post

Syrové ryby

Syrové ryby


Zistili sme, že syr chytá vynikajúco aj v stojatých vodách


Syrové vnadiace zmesi používajú rybári najmä v tečúcich vodách. Vnadiaca zmes s typickou arómou a chuťou je určená pre mreny, nosále a podustvy. Práve tieto ryby reagujú na syr asi najlepšie a s obľubou ho vyhľadávajú a to i napriek tomu, že syr sa bežne vo vodách nevyskytuje. Zaujímalo nás, prečo je to tak a ako by reagovali na túto príchuť v stojatých vodách ostatné „nesyrové“ ryby. Aby sme sa v problematike lepšie zorientovali, treba ešte spomenúť, čo to ten syr vlastne je.

Výroba syrov je považovaná za najnáročnejšiu mliekarenskú technológiu. Je to vlastne koncentrát mlieka. Na 1 kg syra je potrebných asi 7–12 kg mlieka. Podstatná časť vyrobeného mlieka u nás a vo svete sa spracováva práve na syry a tých je celkovo niekoľko stoviek druhov. Prevažná časť syrov sa vyrába z kravského mlieka. V podstate sa všetky syry delia na prírodné (to sú bežné neupravované syry) a na syry tavené, ktoré sa získavajú topením viacerých druhov syrov s ďalšími ochuteniami a taviacimi soľami.

Samotné mlieko je tekutina, ktorá je vylučovaná mliečnou žľazou všetkých cicavcov. Vlastné materské mlieko však nie je určené iba pre výživu mláďat, ale surové mlieko (kravské, ovčie, kozie, byvolie i ťavie) a zvlášť mliečne výrobky z týchto mliek už niekoľko tisícročí tvoria i hlavnú potravinovú zložku človeka. Z histórie sú známe dokumenty o získavaní a spracovávaní mlieka už dávno pred naším letopočtom a to z čias starej ríše Sumerov, Babylonu, starého Egypta a tiež i zo zmienok v Biblii.

Vlastné mlieko je dokonalý a najprirodzenejší nápoj a tiež surovinou pre výrobu širokého sortimentu mliečnych výrobkov. Obsahuje najhodnotnejšie živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný tuk a celý rad dôležitých minerálnych látok. Nachádza sa v ňom veľa esenciálnych aminokyselín, vitamínov, mliečny cukor a mnohé stopové prvky nevyhnutné pre výživu a vývoj ľudského organizmu, pre normálnu funkciu látkovej výmeny a ochranu zdravia človeka.

Z uvedeného je zrejmé, že syr, ako mliečny produkt a extrakt, vďaka svojmu zloženiu znamená aj pre živočíchy zdroj látok potrebných pre život. Výnimkou nebudú teda ani ryby. Aj podľa názoru viacerých skúsených lovcov láka ryby syr predovšetkým z týchto dôvodov. Práve obsah živočíšnych bielkovín a aminokyselín a ich ľahká dostupnosť  robí zo syrového krmiva pre ryby lákadlo číslo jeden. Málokto to však v našich vodách využíva. V prípade podustvy zohráva dôležitú úlohu aj slanosť týchto vnadiacich zmesí. Súvisí to pravdepodobne s ich historickým vývojom a pobytom v brakických (zmes sladkej a morskej vody) vodách, z ktorých sa k nám postupne dostali.

Rybám síce ponúkame rôzne vnadiace zmesi, ale to neznamená, že všetko, čo nahádžeme do vody aj zožerú. Kvalitné krmivá obsahujú niekoľko zložiek, od podstatných a dôležitých až po balastné látky, ktoré z nich vytvárajú iba väčšiu hmotu, nie kvalitu. V prípade syrových krmív sú často doplnkom ich obsahu aj mleté časti sušených živočíchov alebo ich schránok a, samozrejme, asi v žiadnom nechýba soľ. Niektoré druhy rýb si z nich potom dokážu iba vybrať to, čo im chutí, vonia, ale predovšetkým to, čo potrebuje ich organizmus. To ani my ľudia často nedokážeme a spapáme všetko, čo nám príde pod zub.

Prišli sme na to, že príchuť syra funguje aj v stojatých vodách a na trhu s klasickými kaprárskymi nástrahami, boilies, sa už objavila aj prvá guľa s touto príchuťou. Naše feedrové pokusy nás príjemne prekvapili. Aktivita rýb bola v prípade syrového vnadenia až neuveriteľne agresívna. Postupne, ako sme pokračovali vo vnadení, sa na naše lovné miesto nasťahovalo mimoriadne veľké množstvo rýb a niektoré zábery prichádzali len pár sekúnd po nahodení. Veľmi dobre je to vidieť na videu, ktoré sme k článku z tejto rybačky pridali. Stačilo nám stráviť pri vode jednu hodinu a zachytali sme si dosýtosti. Pre potvrdenie účinnosti syra sme to potom skúsili ešte na dvoch ďalších priehradách a priebeh lovu sa v ničom nelíšil.

No a čo povedať na záver? Syrové vnadenie a nástrahy sú pre nás rybárov určite ďalšou neprebádanou oblasťou a výzvou zároveň a určite sa oplatí to s nimi vyskúšať. Vďaka vám teda kravičky, ovečky a kozičky za to biele zlato.


redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder IX

Extrémny feeder IX


Náväzce krátke aj dlhé


Pri love feedrom a nielen pri ňom, ale aj pri love akoukoľvek technikou, sa skôr či neskôr začnú tvoriť nejaké celkom uznávané pravidlá. To je v poriadku a nie je to nič neobvyklé. Sú to proste veci, ktoré po väčšinu času fungujú a prinášajú obstojné výsledky. Problém je v tom, že mnoho rybárov berie tieto pravidlá ako dogmy a potom sa divia, že niečo nefunguje.

Viete ja vždy hovorím, že rybárčina nie je kuchárčina. Tu nemôžete nič brať ako recept, podľa ktorého sa dá variť. Je tu množstvo premenných, s ktorými musíte počítať a keď to nedokážete, alebo sa vám proste len nechce, výsledok sa nedostaví. Je to rovnaké, ako keby kuchár vymenil jednu ingredienciu za inú. Chuť proste bude iná. Keď kuchár vymení soľ za cukor, je to rovnaké, ako keď sa na rybách zmení slnečné počasie za zamračené. Výsledok kuchára – pravdepodobne sa to nebude dať jesť. Výsledok rybára – asi nič nechytí, pretože keď bude loviť ako obvykle, ryby tam možno nebudú. A preto hovorím, že akúkoľvek rybársku príručku je nutné brať s rezervou a ako primerané vodítko, nie ako dogmu a stále skúšať a skúšať, keď to nejde tak, ako by malo.

Vezmite si napríklad také obyčajné náväzce. Pri love feedrom ich používame bežne. Niekto si náväzec viaže až keď ho odtrhne, iný si pripravuje náväzce dopredu do špeciálneho puzdra. Je to fajn, lenže má to jeden háčik. Všetky náväzce sú rovnako dlhé. Pokiaľ by sme používali vždy a výhradne len tie zo zásobníku, čo sa bežne deje, nie je to dobrý počin. Sú totiž situácie, kedy je výhodnejší náväzec krátky, inokedy dokonca veľmi krátky a naopak niekedy sa hodí stredný, potom napríklad dlhý a sú situácie, kedy je výhodou náväzec skutočne veľmi dlhý.

Niekto môže oponovať tým, že loví stále na jednom mieste alebo miestach veľmi podobných, tak prečo niečo meniť? To pochopíte vo chvíli, keď nie sú ryby veľmi pri chuti a máte zábery, ktoré nedokážete zaseknúť alebo vám každá druhá ryba z háčika spadne. Dĺžka náväzca, ale aj jeho priemer potom môžu veľa zmeniť. Poďme sa teda pozrieť na náväzce trochu zblízka. Upozorňujem, že mám na mysli dĺžku náväzca pri klasickej priebežnej koncovej zostave, ktorá je pri love feedrom používaná najčastejšie.

Veľmi krátke náväzce

Za veľmi krátky náväzec považujem náväzec v dĺžke 5-15 cm. Obyčajne sa tak krátke náväzce používajú len pri love s kŕmitkom typu method feeder. Pri love klasikou, teda s normálnym košíčkom to vidíme iba vzácne, ale mňa vždy zaujímalo, či by to bolo možné a aký by to malo zmysel. Tak možné to, samozrejme, je. Má to však nejaké opodstatnenie? Aby som to zistil, musel som to vyskúšať a to nie len raz. Rýchlo som zistil, že sú dni, kedy je tento náväzec úspešnejší než ostatné. Ryby totiž niekedy zbierajú potravu takmer výlučne v tesnej blízkosti kŕmitka a nástraha ležiaca ďalej od neho ich absolútne nezaujíma alebo je o ňu len minimálny záujem. Náväzec v tejto dĺžke sa hodí iba pre lov na tvrdom dne bez sedimentov. V prípade, že sú na dne nejaké, ale nie príliš hlboké sedimenty, je dobré používať buď nástrahy neutrálne vyvážené alebo plávajúce. Bez problémov sa s ním dá loviť na stojatých vodách, ale svoje uplatnenie nachádza tiež na vodách pomaly tečúcich.

