post

Decembrový sumec

Decembrový sumec


Mierny december bez snehu a ľadu, to je požehnanie pre rybára. Každý deň v roku, ktorý môžeme stráviť pri vode navyše, je fajn. V posledných rokoch sú mierne zimy skôr pravidlom než výnimkou a to mi vyhovuje. Často sa divím, že som pri tak peknom počasí pri vode sám a pripadá mi, že rybári nechodia na ryby podľa počasia, ale podľa kalendára. Áno, v poslednom mesiaci v roku by mal padať sneh a mrznúť, lenže tomu tak nie je. Aspoň u nás na juhu Moravy sa sneh a väčšie mrazy objavujú skôr až na úplnom sklonku roka, alebo počiatkom toho nového. Často to vyzerá, že má prísť po jeseni skôr jar, než zima…

Začiatok decembra 2016 sa skutočne vydaril. Počasie bolo absolútne skvelé. Ryby v rieke brali ako v lete a nebyť toho, že už na stromoch nebolo lístie, človek by na zimu ani nepomyslel. Nech som vyrazil s plavákom alebo feedrovým prútom, podustvy sa mohli pretrhnúť, ktorá vezme moju nástrahu skôr. Na pomerne malej riečke som si našiel pekné miesto, kde sa dalo prežiť skvelé dopoludnie alebo popoludnie, ako som chcel. Stačila len trocha vnadiacej zmesi s kostniakmi do kŕmitka, chvíľka trpezlivosti a už sa špička ohýbala. Skutočne nádherné chvíľky v poslednom mesiaci roka. Vial teplý vietor a na slniečku to bolo skoro na tričko. Skutočne nádhera. Byť na mne, pokojne by takéto počasie mohlo vydržať až do konca februára a potom by sa mohlo začať otepľovať.

Lenže všetkého do času. Koncom prvého decembrového týždňa sa obloha zaťahuje. Aj keď je na december stále teplo, nálada je oveľa ponurejšia. Teraz už počasie pripomína skôr dušičkový sychravý čas. Von už ma to toľko neťahá. Občas príde drobná dažďová prehánka a posledné dva dni prší celkom veľa. Lenže ja už doma aj tak nemôžem vydržať. Čas sa neuveriteľne vlečie. Doma ma nič nebaví, ale ísť do tej nepohody sa mi predsa len veľmi nechce. Je to taký vnútorný boj. Najviac sa bojím toho, že rieka stúpla, voda sa ešte viac ochladila a ryby isto prestali brať. Lenže to nezistím, pokiaľ sa tam nepôjdem aspoň pozrieť. No nič, dlhšie to už nevydržím a musím k vode.

Vezmem si len prút s plavákom, krabičku kostniakov a naparený biely toustový chlieb. Možno skúsim prehľadať okolie brehu, či sa spletie nejaký ten jalec alebo plotica. Voda sa dvihla len mierne a zákal je slabý. V lete by som tento stav privítal s otvorenou náručou. Avšak teraz je to tak päťdesiat na päťdesiat. Buď to ryby zdvihne, alebo naopak úplne zbaví všetkých chútiek na žrádlo. Idem pomaly okolo riečky a vymetám s plavákom každé vhodné miesto. A ryby berú! Plavák sa každú chvíľu zastaví, šupne pod vodu a ja mám hneď jalca, hneď ploticu, v tôni sa mi podarí dostať pár celkom pekných pleskáčov a dokonca aj karasa. Tu sa na chvíľu zastavím. Popotiahnem plavák na vlasci nahor tak, aby záťaž sedela na dne, na háčik napichnem kúsok bieleho chleba a nahodím do hlbšej tíšiny neďaleko brehu. Prút opriem o nízky strom tak, aby bol vlasec napnutý a neležal na vode.   

Plavák stojí na mieste a ani sa nehne. Červená anténka svieti v podmračnom dni ako majáčik. Zase začalo drobno mrholiť. Ale keď ryby berú, vôbec to nevadí. Zdvihnem si viac golier bundy a čakám. Netrvá dlho a okolo plaváku sa po hladine rozbehnú malé kolieska. Čakám. Plavák sa pomaličky potápa. Už je pod vodou aj anténka a ja vidím, ako plavák pod vodou pomaly mieri do stredu rieky a väčšej hĺbky. Chytím prút, priseknem a v tej chvíli nastane tanec. Ryba ťahá vlasec z navijaku a vyvádza ako divá. Našťastie sa nepúšťa do žiadnych dlhých únikov a drží sa v hĺbke tône. Dá mi skutočne zabrať, než ju dvihnem od dna, ale podarilo sa a ja vidím, že mám na háčiku pekného kapra. Mnohí by sa iste radovali, že nemusia kupovať toho vianočného, ale tento kúsok sa báť nemusí. Pôjde späť do vody. Teda ak ho vytiahnem. Podarilo sa. Mäkká náruč podberáku konečne pojme môj úlovok a mne je skutočne dobre aj v tom nie veľmi vľúdnom počasí. Kapra púšťam a sľubujem si, že to zajtra skúsim zas. Avšak trochu inak, pretože keď sú pri chuti jalce, plotice, pleskáče aj kapry, iste budú aktívne aj dravce. Vláčiť sa môže len do konca mesiaca a potom bude na mimopstruhových vodách skoro na pol roka pauza. Musím teda zostávajúci čas čo najlepšie využiť. 

Ráno je zatiahnuté, prší a sneží súčasne, ale poobede som zas pri rieke. Počasie sa umúdrilo, je celkom teplo a na zemi ležia zvyšky mäkkej snehovej kaše. Už neprší ani nemrholí, ale obloha je stále zatiahnutá. Riečka trošku klesla, ale stále je ešte trochu zakalená. Nie veľmi, ale čistá skrátka nie je. To však nevadí. Možno to bude naopak k môjmu prospechu. Mám v úmysle „potrápiť“ nejakého toho zubáča. V tejto riečke ich nie je veľa, nie sú ani veľké, ale už som tu dostal pár kúskov okolo šesťdesiat centimetrov. Takého dostať teraz na konci roka by nebolo vôbec zlé. Naopak, bolo by to výborné!

Mám skôr ľahký než stredne ťažký prút, na navijaku tenkú pletenku na nejakých šesť kíl a plánujem prevetrať pár gumených nástrah zo svojej krabičky. Vzhľadom k zafarbeniu vody volím pre začiatok jednoduchú žltú farbu, ktorá bude vo vode lepšie viditeľná. Musím to dravcom trochu uľahčiť a sebe tiež.

Prvý hod smeruje k protiľahlému brehu do malej tíšiny. Viem, že je tam trochu hlbšia jama a mohla by sa tam teraz nejaká tá ryba ukrývať. Normálne je tam hĺbka okolo pol metra. Teraz asi o desať, pätnásť centimetrov viac. V tomto úseku je dno absolútne čisté, bez prekážok. Avšak o pár metrov ďalej je spadnutý strom s množstvom naplavenín. Tam sa chystám neskôr a v podstate je to miesto, na ktoré najviac spolieham. Guma dopadne na hladinu s ľahkým šplechnutím. Nechám ju trošku klesnúť a potom ju vediem pomaly k sebe. Hod sa až tak úplne nepodaril. Mala dopadnúť trošku vyššie, aby bola čo najďalej v hlbšom úseku. Teraz ju prúd splavil príliš rýchlo. Nový hod je stopercentný. Guma padá pred tôňu. Prúd ju tlačí okolo brehu a ja s ňou len ľahko pošklbávam. Naraz cítim, ako sa zastaví a za niečo drží. Prekážka. Dosť ma to prekvapuje, pretože tu nikdy nič nebolo, ale človek nevie, čo kedy voda prinesie. Pritiahnem a šklbnem prútom, aby som nástrahu uvoľnil. Podarilo sa. Niečo ťahám. Zrejme to bude nejaký naplavený konár. Ale ouha! Domnelý konár sa naraz rozbehne celkom svižne proti prúdu. Tak to je teda prekvapenie!

Už som začínal byť trochu mrzutý. Keď na druhý hod uviaznete, veľmi to nepoteší a naraz je všetko inak. Na prúte mám rybu, ktorá zrejme vôbec nebude malá. Otázkou je, čo to vlastne je. Možností je tu viac. Šťuka, zubáč, mrena? Pokojne som mohol podseknúť aj nejakého kapra odpočívajúceho pri brehu v pokojnej vode. Nakoniec to tak aj vyzerá. Ryba sa bráni divne. Silno ťahá a keď na ňu viac pritlačím, zúrivo vyrve z navijaku dva metre šnúry a zas sa upokojí. Už sa s ňou ťahám nejakú tú minútu a ešte som ju nevidel. Zato niekoľkokrát celkom zreteľne cítim úder do vlasca. Rybu derúcu sa proti prúdu zastavím a sme na mŕtvom bode. Ona nemôže ďalej, ale mne sa rovnako nedarí ťahať ju späť. Nakoniec povolí a otočí sa ku mne. Bohužiaľ, mieri rovno k spadnutému stromu do prekážok. Len s najväčším úsilím ju držím pred prekážkou. Jemný prút stená, ale drží. Ešte chvíľu to trvá, než si dá ryba povedať a ja zahliadnem tesne nad hladinou dvihnutý sumčí chvost. Tak to je pekné decembrové prekvapenie. Už dvíham z vody aj kus zaslizenej šnúry. Stále mám taký dojem, že som túto rybu podsekol, ale keď potom uvidím papuľu ryby, do ktorej mieri šnúra, nebojím sa viac zabrať a onedlho fúzača dvíham za papuľu z vody. Už bolo načase, malý jig už v papuli príliš nedržal.

