post

Syrové ryby

Syrové ryby


Zistili sme, že syr chytá vynikajúco aj v stojatých vodách


Syrové vnadiace zmesi používajú rybári najmä v tečúcich vodách. Vnadiaca zmes s typickou arómou a chuťou je určená pre mreny, nosále a podustvy. Práve tieto ryby reagujú na syr asi najlepšie a s obľubou ho vyhľadávajú a to i napriek tomu, že syr sa bežne vo vodách nevyskytuje. Zaujímalo nás, prečo je to tak a ako by reagovali na túto príchuť v stojatých vodách ostatné „nesyrové“ ryby. Aby sme sa v problematike lepšie zorientovali, treba ešte spomenúť, čo to ten syr vlastne je.

Výroba syrov je považovaná za najnáročnejšiu mliekarenskú technológiu. Je to vlastne koncentrát mlieka. Na 1 kg syra je potrebných asi 7–12 kg mlieka. Podstatná časť vyrobeného mlieka u nás a vo svete sa spracováva práve na syry a tých je celkovo niekoľko stoviek druhov. Prevažná časť syrov sa vyrába z kravského mlieka. V podstate sa všetky syry delia na prírodné (to sú bežné neupravované syry) a na syry tavené, ktoré sa získavajú topením viacerých druhov syrov s ďalšími ochuteniami a taviacimi soľami.

Samotné mlieko je tekutina, ktorá je vylučovaná mliečnou žľazou všetkých cicavcov. Vlastné materské mlieko však nie je určené iba pre výživu mláďat, ale surové mlieko (kravské, ovčie, kozie, byvolie i ťavie) a zvlášť mliečne výrobky z týchto mliek už niekoľko tisícročí tvoria i hlavnú potravinovú zložku človeka. Z histórie sú známe dokumenty o získavaní a spracovávaní mlieka už dávno pred naším letopočtom a to z čias starej ríše Sumerov, Babylonu, starého Egypta a tiež i zo zmienok v Biblii.

Vlastné mlieko je dokonalý a najprirodzenejší nápoj a tiež surovinou pre výrobu širokého sortimentu mliečnych výrobkov. Obsahuje najhodnotnejšie živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný tuk a celý rad dôležitých minerálnych látok. Nachádza sa v ňom veľa esenciálnych aminokyselín, vitamínov, mliečny cukor a mnohé stopové prvky nevyhnutné pre výživu a vývoj ľudského organizmu, pre normálnu funkciu látkovej výmeny a ochranu zdravia človeka.

Z uvedeného je zrejmé, že syr, ako mliečny produkt a extrakt, vďaka svojmu zloženiu znamená aj pre živočíchy zdroj látok potrebných pre život. Výnimkou nebudú teda ani ryby. Aj podľa názoru viacerých skúsených lovcov láka ryby syr predovšetkým z týchto dôvodov. Práve obsah živočíšnych bielkovín a aminokyselín a ich ľahká dostupnosť  robí zo syrového krmiva pre ryby lákadlo číslo jeden. Málokto to však v našich vodách využíva. V prípade podustvy zohráva dôležitú úlohu aj slanosť týchto vnadiacich zmesí. Súvisí to pravdepodobne s ich historickým vývojom a pobytom v brakických (zmes sladkej a morskej vody) vodách, z ktorých sa k nám postupne dostali.

Rybám síce ponúkame rôzne vnadiace zmesi, ale to neznamená, že všetko, čo nahádžeme do vody aj zožerú. Kvalitné krmivá obsahujú niekoľko zložiek, od podstatných a dôležitých až po balastné látky, ktoré z nich vytvárajú iba väčšiu hmotu, nie kvalitu. V prípade syrových krmív sú často doplnkom ich obsahu aj mleté časti sušených živočíchov alebo ich schránok a, samozrejme, asi v žiadnom nechýba soľ. Niektoré druhy rýb si z nich potom dokážu iba vybrať to, čo im chutí, vonia, ale predovšetkým to, čo potrebuje ich organizmus. To ani my ľudia často nedokážeme a spapáme všetko, čo nám príde pod zub.