Krátke náväzce

Krátky náväzec je pre mňa ten, ktorý má dĺžku 15-30 cm. Táto dĺžka sa používa celkom hojne, obzvlášť, keď sa blíži k hornej hranici. Je dosť typická napríklad na lov kaprov a lov s nástrahami umiestnenými mimo háčik na vlasovom prívese. Používa sa na všetkých typoch vôd, vrátane tých so sedimentmi na dne. Ja pri love kaprov obyčajne nemám náväzec dlhší než 25 cm. Len pripomínam, že krátke náväzce s nástrahami umiestnenými mimo háčik sú účinnejšie pri použití ťažších kŕmitiek. Zriedka používam v takom prípade kŕmitka ľahšie než 40 gramov.

Stredne dlhé náväzce

Teraz sa už dostávame k takej feedrovej klasike a to sú náväzce v dĺžke 30-50 cm. Taký náväzec a normálny košík naplnený vlhčenou zmesou s červami, to je proste feeder, aký pozná a používa snáď každý rybár, ktorý má rád túto techniku. Chytať týmto spôsobom sa dá všade a môžete tak uloviť prakticky každú rybu, ktorá v našich vodách pláva. Keď prídete k nejakej vode, nemáte žiadny plán a chcete si proste len zachytať, voľte túto jednoduchú variantu. Len málokedy sklame a nudiť sa rozhodne nebudete. Samozrejme, to nie je bez výnimky, pretože, ako som už povedal, pri rybačke nie je nič stopercentné. Pokiaľ by som však mal vybrať niečo, čo považujem za klasiku, je to práve tento variant.

Dlhé náväzce

Za dlhý náväzec sa dá považovať všetko medzi 50-80 cm. Tak dlhé náväzce sa používajú takmer výhradne pri love na tečúcich vodách, kde vieme, že prúd odplavuje kŕmenie ďalej od kŕmitka a máme tak istotu, že nástraha stále leží v zakŕmenom páse. Keď som s feedrom začínal, veril som skôr stredne dlhým a krátkym náväzcom, pretože som si myslel, že zábery s dlhými náväzcami nebudú dosť čitateľné a tiež som sa obával toho, že budú niektoré ryby zaseknuté príliš hlboko. Dnes už z toho obavy nemám, dlhé náväzce používam a často mi preukážu veľmi dobrú službu vo chvíľach, kedy ryby stoja ďalej od kŕmitka a zbierajú len vyplavené omrvinky a červy. Takmer ma to núti povedať, že napríklad pri veľkých pleskáčoch často na tečúcich vodách platí, že čím dlhší náväzec, tým väčšie ryby. Niekedy ale skutočne dochádza k tomu, že sú ryby zaseknuté hlbšie. V takom prípade náväzec hneď skráťte. 

Veľmi dlhé náväzce

Náväzce 80 cm a dlhšie používam len výnimočne, ale občas na ne tiež dôjde. Mám pre ne dva spôsoby využitia. Samozrejme, tečúce vody a to ako pomalé, tak aj rýchle a používam ich výnimočne aj na vodách stojatých. Na pomaly tečúcich vodách a stojatých vodách sa hodia, keď ryby reagujú na pomaly klesajúce nástrahy. Občas sa stane, že ryby stoja v stĺpci alebo nad dnom a tam tiež chytajú potravu. To, čo nehybne leží na dne, ich príliš nezaujíma. Potom pomôže dlhý náväzec, na ktorom klesá nástraha pomalšie a ryby majú viac času ju zobrať. Občas preukáže takýto náväzec dobré služby v silných prúdoch, kedy ryby stoja ďalej od kŕmenia a tiež vtedy, keď reagujú lepšie na nástrahy, ktoré sa na dne občas pohnú. Prúd sa s nástrahami na dlhšom vlasci pohráva viac, než s tými, čo sú na krátkom náväzci „pribité“ na mieste. Na stojatej vode lovím v lete s náväzcami dlhými aj dva metre v kombinácii s plávajúcimi nástrahami, ktoré ponúkam kaprom a amurom v stĺpci a na plytších miestach aj na hladine. Nie je to pre feeder typické, ale účel svätí prostriedky. Pre mňa je dôležité, že ryby moje špičky ohýbajú. Ako to dosiahnem, to už je iná vec.

Niektoré z popísaných náväzcov sú, pravda, tak trochu extrém, ale ja toto slovo nemám v rybačke veľmi rád. To, čo sa vymyká bežnému štandardu, je proste len trochu iný spôsob, než sa používa bežne. Kedysi sme ani nepomysleli na to, že by sme umiestnili nástrahu mimo háčik a dnes? Dnes je to prakticky kaprová klasika a používam tento spôsob nastraženia bežne aj pri love feedrom. Klasika prináša úspech, ale nie len ona. Výdatne nám pomáha aj množstvo nových vecí. A okrem toho, že pomáhajú, tak rozširujú obzory a mňa navyše baví skúšať všelijaké bláznovstvá. Nie je vylúčené, že aj z nich bude niekedy absolútna klasika, keď sa osvedčia. Pre mňa je rybačka neustále objavovanie, aj keby to malo byť len o dĺžke náväzcov, pretože ani to nie je maličkosť.

Ono sa vlastne celé naše rybárčenie skladá z množstva maličkostí a keď všetko dokonale klapne, výsledok sa dostaví. Niekedy sa sám nemôžem hneď rozhodnúť, aký dlhý náväzec mám použiť, alebo ryby nereagujú tak, ako by som chcel. Potom je čas na zmenu. Niekedy je treba dĺžku zmeniť úplne radikálne, ale inokedy dokáže urobiť divy len pár centimetrov. Najväčším nepriateľom rybára loviaceho feedrom je pasivita. Keď to nejde, proste skúšajte. Je to rozhodne lepšie, než len sedieť na brehu a nariekať, že nič neberie, alebo že tu ryby nie sú.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder VII

Extrémny feeder VII


Letná veterná kaprárina


Keď sa povie „kaprárina“, asi nebude mnoho tých, čo si spoja toto slovo so slovom feeder. Lenže, či sa to niekomu páči alebo nie, čím ďalej tým viac milovníkov lovu feedrom sa zameriava na lov kaprov a to nielen kaprov v bežnej veľkosti, ale aj skutočne veľkých kusov, ktoré sú cieľom aj „skutočných“ kaprárov a snom mnohých ďalších rybárov. Kapor je proste kapor. Táto ryba sa stala symbolom našich rybárov, z ktorých niektorí jej podriaďujú úplne všetko a niekedy to zaváňa až fanatizmom. Nie je v našich vodách iná ryba, ktorá by sa lovila častejšie. 

Kapry sa najčastejšie lovia na položenú a lov feedrom nie je nič iné, než položená s tým rozdielom, že je tu iná signalizácia záberov. Aj keď sa nájde mnoho rybárov, ktorí budú tvrdiť, že sa feeder k lovu veľkých kaprov nehodí, dovolím si oponovať. V súčasnej dobe sú na trhu feedrové prúty, s ktorými sme schopní dopraviť svoje nástrahy až do vzdialenosti sto metrov a zdolať s nimi aj tie najväčšie kapry, ktoré v našich vodách žijú. A do toho ešte zveríte signalizáciu záberov elektronike alebo proste budete sami čakať, až sa špička pohne, nikomu nič nie je a kaprom je to jedno. Podľa môjho názoru je feeder pre lov kaprov pri kratších vychádzkach absolútne v poriadku a na tom, či to niekto nazýva kaprárinou alebo akokoľvek inak, vôbec nezáleží. Dôležitý je výsledok a potešenie z lovu. 

Letné dni sú najlepším obdobím pre lov kaprov ako na vodách stojatých, tak tečúcich. Teplejšia voda poháňa kaprí metabolizmus. Tie rýchlo trávia a stále vo dne aj v noci vyhľadávajú intenzívne potravu. Snáď len priveľké teplá spôsobujú nedostatok kyslíku vo vode a sú na obtiaž. Z tohto hľadiska sú na tom potom lepšie tečúce vody, kde prehriatie nehrozí.

Osobne mám radšej skôr menšie než veľké vody a často sa k lovu kaprov uchyľujem na malé tečúce vody, kde je množstvo prekážok. Je to tak trochu extrém a cením si tu aj také ryby, ktoré môžu byť na iných vodách možno len lepším priemerom. Lenže dostať napríklad len päťkilového kapra z podvodnej džungle plnej travín a popadaných vetví, to nie je len tak. Vyžaduje to silné náčinie a veľa trpezlivosti. Skôr ale chcem hovoriť o takom spôsobe lovu, ktorý praktikuje väčšina rybárov, ale stále sa im nejako nedarí dosiahnuť na väčšie kapry napriek tomu, že by boli veľmi radi.

Problém vidím v tom, že sa istým spôsobom nedokážu vymaniť zo svojho stereotypu, ktorý ich zviera mnoho rokov. Aj keď majú povedomie o tom, ako na väčšie kapry, stále sa nejako nemôžu prinútiť niektoré dôležité veci zmeniť. Mnoho rybárov vidí, že sa pomocou feedrového prútu dá nachytať skutočne veľa rýb, ale prút samotný nemá pri love kaprov na úspešnosť celej akcie príliš veľkých vplyv. Avšak musí byť dostatočne pevný, aby zvládal bezpečne aj veľké ryby. Pri love kaprov je zo všetkého najdôležitejší správny výber miesta, vnadenie a koncová montáž, ktorá sa od tej skutočne „kaprárskej“ pri love feedrom nijako nelíši.