December nie je práve sumčí mesiac, ale pomerne teplé počasie a zvýšená podkalená voda zrejme primäla aj sumca, aby si ešte ulovil nejakú tú potravu. Ja som mal to šťastie, že som bol v správnu dobu na správnom mieste a 14.12. som sa tak stretol s peknou rybou, o ktorej by som si mohol nechať zdať, keby som bol ako mnoho iných, za pecou…


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder XII

Extrémny feeder XII


Feeder bez vidličiek


Lov feedrom je jednoduchý lov na položenú, kde po nahodení spočíva prút pokojne vo vidličkách. Čakáme na záber a ostražito sledujeme citlivú špičku prútu, ktorá nám dá jasne najavo, kedy sa o nástrahu zaujíma ryba. Povedal by som, že vďaka tomu, že lovíme s napnutým vlascom, je tento spôsob oproti klasickej položenej predsa len o niečo citlivejší, ale aj keď sme rýchli a pohotoví, nezasekneme rybu vždy. Ryby niekedy nástrahu len tak ochutnávajú, púšťajú a zas ju popoťahujú. Niekedy ich vystraší napnutý vlasec. Jemná špička feedrového prútu je síce schopná toto všetko reprodukovať, ale rýchlosť našich reakcií vždy nemusí stačiť nato, aby sme včas zasekli.

Jediný úplne presný signál o tom, že ryba drží nástrahu a ťahá ju, dostaneme len vtedy, keď držíme vlasec v ruke. Túto metódu starí rybári dobre poznajú a používajú ju dlhé roky. Avšak, pomaly sa vytráca. Položená je síce stále populárny lov a kapor je modlou pre väčšinu rybárov, avšak tí zverili signalizáciu záberov všemožným mechanickým a elektronickým pomôckam. Dá sa povedať, že dnešná doba vzala rybárom ten jedinečný pocit, keď vlastnými zmyslami cítite, že ryba berie. Cítiť medzi prstami, ako ryba jemne pošklbáva vlascom a potom zaň zatiahne, je niečo absolútne iné než čakať na pípnutie elektronického signalizátoru. Avšak pokiaľ ste na niekoľkodennej výprave za skutočne veľkými kaprami, je lov na cit, samozrejme, nemožný. Ale ako toto súvisí s feedrom? Feeder je skvelý v tom, že sa s ním síce dá loviť veľmi akčne, ale nikdy nebude tak variabilný ako plavák. Hlavne nedokáže ponúknuť nástrahu v pohybe, na ktorú ryba často reaguje omnoho lepšie, než na nástrahu nehybnú a ležiacu na dne. A tak som si kedysi povedal: „A prečo by to nešlo?“ A dal som sa do toho. Prvou veľmi dobrou príležitosťou bol lov jalcov hlavatých na čerešne a potom višne.

Jalce sú známe svojou slabosťou pre ovocie. Ale tiež svojou prešibanosťou. Akonáhle raz jalca poškriabete háčikom alebo pojme podozrenie, je ťažké ho chytiť. Poznám na rieke jedno miesto s peknými jalcami. Voda tu dosť prúdi, takže s plavákom je to dosť náročne, ale s feedrom som tu dosiahol dobré výsledky. Lepšie než s klasickou položenou. Lenže pár pekných rýb mi hneď po zábere z háčiku spadlo. Veľmi ma to mrzelo, pretože to boli pekné kúsky a teraz si môžem byť istý, že na ležiacu nástrahu hneď tak nezaberú a i k ostatnej sa budú chovať obozretne. No a tak som si povedal, že skúsim niečo iné. K nástrahe, ktorú tlačí prúd po dne, snáď budú mať viac dôvery a podarí sa mi prekabátiť ďalšie ryby.  

Ráno stojím pri rieke s krátkym feedrovým prútikom a prehadzujem prúd hrsťou skoro čiernych, zrelých čerešní. Vidím, ako jednu z nich vezme veľkých jalec už v stĺpci, keď klesá ku dnu. To vyzerá dosť nádejne. Na vlasci mám len háčik a dva malé broky. Nastražím čerešňu a pošlem ju ľahkým švihom k protiľahlému brehu. Na napnutom vlasci nechám nástrahu s malou záťažou klesnúť ku dnu. Prút držím špičkou nahor a v ľavej ruke ľahko zvieram medzi prstami vlasec. Nástraha dosiahla dno. Prúd sa oprie do vlasca a čerešňa sa pohne pomaly dopredu. Vlasec nepovoľujem, len ho držím. Keď sa nástraha na dne zastaví, nechám ju chvíľu v pokoji. Potom jemne dvihnem špičku prútu, uvoľním ju a nástraha zas putuje ďalej. Ide to pekne. Dno je čisté, bez prekážok.

Čerešnička opisuje oblúk a prúd ju pomaly tlačí k môjmu brehu. Približne v polovici toku jasne cítim, že nástrahu niečo prudko chytilo. Cítim to ako v prstoch v ktorých držím vlasec, tak v ruke, ktorou držím prút. Navyše vidím, ako sa jemná špička prútu prihla. Ruka vyrazí k rýchlemu zaseknutiu absolútne reflexívne a podarilo sa! Na konci vlasca sa pohne ťažké rybie telo. Ryba vyráža proti prúdu do hlbších miest, kde hľadá záchranu. Ľahký prútik sa poriadne ohne a vlasec reže vodu.

Navijak cvrká veselú pesničku o tom, že sa dielo podarilo. Vyhrané však ešte ani zďaleka nie je. Táto ryba je skúsená. Keď zistila, že si únikom do hĺbky nepomôže, úskočne vymetá plytčinu pri protiľahlom brehu. Potom mení taktiku a skúša to pri mojom brehu. To je nebezpečné, pretože tento breh je spevnený sypaným kameňom. Je tu množstvo dier a štrbín, v ktorých sa zachytili vetvy a palice. Vlasec by na nich mohol ľahko uviaznuť. Keby som nemohol povoliť, ryba by ho mohla odtrhnúť. No nakoniec všetko dobre dopadlo a statočného bojovníka víta mäkká náruč rozprestretého podberáku.

Behom pomerne krátkej chvíle chytám niekoľko pekných rýb v miestach, kde zostávali moje nástrahy nastražené bez pohybu na dne bez povšimnutia. Nemohol som sa toho bezprostredného lovu nabažiť. V tejto technike sa mieša stará dobrá praktika s moderným prútom a dohromady je to neuveriteľne účinné…

Sú dni, kedy ryby berú bez zaváhania nástrahy ležiace na dne a niekedy potrebujú trošku podráždiť. Mám takúto skúsenosť hlavne s mrenami.

V pomerne plytkom prúde, nie hlbšom než trištvrte metra, stávajú mreny. Za slnečného počasia ich môžem sledovať a dobre viem, že keď len tak postávajú, je ťažké niektorú z nich chytiť. Nereagujú na nič a už vôbec nie na pokojne ležiace nástrahy, aj keby boli v ich tesnej blízkosti. Ale ja som prišiel na to, ako na ne! Stojím po kolená vo vode kúsok nad húfom mrien a na krku mám vrecko plné kostniakov. V ruke malý prak s košíčkom. Sledujem, ako ich prúd nesie dolu a ako sa pomaly potápajú. Keď dosiahnu dno, zostanú ležať, ale občas ich prúd zase dvihne a posunie o kúsok ďalej. Mreny sú nevšímavé, avšak keď trvalý „dážď“ potravy pokračuje, naraz sa celý húf dvihne a začnú sa kŕmiť. A to je moja chvíľa.

Napichnem na háčik poriadny chumáč lariev a rovnako ako s čerešňou nahodím do prúdu. Nechám prúd, aby sa s nástrahou pohrával a zanášal ju dole. To, čo potom príde, je poriadna rana spojená s brutálnym zalomcovaním. Razantnosť tohto záberu ma celkom prekvapuje. Už som tu chytil mnoho mrien, avšak tak silný záber som doposiaľ nezaznamenal. Väčšina rýb má okolo 50 centimetrov. Sú to bojovné ryby, ale aj keď občas zaberie nejaká väčšia, záber sa prakticky nelíši. Mrena sa ponáhľa k protiľahlému brehu, ale rýchlo ju otáčam a vediem ju k sebe. Vyráža ku krátkym únikom do strán a to je divné. Toto mreny nerobia. Obvykle silno tiahnu a tie najväčšie jednoducho držia pri dne ako pribité a pohybujú sa len na malom priestore. Vediem rybu bližšie k podberáku a už vidím, že toto nie je mrena, ale poriadny jalec hlavatý. Jalca pustím a rýchlo strelím na lovisko dva košíčky kostniakov. Na ďalšie nahodenie už je to mrena…

Na tomto mieste som to skúšal mnohokrát aj s plavákom, ale to proste nie je ono. Malá hĺbka a silnejší prúd nie sú lovu s plavákom príliš naklonené. Aby som mohol rýchlosť nástrahy trochu korigovať, musím použiť väčší a silnejšie zaťažený plavák. Keď ho brzdím viac, čo mreny potrebujú, brázdi vodu a to rybám vadí. Keď nechám nástrahu ležať na dne, je to oveľa prirodzenejšie, menej priehľadné a záberov je podstatne viac. Tiež je celá vec nepomerne ľahšia. Týmto spôsobom sa dajú chytiť mnohé ryby a použiť všelijaké nástrahy, najlepšie živočíšneho pôvodu. Vynikajúce sú už zmieňované čerešne a višne. Skvelé sú kostniaky a červíky. Také dážďovky, ich polovica alebo strapec hnojákov dokážu poblázniť všelijaké ryby. Rád chytám aj na kúsky rybieho mäsa alebo celé maličké mŕtve ryby. Táto nástraha je vynikajúca hlavne v čistej vode na jeseň. Prináša nielen krásne jalce hlavaté, ale aj mreny a zubáče. Často sa stáva to, že sa ryba nástrahy len ľahko dotkne. Keď bude prút vo vidličke, neurobíte nič alebo to možno ani nezaregistrujete. Keď cítim dotyk v prstoch, skloním špičku prútu dole, aby som povolil napätie vo vlasci. Potom sa prúd do nástrahy zas oprie, pohne s ňou a v tom prípade obvykle príde záber. Ryba si nechce nechať sústo uniknúť. Je to jednoduché, zábavné aj akčné. Nemusíte sedieť na mieste a môžete na rieke preskúmať mnoho zaujímavých miest, ktoré môžu priniesť mnoho zaujímavých úlovkov.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

“Opačník”

“Opačník”


Čo keď nástraha nemôže za to, že nefunguje?