Prišli sme na to, že príchuť syra funguje aj v stojatých vodách a na trhu s klasickými kaprárskymi nástrahami, boilies, sa už objavila aj prvá guľa s touto príchuťou. Naše feedrové pokusy nás príjemne prekvapili. Aktivita rýb bola v prípade syrového vnadenia až neuveriteľne agresívna. Postupne, ako sme pokračovali vo vnadení, sa na naše lovné miesto nasťahovalo mimoriadne veľké množstvo rýb a niektoré zábery prichádzali len pár sekúnd po nahodení. Veľmi dobre je to vidieť na videu, ktoré sme k článku z tejto rybačky pridali. Stačilo nám stráviť pri vode jednu hodinu a zachytali sme si dosýtosti. Pre potvrdenie účinnosti syra sme to potom skúsili ešte na dvoch ďalších priehradách a priebeh lovu sa v ničom nelíšil.

No a čo povedať na záver? Syrové vnadenie a nástrahy sú pre nás rybárov určite ďalšou neprebádanou oblasťou a výzvou zároveň a určite sa oplatí to s nimi vyskúšať. Vďaka vám teda kravičky, ovečky a kozičky za to biele zlato.


redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Veľké plechy

Veľké plechy


Lov dravcov v neprístupnom teréne je aj o odvahe


Malé nástrahy rovná sa malé ryby? Veľké nástrahy rovná sa veľké ryby? S ktorou verziou je možné súhlasiť? V prípade rýb nie je vylúčené nič, ani pravý opak pravého opaku. Možno preto je rybačka stále taká krásna a plná prekvapení, ktoré si jednoducho nevymyslíte. Musíte to zažiť. A kde inde, ako na rybách to aj zažijete? Zobrali sme si na paškál veľké plechy a vydali sme sa zbierať skúsenosti priamo do terénu k jednej nádhernej vode plnej prekážok. Neverili by ste, kde sa dokáže ukryť pred svetlom sveta napríklad taká šťuka. Dostať sa k nej znamená niekedy poriadne riskovať. Keby išlo len o nástrahy, bolo by to fajn. V neznámom, dosť často aj neprebádanom, a niekedy doslova panenskom teréne ide však lovcovi často aj o život.

Veľké plechy, teda rotačné blyskáče a plandavky sme si zvolili kvôli zvuku. Ich dopad na hladinu vydáva úplne iné, akési zvláštne šplechnutie s tlmeným zadunením a s výraznou plechovou ozvenou. Veľmi to pripomína klasickú sumčiarsku vábničku. No a práve zvuk dopadajúceho plechu v kombinácii s agresívne útočným správaním sa šťúk bol našou tajnou zbraňou. Vedeli sme, že dravce musíme hľadať na ich stanoviskách a loviť len na takéto šplechnutie a krátke, sotva metrové potiahnutie nástrahy. Ak neprišiel záber okamžite, potom sme nástrahu museli bezpečne a hlavne rýchlo vytiahnuť z vody. Všade okolo nás boli totiž prekážky, a tak sa ani inak vláčiť nedalo. Na oveľa drahšie woblery bolo naše jazero až príliš zarastené, a tak sme tento typ nástrahy radšej vynechali.

Práve vďaka veľkému množstvu prekážok sme vedeli, že v jazere s potopeným lesom nebude iba jediná osamelá kapitálna šťuka. Dostatok potravy, ale najmä úkrytov a typických stanovíšť tejto ryby spôsobil, že tu v tesnej blízkosti vedľa seba dokázalo žiť viacero konkurentiek slušných veľkostí, bez zbytočných súbojov a napádania sa. V čistom jazere menších rozmerov bez prekážok, by šťuky bojovali najskôr medzi sebou až do poslednej, ktorá by celé teritórium ovládla. Skúsil to raz náš priateľ a do menšieho jazera s plochou tridsať krát päťdesiat metrov nasadil štrnásť asi tridsaťcentimetrových šťúk. O rok jazero vypustil a našiel v ňom jedinú vypasenú šťuku. Po konkurencii ani chýru ani slychu.

Tak tieto ryby jednoducho fungujú a nechtiac pritom odhaľujú svoje slabé stránky, ktoré nám rybárom ponúkajú možnosti, ako na ne. Sú rýchle, agresívne a nekompromisné. Majú sa dokonale na pozore a nepoznajú zľutovanie. O svoje parkovacie miesto bojujú za každých okolností a proti akémukoľvek nepriateľovi. Pred nami bolo niekoľko pekných parkovacích miest predátorov a predátoriek, ktoré tu spoločne striehli na všetko, čo bude len náznakom vyzerať nebezpečne. Snažili sme sa trafiť každé z nich čo najpresnejšie a čakali sme na útok.