Keď chcete skutočne loviť kapry a je jedno, pre aký prút sa rozhodnete, nestačí proste len prísť k vode a niekam nahodiť. Je pravda, že v teplých mesiacoch môžete naraziť na kapry skoro všade, ale môžu byť dni, keď sa kapry budú držať len niekde a na zvyšku vody prídete naprázdno. V lete je veľmi dôležité sledovať vietor a to z dvoch dôvodov. Silnejší vietor jednak prekysličuje vodu a to najviac v miestach, kde voda, respektíve vlny, narážajú na breh a tiež práve do tých miest odnáša potravu a víri tam dno, kde kapry potravu hľadajú. Je teda vhodné loviť v takýchto miestach, pretože šanca je tu pomerne väčšia než inde, obzvlášť keď je počasie stabilné a vietor nie je studený. Za takýchto podmienok sa kapry a to aj tí veľmi veľkí radi objavujú aj v tesnej blízkosti brehu, takže ani nie je treba ďaleko nahadzovať. Často chytíte pekné kapry pár metrov od brehu…

Už pár dní panujú poriadne teplá. Ani v noci si neodpočiniete a klimatizácia ide naplno. Akonáhle sa ráno vyšplhá slnko nad obzor, páli, pokiaľ nezapadne. Tí, ktorí majú dovolenku a venujú sa kúpaniu a opaľovaniu, sa nesťažujú. Naproti tomu rybárom sa takéto počasie príliš nepáči. Kapry jazdia v húfoch pod hladinou spoločne s amurmi a o potravu nejavia záujem. Na jazere sa vždy skoro ráno chytí pár kaprích dorastencov, nejaký väčší pleskáč a potom už sa to celý deň ani nehne. Pár šťastlivcov si ešte môže povodiť nejakú rybu po zotmení, ale s polnocou na tejto vode lov končí, takže tá najlepšia letná doba využitá nie je.

Tri týždne ani nespŕchlo a zem je smädná. Konečne sa jeden deň popoludní objavilo na obzore pár veľkých bielych mračien. Rýchle rastú do výšky a sú jasným prísľubom dažďa. Povedal by som, že vodu je už priam cítiť vo vzduchu a párkrát dokonca aj zahrmelo. Okolo tretej sa dvíha vietor. Mraky nám preleteli nad hlavou lenže bez jedinej kvapky a sú preč. Slnko aj naďalej páli, avšak vietor nepoľavuje. Naopak, silnie celkom výdatne a na jazere sa robia slušné vlny. Sedíme s kamarátom priamo proti vetru a je to celkom príjemné.

Vlny už majú biele čapičky, pri brehu sa kalí voda a vzniká akási pena ušľahaná vetrom. Nie je ľahké sledovať v týchto vlnách feedrové špičky, ale nijako nám to nevadí, pretože už sme aj tak nemali pár hodín žiadny záber. Pokojne si kecáme a strážime slnečníky, aby nám niekde neuleteli. Fúka sotva pol hodiny a takmer v rovnakú chvíľu máme s kamarátom obaja záber. Napriek tomu, že sledovať špičky nie je ľahké, toto sa jednoducho nedalo prehliadnuť. Špičky sa jednoducho ohli a prúty sa hrnú z vidličiek do vody. Zasahujeme v poslednej chvíli. Obaja sme úspešní a v podberáku končia dva krásne šupináče, oba okolo sedemdesiat centimetrov, čo sú na túto vodu celkom nadpriemerné ryby.

Vyzeralo to ako jedna veľká náhoda, lenže keď už každý z nás ťahá tretieho kapra a zábery prichádzajú len chvíľku po nahodení, to už náhoda nie je. Rybám sa v okysličenej vode evidentne uľavilo a začali hľadať potravu. To, čo pár dní zameškali, sa teraz snažili čo najrýchlejšie dohnať. Okrem kaprov sa ozvali aj pekné pleskáče a do večera sme sa v podstate nezastavili. Cez noc vietor poľavil a ráno bola hladina celkom pokojná. Keď však vyšlo slnko, začalo aj mierne pofukovať. Hneď sa ponáhľame na naše miesto a rozhodne to nebola chyba. Dostali sme skutočne pekné kapry a všetky ryby boli ulovené asi dvadsať metrov od brehu v hĺbke sotva jeden a pol metra. Na nedostatok záberov sa rozhodne nemôžeme sťažovať.

Avšak nie všetci rybári na tejto vode sú na tom rovnako. Väčšina z nich sedí v zátokách chránených pred vetrom. Sú tam stromy, príjemný tieň, ale voda sa tam ani nehne. Oproti nám len paberkujú a niektorí sa cez všetky možné fígle k záberu nedopracujú. Skúšajú kŕmiť málo aj veľa, skúšajú všelijaké nástrahy, koncové zostavy, lenže v tom to v túto chvíľu rozhodne nie je. Teraz úplne jednoznačne rozhodlo miesto a nesmiem zabudnúť ešte na jednu vec – nasledujúci deň bolo záberov síce veľa, ale mnoho z nich by ste ľahko prehliadli, také boli opatrné a jemné. Feedrové špičky sa pri zábere pohli a keď som včas nereagoval, kapor nástrahu pustil. Kamarát mal jeden kaprový prút nahodený stranou a spoliehal na elektronický signalizátor. Ten síce občas pípol, ale týmto spôsobom dostal len jedinú rybu. Na druhý prút, feeder, ktorý poctivo strážil, zasekol niekoľko krásnych rýb. V tomto prípade jednoznačne platilo to, že ste mohli ľahko vymeniť poctivé stráženie prútu za komfort, ale ten žiadny úspech neprinášal.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Bič verzus feeder

Bič verzus feeder


Séria redakčných testov novej, jemnej rybolovnej techniky pokračuje.


Testovali sme dva rýchle a pritom jemné spôsoby lovu. Plávanú na bič s tlmiacou gumou a klasický feeder. Vedeli sme, že obe techniky ponúkajú lovcom veľkú efektivitu chytania rýb v pomerne krátkom časovom úseku, ale zároveň nás zaujímalo aj to, ktorý z lovov je predsa len výkonnejší.

Klasický bič pozná asi každý. Náš bič bol vylepšený špeciálnou gumou, ktorej úlohou je v podstate nahradiť navijak a vlasec v ňom. V prípade záberu väčšej ryby sa guma podľa potreby vysúva zo špičky udice až do vzdialenosti dvadsať metrov a odoláva výpadom protivníka. Stačí prút držať v rukách a smerovať ho vždy proti ťahu ryby. Vyskúšali sme si to v praxi pri love kaprov a výborne to fungovalo. V porovnaní s chytaním na feeder mal bič niekoľkonásobne vyššiu účinnosť a v priebehu dvoch hodín sa nám podarilo uloviť viacero pleskáčov, troch lieňov a až pätnásť kaprov. Maximálna hmotnosť najväčších z nich sa blížila k hranici piatich kilogramov a určite to nie je najväčšia hmotnosť rýb, ktoré by dokázala táto nenápadná rybárska udička zvládnuť.

Keď sme porovnávali efektívnosť lovu feeder versus bič s gumou, nestíhali sme sa čudovať. Nebolo to len vplyvom začiatku sezóny a toho, že ryby sa ešte relatívne bezpečne zdržiavali v okolí brehov. Aj v strede sezóny sa nám ich darilo sťahovať bližšie k brehu a loviť pomerne bezpečne jemnou technikou biča. V určitých momentoch to bolo až desať ku jednej v neprospech jemnej feedrovej špičky a to už bolo povážlivé. Najmä ak si feeder vyžadoval veľmi presné vnadenie košíkom. Je síce pravda, že s navijakom v ruke sme mali väčší pocit istoty ak zabral väčší kapor, ale niekedy to nezvládol koncový systém, ktorý povolil v ten najnevhodnejší okamih. Bič bol v počte rýb jednoducho top.

Vyvrcholením bol náš ďalší pokus. Skrátili sme feeder na vzdialenosť dĺžky biča a vlasca, teda asi na desať metrov a pokúsili sa loviť blízko brehu. Feedrový prút bol na takúto vzdialenosť, vďaka hlučnému košíku dopadajúcemu počas nahadzovania na hladinu, len málo účinný. Urobili sme zmenu aj na biči s tlmiacou gumou a to tým, že sme odstránili plavák. Výsledok bol opäť prekvapujúci. Do vody dopadla len nástraha a miniatúrne, sotva gramové olovko. Záber bol viditeľný na vlasci, ktorý sa ponáral do vody. Zasekávať sme takmer nemuseli, stačilo zdvihnúť prút. Ryba sa na háčik chytila v momente potiahnutia gumy zo špičky udice a bolo ju potrebné už len zdolať. Z desiatich hodov sme vytiahli deväť rýb. Každá mala navyše háčik zapichnutý na kraji papuľky. Feedrová udica vytiahla za ten istý čas len dve ryby. Lov v blízkosti brehu tak opäť patril jemnejšej technike, pri ktorej nebol potrebný ani navijak.

Na lov z člna asi ani ideálnejšie náradie ako je bič s tlmiacou gumou neexistuje. Samozrejme, ak sa nechystáte loviť desať- a viac-kilogramové šupináče alebo dravce. Aj pri veľkých rybách je však možnosť použiť hrubšiu gumu a pevnejší vlasec. Mimoriadnym pomocníkom sa v tomto prípade stáva aj vaše plavidlo, ktoré môže svojou pohyblivosťou eliminovať výpady väčších rýb. Vďaka jemnej technike si dokážete vychutnať súboje aj s oveľa menšími rybami tak, ako keby bojovali na klasickom vybavení oveľa väčšie kusy. Feeder je na člne skôr obmedzením, najmä ak fúka vietor, alebo dobre nedrží kotva. Neustále pohybovanie sa navyše zamedzuje dobrej a včasnej identifikácii záberov.