So živými nástrahami to býva občas dosť zložité. Možno sa už aj vám stalo, že z neznámych dôvodov prestali fungovať, hoci až dovtedy na ne brali ryby vcelku bez problémov. Zisťovali sme prečo.

Opýtal som sa kamaráta, na čo mu berú ryby a dal som na háčik to isté. Mne však nebrali. A to sme sedeli len pár metrov od seba. V rybačke pomerne dosť bežný jav, ktorý si veľa rybárov nedokáže vysvetliť. Ide však o veľmi jednoduchú vec a tou je zlá prezentácia nástrah. A pomerne často práve tých živých. Obyčajným červíkom začínajúc a klasickým kostniakom končiac. Sadli sme si teda k vode a skúšali rybám ponúkať „živú“ nástrahu rôznym spôsobom. Tu sú naše výsledky.

Tradičný hnoják alebo rosák či dendrobéna nemusí byť umučený na smrť niekoľkými vpichmi a pripútaný k háčiku ako pilot bez možnosti pohybu tak, ako to znázorňuje obrázok č. 1. To ste sa už vopred obrali nielen o záujem rýb, ale aj o prípadný záber. Prezentácia tejto rybacej lahôdky by mala visieť na háčiku skôr spôsobom, ktorý ukazuje náš druhý obrázok č. 2. Vtedy je šanca nielen rybu prilákať jeho pohybom, ale ju aj chytiť. Ak máte pocit, že vám nástraha z háčika utečie, mýlite sa. Pohybové schopnosti červa majú totiž tiež svoje hranice. Navyše pod vodnou hladinou na to veľa času ani nemá.

Mimoriadne zaujímavý bol aj pokus s kostným červom. Na obrázku č. 3. je v pozícii, ktorá mu takmer nedovolí hýbať sa. A keď aj, zvyčajne sa môže len krútiť na jednom mieste, čo rybu až tak nezláka. Oveľa zaujímavejší pohyb vyvinie táto potvorka, keď je zachytená len na kraji tenšej časti tela. Ak použijete pri love dostatočne ľahký háčik, dokáže sa po dne dokonca celkom dobre pohybovať. No a to už je pre ryby skutočne veľmi neodolateľné lákadlo. Správnu prezentáciu ukazuje obrázok č. 4. Na videu, ktoré je súčasťou tohto článku, môžete navyše veľmi dobre vidieť, ako sa kostný červ dokáže s ľahkým háčikom aj pohybovať.

Možno sú to všetko len maličkosti a vám ryby berú na akokoľvek prezentované živé nástrahy. Keď však príde čas, že prestanú, možno vám naše rady prídu vhod. Veľa úspechov pri love všetkých druhov rýb, nielen tých kapitálnych.


redakcia RRR


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Chuťovky

Chuťovky


Existujú dobroty, ktoré ryby nikdy neodmietnu?


Dobré vnadenie môže byť naozaj dobré iba vtedy, ak obsahuje také lákadlá, chuťové a pachové stimulátory, ktoré ryby nedokážu odmietnuť za žiadnych okolností. Existujú naozaj takéto rybacie dobroty, alebo si to my rybári iba namýšľame?

Zmes, ktorú sme nafotili je asi top pochúťka pre akýkoľvek druh rýb. V hline je kombinácia viditeľných zložiek pozostávajúcich zo živých hnojových červov, lariev patentky, kostniakov a neviditeľných častíc v podobe aróm a lepidla, ktoré dodáva jednotlivým guliam potrebnú kompaktnosť, aby aj na dne držali čo najdlhšie pohromade na jednom mieste. Ak tento takmer dokonalý substrát dostanete na vhodné miesto na dne, môžete si byť takmer celkom istí, že príchod prvých rýb na lovné miesto je otázka veľmi krátkeho času.

Nie je to však klasické vnadenie na aké sme zvyknutí z bežného rybolovu my amatéri. Ide skôr o vyšší level pretekárov. Do vody sa síce dostáva na prvý pohľad veľký objem vnadenia, ale je to len klam. Výdatnosť potravy nie je ani päť percent z celkového množstva toho, čo sa na dno k rybám dostane. Hlina vodu zakalí, nepriehľadný mrak ryby zaujme a živá potrava striedmo nasýti drobnými čiastočkami veľké množstvo záujemcov. Apetít rýb okamžite stúpne a čokoľvek nové sa v ich blízkosti objaví, stáva sa ich korisťou okamžite a takmer bez rozmyslu. Hovorí sa tomu, že ryby berú na náhod.

Ak si chcete udržať lovné miesto rovnako aktívne dostatočne dlhý čas, nesmiete zabudnúť prikrmovať. Nič viac a nič menej, len takto zostavené hlinené gule sa môžu dostať do vody, okrem vašich nástrah. Ako často a ako veľa je na skúsenostiach rybára. Určite to nie je lacná záležitosť, ale funguje takmer stopercentne. Ak by ste to chceli vyskúšať, ponúkame vám recept aj s cenovou kalkuláciou.

Profi vnadenie s hlinou:

6 kg kalivej hliny (6 €), ½ l patentka (8 €), 3 dcl lariev múch (kostniakov) „zlatá kukla“ (3 €), 3 dcl dendrobén (8 €), 1 kávová lyžička sladidla (1 €), 300 g lepidla na hlinu (3 €), spolu 29 €.

Postup prípravy:

Hlinu prevzdušníme preosiatím cez sito, pridáme sladidlo, mierne navlhčíme a celú zmes dobre premiešame. Do takto pripravenej hliny roztrúsime patentku a zmes opäť veľmi zľahka poprehadzujeme v rukách. Pridáme zlaté kukly kostniakov a nastrihané dendrobény, ktoré sme predtým prepláchli vodou a scedili. Všetko dôkladne, ale zároveň opatrne premiešame. Lepidlo pridávame až tesne pred tým, ako začneme robiť gule. Zmes vytvarovanú do gúľ necháme postáť minimálne dvadsať minút a až potom vnadíme.


redakcia RRR


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder XI.

Extrémny feeder XI.


Feeder a rybie mäso


Feeder je klasické náčinie pre lov kaprovitých rýb. Pleskáče, plotice, podustvy, nosále, ale aj kapry a bojovné mreny s týmto náčiním lovíme dnes a denne bez mihnutia oka. Ale čas od času sa stane, že napríklad pri priťahovaní koncovej zostavy k sebe, zaútočia na krmítko alebo nástrahu aj iné, dravé ryby. Mnohokrát sa mi stalo, že som zasekol malú šťuku alebo zubáča, keď som k sebe priťahoval väčšiu dážďovku pri love mrien a ani nepočítam koľkokrát sa mi do zaseknutej plotice zahryzla poriadna šťuka. Samozrejme, že som tieto ryby nezdolal. Niekedy sa šťuka nechala pritiahnuť až pod nohy a keď poznala svoj omyl, rybku pustila. Párkrát mi rybku odtrhla aj s náväzcom.

Vždy mi potom napadla kacírska myšlienka, aby som rýchlo vybavil inú rybku trojháčikom a nahodil znova. Ale to je hlúposť. Vlasec, s ktorým chytám drobnejšie ryby, nie je nič na šťuky a ľahký feeder tiež nie je práve ideálny prút na tieto dravce. Avšak stále viac a viac som sa začal zaoberať myšlienkou, že nahodím mŕtvu rybku na zubáča. Mám silné prúty, s ktorými chytám veľké kapry a tiež bojovné mreny. Bez problémov znesú zubáča, ktorý príliš nebojuje a určite to bude zaujímavý lov hlavne na tečúcich vodách, kde môžu na mŕtvu rybku zabrať aj iné ryby, než je zubáč. Malú mŕtvu rybku zoberie aj mrena, jalec hlavatý, ostriež a sú tu aj ďalšie možnosti.

Od myšlienky nemám ďaleko k činom a jedného dňa, keď bol u nás feeder v podstate v plienkach, stojím pri malej riečke, aby som s plavákom chytil pár drobných rybiek na podvečerný lov zubáčov, tentokrát s feedrom. Behom chvíľky mám v kýbliku niekoľko drobných beličiek a plotičiek. Tieto strieborné rybky budú na zubáče ideálnou nástrahou. Majú tak 5 až 7 cm, čo je pre miestne zubáče sústo práve tak akurát. Ale ešte zostáva vyriešiť pár vecí. Mám použiť väčší jednoháčik, alebo radšej trojháčik, alebo použiť dva malé trojháčiky ako chňapací systém? Zasekávať budem, akonáhle sa pohne špička. Tu nemôžem nechať dravcovi rybku dlhšie, pretože by rýchlo odhalil moju pascu. A ešte je tu dilema. Čo keď vezme rybku šťuka? Popravde povedané, na tejto vode ich veľa nie je, ale stať sa to môže. Nakoniec som to vyriešil šalamúnsky. Jeden prút vybavím väčším obyčajným háčikom a použijem náväzec zo silnejšieho fluorocarbonu. Na druhý prút dám dva menšie trojháčiky, ktorým pre istotu zamačknem protihroty a pripevním ich k tenkej pletenej šnúre, ktorá má kovové vlákna, takže je proti odhryznutiu šťukou odolná. Uvidíme, čo sa osvedčí viac, ale hlavne som zvedavý, či budem mať nejaký záber a ako to feeder zvládne.  

