, ktorých je v tomto jazere asi dvestopäťdesiať, približne desať kilogramov. Tie najväčšie majú takmer meter a hmotnosť až dvadsať kíl. Pri pohľade na povinné jemné vybavenie plavákových deličiek a odhodových prútov bolo viac než jasné, že zvíťaziť tu nebude vôbec jednoduché.

Keď sme túto súťaž pripravovali, skúšali sme, či sa na takéto jemné náradie dá vôbec veľký kapor nad desať kg zdolať. Zo siedmych záberov sa podarilo vytiahnuť z vody len dve ryby. Jednu jedenástku a jednu devinu. Ďalšie dve spadli okamžite po záseku a zostávajúce tri sme zdolávali v priemere asi dvadsať minút a predsa sme ich nevytiahli. Už tento skúšobný lov potvrdil, že zdolať väčšiu rybu bude na týchto pretekoch tak trochu aj o šťastí. Potvrdil to aj priebeh ostrého dvojdňového lovu.

Desať súťažiacich vytiahlo z vody počas dvoch dní len 13 rýb, z toho tri liene a štyria rybári nechytili ani jedinú bodovanú rybu. Najväčší kapor mal takmer 16 kilogramov, znamenal pre lovca Jána Nagyho zisk tretieho miesta a víťazovi Petrovi Zborovianovi stačili na prvenstvo len tri ryby, jeden lieň a dva kapry. Druhý lovec v poradí chytil troch kaprov a jedného lieňa, teda najviac, až štyri ryby. Štyri miesta bez rýb neboli vôbec bez záberov, ale bodované ryby sa tu súťažiacim nepodarilo vytiahnuť. Nultý ročník Extreme carpu bol však aj o viacerých veľkých nezdolaných rybách, pokore a výdrži. Najmä na miestach, kde sa lovcom nedarilo. Extrémom bolo aj obdobie, v ktorom sa súťaž organizovala. Premenlivé počasie dostalo veľké ryby do mierneho útlmu, a tak bolo záberov podstatne menej než býva na tejto skvelej vode zvykom.

Ak sa v budúcom roku zorganizuje aj prvý oficiálny ročník tejto zaujímavej súťaže, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou v úplne inom termíne, keď sú ryby v tomto jazere v oveľa väčšej aktivite. O tom, že ich je tu dostatok, svedčí aj video, ktoré si môžete prezrieť v prílohe tohto článku. Je z vypúšťania rybníka a výlovu kaprov. Domáci sa počas tejto zimy rozhodli opraviť výpustný objekt, a tak museli byť ryby preložené do susedného jazera na prezimovanie. Budúci rok sa sem ryby vrátia a určite pribudnú aj jedince nad dvadsať kilogramov.

Poďakovanie si zaslúži aj správca tohto nádherného areálu pripomínajúceho tak trochu preslávené anglické revíry s obmedzeným množstvom veľkých rýb – MsO SRZ Prievidza, ktorá nám umožnila uskutočniť túto zaujímavú súťaž.


redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.