Počkali sme aj na stred sezóny. Ryby sa z pobrežných oblastí stiahli za potravou do stredu jazier k bójkam a kŕmnym miestam rybárov. Dostať ich bližšie k brehu počas dňa je takmer nemožné. Samozrejme, česť výnimkám a najmä menším jazerám. V tých väčších ich objavíte pri brehu len zavčasu ráno alebo neskoro večer, keď sa pokúšajú hľadať potravu a nie sú pri tom rušené. Feeder nechávame v pohotovosti, keby sa znenazdajky objavili väčšie ryby, ktoré sú pre bič oveľa ťažšie zdolateľné. K brehu sa nám podarilo asi po hodine prikrmovania sladkou kukuricou dostať najskôr bielu rybu a potom aj kapríky. Ich veľkosť nás príliš nenadchla, hoci na biči s gumou bolo ich zdolávanie zakaždým príjemným zážitkom. Po malých rybách sa objavili mierečné kapry a sem-tam zabral aj oveľa bojovnejší šupináč. Najväčšia ryba zdolaná bičom mala päť kilogramov. Po troch hodinách záberov, zásekov a zdolávačiek končíme dosť unavení.

Sezóna je v plnom prúde, ryby sú síce rozplávané kade-tade po celom jazere, ale ak si chcete aktívne pár hodín zaloviť, nič lepšie ako bič s tlmiacou gumou vám odporučiť nevieme. Je to vskutku fyzicky náročný pobyt pri vode, ale ak na ryby nemôžete obetovať veľa času je to niečo, čo by ste mohli vyskúšať. Netreba k tomu mnoho, stačí jediná udička a plechovka kukurice.


Redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Feedrový sumec

Feedrový sumec


Netradičné ryby vedia rybára poriadne prekvapiť a potešiť


Pozdravujem redakciu RRR a všetkých vášnivých rybárov. Po pár dňoch vám opäť trošku píšem. Máme štvrtý deň čo na mnohých miestach už otvorili kaprársku sezónu a tá začala príjemne. Máme máj, tak to môžeme skúšať od štvrtej do polnoci. Pracovné povinnosti mi dovolili osemnásteho ísť k vode už o štrnástej, tak to treba využiť.

Krmivo, kostniaky a kukurička pripravené. Pri vode som si vybral dve feeder light jemné špičky, kmeňový vlasec 0,22 mm, koncový som dal 0,16 mm ak by sa podarilo aj nejakého krajšieho kapra a nielen hladnú násadu. Navijaky vo veľkosti 35 mi zaručujú dostatok silónu, aby som mohol rybu pokojne púšťať aj ďalej. Celé poobedie až do večera samé násadové kapry od 43 cm až po 48 cm a do toho pleskáč a karas. Osádka rýb sa striedala, nakoľko som si zvolil krmivo, v ktorom som mal aj malé čiastočky. Začalo byť šero, tak som skúsil previazať háčik a to rovno na veľkosť č.6 a prešiel som na koncový silón s priemerom 0,18 mm, kde som dával 12-14 kostniakov a pomohlo. Začali ísť kapry cez 50 cm. Zobrala to ako prvá 53 a potom 58 a 56 cm. Síce som na záber čakal až 20 min, ale nie je sa čo čudovať.

Okolo pol jedenástej prišiel záber, ktorý sa podobal najprv na pleskáča, rýchle šklbnutie do špičky a jednu, dve sekundy nič. Prvé čo mi prešlo hlavou bolo, že je to malá biela ryba. Nejako som to neriešil a dával som si ďalej rybárske veci na poriadok, nakoľko som nechcel nič zabudnúť pri vode, keď pôjdem potme preč. Chvíľkovým nesledovaním špičiek sa zrazu začala pomaly roztáčať cievka, čo zaujalo moju pozornosť a sekol som bez pozretia na špičku. Po záseku sa bláznivo rozbehla cievka a mne nič iné ani nenapadlo, ako kapor cca 45 cm a ich krásne bláznivé zábery a po zaseknutí rozbehnutie… Niekedy mám pocit, že kapor do 50 cm si o sebe myslí, že je tou najväčšou rybou v celom rybníku a potrebuje mi dokázať, aký je silný. A práve to je jeden z dôvodov, prečo sa venujem celé roky lovu na feeder. No tento nejako nevedel zastať a ani spomaliť. Snažil som sa ho brzdiť, ale veselo si ťahal už cez 25 metrov. Začal som v rýchlosti uvažovať, či to nebude niečo väčšie, nakoľko nie a nie sa zastaviť. Žeby nejaký matičný kapor a zabolelo ho to…? Asi po 40 m som začal konečne brzdiť rybu a pomaličky sa mi darilo navíjať. Ale prichádzali strašne divné výpady a zvláštne kopanie v udici. Po toľkých hodinách kaprov úplne iný záber. Pri uvažovaní a tom kopaní mi prešlo hlavou, že by to mohol byť úhor, no na druhej strane, úhor nemá až takú silu…. Alebo, že by to bol sumec! Na kostniaky? Ryby lovím cca 22 rokov, ale ešte som na kostniaky sumca nemal, aj keď na kukuricu zubáča.

Ale naspäť k nášmu boju: podarilo sa mi dotiahnuť rybu asi na 15 m od brehu, v tom prišiel ďalší výpad a ryba si zobrala okolo 60m výbeh. Adrenalín a tep na prahu stovky mi nepripúšťali skončiť tento boj na strane porazených. Po niekoľkých ďalších výpadoch a boji, ktorý sa pohyboval na hranici 40 minút, sa mi podarilo dotiahnuť môjho rivala k brehu. Bol som na 99 % presvedčený, že je to sumec. Už pri jasnom svetle čelovky som ho zbadal. Nasrdené fúzy mi potvrdili to, čo som si myslel. Podarilo sa mi ho podobrať a šup na breh. Mal toho dosť aj on. Obaja unavení sme pozerali na seba. Jeho bolelo celé telo a mne sa pulz snažil prekrviť presilené a stŕpnuté zápästie. Vybral som meter a dostal som sa na 107 cm. Hmotnosť by som odhadoval okolo 8 kg. Asi po 2 min som ho pomaly položil do vody, kde sa pokojným tempom unavený ponáral do hlbín. Už som nenahodil. Sedel som pri vode asi 10 minút a plný úvah. Krásny zážitok, ktorý by som doprial každému športovému rybárovi, aby si užil takýto lov, boj a víťazstvo. Zbalil a naložil som si veci do auta a celou cestou sa mi všetko spätne krútilo okolo prebiehu boja s velikánom našich vôd.

Pri tomto mi nedá pripomenúť smutný fakt, že mnohé miestne rybárske zväzy berú sumca ako neskutočne škodnú rybu na kaprových rybníkoch. Chápem ich obavy, že čo-to zožerie, ale práve keby si rybári uvedomili, že lov nie je len o tom mať plné mraziaky a za každú cenu ísť stále domov s tým, že mám zapísané dva kapry, ale skúsili si zachytať aj športovo. Možno pri ďalšej vychádzke na lov by si viac zachytali a koncom leta tak nefrflali a neplakali, že majú problém niečo chytiť. Skúsiť si uvedomiť a trošku naplánovať nejakú hranicu, určiť sám sebe „minulý rok som zobral 30 kusov, tak tento rok zoberiem maximálne 25“. A naše rybníky by trošku inak vyzerali. Česť športovým rybárom, nám stačí aj bôčik.

Tak Petrov zdar.


Michal Jančiar


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Feedrové vychytávky

Feedrové vychytávky


O presných hodoch, vnadení a trpezlivosti


Feeder presviedča z roka na rok čoraz viac lovcov, že pobyt pri vode nemusí byť len o dlhočiznom sedení pri čakaní na jediný záber, ale aj veľmi atraktívnou zábavou plnou záberov a úlovkov. Lov na jemnú špičku udice, ktorá veľmi citlivo signalizuje každý záber si tak nachádza medzi rybármi čoraz viac a viac priaznivcov. Nie je ale feeder ako feeder. Na mysli máme, samozrejme, lov touto technikou. Feedristu z nás totiž nerobí len prút s tenkou špičkou. Je v tom čosi viac.

Mali sme to šťastie a boli pri začiatkoch tejto rybárskej techniky u nás. Prešlo dlhých pätnásť rokov a aj obyčajní rybári pochopili, prečo sú udice pri love uložené šikmo k vode a viacerí to sami vyskúšali a mnohí si to chvália dodnes. Feeder sa dostal dokonca medzi súťažné disciplíny a už niekoľko sezón má aj svoje majstrovstvá sveta. Tí najlepší sa aj u nás stretávajú na súťažných podujatiach, ktoré sa určite oplatí navštíviť a niečo sa od majstrov naučiť. Feedrových vychytávok na najvyššej úrovni totiž  každým rokom pribúda.

Správne feedrovať, čiže kŕmiť a popri tom loviť maximálne množstvo rýb z daného miesta si vyžaduje určitú dobu tréningu. Nepredpokladáme, že by ste si sadli na záhradu a začali trénovať presné nahadzovanie do terča s priemerom meter krát meter na vzdialenosť dvadsať, či tridsať metrov. Aby ste ale dosiahli rutinu skúsených lovcov pri presnom vnadení, skúste potrénovať niekde na jazere. Nacvičte si presné nahadzovanie s vlascom v klipe na cievke. Je to určite iné a do ruky musíte dostať najmä dynamiku nahodenia tak, aby nemusel byť košík prudko brzdený, či neletel príliš blízko. Základnou úlohou presného vnadenia je sústrediť krmivo na čo najmenšej ploche.