Mal som šťastie začiatočníka a než sa zotmelo, mám štyri zábery. Z toho sú dva pekné zubáče okolo šesťdesiatich centimetrov, menší ostriež a jalec hlavatý, čo boli výsledky viac než povzbudivé. Ani jedna ryba mi nespadla a oba zubáče zabrali na rybku s jednoduchým háčikom. Na to, aby som robil nejaké závery, bolo, samozrejme, skoro, ale pamätám si, že ma veľmi prekvapilo, ako jemne zubáče brali. Ostriež a jalec do toho proste treskli a nebolo pochýb, že ide o záber. Zubáče brali veľmi jemne. Priamo sa s nástrahou babrali. Bolo to, ako keď berie nerozhodná plotica. Ľahké zachvenie špičky, maličké šklbnutie, chvíľu pokoj a až potom sa špička veľmi pomaly a neochotne ohla. Bolo to doslova len o pár centimetrov, ale dosť výrazne nato, aby som skúsil zaseknúť. Podarilo sa a všetky ryby boli zaseknuté pekne na kraji papule, takže aj keby šlo o podmierečné kusy, dali by sa bez problémov a poškodenia pustiť. Prúty s akciou silnejšieho média zvládli ryby bez akéhokoľvek zaváhania. Ako kmeňový vlasec som použil dobrú dvadsaťtrojku. Tento priemer používam dodnes.

Od tej doby sa mnohé zmenilo, ale lov s mŕtvou rybkou alebo časťami rybky s feedrom zostal aspoň u mňa v podstate rovnaký. Skúšal som rôzne možnosti, volil rybky väčšie, menšie, skúšal aj polovice, filety, laboroval s trojháčikmi aj veľkosťami jednoduchých háčikov a časom sa všetko ustálilo na niečom, čo mi funguje.  

Je to väčší obyčajný háčik na náväzci dlhom asi päťdesiat centimetrov a jednoduchá priebežná zostava. Nepoužívam lanko, ale tridsiatku fluorocarbon. Feeder má oproti klasickej položenej obrovskú výhodu v jednoduchosti a citlivosti predovšetkým na tečúcich vodách a svojím spôsobom chráni ryby pred tým, aby prehltli nástrahu hlboko. Za tie roky, čo takto chytám, by som mohol spočítať prípady, kedy bol zubáč zaseknutý hlbšie, na prstoch jednej ruky. A ani tak nevznikla žiadna škoda, pretože jednoháčik rybu príliš neporaní. Pokiaľ dôjde k zraneniu, nie je to ani tak tým, že je háčik zaseknutý hlbšie, ako nešetrnosťou a necitlivosťou rybárov.

Lov zubáčov feedrom sa dá prevádzkovať od konca hájenia zubáča až do konca roku a vždy je nádej na úspech. Výhodou je, že sa dá loviť aj v dosť ťažných a vírivých vodách veľmi citlivo, čo sa pri klasickej položenej s nejakým signalizátorom medzi očkami prútu alebo pred špičkou v takýchto podmienkach dosť dobre nedá. Iba napnutý vlasec a citlivá špička vám presne povedia, či sa o nástrahu zaujíma nejaká ryba, alebo nie. Pri love používam dva prúty a, samozrejme, vyhľadávam miesta, kde sa dá výskyt zubáča predpokladať. Cez deň sú to hlbšie a členité miesta, skoro ráno a v podvečer potom miesta plytšie, kde sú drobné rybky. Jeden prút vždy nahodím len kúsok od brehu a druhý do stredu rieky. Ale vždy, samozrejme, záleží veľmi na utváraní dna, prípadných prekážkach v podobe spadnutých stromov, rôznych vodných stavbách a podobne.  

O zubáčoch sa hovorí, že sú to nočné ryby. Mňa intenzívny lov feedrom presvedčil skôr o tom, že sú to ryby, ktoré lovia aj v noci. Zubáč nie je vyložene nočná ryba ako napríklad úhor. Musím povedať, že mám väčšinu zubáčov chytených v dopoludňajších hodinách a do zotmenia. Neskôr za tmy už je záberov len minimum a v podstate nemá cenu tráviť noci pri prúte nahodenom na zubáča s mŕtvou rybkou, pokiaľ vás to ničnerobenie a sledovanie osvetlených špičiek vyložene nebaví. Mňa teda nie, obzvlášť, keď viem, že si pekného zubáča môžem chytiť aj cez deň.

Pri tomto love sa dá dlho vysedávať na jednom mieste, ale môžete to skúsiť aj inak. Pokiaľ je revír členitý a ponúka viac zaujímavých miest, pričom nemusíte ďaleko prechádzať, je dobré chytať len s jedným prútom, keď to zvládnete, tak pokojne aj s dvoma a striedať miesta. Ja rád chytám napríklad medzi splavmi, ktoré ponúkajú mnoho zaujímavých miest a vôbec nie je zlé nahodiť si súčasne na dve rôzne miesta. Bohužiaľ, stav zubáčov na našich tokoch nie je nijako zvlášť utešený. Nemôžem sa sťažovať, že by som chytal zubáčov málo, ale ich veľkosť ma nijako neuspokojuje. Na druhú stranu musím povedať, že to všetko mi bohato vynahradia iné ryby, ktoré na malé rybky alebo ich časti chytím. Sú to predovšetkým krásne jalce hlavaté, na ktoré sa zameriavam hlavne neskôr na jeseň, kedy už sú tieto ryby veľmi podozrievavé ku všetkým vláčeným nástrahám. Na rozdiel od zubáčov berú jalce dosť neurvalo, ale tiež nie vždy. Skutočne veľké kusy niekedy berú jemne ako slečinky. Majú svoje skúsenosti. Na niektorých vodách chytám celkom dosť ostriežov, ale je rovnaký problém ako so zubáčmi – sú malé. Ale v čistej jesennej rieke ich farby skutočne priamo svietia. Sú to krásne ryby a predovšetkým veľkí hltavci. Ostrieže sa s nástrahou nikdy príliš nehrajú.

Na záver pridám ešte jeden trik. Niekedy sú ryby k pokojne ležiacej nástrahe nevšímavé, ale stačí, keď s ňou trochu pohnete a príde záber. Na niektorých vodách lovím tak, že nahodím k brehu oproti a potom nástrahu každú chvíľu potiahne a prakticky ju tak veľmi vediem k sebe. Na dne ju nechávam ležať tak maximálne desať minút. Je to veľmi účinná technika a jej pomocou sa dá veľmi efektívne preloviť celá rieka a prináša veľmi dobré výsledky.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder X

Extrémny feeder X


Mnoho rybárov sa pleskáčom vyhýba a nemajú ich radi, pretože ich obťažujú pri love kaprov. Iní by proti pleskáčom v podstate nič nemali, keby na ich vodách dorastali do väčších veľkostí. Je totiž mnoho vôd, kde sa pleskáč vyskytuje iba v zakrpatenej forme a neprináša tak žiadny rybársky zážitok. Zostávajú po nich len slizké stopy na podberáku a oblečení. Sú ale vody, kde dorastá pleskáč do zaujímavých veľkostí a je cenenou rybou, ktorá je v podberáku vítaná, aj keď si ju rybári domov neodnesú. Veď čo môžete mať proti takému dvojkilovému pleskáčovi? Je to krásna ryba. Napriek tomu sa stretávam s tým, ako rybári nadávajú, keď im takýto pleskáč zaberie na vyvezené boilies. Lenže pleskáč do vody patrí a s tým sa človek musí zmieriť a k rybačke tiež patrí to, že pokiaľ chytám ryby, potom sa chovám úctivo k všetkým a nie len k niektorým, čo sa, bohužiaľ, nestáva.

O veľkých pleskáčoch sa hovorí, že sú to veľmi opatrné ryby a že nie je ľahké ich chytiť. Ja by som toto tvrdenie trošku poopravil s tým, že sa to týka tých skutočne veľkých a trofejných pleskáčov, pretože na niektorých vodách sa dajú aj veľké pleskáče nachytať celkom ľahko, keďže tam proste sú. Avšak uloviť medzi nimi tie najväčšie, to už jednoduché nie je a to platí úplne rovnako aj pri všetkých ostatných rybách. S pleskáčmi je to iné revír od revíru a tí najväčší z najväčších sa vždy budú loviť ťažko. Na vodách, kde sú mraky pleskáčov veľkosti okolo tridsiatich centimetrov, sa k polmetrovému dostanete len ťažko a tam, kde je pleskáč medzi päťdesiatimi a šesťdesiatimi centimetrami celkom bežnou rybou, musíte o každého o desať centimetrov dlhšieho jedinca ťažko bojovať.

Je to tým, že by boli tieto ryby extrémne opatrné? Ja si to nemyslím, pretože sa čas od času uloví aj na hrubé náčinie. Skôr je to tak, že takých veľkých rýb je jednoducho málo a musíte mať hlavne šťastie, aby takáto ryba zabrala práve vám…

Jeden môj kamarát je nadšenec pre lov pleskáčov. Pleskáče sú proste jeho vášeň. Mohol by o nich hovoriť celé hodiny, pozná všetky revíry, kde sú veľké pleskáče a jazdí za nimi kilometre a kilometre často v úmorných teplách, dažďoch aj zime. Môže sa pochváliť niekoľkými krásnymi rybami. Dáva do toho proste všetko a len málokto toho vie o tejto rybe toľko, čo on. Zastávame rovnaký názor v tom, že pleskáč nie je extrémne opatrný, ale že ich je málo, čo sa mu opäť nedávno potvrdilo.