Prvý prišiel okamžite po dopade plechu na hladinu. Ryba zaútočila iba reflexívne a nástrahu trafila zle. Obrovská vlna si prerazila cestu pomedzi konáre až k našim nohám. Náhod smeroval totiž len tri metre od brehu k najväčšiemu stromu trčiacemu z vody. Pár minút sme čakali bez nahadzovania, aby sa hladina upokojila a ryby tiež. Potom sme to na tom istom mieste skúsili opäť. Ryba tam ešte stále bola a zaútočila aj druhý raz. Stalo sa to v momente, keď som chcel nástrahu vytiahnuť z vody do bezpečia. Visela regulérne na trojháku s celou nástrahou v papuli. Na zdolávanie klasickým spôsobom nebolo miesto, a tak som to riskol a snažil sa ju proti jej vôli pretiahnuť pomedzi trčiace konáre čo najskôr k brehu a do podberáka. Stál som na potopenom strome a vyvažoval balans ako sa dalo, až kým som sa nepošmykol a skončil po kolená vo vode. Krátka nepozornosť šťuke stačila nato, aby sa jediným výskokom nad hladinu oslobodila. Doteraz nechápem, ako mohla nástrahu vyvrhnúť, keď ju mala tak hlboko v papuli.

Na tomto mieste nám už nič nezabralo, a tak sme sa cez husté rákosie prebrodili na nové, neprechytané lovisko, ktoré susedilo s tým pôvodným. Na hladine nebola jediná viditeľná prekážka. Zato tých neviditeľných sa pod vodou skrývalo naozaj veľa. Vedeli sme, že je tu potopený kmeň stromu, množstvo  konárov a rákosie, ktoré lemovalo celý neprístupný breh. Dobrým znamením bola aj plytká voda a menšie zátoky zachádzajúce až do hustého porastu pálok, kde by zelenkasté zubane mohli striehnuť na svoju korisť. Začali sme v tesnej blízkosti brehu a pokračovali smerom na voľnú vodu okolo prekážok. Ranný opar z vody zmizol a zábery dravcov ustali. Rozhodli sme sa prerušiť lov a vrátiť sa na pravé poludnie.

Šťuky treba trafiť počas hostiny. Tá začala na tomto jazere netradične na pravé poludnie a dravce atakovali takmer všetko, čo dopadlo na správne miesto. Prišli sme o niekoľko nástrah, ale stálo to za to. Náš najväčší úlovok meral 85 centimetrov. Chytili sme aj dve menšie sedemdesiatky a o niekoľko pekných rýb sme prišli v prekážkach. Na voľnej vode by sme si s nimi možno poradili. V hustom poraste si s nami poradili ryby. A tak to asi malo byť. To nebezpečenstvo stálo určite za to.


Slavomír Pavle


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder IX

Extrémny feeder IX


Náväzce krátke aj dlhé


Pri love feedrom a nielen pri ňom, ale aj pri love akoukoľvek technikou, sa skôr či neskôr začnú tvoriť nejaké celkom uznávané pravidlá. To je v poriadku a nie je to nič neobvyklé. Sú to proste veci, ktoré po väčšinu času fungujú a prinášajú obstojné výsledky. Problém je v tom, že mnoho rybárov berie tieto pravidlá ako dogmy a potom sa divia, že niečo nefunguje.

Viete ja vždy hovorím, že rybárčina nie je kuchárčina. Tu nemôžete nič brať ako recept, podľa ktorého sa dá variť. Je tu množstvo premenných, s ktorými musíte počítať a keď to nedokážete, alebo sa vám proste len nechce, výsledok sa nedostaví. Je to rovnaké, ako keby kuchár vymenil jednu ingredienciu za inú. Chuť proste bude iná. Keď kuchár vymení soľ za cukor, je to rovnaké, ako keď sa na rybách zmení slnečné počasie za zamračené. Výsledok kuchára – pravdepodobne sa to nebude dať jesť. Výsledok rybára – asi nič nechytí, pretože keď bude loviť ako obvykle, ryby tam možno nebudú. A preto hovorím, že akúkoľvek rybársku príručku je nutné brať s rezervou a ako primerané vodítko, nie ako dogmu a stále skúšať a skúšať, keď to nejde tak, ako by malo.