Myslite aj na to, že pri love môžete systém odtrhnúť v ktoromkoľvek mieste na vlasci a tým stratiť presnú vzdialenosť. Namerajte si preto vzdialenosť na určité metre. Najpresnejšie to spravíte priamo na brehu tak, že si zapichnete do zeme dva kolíky vo vzdialenosti tri metre. Na jeden kolík nasuňte krmítko a okolo druhého oviňte vlasec. Potom sa vráťte a takto rotujte až do potrebnej dĺžky. V prípade straty vzdialenosti si ju môžete namerať kedykoľvek počas lovu opäť na spomínaných kolíkoch.

V mozaike úspešného lovu feedrovou technikou je presné nahadzovanie rovnako dôležité, ako správne zvolené a hlavne pripravené vnadenie. Výber dobrého krmiva je kapitolou samou o sebe a vyžaduje dlhoročné skúsenosti. Dobré je poradiť sa so skúsenými lovcami alebo vybrať niečo, s čím máte na danej vode vlastné skúsenosti. Prípravu vnadenia do feedrového košíka môžete zvládnuť už vlastnými silami. Podstatou je zmes neprevlhčiť, ale ani nepodceniť jej primerané zmäknutie. V krmivách sú totiž rôzne komponenty s odlišným časom mäknutia.

Všeobecne platí, že vodu treba pridávať do zmesi postupne a hlavne opatrne. Po každej dávke akejkoľvek tekutiny a premiešaní sa oplatí počkať. Myslite aj na to, že do vnadenia môžete ešte pridať partikel s určitou vlhkosťou a ďalšie savé či nesavé komponenty. Počítajte s tým už pri príprave základnej zmesi. Ideálne namiešanie krmiva môže trvať aj hodinu, či dve a po navlhčení, premiešaní a odstátí, musí byť prevzdušnené cez sito. Niektorí lovci si pripravujú základnú zmes už večer pred lovom. Skúška správnosti navlhčenia je jednoduchá, stačí zmes nabrať do hrste stlačiť a opäť rozdrobiť. Nesmú sa v nej tvoriť hrudky a musí sa rozpadávať na drobné čiastočky.

Usporiadajte sa aj na lovnom mieste tak, aby ste sami sebe nezavadzali, mali všetko po ruke a mohli zasekávať bez predklonu či záklonu, skrátka v pohodlnej polohe. Verte, že je to tiež dôležité pre efektivitu premieňania záberov. Pri počte cca 20 nahodení počas jednej hodiny lovu môžete aj takto skrátiť čas, ktorý bude váš systém na brehu a nie vo vode. Vhodné rozmiestnenie jednotlivých súčastí potrebných k samotnému lovu vám tiež ušetrí veľa cenných minút a umožní viac chytať. Budete sa môcť nerušene venovať momentom záberov a bezpečnejšie ryby zasekávať.

Aj v love feedrom nastáva čas, keď sa ryby na kratší, či dlhší čas odmlčia a zábery ustanú. Veľa neskúsených lovcov prepadne panike a začne vymýšľať. Skúste analyzovať, čo sa stalo. Uvažujte o tom, aký je dôvod zmenenej aktivity rýb. Možno sa len vysušila vaša vnadiaca zmes a ryby sa jej vplyvom dostali vyššie do vodného stĺpca. Dovlhčite ju opatrne rozprašovačom a chvíľu vyčkajte s pôvodnou stratégiou. Keď to nepomôže skúste predlžovať alebo skracovať koncový nadväzec. Zjemnite celý systém vrátane háčika a nástrahy. Za žiadnych okolnosti však nemeňte lovné miesto. Keď to urobíte, ryby sa rozplávu do širšieho okolia a počet záberov ešte výraznejšie klesne. Zachovajte rozvahu a každý krok si vopred premyslite.

Sledovali sme jedného zo špičkových lovcov počas piatich hodín rybolovu a získali zaujímavé informácie, ktoré nás utvrdili v presvedčení, že aj feeder sa chytá predovšetkým hlavou, trpezlivosťou a vytrvalosťou. Samozrejme, po splnení všetkých parametrov potrebných pre lov. Po úvodnom vnadení, ktoré trvalo desať minút a do vody dopadlo desať väčších košíkov zmesi, začala prvá hodina lovu. Ryba bola z lovného miesta evidentne vyplašená, čo spôsobilo takmer štvrťhodinové čakanie na prvý záber. Lovec odštartoval menšou živou nástrahou a hoci sa o ňu ryby ešte nezačali zaujímať, zvolil asi trojminútový cyklus náhodov. Až po piatom zaregistroval prvý, veľmi jemný záber, ktorý však sekol do prázdna. Nasledujúce nahodenie a vzápätí aj zásek už znamenali prvú rybu. Potom opakoval striedavo úspešné a neúspešné zasekávanie rýb. V prvej hodine sa dostalo na breh desať rýb, dve spadli a jedna bola väčšia. Len sedem záberov rybár nepremenil.

V druhej hodine sa ryba rozbehla naozaj skvele. Košík letel za tento čas do vody celkovo až štyridsať ráz, lovec chytil pätnásť rýb z toho opäť jednu väčšiu a tri ryby spadli počas zdolávania. Celkovo až dvadsaťpäť zásekov bolo neúspešných. Aktivita rýb začala teda evidentne stúpať. Priamo úmerne tomu sa však zvýšil aj počet zásekov bez ryby.

Tretia hodina začala sériou štyroch náhodov a štyroch chytených rýb v priebehu deviatich minút. Potom prišla desaťminútová pauza nepremenených záberov a až dokonca sa striedali dva až tri nepremenené zábery s jedným úspešným. Výsledkom bolo jedenásť rýb, z toho tri väčšie, tri spadli a celkovo dvadsaťjeden zásekov bez ryby.

Štvrtá hodina bola pre lovca mimoriadne ťažká a pre väčšinu z nás by bola dôvodom na paniku. Počas prvej polhodinky vyšlo nazmar až 13 záberov a chytili sa len dve ryby. Bola to pauza, ktorá býva pre pretekárov často osudná. Komínom vyletelo osem záberov a v podberáku skončilo šesť rýb, z toho dve veľké. Bolo viac ako isté, že na kŕmnom mieste sa pomaly ale isto začína meniť osádka rýb za omnoho väčšie jedince.

Rozhodujúci býva pri takýchto lovoch vždy záver. Ak, samozrejme, lovec vydrží a nezazmätkuje. Potvrdila to piata hodina lovu, ktorú odštartovala veľká ryba, potom dve menšie a po pätnástich minútach pokračovali v braní už len veľké ryby. Poslednú dvadsaťminútovku brali ryby na náhod priamo z ruky.  Štatistika zaznamenala síce len štyri veľké zdolané ryby a osem menších, ale tých, čo po záseku alebo krátkom zdolávaní padlo, bolo až šesť a všetko poriadne veľkých.

Keď sa na to pozrieme z pohľadu suchej štatistiky, môžeme konštatovať, že naplnený košík s nástrahou na háčiku letel do vody v priebehu piatich hodín celkovo takmer 180-krát vrátane úvodného vnadenia (10 košíkov) a s rybou bol vytiahnutý 53 ráz. Odpočítať ešte môžeme približne desať prehodení bez záberu. Na 160 záberov máme teda 53 rýb. V podstate každý tretí záber bol úspešne premenený na rybu, čo v konečnom hodnotení bolo aj tretie miesto.

Aj takýto mimoriadne úspešný môže byť feedrový lov. Skúste si niekedy sadnúť k vode ako pretekár a zachytať si sám so sebou alebo s priateľom súťažne. No a potom si už len porovnajte svoju štatistiku s takouto majstrovskou a uvidíte, ako by ste v prípadnej ostrej súťaže obstáli.


Redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Maxi nosále

Feeder alebo plávaná


Ako na veľké jedince


V minulom čísle sme sa pýtali športových rybárov na to, ako najlepšie loviť veľké pleskáče – tzv. lopaty. Na riekach sa s týmto druhom často vyskytuje aj iná naša pekná ryba, nosáľ sťahovavý. Pri ich úlovkoch však rovnako ako pri pleskáčoch často prevládajú skôr menšie kusy nad skutočnými maxi nosáľmi. Ako teda môžem zlepšiť svoje šance na riekach pri love týchto krásnych nosatých rýb? Opäť sa budeme pýtať športových rybárov, ktorí sa aj takýmto rybám venujú. Môžete si prečítať rozhovor s Jarom Haššom a Milanom Tychlerom. 

Red.: Ak chceme chytať veľké nosále, je nutné navštíviť konkrétne revíry, alebo sa dajú nájsť všade, ak vieme ako?

Haššo: Nosáľ je ryba typická pre tečúcu vodu, v stojatej vode sa nevyskytuje. Čím väčšia rieka, tak tým väčšie nosále. To je dané rozlohou vody, pretože vo väčších riekach dorastá do úctyhodných rozmerov aj cez 60 cm. Má veľmi rád prúdnejšie toky s priemernou hĺbkou. V plytších partiách je ich možne spozorovať, ako sa prebleskujú o dno rieky podobne ako podustvy a zbierajú potravu.

Tychler: Nosále nájdeme vo väčšine našich riek, avšak nie všade sú tie veľké. Na mnohých vodách sa nachádza zakrpatená populácia alebo ryby v priemere do tridsiatich centimetrov. Každá ryba nad tento priemer tam býva vzácna. Nosáľ je ryba žijúca v húfe a jedinci v ňom sa veľkostne príliš nelíšia. Väčšinou sa chytajú nosále buď malé, alebo o niečo väčšie, ale len málokedy som chytil medzi malými jedincami veľký exemplár. Najväčšie nosále som ulovil na veľkých riekach. Pokiaľ chcete chytiť veľkého nosáľa na potoku, či malej riečke to určite nebude.