Bol na vode, kde sú mraky pekných pleskáčov, ale on sa snaží o tie najväčšie z najväčších. Vybral si vhodné miesto, nakŕmil a chytal. Pleskáče boli pri chuti a každú chvíľu mal nejakého krásavca v podberáku. Zdalo sa, že je len otázkou času, kedy čo cinkne a na brehu sa objaví jedna z mimoriadnych rýb. Tak ako iní bivakujú pri love kaprov, on robí to isté s pleskáčmi. Dva dni a dve noci už chytá svoje pleskáče, ale nie a nie sa prehupnúť cez šesťdesiat centimetrov. Neviem, čo by iní rybári za takéto pleskáče dali, ale pre neho sú to celkom bežné ryby. Deň tretí sa kúsok od neho usadí rybár. Počína si dosť neohrabane a kamarát sa ihneď dozvie, že je to vlastne začiatočník, ktorý kedysi dávno ryby chytal a teraz sa k tomu po mnohých rokoch vracia. Ten človek mal problém aj s tak obyčajnou vecou, ako je uviazanie háčika. 

No a tento rybár proste na jeden háčik napichol nejakého červíka, nahodil s ťažkosťami kúsok od brehu, medzi očká prútu zavesil policajta a pripravoval si druhý prút. Kamarát sa len usmieval. S jeho perfektnou feedrovou výbavou hádzal svoje krmítka skoro sto metrov ďaleko, pretože najlepšie ryby dostával práve tam. Na chvíľu prestal sledovať svoje prúty, pozoroval rybára a vidí, ako sa jeho policajt prilepil k prútu. Volá teda naňho, že tam má rybu. Ten než sa otočí, pochopí a zasekne, tak to chvíľu trvá, no ryba na háčiku je. Vyzerá to na celkom pekného kapra. Teda aspoň spočiatku. Naraz ale ryba úplne ochabne a nechá sa pasívne vliecť k brehu. Kamarát je zvedavý, čože to má a vstane, aby lepšie videl. Keď sa ryba objaví pri brehu, neverí svojim očiam. Kolega zasekol pleskáča, ktorý má iste tak 75 centimetrov. Zabral na dážďovku nastraženú na veľkom háčiku uviazanom snáď na tridsaťpäťke vlasci. Čo na to povedať? Snáď len to, že cesty božie sú skutočne nevyspytateľné…

Chytáme pleskáče na vodách stojatých, ale hlavne na riekach. Tam aspoň trochu bojujú. Ale o to úplne nejde. Skôr je to výzva a tie mám ja rád. Za najlepšie náčinie k lovu pleskáčov na riekach považujem feedrový prút. Toto náčinie mi poskytne to, čo pleskáče vyžadujú. Môžem nahadzovať väčšie krmítka, ktoré dopravia na dno dosť návnady, ktorá pleskáče zaujíma a dovoľuje mi vďaka svojim citlivým špičkám loviť citlivo a jemne. 

Tak ako u iných rýb aj u pleskáčov platí, že je potrebné nájsť vhodné loviská. Mnoho rybárov robí chybu v tom, že hľadajú pleskáče v tých najhlbších a najpokojnejších úsekoch rieky. Oni tam síce bývajú, ale len v určitých obdobiach roku, najčastejšie neskoro na jeseň a v zime. Inak sa po väčšinu roka zdržuje skôr v hlbších ťahoch. Ťažko vysvetliť, ako rýchlo tam voda tiahne, ale snáď bude stačiť informácia, že sa tam nedá použiť krmítko ľahšie než 40 g. Ale pozor! Táto informácia sa nedá aplikovať na všetky rieky, ale len na tú konkrétnu rieku, o ktorej je reč. Na iných, menších alebo naopak väčších riekach to môže byť inak. V každom prípade sa mnohí čudujú, že lovím pleskáče v tak silných ťahoch, kde by ich nečakali. Lenže práve tam chytám tie najväčšie ryby, čo môže vyzerať trochu zvláštne a je to máličko v rozpore s tým, čo sa o pleskáčoch hovorí, pretože veľmi rozšírená, ale dosť mylná informácia je tá, že sú to milovníci hlbokých a pokojných vôd. Nie je to tak. Často ich chytám v tak silných prúdoch, kde sú aj mreny.

Lov pleskáčov v hlbších prúdoch vyžaduje ťažké krmítko a veľa kvalitnej návnady. Určite nestačí len zmes vlhčená vodou. Musí obsahovať dostatok kostniakov, kukly a sekané hnojáky. Niekto pridáva tiež anglické vločky a ja rád dávam drvené kúsky chleba a drobné pelety. Návnada sa musí pridávať vo väčších dávkach a pravidelne. Pokiaľ pleskáče nemajú na mieste dosť kŕmenia, odplávajú inde. Takže veľké a ťažké krmítko je nutnosť. Už som zmienil, že aj veľký pleskáč zaberie na väčších háčik a silnejší vlasec, ale pokiaľ chcete dosiahnuť väčší počet záberov, je potrebné držať sa skôr jemných vlascov a malých háčikov. Pleskáče niekedy nasadia latku veľmi nízko a so silnejším vlascom záber proste neurobíte. Často chytám aj veľké pleskáče s náväzcami s priemerom do 0,12 mm a je obrovský rozdiel v počte záberov, keď zdvihnete priemer náväzca napríklad na 0,14 mm. Nebude ich ani polovica. Samozrejme, sú dni, kedy pleskáčom nevadí ani šestnástka, avšak držať sa jemnej zostavy nie je zlé. Samozrejme, je potom nutné zdolávať ryby opatrne, pretože veľké pleskáče sa dokážu prudkým šklbnutím zbaviť slabého náväzca raz-dva a ťažké krmítko im v tom veľmi pomáha.

Avašk aj my si môžeme trochu pomôcť a ochrániť svoj náväzec pred nechceným pretrhnutím jednoducho tým, že medzi náväzec a kmeňový vlasec vložíme pri klasickej priebežnej koncovej zostave kúsok feedrovej gumy. Stačí 7-10 cm. Tento kúsok účinne zabráni trhaniu slabších náväzcov. Ani veľké pleskáče nie sú žiadni bojovníci, ale ich vyššia hmotnosť im umožňuje aspoň krátkodobo vzdorovať a hlavne spočiatku silne trhajú hlavou, takže sa im podarí tenký náväzec pretrhnúť. Niekedy tiež hľadajú záchranu v ešte silnejšom prúde a ich vysoké telo kladie veľký odpor. Pri zdolávaní pleskáčov v silne prúdiacej vode so slabšími náväzcami, ale nielen pleskáčov, si musíme uvedomiť, že silou nič nezmôžeme. Môžeme mať síce silný prút aj kmeňový vlasec, ale všetko to leží len a len na náväzci. Keď nevydrží ten, je všetko stratené a niekedy sa potom nedozviete, či práve ten pleskáč, ktorého ste odtrhli nebol tým trofejným, či priamo životným. V Čechách sú najlepšími loviskami veľkých pleskáčov Labe, Morava, Dyje, dolný tok Svratky a Mušovské jazerá. Na Slovensku bezpochyby Dunaj a Malý Dunaj. Keď sa ocitnete pri týchto riekach, rýchlo pochopíte, že to bez ťažkého krmítka plného návnady veľmi nepôjde.

S nástrahami si hlavu príliš lámať nemusíte. Drvivá väčšina pleskáčov sa uloví na kostniaky, kombináciu kukiel s červami, tiež na chumáč hnojáčikov, ktoré sú v tečúcej vode skutočne dobrou nástrahou, ale zabrať môžu aj na zrnko kukurice alebo menšiu peletu. Pri love pleskáčov síce len málokedy chytám na dva prúty, ale na vodách, kde to má zmysel, vždy skúšam na každom prúte inú nástrahu. Rybári obvykle chytajú pleskáče skôr na menšie sústa, na ktoré budú brať hlavne menšie kusy. Pokojne nastražte 5-7 kostniakov namiesto obvyklých troch a uvidíte, že aj pleskáče budú aspoň občas väčšie…


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Syrové ryby

Syrové ryby


Zistili sme, že syr chytá vynikajúco aj v stojatých vodách


Syrové vnadiace zmesi používajú rybári najmä v tečúcich vodách. Vnadiaca zmes s typickou arómou a chuťou je určená pre mreny, nosále a podustvy. Práve tieto ryby reagujú na syr asi najlepšie a s obľubou ho vyhľadávajú a to i napriek tomu, že syr sa bežne vo vodách nevyskytuje. Zaujímalo nás, prečo je to tak a ako by reagovali na túto príchuť v stojatých vodách ostatné „nesyrové“ ryby. Aby sme sa v problematike lepšie zorientovali, treba ešte spomenúť, čo to ten syr vlastne je.

Výroba syrov je považovaná za najnáročnejšiu mliekarenskú technológiu. Je to vlastne koncentrát mlieka. Na 1 kg syra je potrebných asi 7–12 kg mlieka. Podstatná časť vyrobeného mlieka u nás a vo svete sa spracováva práve na syry a tých je celkovo niekoľko stoviek druhov. Prevažná časť syrov sa vyrába z kravského mlieka. V podstate sa všetky syry delia na prírodné (to sú bežné neupravované syry) a na syry tavené, ktoré sa získavajú topením viacerých druhov syrov s ďalšími ochuteniami a taviacimi soľami.