Vezmite si napríklad také obyčajné náväzce. Pri love feedrom ich používame bežne. Niekto si náväzec viaže až keď ho odtrhne, iný si pripravuje náväzce dopredu do špeciálneho puzdra. Je to fajn, lenže má to jeden háčik. Všetky náväzce sú rovnako dlhé. Pokiaľ by sme používali vždy a výhradne len tie zo zásobníku, čo sa bežne deje, nie je to dobrý počin. Sú totiž situácie, kedy je výhodnejší náväzec krátky, inokedy dokonca veľmi krátky a naopak niekedy sa hodí stredný, potom napríklad dlhý a sú situácie, kedy je výhodou náväzec skutočne veľmi dlhý.

Niekto môže oponovať tým, že loví stále na jednom mieste alebo miestach veľmi podobných, tak prečo niečo meniť? To pochopíte vo chvíli, keď nie sú ryby veľmi pri chuti a máte zábery, ktoré nedokážete zaseknúť alebo vám každá druhá ryba z háčika spadne. Dĺžka náväzca, ale aj jeho priemer potom môžu veľa zmeniť. Poďme sa teda pozrieť na náväzce trochu zblízka. Upozorňujem, že mám na mysli dĺžku náväzca pri klasickej priebežnej koncovej zostave, ktorá je pri love feedrom používaná najčastejšie.

Veľmi krátke náväzce

Za veľmi krátky náväzec považujem náväzec v dĺžke 5-15 cm. Obyčajne sa tak krátke náväzce používajú len pri love s kŕmitkom typu method feeder. Pri love klasikou, teda s normálnym košíčkom to vidíme iba vzácne, ale mňa vždy zaujímalo, či by to bolo možné a aký by to malo zmysel. Tak možné to, samozrejme, je. Má to však nejaké opodstatnenie? Aby som to zistil, musel som to vyskúšať a to nie len raz. Rýchlo som zistil, že sú dni, kedy je tento náväzec úspešnejší než ostatné. Ryby totiž niekedy zbierajú potravu takmer výlučne v tesnej blízkosti kŕmitka a nástraha ležiaca ďalej od neho ich absolútne nezaujíma alebo je o ňu len minimálny záujem. Náväzec v tejto dĺžke sa hodí iba pre lov na tvrdom dne bez sedimentov. V prípade, že sú na dne nejaké, ale nie príliš hlboké sedimenty, je dobré používať buď nástrahy neutrálne vyvážené alebo plávajúce. Bez problémov sa s ním dá loviť na stojatých vodách, ale svoje uplatnenie nachádza tiež na vodách pomaly tečúcich.

Krátke náväzce

Krátky náväzec je pre mňa ten, ktorý má dĺžku 15-30 cm. Táto dĺžka sa používa celkom hojne, obzvlášť, keď sa blíži k hornej hranici. Je dosť typická napríklad na lov kaprov a lov s nástrahami umiestnenými mimo háčik na vlasovom prívese. Používa sa na všetkých typoch vôd, vrátane tých so sedimentmi na dne. Ja pri love kaprov obyčajne nemám náväzec dlhší než 25 cm. Len pripomínam, že krátke náväzce s nástrahami umiestnenými mimo háčik sú účinnejšie pri použití ťažších kŕmitiek. Zriedka používam v takom prípade kŕmitka ľahšie než 40 gramov.

Stredne dlhé náväzce

Teraz sa už dostávame k takej feedrovej klasike a to sú náväzce v dĺžke 30-50 cm. Taký náväzec a normálny košík naplnený vlhčenou zmesou s červami, to je proste feeder, aký pozná a používa snáď každý rybár, ktorý má rád túto techniku. Chytať týmto spôsobom sa dá všade a môžete tak uloviť prakticky každú rybu, ktorá v našich vodách pláva. Keď prídete k nejakej vode, nemáte žiadny plán a chcete si proste len zachytať, voľte túto jednoduchú variantu. Len málokedy sklame a nudiť sa rozhodne nebudete. Samozrejme, to nie je bez výnimky, pretože, ako som už povedal, pri rybačke nie je nič stopercentné. Pokiaľ by som však mal vybrať niečo, čo považujem za klasiku, je to práve tento variant.