Red.: Kedy je najlepšie vydať sa na veľké nosále? (majú určitý mesiac, kedy berú najaktívnejšie, deň/noc?)

Haššo: Na nosále je najlepšie sa vybrať cez deň. Je to ryba, ktorá nie je náročná na dobu lovu. Prijíma potravu celý deň. Ak ide o najlepšie mesiace, tak podľa mňa sú najviac aktívne po nerese v letných mesiacoch.

Tychler: Nosáľ sa dá chytiť kedykoľvek počas roka a chytám ich pravidelne aj v zime. Podľa môjho názoru je ale najlepšou dobou pre lov väčších jedincov koniec jari a začiatok leta. Pokiaľ je teplá jeseň, ktorá pomaly prechádza do zimy a nájdete ryby sťahujúce sa niekde k zimovisku, môžete sa stretnúť s peknou rybou aj v túto dobu. Nosáľ je denná ryba, avšak väčšie exempláre často zaberajú aj za súmraku. Dobré je skôr ustálené než premenlivé počasie.

Red.: Aké vnadenie a aké nástrahy sú vhodné na lov maxi nosáľov?

Haššo: Na lov krásnych nosáľov sa používa slané syrové krmivo a tie najväčšie kusy nalákame na lepené kostniaky, ktorými nikdy nepohrdnú. Na jar a na jeseň dobre prijímajú aj hnojové červy.

Tychler: Nosáľ nie je ryba vyberavá a dá sa chytať na rovnaké nástrahy ako mnoho ostatných kaprovitých rýb. Chutia im kostniaky, ale aj zrnká kukurice alebo kúsky pečiva. Ale predsa najväčšie nosále lovím pravidelne na malý chumáč hnojákov. Na lovisko sa dajú ľahko stiahnuť bežnou vnadiacou zmesou doplnenou kostniakmi a nasekanými dážďovkami tak, ako ju používam pri love pleskáčov, pretože nosále majú s pleskáčmi mnoho spoločného.

Red.: Ako ponúkať veľkým nosáľom nástrahu (v stĺpci, na dne, staticky, pohybom a pod.)?

Haššo: Ak sa bavíme o predložení nástrahy, tak spoľahlivo berie zo dna alebo na nástrahu jemne predľahčenú tak, že dáme malú pufku alebo kúsok polystyrénu ku kostniakom, aby nám pomalšie nástraha klesala na dno a väčšinu to berie ešte pred dopadom na dno.

Tychler: Nosále lovím najradšej feedrom, pretože obyčajne stoja v hlbších pomalých ťahoch a tam je lov feedrom najefektívnejší a jednoduchší než lov na plávanú. Nástrahu ponúkam vždy pri dne. O tom, že je nosáľ rybou dna, svedčia aj jeho vysúvateľné ústa. Kŕmi sa podobne ako pleskáč. Vyhovuje im nástraha ležiaca pokojne na dne, avšak niekedy je dobré občas s ňou pohnúť. Rád preto používam dlhšie nádväzce, ktoré dovoľujú prezentovať nástrahu trochu voľnejšie…

Red.: Musíme pri love veľkých nosáľov používať aj nejaké špeciálne náčinie? Sú staršie jedince nedôverčivejšie a musíme pri ich love zvoliť inú taktiku a vybavenie ako pri mladších?

Haššo: Lovíme ich s klasickým feedrovým prútom s dĺžkou 390 až 420 cm a to len preto, aby nám silon čo najviac išiel nad vodou, aby nebol kontakt s krmítkom rušený prúdom vody. Silon nadväzcový 0,14 a háčik veľkosti 12, poprípade 10 tenkých rozmerov s dlhším ramienkom. Stáva sa, že musíme loviť na splietanú šnúrku v priemere 0,08 mm, hlavne, keď je tok rieky slabý, aby sme videli každé zachvenie špičky hlavne pri väčších jedincoch.

Tychler: Čo sa týka náradia, nosále nič špeciálne nevyžadujú, ale vždycky sa vyplatia jemnejšie náväzce a menšie háčiky. Samozrejme, nie je potrebné to preháňať a určite nie je treba to hnať do extrému. Pre lov nosáľov používam rovnaké náradie ako napríklad na lov väčších plotíc a pleskáčov alebo piestov či podustiev, teda náväzce s priemerom 0,12-0,14 mm a háčiky veľkostí 12-16 podľa typu.

Red.: Aké najväčšie nosále ste ulovili (v cm alebo kg)?

Haššo: Môj najväčší nosáľ z Dunaja mal 65 cm a z kanála v Maduniciach 52 cm.

M. Tychler: V mojom okolí sa nijako zvlášť veľké nosále nevyskytujú, aj keď ich je tam dosť. Nijako zvláštne sa na ne nepripravujem. Najväčšie jedince, ktoré som chytil, boli ryby do 50 cm, ktoré mohli mať hmotnosť niečo cez kilogram. Na veľkých nosáľoch oceňujem hlavne to, že sú to pomerne bojovné ryby. Už mnohokrát som myslel, že mám skutočne veľkého nosáľa, ale nakoniec sa vždy ukázalo, že ide o kríženca nosáľa a pleskáča…


Redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder VI.

Extrémny feeder VI


Ďaleko a napriek tomu jemne


Lov feedrom je síce len lov na ťažko, ale napriek tomu je to veľmi citlivá a jemná metóda lovu. Preto vďaka nej môžeme loviť jemným spôsobom aj malé alebo veľmi opatrne berúce ryby. Čím to je? Zásluhu na tom má predovšetkým spôsob signalizácie. Jemné špičky a napnutý vlasec totiž dokážu odhaliť aj tie najjemnejšie zábery, a pokiaľ ste dosť pohotoví, vychádzate z tohto duelu s rybami víťazne.

Lov feedrom je mimoriadne účinný pri love do vzdialenosti tridsiatich metrov a celkom bežne sa chytá aj do päťdesiatich. Bohužiaľ, musíte sa ale zmieriť s tým, že s rastúcou vzdialenosťou pomaly a isto klesá citlivosť tejto metódy. V čim väčšej vzdialenosti chcete loviť, tým väčší kus vlasca musíte napnúť, čo v praxi znamená nielen použiť ťažšie kŕmitko, ale často aj silnejší vlasec a tuhšiu špičku. Pokiaľ by ste použili síce citlivú, ale mäkkú špičku, museli by ste ju pri napínaní dlhého kusu vlasca ohnúť až nadoraz a nezostane proste priestor pre signalizáciu jemného záberu. Ako z toho von? A má zmysel loviť ďaleko? Určite má, pretože väčšie ryby sa často zdržujú ďalej od brehu. Nejaká možnosť sa vždy nájde. Ja tu vidím reálne dva spôsoby, ako si pomôcť. Prvý je ten, že nepôjdeme s priemerom kmeňového vlasca prudko nahor a použijeme pre dlhšie hody šokový náväzec, alebo vymeníme vlasec za tenkú pletenú šnúru. Pozrime sa najprv na prvú možnosť.

Šokový náväzec

Šokový náväzec sa celkom bežne používa pri kaprárine a nie je jediný dôvod, prečo ho tiež nevyužiť, keď sa osvedčil. O čo tu vlastne ide? Keď chcete ďaleko nahodiť, sú nato potrebné dve veci – ťažká záťaž, prípadne kŕmitko a dostatočne silný vlasec, ktorý prudké švihnutie s ťažkou záťažou vydrží. Prirodzene, ako všetci vieme, so silnejším vlascom záťaž nikdy nepoletí tak ďaleko, ako s vlascom slabším. Preto použijeme len niekoľko metrov silnejšieho vlasca, prípadne pletenky k tomu, aby sme bezpečne odhodili ťažšiu záťaž a zvyšok už môže mať slabší priemer, ktorý nám bude viac vyhovovať.

Toto nie je zlá metóda a celkom spoľahlivo funguje. Používa sa najčastejšie pri love kaprov feedrom, keď potrebujete nahodiť ďalej ako je bežné. Počíta sa s tým, že využijete potenciál nejakého silnejšieho prútu a výhodou sú väčšie očká. Nielen preto, že s väčšími očkami ľahšie nahodíte ďalej, ale lepšie nimi prejde aj spojovací uzlík šokového náväzca. Je to obyčajný uzol, ale v tomto prípade má skutočne veľkú dôležitosť. Musí byť uviazaný absolútne precízne a čím je menší, tým je to lepšie. Pokiaľ spájate pletenku a vlasec, je výhodný takzvaný kravský uzol. Ak spájate dva vlasce rozdielneho priemeru, dobre sa uplatnia dva súdkové uzly proti sebe.

Pri tomto „ťažkom“ love obyčajne používam kmeňový vlasec s priemerom 0,22 mm a šokový náväzec z vlasca s priemerom 0,28 mm, čo mi so silným prútom umožňuje dostať sa až do vzdialenosti sto metrov. Dĺžku náväzca volím tak, aby pokryl dĺžku prútu, plus to, čo je pod špičkou prútu, teda nejakého trištvrte metra a na cievke aby som mal ešte tak štyri až päť otáčok. Pokiaľ použijem náväzec z pletenky, obyčajne volím priemer 0,22 mm.