Samotné mlieko je tekutina, ktorá je vylučovaná mliečnou žľazou všetkých cicavcov. Vlastné materské mlieko však nie je určené iba pre výživu mláďat, ale surové mlieko (kravské, ovčie, kozie, byvolie i ťavie) a zvlášť mliečne výrobky z týchto mliek už niekoľko tisícročí tvoria i hlavnú potravinovú zložku človeka. Z histórie sú známe dokumenty o získavaní a spracovávaní mlieka už dávno pred naším letopočtom a to z čias starej ríše Sumerov, Babylonu, starého Egypta a tiež i zo zmienok v Biblii.

Vlastné mlieko je dokonalý a najprirodzenejší nápoj a tiež surovinou pre výrobu širokého sortimentu mliečnych výrobkov. Obsahuje najhodnotnejšie živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný tuk a celý rad dôležitých minerálnych látok. Nachádza sa v ňom veľa esenciálnych aminokyselín, vitamínov, mliečny cukor a mnohé stopové prvky nevyhnutné pre výživu a vývoj ľudského organizmu, pre normálnu funkciu látkovej výmeny a ochranu zdravia človeka.

Z uvedeného je zrejmé, že syr, ako mliečny produkt a extrakt, vďaka svojmu zloženiu znamená aj pre živočíchy zdroj látok potrebných pre život. Výnimkou nebudú teda ani ryby. Aj podľa názoru viacerých skúsených lovcov láka ryby syr predovšetkým z týchto dôvodov. Práve obsah živočíšnych bielkovín a aminokyselín a ich ľahká dostupnosť  robí zo syrového krmiva pre ryby lákadlo číslo jeden. Málokto to však v našich vodách využíva. V prípade podustvy zohráva dôležitú úlohu aj slanosť týchto vnadiacich zmesí. Súvisí to pravdepodobne s ich historickým vývojom a pobytom v brakických (zmes sladkej a morskej vody) vodách, z ktorých sa k nám postupne dostali.

Rybám síce ponúkame rôzne vnadiace zmesi, ale to neznamená, že všetko, čo nahádžeme do vody aj zožerú. Kvalitné krmivá obsahujú niekoľko zložiek, od podstatných a dôležitých až po balastné látky, ktoré z nich vytvárajú iba väčšiu hmotu, nie kvalitu. V prípade syrových krmív sú často doplnkom ich obsahu aj mleté časti sušených živočíchov alebo ich schránok a, samozrejme, asi v žiadnom nechýba soľ. Niektoré druhy rýb si z nich potom dokážu iba vybrať to, čo im chutí, vonia, ale predovšetkým to, čo potrebuje ich organizmus. To ani my ľudia často nedokážeme a spapáme všetko, čo nám príde pod zub.

Prišli sme na to, že príchuť syra funguje aj v stojatých vodách a na trhu s klasickými kaprárskymi nástrahami, boilies, sa už objavila aj prvá guľa s touto príchuťou. Naše feedrové pokusy nás príjemne prekvapili. Aktivita rýb bola v prípade syrového vnadenia až neuveriteľne agresívna. Postupne, ako sme pokračovali vo vnadení, sa na naše lovné miesto nasťahovalo mimoriadne veľké množstvo rýb a niektoré zábery prichádzali len pár sekúnd po nahodení. Veľmi dobre je to vidieť na videu, ktoré sme k článku z tejto rybačky pridali. Stačilo nám stráviť pri vode jednu hodinu a zachytali sme si dosýtosti. Pre potvrdenie účinnosti syra sme to potom skúsili ešte na dvoch ďalších priehradách a priebeh lovu sa v ničom nelíšil.

No a čo povedať na záver? Syrové vnadenie a nástrahy sú pre nás rybárov určite ďalšou neprebádanou oblasťou a výzvou zároveň a určite sa oplatí to s nimi vyskúšať. Vďaka vám teda kravičky, ovečky a kozičky za to biele zlato.


redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder IX

Extrémny feeder IX


Náväzce krátke aj dlhé


Pri love feedrom a nielen pri ňom, ale aj pri love akoukoľvek technikou, sa skôr či neskôr začnú tvoriť nejaké celkom uznávané pravidlá. To je v poriadku a nie je to nič neobvyklé. Sú to proste veci, ktoré po väčšinu času fungujú a prinášajú obstojné výsledky. Problém je v tom, že mnoho rybárov berie tieto pravidlá ako dogmy a potom sa divia, že niečo nefunguje.

Viete ja vždy hovorím, že rybárčina nie je kuchárčina. Tu nemôžete nič brať ako recept, podľa ktorého sa dá variť. Je tu množstvo premenných, s ktorými musíte počítať a keď to nedokážete, alebo sa vám proste len nechce, výsledok sa nedostaví. Je to rovnaké, ako keby kuchár vymenil jednu ingredienciu za inú. Chuť proste bude iná. Keď kuchár vymení soľ za cukor, je to rovnaké, ako keď sa na rybách zmení slnečné počasie za zamračené. Výsledok kuchára – pravdepodobne sa to nebude dať jesť. Výsledok rybára – asi nič nechytí, pretože keď bude loviť ako obvykle, ryby tam možno nebudú. A preto hovorím, že akúkoľvek rybársku príručku je nutné brať s rezervou a ako primerané vodítko, nie ako dogmu a stále skúšať a skúšať, keď to nejde tak, ako by malo.

Vezmite si napríklad také obyčajné náväzce. Pri love feedrom ich používame bežne. Niekto si náväzec viaže až keď ho odtrhne, iný si pripravuje náväzce dopredu do špeciálneho puzdra. Je to fajn, lenže má to jeden háčik. Všetky náväzce sú rovnako dlhé. Pokiaľ by sme používali vždy a výhradne len tie zo zásobníku, čo sa bežne deje, nie je to dobrý počin. Sú totiž situácie, kedy je výhodnejší náväzec krátky, inokedy dokonca veľmi krátky a naopak niekedy sa hodí stredný, potom napríklad dlhý a sú situácie, kedy je výhodou náväzec skutočne veľmi dlhý.

Niekto môže oponovať tým, že loví stále na jednom mieste alebo miestach veľmi podobných, tak prečo niečo meniť? To pochopíte vo chvíli, keď nie sú ryby veľmi pri chuti a máte zábery, ktoré nedokážete zaseknúť alebo vám každá druhá ryba z háčika spadne. Dĺžka náväzca, ale aj jeho priemer potom môžu veľa zmeniť. Poďme sa teda pozrieť na náväzce trochu zblízka. Upozorňujem, že mám na mysli dĺžku náväzca pri klasickej priebežnej koncovej zostave, ktorá je pri love feedrom používaná najčastejšie.

Veľmi krátke náväzce

Za veľmi krátky náväzec považujem náväzec v dĺžke 5-15 cm. Obyčajne sa tak krátke náväzce používajú len pri love s kŕmitkom typu method feeder. Pri love klasikou, teda s normálnym košíčkom to vidíme iba vzácne, ale mňa vždy zaujímalo, či by to bolo možné a aký by to malo zmysel. Tak možné to, samozrejme, je. Má to však nejaké opodstatnenie? Aby som to zistil, musel som to vyskúšať a to nie len raz. Rýchlo som zistil, že sú dni, kedy je tento náväzec úspešnejší než ostatné. Ryby totiž niekedy zbierajú potravu takmer výlučne v tesnej blízkosti kŕmitka a nástraha ležiaca ďalej od neho ich absolútne nezaujíma alebo je o ňu len minimálny záujem. Náväzec v tejto dĺžke sa hodí iba pre lov na tvrdom dne bez sedimentov. V prípade, že sú na dne nejaké, ale nie príliš hlboké sedimenty, je dobré používať buď nástrahy neutrálne vyvážené alebo plávajúce. Bez problémov sa s ním dá loviť na stojatých vodách, ale svoje uplatnenie nachádza tiež na vodách pomaly tečúcich.

Krátke náväzce

Krátky náväzec je pre mňa ten, ktorý má dĺžku 15-30 cm. Táto dĺžka sa používa celkom hojne, obzvlášť, keď sa blíži k hornej hranici. Je dosť typická napríklad na lov kaprov a lov s nástrahami umiestnenými mimo háčik na vlasovom prívese. Používa sa na všetkých typoch vôd, vrátane tých so sedimentmi na dne. Ja pri love kaprov obyčajne nemám náväzec dlhší než 25 cm. Len pripomínam, že krátke náväzce s nástrahami umiestnenými mimo háčik sú účinnejšie pri použití ťažších kŕmitiek. Zriedka používam v takom prípade kŕmitka ľahšie než 40 gramov.

Stredne dlhé náväzce

Teraz sa už dostávame k takej feedrovej klasike a to sú náväzce v dĺžke 30-50 cm. Taký náväzec a normálny košík naplnený vlhčenou zmesou s červami, to je proste feeder, aký pozná a používa snáď každý rybár, ktorý má rád túto techniku. Chytať týmto spôsobom sa dá všade a môžete tak uloviť prakticky každú rybu, ktorá v našich vodách pláva. Keď prídete k nejakej vode, nemáte žiadny plán a chcete si proste len zachytať, voľte túto jednoduchú variantu. Len málokedy sklame a nudiť sa rozhodne nebudete. Samozrejme, to nie je bez výnimky, pretože, ako som už povedal, pri rybačke nie je nič stopercentné. Pokiaľ by som však mal vybrať niečo, čo považujem za klasiku, je to práve tento variant.