Dlhé náväzce

Za dlhý náväzec sa dá považovať všetko medzi 50-80 cm. Tak dlhé náväzce sa používajú takmer výhradne pri love na tečúcich vodách, kde vieme, že prúd odplavuje kŕmenie ďalej od kŕmitka a máme tak istotu, že nástraha stále leží v zakŕmenom páse. Keď som s feedrom začínal, veril som skôr stredne dlhým a krátkym náväzcom, pretože som si myslel, že zábery s dlhými náväzcami nebudú dosť čitateľné a tiež som sa obával toho, že budú niektoré ryby zaseknuté príliš hlboko. Dnes už z toho obavy nemám, dlhé náväzce používam a často mi preukážu veľmi dobrú službu vo chvíľach, kedy ryby stoja ďalej od kŕmitka a zbierajú len vyplavené omrvinky a červy. Takmer ma to núti povedať, že napríklad pri veľkých pleskáčoch často na tečúcich vodách platí, že čím dlhší náväzec, tým väčšie ryby. Niekedy ale skutočne dochádza k tomu, že sú ryby zaseknuté hlbšie. V takom prípade náväzec hneď skráťte. 

Veľmi dlhé náväzce

Náväzce 80 cm a dlhšie používam len výnimočne, ale občas na ne tiež dôjde. Mám pre ne dva spôsoby využitia. Samozrejme, tečúce vody a to ako pomalé, tak aj rýchle a používam ich výnimočne aj na vodách stojatých. Na pomaly tečúcich vodách a stojatých vodách sa hodia, keď ryby reagujú na pomaly klesajúce nástrahy. Občas sa stane, že ryby stoja v stĺpci alebo nad dnom a tam tiež chytajú potravu. To, čo nehybne leží na dne, ich príliš nezaujíma. Potom pomôže dlhý náväzec, na ktorom klesá nástraha pomalšie a ryby majú viac času ju zobrať. Občas preukáže takýto náväzec dobré služby v silných prúdoch, kedy ryby stoja ďalej od kŕmenia a tiež vtedy, keď reagujú lepšie na nástrahy, ktoré sa na dne občas pohnú. Prúd sa s nástrahami na dlhšom vlasci pohráva viac, než s tými, čo sú na krátkom náväzci „pribité“ na mieste. Na stojatej vode lovím v lete s náväzcami dlhými aj dva metre v kombinácii s plávajúcimi nástrahami, ktoré ponúkam kaprom a amurom v stĺpci a na plytších miestach aj na hladine. Nie je to pre feeder typické, ale účel svätí prostriedky. Pre mňa je dôležité, že ryby moje špičky ohýbajú. Ako to dosiahnem, to už je iná vec.

Niektoré z popísaných náväzcov sú, pravda, tak trochu extrém, ale ja toto slovo nemám v rybačke veľmi rád. To, čo sa vymyká bežnému štandardu, je proste len trochu iný spôsob, než sa používa bežne. Kedysi sme ani nepomysleli na to, že by sme umiestnili nástrahu mimo háčik a dnes? Dnes je to prakticky kaprová klasika a používam tento spôsob nastraženia bežne aj pri love feedrom. Klasika prináša úspech, ale nie len ona. Výdatne nám pomáha aj množstvo nových vecí. A okrem toho, že pomáhajú, tak rozširujú obzory a mňa navyše baví skúšať všelijaké bláznovstvá. Nie je vylúčené, že aj z nich bude niekedy absolútna klasika, keď sa osvedčia. Pre mňa je rybačka neustále objavovanie, aj keby to malo byť len o dĺžke náväzcov, pretože ani to nie je maličkosť.

Ono sa vlastne celé naše rybárčenie skladá z množstva maličkostí a keď všetko dokonale klapne, výsledok sa dostaví. Niekedy sa sám nemôžem hneď rozhodnúť, aký dlhý náväzec mám použiť, alebo ryby nereagujú tak, ako by som chcel. Potom je čas na zmenu. Niekedy je treba dĺžku zmeniť úplne radikálne, ale inokedy dokáže urobiť divy len pár centimetrov. Najväčším nepriateľom rybára loviaceho feedrom je pasivita. Keď to nejde, proste skúšajte. Je to rozhodne lepšie, než len sedieť na brehu a nariekať, že nič neberie, alebo že tu ryby nie sú.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Večerné sušenie

Večerné sušenie


Ako som objavil nový spôsob lovu jalcov


Lov na suchú mušku je pre mňa azda najkrajším spôsobom muškárenia. Elegantne nahadzovať mušky na vodnú hladinu a s napätím sledovať, kedy sa vodná hladina rozvíri a ryba vezme našu nástrahu. Je to zážitok plný očakávania a vzrušenia, či sa nám podarí rybu prekabátiť a zároveň, či jej trafíme do chute s výberom mušky. Muškárenie nie je výlučne disciplínou pre lov pstruhov a lipňov. Veľmi rád sa zameriavam napríklad na lov jalcov hlavatých. Jalec je vďačná ryba, ktorá nepohrdne nymfou, mokrou muškou, menším strímrom a v neposlednom rade suchou muškou.