Tento spôsob lovu je viac-menej o kaproch a popravde povedané, keď chytám kapry, sila špičky je tu celkom podružná záležitosť a obyčajne volím pomerne tuhú špičku, ktorá mi umožní ďaleké hody a nástrahu vždy umiestnim mimo háčik. Záber sa tak ako tak obyčajne prejaví poriadnym ohnutím špičky. Toto je proste veľmi účinná kaprárina s feedrovým prútom. Celé je to jednoduché a prosté. Upozorniť ale musím na jednu vec – pri dlhých a silou vedených hodoch si chráňte prst, ktorým pridržujete pri hode vlasec, návlekom, alebo iným spôsobom a poriadne pred hodom utiahnite cievku, inak riskujete veľmi nepríjemné zranenie, obzvlášť, keď použijete ako šokový náväzec pletenku. Tá sa dokáže zarezať do prsta až na kosť. 

Lov s pletenkou

Ak plánujete chytať ďalej než je bežné a ide vám o drobnejšie a stredne veľké ryby, potom nie je nutné používať príliš silné náčinie ako pri love kaprov. Je výhodnejšie spoľahnúť sa na tenkú pletenú šnúru, ktorá má oproti vlascu dve výhody. Jednak nemá praktický žiadnu prieťažnosť, takže veľmi dobre signalizuje zábery aj z veľkých vzdialeností a za druhé aj pri slabom priemere má vysokú nosnosť.

Kvalitná pletenka s priemerom 0,12 mm bude mať nosnosť až 10 kg, takže sa nemusíte obávať ani hodov s ťažšími záťažami a nebudete potrebovať šokový náväzec. Bohužiaľ, neprieťažnosť pletenky má aj svoje zápory. To, že je neprieťažná je síce dobré pre signalizáciu záberov, ale nie pre zdolávanie s jemnými náväzcami a malými háčikmi. Pokiaľ teda použijete pletenku, čo robím viac-menej len v prípade, že chcem chytať drobnejšie ryby berúce opatrne vo väčších vzdialenostiach, používam radšej mäkšie prúty, ktoré sú pre zdolávanie omnoho bezpečnejšie.

Pri love v bežných vzdialenostiach používam normálny vlasec a skutočne nie je čo riešiť. Dobrý vlasec je pre takýto lov absolútne postačujúci. Avšak na veľkých jazerách, aj keď i tam sa dajú chytať ryby často úplne pod nohami, môže byť lov v diaľke skutočne výhodnejší. Rozľahlé vody ponúkajú množstvo možností, skrývajú pod hladinou zaujímavé miesta a pokiaľ tam dokážete pomocou feedrového prútu dohodiť s využitím už zmienených prostriedkov, môžete sláviť úspechy aj v dobe, keď sú okolití rybári loviaci blízko brehu bez záberu…

Už dlho panuje veľmi horúce počasie a ryby akoby z vody zmizli. Hladina jazera pripomína olej. Ani vlnka, ani jediný náznak vetríka, ktorý by vodu nejako oživil. Kapry aj ostatné ryby sa stiahli ďalej od brehu k potopeným stromom a starému korytu, kde bolo aspoň slabé prúdenie od prítoku. Bočné zátoky pripomínali skôr žumpu a voda začínala poriadne zelenať sinicami. Rybári tak ako ráno k vode prišli, tak okolo obeda zas odišli, bez jediného záberu. Bola to dosť zúfalá situácia a niektorí už to vzdali. Začali chodiť radšej k rieke. Tam síce nebolo kaprov toľko a neboli ani tak veľké, ale bol tam aspoň tieň a sem-tam prišiel aj vytúžený záber. Aj napriek tomu, že správy neboli priaznivé, ideme sem s kamarátom na dva dni. Už dlho poznáme jedno miesto, kde sa práve v takomto počasí tunajšie kapry zdržujú. Má to len jeden háčik, je to dosť ďaleko od brehu. Ale na to sa dokážeme pripraviť.

Dlhšie prúty s väčšími očkami, väčšie záťaže, silný prút na kŕmnu raketu, šokové náväzce, pletenky na väčších navijakoch a ideme. Naše miesto je voľné a ani široko-ďaleko nie je noha. Rýchlo staviame slnečníky, aby sme mali aspoň trochu tieň v tomto horúcom dni a najprv všetko zakŕmime. Prvé zábery prichádzajú až pred večerom. S tým sme počítali a konečne je to tu. V noci nechytáme a skoro ráno už kapry zas pekne berú. Prúty, ktoré máme nahodené bližšie k brehu, mlčia. Preto nahodíme aj tie na vzdialené miesto a dočkáme sa záberu. Okolo ôsmej si kúsok od nás sadnú dvaja rybári. Nahadzujú asi do polovičnej vzdialenosti a celý deň zostanú bez záberu, keď nepočítam jedného pleskáča, aj keď celkom dobre zakŕmia. Nám sa darí každému – tri pekné kapry. Keď kolegovia zistili, ako ďaleko hádžeme, snažia sa o to isté, lenže s ich vybavením to proste nejde. Nie sú na to skrátka pripravení.

Pokiaľ chcete loviť feedrom vo veľkej vzdialenosti, musíte byť vybavení, ale hlavne na to musíte mať dôvod, pretože skutočne nemá cenu komplikovať si pekný lov touto technikou len preto, že chcete hádzať ďalej než ostatní…


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Lopaty

Lopaty


Alebo ako na veľké pleskáče


Pleskáč vysoký je bežne lovenou rybou, ktorú nájdeme snáď v každej priehrade, či v dolných tokoch našich riek. Práve vďaka nemu poznáme na riekach aj tzv. pleskáčove pásmo/pásmo pleskáča. Niektorých rybárov jeho úlovky otravujú, iní sa radi zabavia s touto vcelku žravou a aktívnou rybou. Pravdou však je, že úlovok skutočne veľkého pleskáča je skôr otázkou náhody, než cieleného lovu. Čo by sme mali urobiť, aby sme chytali skutočne veľké a pekné pleskáče? Na to, ako dostať na udicu „lopaty“, sme sa opýtali skúsených športových rybárov.

Ak chceme chytať veľké pleskáče, je nutné navštíviť konkrétne revíry, alebo sa dajú nájsť všade, ak vieme ako?

  1. Hason: Ak chceme cielene loviť veľké pleskáče, je nutné zvoliť lokalitu, ktorá má podmienky nato, aby tam pleskáče dorástli do rekordných rozmerov.
  2. Smaha: Veľké pleskáče nie sú vo všetkých revíroch. Tam, kde ich chceme hľadať, musí byť splnených niekoľko podmienok. Pleskáče musia v danej lokalite prirodzene žiť v úživných a veľkých tokoch, priehradách a jazerách.

Kedy je najlepšie vydať sa na veľké pleskáče? (majú určitý mesiac, kedy berú najaktívnejšie, deň/noc?)

  1. Hason: Veľké pleskáče je možné loviť skoro v priebehu celého roka, okrem obdobia neresu. Na niektorých lokalitách, väčšinou v riekach a ich ramenách, sú z mojej skúsenosti zábery hlavne v noci po desiatej hodine. Na priehradách, pri aktívnom 24-hodinovom chytaní sa mi osvedčil ranný čas cca od šiestej do jedenástej.
  2. Smaha: Veľké pleskáče najčastejšie berú v polovici mája, kedy sú ešte hájené. Aktívne sú aj v lete, ale najviac veľkých rýb sa chytí pri nočných lovoch na kaprov.

Aké vnadenie a aké nástrahy sú vhodné na lov „lopát“?

  1. Hason: S obľubou kŕmim miesta s predpokladom výskytu veľkého pleskáča halibut peletami a na ne aj lovím a to s pomerne veľkým úspechom, hlavne na stojatých vodách. Na tečúcich vodách používam veľmi často krmivo ako nosič, do ktorého strihám väčšie množstvo dendrobény alebo hnojákov, na ktoré aj lovím, alebo na malé pijavice.
  2. Smaha: Jednoznačne 90 percent potravy pleskáča tvorí larva pakomára dymového (tzv. patentka), zvyšnú časť tvoria vodné červy. K vnadeniu sa ťažko vyjadruje, sú rôzne zmesky, kde výrobca uvádza, že dané krmivo je na pleskáča, ale nepíše na akého a o veľkosti sa nezmieňuje ani jeden. Z rybárskeho hľadiska, ak chceš chytať veľké ryby, tak im daj to, čo prirodzene žerú (patentka, červ), do vody to doprav prostredníctvom hliny a určite partikel (pšenica, kukurica). Chytaj na dáťďovky, patenky, kukuricu, kolienka, pufy, boile.

Ako ponúkať veľkým pleskáčom nástrahu (v stĺpci, na dne, staticky, pohybom a pod.)?

  1. Hason: Veľký pleskáč s obľubou vyhľadáva miesta s výskytom patentky (larvy pakomára dymového), ktorú vysáva z bahna. Prirodzenejšie je pre neho potravu brať dole, tak chytám tieto pleskáče z dna, čím eliminujem zábery menších rýb, ktoré plávajúcu nástrahu stále atakujú.
  2. Smaha: Tu je treba si povedať, čo je to veľký pleskáč. Pre mňa jedince do 3 kg nie sú veľké pleskáče, ale vcelku bežne lovená ryba. Za veľké jedince považujem ryby, ktoré majú na dĺžku viac ako 80 cm. Veľkým pleskáčom ponúkame nástrahu na dne aj vzhľadom k tomu, aké som vyššie uviedol nástrahy.