Dlhé náväzce

Za dlhý náväzec sa dá považovať všetko medzi 50-80 cm. Tak dlhé náväzce sa používajú takmer výhradne pri love na tečúcich vodách, kde vieme, že prúd odplavuje kŕmenie ďalej od kŕmitka a máme tak istotu, že nástraha stále leží v zakŕmenom páse. Keď som s feedrom začínal, veril som skôr stredne dlhým a krátkym náväzcom, pretože som si myslel, že zábery s dlhými náväzcami nebudú dosť čitateľné a tiež som sa obával toho, že budú niektoré ryby zaseknuté príliš hlboko. Dnes už z toho obavy nemám, dlhé náväzce používam a často mi preukážu veľmi dobrú službu vo chvíľach, kedy ryby stoja ďalej od kŕmitka a zbierajú len vyplavené omrvinky a červy. Takmer ma to núti povedať, že napríklad pri veľkých pleskáčoch často na tečúcich vodách platí, že čím dlhší náväzec, tým väčšie ryby. Niekedy ale skutočne dochádza k tomu, že sú ryby zaseknuté hlbšie. V takom prípade náväzec hneď skráťte. 

Veľmi dlhé náväzce

Náväzce 80 cm a dlhšie používam len výnimočne, ale občas na ne tiež dôjde. Mám pre ne dva spôsoby využitia. Samozrejme, tečúce vody a to ako pomalé, tak aj rýchle a používam ich výnimočne aj na vodách stojatých. Na pomaly tečúcich vodách a stojatých vodách sa hodia, keď ryby reagujú na pomaly klesajúce nástrahy. Občas sa stane, že ryby stoja v stĺpci alebo nad dnom a tam tiež chytajú potravu. To, čo nehybne leží na dne, ich príliš nezaujíma. Potom pomôže dlhý náväzec, na ktorom klesá nástraha pomalšie a ryby majú viac času ju zobrať. Občas preukáže takýto náväzec dobré služby v silných prúdoch, kedy ryby stoja ďalej od kŕmenia a tiež vtedy, keď reagujú lepšie na nástrahy, ktoré sa na dne občas pohnú. Prúd sa s nástrahami na dlhšom vlasci pohráva viac, než s tými, čo sú na krátkom náväzci „pribité“ na mieste. Na stojatej vode lovím v lete s náväzcami dlhými aj dva metre v kombinácii s plávajúcimi nástrahami, ktoré ponúkam kaprom a amurom v stĺpci a na plytších miestach aj na hladine. Nie je to pre feeder typické, ale účel svätí prostriedky. Pre mňa je dôležité, že ryby moje špičky ohýbajú. Ako to dosiahnem, to už je iná vec.

Niektoré z popísaných náväzcov sú, pravda, tak trochu extrém, ale ja toto slovo nemám v rybačke veľmi rád. To, čo sa vymyká bežnému štandardu, je proste len trochu iný spôsob, než sa používa bežne. Kedysi sme ani nepomysleli na to, že by sme umiestnili nástrahu mimo háčik a dnes? Dnes je to prakticky kaprová klasika a používam tento spôsob nastraženia bežne aj pri love feedrom. Klasika prináša úspech, ale nie len ona. Výdatne nám pomáha aj množstvo nových vecí. A okrem toho, že pomáhajú, tak rozširujú obzory a mňa navyše baví skúšať všelijaké bláznovstvá. Nie je vylúčené, že aj z nich bude niekedy absolútna klasika, keď sa osvedčia. Pre mňa je rybačka neustále objavovanie, aj keby to malo byť len o dĺžke náväzcov, pretože ani to nie je maličkosť.

Ono sa vlastne celé naše rybárčenie skladá z množstva maličkostí a keď všetko dokonale klapne, výsledok sa dostaví. Niekedy sa sám nemôžem hneď rozhodnúť, aký dlhý náväzec mám použiť, alebo ryby nereagujú tak, ako by som chcel. Potom je čas na zmenu. Niekedy je treba dĺžku zmeniť úplne radikálne, ale inokedy dokáže urobiť divy len pár centimetrov. Najväčším nepriateľom rybára loviaceho feedrom je pasivita. Keď to nejde, proste skúšajte. Je to rozhodne lepšie, než len sedieť na brehu a nariekať, že nič neberie, alebo že tu ryby nie sú.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder VII

Extrémny feeder VII


Letná veterná kaprárina


Keď sa povie „kaprárina“, asi nebude mnoho tých, čo si spoja toto slovo so slovom feeder. Lenže, či sa to niekomu páči alebo nie, čím ďalej tým viac milovníkov lovu feedrom sa zameriava na lov kaprov a to nielen kaprov v bežnej veľkosti, ale aj skutočne veľkých kusov, ktoré sú cieľom aj „skutočných“ kaprárov a snom mnohých ďalších rybárov. Kapor je proste kapor. Táto ryba sa stala symbolom našich rybárov, z ktorých niektorí jej podriaďujú úplne všetko a niekedy to zaváňa až fanatizmom. Nie je v našich vodách iná ryba, ktorá by sa lovila častejšie. 

Kapry sa najčastejšie lovia na položenú a lov feedrom nie je nič iné, než položená s tým rozdielom, že je tu iná signalizácia záberov. Aj keď sa nájde mnoho rybárov, ktorí budú tvrdiť, že sa feeder k lovu veľkých kaprov nehodí, dovolím si oponovať. V súčasnej dobe sú na trhu feedrové prúty, s ktorými sme schopní dopraviť svoje nástrahy až do vzdialenosti sto metrov a zdolať s nimi aj tie najväčšie kapry, ktoré v našich vodách žijú. A do toho ešte zveríte signalizáciu záberov elektronike alebo proste budete sami čakať, až sa špička pohne, nikomu nič nie je a kaprom je to jedno. Podľa môjho názoru je feeder pre lov kaprov pri kratších vychádzkach absolútne v poriadku a na tom, či to niekto nazýva kaprárinou alebo akokoľvek inak, vôbec nezáleží. Dôležitý je výsledok a potešenie z lovu. 

Letné dni sú najlepším obdobím pre lov kaprov ako na vodách stojatých, tak tečúcich. Teplejšia voda poháňa kaprí metabolizmus. Tie rýchlo trávia a stále vo dne aj v noci vyhľadávajú intenzívne potravu. Snáď len priveľké teplá spôsobujú nedostatok kyslíku vo vode a sú na obtiaž. Z tohto hľadiska sú na tom potom lepšie tečúce vody, kde prehriatie nehrozí.

Osobne mám radšej skôr menšie než veľké vody a často sa k lovu kaprov uchyľujem na malé tečúce vody, kde je množstvo prekážok. Je to tak trochu extrém a cením si tu aj také ryby, ktoré môžu byť na iných vodách možno len lepším priemerom. Lenže dostať napríklad len päťkilového kapra z podvodnej džungle plnej travín a popadaných vetví, to nie je len tak. Vyžaduje to silné náčinie a veľa trpezlivosti. Skôr ale chcem hovoriť o takom spôsobe lovu, ktorý praktikuje väčšina rybárov, ale stále sa im nejako nedarí dosiahnuť na väčšie kapry napriek tomu, že by boli veľmi radi.

Problém vidím v tom, že sa istým spôsobom nedokážu vymaniť zo svojho stereotypu, ktorý ich zviera mnoho rokov. Aj keď majú povedomie o tom, ako na väčšie kapry, stále sa nejako nemôžu prinútiť niektoré dôležité veci zmeniť. Mnoho rybárov vidí, že sa pomocou feedrového prútu dá nachytať skutočne veľa rýb, ale prút samotný nemá pri love kaprov na úspešnosť celej akcie príliš veľkých vplyv. Avšak musí byť dostatočne pevný, aby zvládal bezpečne aj veľké ryby. Pri love kaprov je zo všetkého najdôležitejší správny výber miesta, vnadenie a koncová montáž, ktorá sa od tej skutočne „kaprárskej“ pri love feedrom nijako nelíši.

Keď chcete skutočne loviť kapry a je jedno, pre aký prút sa rozhodnete, nestačí proste len prísť k vode a niekam nahodiť. Je pravda, že v teplých mesiacoch môžete naraziť na kapry skoro všade, ale môžu byť dni, keď sa kapry budú držať len niekde a na zvyšku vody prídete naprázdno. V lete je veľmi dôležité sledovať vietor a to z dvoch dôvodov. Silnejší vietor jednak prekysličuje vodu a to najviac v miestach, kde voda, respektíve vlny, narážajú na breh a tiež práve do tých miest odnáša potravu a víri tam dno, kde kapry potravu hľadajú. Je teda vhodné loviť v takýchto miestach, pretože šanca je tu pomerne väčšia než inde, obzvlášť keď je počasie stabilné a vietor nie je studený. Za takýchto podmienok sa kapry a to aj tí veľmi veľkí radi objavujú aj v tesnej blízkosti brehu, takže ani nie je treba ďaleko nahadzovať. Často chytíte pekné kapry pár metrov od brehu…

Už pár dní panujú poriadne teplá. Ani v noci si neodpočiniete a klimatizácia ide naplno. Akonáhle sa ráno vyšplhá slnko nad obzor, páli, pokiaľ nezapadne. Tí, ktorí majú dovolenku a venujú sa kúpaniu a opaľovaniu, sa nesťažujú. Naproti tomu rybárom sa takéto počasie príliš nepáči. Kapry jazdia v húfoch pod hladinou spoločne s amurmi a o potravu nejavia záujem. Na jazere sa vždy skoro ráno chytí pár kaprích dorastencov, nejaký väčší pleskáč a potom už sa to celý deň ani nehne. Pár šťastlivcov si ešte môže povodiť nejakú rybu po zotmení, ale s polnocou na tejto vode lov končí, takže tá najlepšia letná doba využitá nie je.