Musíme pri love veľkých pleskáčov používať aj nejaké špeciálne náčinie? Sú staršie jedince nedôverčivejšie a musíme pri ich love zvoliť inú taktiku a vybavenie ako pri mladších?

  1. Hason: Na pleskáče je potrebné celkovo používať jemnejšie náčinie, hlavne nadväzcové vlasce a menšie, ale pevné háčiky s kratšou nožičkou a širším oblúčikom.
  2. Smaha: Nikdy som sa špeciálne na rybách nepripravoval, že budem chytať len veľké pleskáče. Keď som išiel na ryby, tak som si chcel zachytať, aj keď je pravdou, že som sa pripravil na lov pleskáčov. No je pravdou aj to, že keď sa na niečo pripravíš, tak tie ryby práve brať nemusia a si rád, keď vôbec niečo chytíš. Veľa rýb mi prišlo na deličku, ale vzhľadom k tomu, že som nebol nachystaný na lov veľkých pleskáčov, tak som ich aj veľa stratil. Pri love beličiek sa mi ale na 4m bičík podarilo chytiť pleskáča, ktorý mal 84 cm. Skoro všetkých veľkých pleskáčov som chytil pri love kaprov, či už na plavák alebo na ťažko na rastlinné nástrahy.

Aké najväčšie pleskáče ste ulovili (v cm alebo kg)?

  1. Hason: Pleskáčov od 2,5 až 4 kg sa mi podarilo chytiť rádovo desiatky. Najkrajší pleskáč z Váhu mal hmotnosť 6,30 kg, ale na ňom nebola unikátna ani tak hmotnosť ako kondícia tejto ryby, jej neskutočná zlatohnedá farba a telo bez jediného poranenia. Bol ako veľká zlatá rybka.
  2. Smaha: Na kanáli rieky Váh v Považskej Bystrici 80–85 cm cca 20 ks. Zadaril sa mi aj 105cm pleskáč.

Marián Hason a Jiří Smaha


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Lov snov

Lov snov


Aké ťažké je skončiť, keď ryby berú ako na bežiacom páse


Tečúce vody sú na jar síce nevyspytateľné, ale tento rok sa ich oplatilo vyskúšať. Preskočili  sme totiž  zo zimy, bez jari, rovno do leta a ryby sa rozbehli, ako keby tušili, že sa už skutočnej rybačky nevieme dočkať. Kanál Váhu sme navštívili úplne náhodou a milo nás prekvapil nevídanou aktivitou takmer všetkých druhov rýb. Aj takých, ktoré sme vôbec nečakali.

Šokujúci bol rovno úvod. Do rýchlo prúdiacej vody sme nahádzali postupne v košíkoch takmer kilogram vnadiacej zmesi, ktorú sme sa rozhodli prvý raz otestovať práve tu. Vďaka obrovskému košíku to netrvalo dlho, a tak sme už o pár minút mohli pridať aj nadväzec s háčikom a nástrahou, ktorú tvorili tri kostné larvy.

Krátko po nahodení prišiel záber ako z ríše snov. Nesmelé potiahnutie špičky vystriedal do sekundy plynulý ťah, ktorý pokračoval až do rozbehu cievky. Našťastie bola mierne povolená. Ryba začala odvíjať prvé centimetre vlasca skôr, ako nasledoval zásek. Stačilo prút len zľahka pridvihnúť a odolávať ťahu neznámeho protivníka násobeného silou prúdu. Toto určite nikto z nás neočakával. Keď to vytiahneme z vody budeme tomu hovoriť prvá náhodná ryba a tvrdiť, že keď sa šťastie unaví… Nádherne stavaný kaprí lysec sa nám prvý raz ukázal len na sekundu, pár metrov od brehu a opäť zmizol ku dnu. Nečakaný súboj s trojkilovou rybou dokonale preveril celý systém a všetky uzlíky na ňom. Našťastie nič nepovolilo a ryba skončila najskôr v podberáku a potom opäť vo vode.

O tom, že to nebude dnes jediná a ani náhodná ryba sme sa mali možnosť presvedčiť v nasledujúcich dvoch hodinách lovu. Odštartovala rybačka snov. Z vody sme vyťahovali na striedačku nádherné exempláre nosáľov a pleskáčov. Potom sa na naše lovne miesto nasťahovali dvoj- až trojkilové kapríky a keď sa unavili, vystriedali ich dúhaky. Naša skúšobná vnadiaca zmes fungovala na všetky druhy rýb rovnako. Po hodine lovu sa ryby začali zaujímavo striedať a brať vskutku nevyspytateľne. Typický záber kapra charakteristický súvislým ťahom špičky bol zakaždým predzvesťou urputného a dlhého zdolávania s možnosťou, že zvíťazí súper. Občas sa to aj stalo, najmä ak sme boli pri záseku netrpezliví a nepočkali sme si na ten správny moment. Pleskáče, ktoré svojimi rozmermi už konkurovali miestnym „lopatám“, sa po vyťukanom zábere a záseku okamžite presúvali k hladine. Svoje mohutné telo napli v prúde ako plachtu, čím podstatne zvyšovali odpor pri zdolávaní. Pstruhy dosahujúce takmer kilogram hmotnosti skákali na živú nástrahu znenazdajky a počas zdolávania robili prudké výpady v celom stĺpci vody. Nádherne nosaté nosále sa vôbec nedali zahanbiť a typickými mykavými pohybmi do strán sa neraz dostali z háčika ešte pred podberákom.

Ťahali sme z vody rybu za rybou a nikto z nás ani len netušil, aká bude tá ďalšia. Keď takto berú ryby, nedá sa skončiť. Naše pôvodne plánované dve hodiny lovu sme pretiahli na štyri a nie a nie skončiť. Ryby stále brali, ako na bežiacom páse a my sme netrpezlivo čakali, čo ďalšie ešte skončí na háčiku. Záver lovu si urobili ryby samé. Zrazu prestali brať a bolo vymaľované. Pred nami bola len cesta domov plná rozprávania o neuveriteľnej aktivite miestnych rýb. Už vtedy v aute sme vedeli, že sa na toto miesto musíme vrátiť a overiť si, či to bola len náhoda, alebo zaúčinkovala nová vnadiaca zmes, alebo sa to pritrafilo tak akosi všetko naraz, z každého rožka troška. A k tomu, samozrejme, plus povestná dávka rybárskeho šťastia.

Vydržali sme celé dva dni. Keď priatelia nemohli ani potom, vrátil som sa k vode sám. Takmer ani netiekla. Hladina klesla o viac ako meter a ja som netušil, čo ma čaká. Urobil som presne to isté ako pred dvomi dňami a začal chytať. Do vody padol po košíkoch kilogram vnadiacej zmesi Ultra Carp. Naviazal som háčik a nahodil presne na zakŕmené miesto. Aby som mal chvíľu pokoj a mohol si dočítať správy v telefóne, na háčik som dal tri zrnká kukurice, ktoré minule nefungovali.

Na prvý záber som čakal takmer pol hodinu, ale stál za to. Udicu takmer vytrhlo zo stojana a keby sa mi nepodarilo uvoľniť klip na cievke, ktorým som si nastavil vzdialenosť, asi by som prišiel o rybu okamžite. Takto som jej dal šancu, aby odvinula približne päťdesiat metrov vlasca a až potom sa mi ju podarilo zastaviť. V mierne prúdiacej vode som mal akú-takú šancu aspoň ju dostať bližšie. Ryba sa však vydala po prúde a ja som mal prvý raz vo svojej rybárskej kariére možnosť uvidieť dno cievky. Prvý raz sa otočila až vo vzdialenosti necelých sto metrov od miesta záberu. Neskutočný súboj by sa skomplikoval, keby pokračovala v trase dole vodou. Na moje prekvapenie sa otočila a vyrazila proti prúdu rieky. Navinul som celý vymotaný vlasec naspäť na cievku a pritvrdil, ako sa len so šestnástkou vlascom a jemnou feedrovou udicou dalo. Veľmi sa teda nedalo. Mierne som dotiahol zadnú rýchlobrzdu a čakal, čo ryba urobí. V jednom momente sa dostala síce až na moju úroveň, ale keď si to uvedomila, nasmerovala kormidlo opäť po prúde a mne začal z cievky miznúť vlasec ako posledný jarný sneh v tomto roku. Bol som znovu na začiatku. Uplynula dobrá pol hodina naťahovania a jediné, čo som si prial, bolo uvidieť, čo za torpédo to mám na prúte. Uzlíky na koncovom systéme bol môj ďalší problém. Neostávalo mi iné, než čakať dokedy ten ťah vydržia. Držali poctivo ešte celú druhú polhodinku a nepovolili ani potom. Po hodine ma už boleli obe ruky, v ktorých som striedavo držal prút a len čakal, čo si ryba vymyslí. Po hodine som nevedel, čo urobiť. Ryba zaparkovala päťdesiat metrov pod mojím stanoviskom a tvárila sa, že oddychuje. Čakali sme teda obaja. Potom majstri v elektrárni asi päť kilometrov proti prúdu nakopli turbíny, voda začala stúpať a moju rybu silný prúd odniesol až na koniec sveta. Skôr, ako som si všimol, že cievka je prázdna frnkol mi koniec vlasca v poslednom očku a zmizol na hladine. Ako správny rybár bez náhradného silónu som sa iba tíško zbalil a vytratil sa z miesta činu tak, aby ma nikto nevidel. V aute som si cestou domov celý čas len opakoval. „Nedalo sa s tým nič urobiť, ber to ako daň, za predchádzajúci lov snov“.


Slavomír Pavle


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.