Tri týždne ani nespŕchlo a zem je smädná. Konečne sa jeden deň popoludní objavilo na obzore pár veľkých bielych mračien. Rýchle rastú do výšky a sú jasným prísľubom dažďa. Povedal by som, že vodu je už priam cítiť vo vzduchu a párkrát dokonca aj zahrmelo. Okolo tretej sa dvíha vietor. Mraky nám preleteli nad hlavou lenže bez jedinej kvapky a sú preč. Slnko aj naďalej páli, avšak vietor nepoľavuje. Naopak, silnie celkom výdatne a na jazere sa robia slušné vlny. Sedíme s kamarátom priamo proti vetru a je to celkom príjemné.

Vlny už majú biele čapičky, pri brehu sa kalí voda a vzniká akási pena ušľahaná vetrom. Nie je ľahké sledovať v týchto vlnách feedrové špičky, ale nijako nám to nevadí, pretože už sme aj tak nemali pár hodín žiadny záber. Pokojne si kecáme a strážime slnečníky, aby nám niekde neuleteli. Fúka sotva pol hodiny a takmer v rovnakú chvíľu máme s kamarátom obaja záber. Napriek tomu, že sledovať špičky nie je ľahké, toto sa jednoducho nedalo prehliadnuť. Špičky sa jednoducho ohli a prúty sa hrnú z vidličiek do vody. Zasahujeme v poslednej chvíli. Obaja sme úspešní a v podberáku končia dva krásne šupináče, oba okolo sedemdesiat centimetrov, čo sú na túto vodu celkom nadpriemerné ryby.

Vyzeralo to ako jedna veľká náhoda, lenže keď už každý z nás ťahá tretieho kapra a zábery prichádzajú len chvíľku po nahodení, to už náhoda nie je. Rybám sa v okysličenej vode evidentne uľavilo a začali hľadať potravu. To, čo pár dní zameškali, sa teraz snažili čo najrýchlejšie dohnať. Okrem kaprov sa ozvali aj pekné pleskáče a do večera sme sa v podstate nezastavili. Cez noc vietor poľavil a ráno bola hladina celkom pokojná. Keď však vyšlo slnko, začalo aj mierne pofukovať. Hneď sa ponáhľame na naše miesto a rozhodne to nebola chyba. Dostali sme skutočne pekné kapry a všetky ryby boli ulovené asi dvadsať metrov od brehu v hĺbke sotva jeden a pol metra. Na nedostatok záberov sa rozhodne nemôžeme sťažovať.

Avšak nie všetci rybári na tejto vode sú na tom rovnako. Väčšina z nich sedí v zátokách chránených pred vetrom. Sú tam stromy, príjemný tieň, ale voda sa tam ani nehne. Oproti nám len paberkujú a niektorí sa cez všetky možné fígle k záberu nedopracujú. Skúšajú kŕmiť málo aj veľa, skúšajú všelijaké nástrahy, koncové zostavy, lenže v tom to v túto chvíľu rozhodne nie je. Teraz úplne jednoznačne rozhodlo miesto a nesmiem zabudnúť ešte na jednu vec – nasledujúci deň bolo záberov síce veľa, ale mnoho z nich by ste ľahko prehliadli, také boli opatrné a jemné. Feedrové špičky sa pri zábere pohli a keď som včas nereagoval, kapor nástrahu pustil. Kamarát mal jeden kaprový prút nahodený stranou a spoliehal na elektronický signalizátor. Ten síce občas pípol, ale týmto spôsobom dostal len jedinú rybu. Na druhý prút, feeder, ktorý poctivo strážil, zasekol niekoľko krásnych rýb. V tomto prípade jednoznačne platilo to, že ste mohli ľahko vymeniť poctivé stráženie prútu za komfort, ale ten žiadny úspech neprinášal.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Bič verzus feeder

Bič verzus feeder


Séria redakčných testov novej, jemnej rybolovnej techniky pokračuje.


Testovali sme dva rýchle a pritom jemné spôsoby lovu. Plávanú na bič s tlmiacou gumou a klasický feeder. Vedeli sme, že obe techniky ponúkajú lovcom veľkú efektivitu chytania rýb v pomerne krátkom časovom úseku, ale zároveň nás zaujímalo aj to, ktorý z lovov je predsa len výkonnejší.

Klasický bič pozná asi každý. Náš bič bol vylepšený špeciálnou gumou, ktorej úlohou je v podstate nahradiť navijak a vlasec v ňom. V prípade záberu väčšej ryby sa guma podľa potreby vysúva zo špičky udice až do vzdialenosti dvadsať metrov a odoláva výpadom protivníka. Stačí prút držať v rukách a smerovať ho vždy proti ťahu ryby. Vyskúšali sme si to v praxi pri love kaprov a výborne to fungovalo. V porovnaní s chytaním na feeder mal bič niekoľkonásobne vyššiu účinnosť a v priebehu dvoch hodín sa nám podarilo uloviť viacero pleskáčov, troch lieňov a až pätnásť kaprov. Maximálna hmotnosť najväčších z nich sa blížila k hranici piatich kilogramov a určite to nie je najväčšia hmotnosť rýb, ktoré by dokázala táto nenápadná rybárska udička zvládnuť.

Keď sme porovnávali efektívnosť lovu feeder versus bič s gumou, nestíhali sme sa čudovať. Nebolo to len vplyvom začiatku sezóny a toho, že ryby sa ešte relatívne bezpečne zdržiavali v okolí brehov. Aj v strede sezóny sa nám ich darilo sťahovať bližšie k brehu a loviť pomerne bezpečne jemnou technikou biča. V určitých momentoch to bolo až desať ku jednej v neprospech jemnej feedrovej špičky a to už bolo povážlivé. Najmä ak si feeder vyžadoval veľmi presné vnadenie košíkom. Je síce pravda, že s navijakom v ruke sme mali väčší pocit istoty ak zabral väčší kapor, ale niekedy to nezvládol koncový systém, ktorý povolil v ten najnevhodnejší okamih. Bič bol v počte rýb jednoducho top.

Vyvrcholením bol náš ďalší pokus. Skrátili sme feeder na vzdialenosť dĺžky biča a vlasca, teda asi na desať metrov a pokúsili sa loviť blízko brehu. Feedrový prút bol na takúto vzdialenosť, vďaka hlučnému košíku dopadajúcemu počas nahadzovania na hladinu, len málo účinný. Urobili sme zmenu aj na biči s tlmiacou gumou a to tým, že sme odstránili plavák. Výsledok bol opäť prekvapujúci. Do vody dopadla len nástraha a miniatúrne, sotva gramové olovko. Záber bol viditeľný na vlasci, ktorý sa ponáral do vody. Zasekávať sme takmer nemuseli, stačilo zdvihnúť prút. Ryba sa na háčik chytila v momente potiahnutia gumy zo špičky udice a bolo ju potrebné už len zdolať. Z desiatich hodov sme vytiahli deväť rýb. Každá mala navyše háčik zapichnutý na kraji papuľky. Feedrová udica vytiahla za ten istý čas len dve ryby. Lov v blízkosti brehu tak opäť patril jemnejšej technike, pri ktorej nebol potrebný ani navijak.

Na lov z člna asi ani ideálnejšie náradie ako je bič s tlmiacou gumou neexistuje. Samozrejme, ak sa nechystáte loviť desať- a viac-kilogramové šupináče alebo dravce. Aj pri veľkých rybách je však možnosť použiť hrubšiu gumu a pevnejší vlasec. Mimoriadnym pomocníkom sa v tomto prípade stáva aj vaše plavidlo, ktoré môže svojou pohyblivosťou eliminovať výpady väčších rýb. Vďaka jemnej technike si dokážete vychutnať súboje aj s oveľa menšími rybami tak, ako keby bojovali na klasickom vybavení oveľa väčšie kusy. Feeder je na člne skôr obmedzením, najmä ak fúka vietor, alebo dobre nedrží kotva. Neustále pohybovanie sa navyše zamedzuje dobrej a včasnej identifikácii záberov.

Počkali sme aj na stred sezóny. Ryby sa z pobrežných oblastí stiahli za potravou do stredu jazier k bójkam a kŕmnym miestam rybárov. Dostať ich bližšie k brehu počas dňa je takmer nemožné. Samozrejme, česť výnimkám a najmä menším jazerám. V tých väčších ich objavíte pri brehu len zavčasu ráno alebo neskoro večer, keď sa pokúšajú hľadať potravu a nie sú pri tom rušené. Feeder nechávame v pohotovosti, keby sa znenazdajky objavili väčšie ryby, ktoré sú pre bič oveľa ťažšie zdolateľné. K brehu sa nám podarilo asi po hodine prikrmovania sladkou kukuricou dostať najskôr bielu rybu a potom aj kapríky. Ich veľkosť nás príliš nenadchla, hoci na biči s gumou bolo ich zdolávanie zakaždým príjemným zážitkom. Po malých rybách sa objavili mierečné kapry a sem-tam zabral aj oveľa bojovnejší šupináč. Najväčšia ryba zdolaná bičom mala päť kilogramov. Po troch hodinách záberov, zásekov a zdolávačiek končíme dosť unavení.

Sezóna je v plnom prúde, ryby sú síce rozplávané kade-tade po celom jazere, ale ak si chcete aktívne pár hodín zaloviť, nič lepšie ako bič s tlmiacou gumou vám odporučiť nevieme. Je to vskutku fyzicky náročný pobyt pri vode, ale ak na ryby nemôžete obetovať veľa času je to niečo, čo by ste mohli vyskúšať. Netreba k tomu mnoho, stačí jediná udička a plechovka kukurice.


Redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.