Jedna z mojich najoblúbenejších nástrah na lov jalcov je suchý chrobáčik, ktorého si viažem z polycelonu, pávieho  pera, z ktorého vyviažem telíčko a ako nožičky používam gumové pásiky. Táto relatívne jednoduchá muška mi priniesla už veľa úspechov. Je v podstate nepotopiteľná a na vodnej hladine dobre viditeľná.

Leto beží v plnom prúde, denné teploty atakujú tridsiatky, pravdupovediac, žiadne slávne podmienky na dennú vychádzku k vode to nie sú. Neviem sa dočkať večera, keď teploty aspoň trochu klesnú a ja budem môcť vyraziť k vode. Tieto letné večery, kedy je dlho vidno, najradšej trávim pri vode a pokúšam sa „sušiť“. Pre dnešný lov som si vybral jednu malú riečku, kde sa vyskytuje hlavne jalec hlavatý, sem-tam sa objaví ostriež, ale dominantnou rybou je práve jalec. Každodenné horúčavy spôsobili úbytok vody a výška vodnej hladiny je hlboko pod priemerom. Pre dnešný deň som si vybral úsek dlhý približne 500 m, kde sa vyskytujú vŕby, ktoré svojimi konármi doslova olizujú vodnú hladinu a navyše sa tu vyskytujú aj väčšie balvany, ktoré vytvárajú akési tíšinky a úplavy. Práve v týchto miestach očakávam aj väčšie ryby. Pomaly som sa priblížil k vode, snažím sa našľapovať opatrne, aby som si všetky ryby nevyplašil. V rýchlosti blesku rozkladám prút a z krabičky vyberám prvého chrobáčika… Konečne letí vzduchom prvý hod. Chrobáčik dopadá na hladinu tesne k protiľahlému brehu. Voľne ho nechávam driftovať… A zrazu… Šplech… To bola teda rýchlosť. Vôbec som nestihol zareagovať a prvý záber som hneď prepásol. Tak snáď sa podarí premeniť ten druhý, teda aspoň dúfam.

Možno to vyznie divne a skúsení muškári budú proti, ale za svoju skúsenosť s lovom na polycelónové chrobáky som prišiel na jeden dôležitý fakt. Dovolím si tvrdiť, že pri suchom muškárení je veľmi dôležitá prezentácia ponúkanej mušky. Každý muškár sa snaží čo najelegantnejšie nahodiť, aby muška dopadla na hladinu ako pierko, aby jednoducho dopad mušky na hladinu vyzeral prirodzene. Držal som sa teda tohto kréda a pokúšal som sa chrobáky nahadzovať tesne k brehu a hlavne, aby dopadali na hladinu jemne. Netvrdím, že zábery neprichádzali, ale…. Čo som zistil, keď som omylom hodil chrobáka až na trávu na protiľahlom brehu. Frustrovane som ho strhol do vody a vtom to prišlo. Ihneď po dopade ho jalec vzal. Taký razantný záber som neočakával. Žeby náhoda? Tak pokus č. 2. Tentokrát zámerne nahadzujem až na trávu, opatrne chrobáka strhávam a záber sa znovu opakuje. Aj na druhýkrát vzal jalec chrobáka razantne a bez premýšľania. Čím to je? Myslím si, že rybám sa to zdá veľmi prirodzené. Útočia na „potravu“ ihneď po dopade z okolitých tráv. Povzbudený týmto zistením som sa rozhodol, že túto taktiku budem praktizovať častejšie. A teraz sa vráťme k lovu.

Znovu nahadzujem až do brehu. Chrobáčik pláva po vodnej hladine a zrazu mizne pod vodou. Prisekávam a premieňam záber. Je to malý jalček, približne 20 cm. Okamžite ho púšťam a chytám ďalej. Zábery prichádzajú neustále a je vidieť, že sú ryby pri chuti. Evidentne im tieto horúčavy neprekážajú. Pre mňa je to len dobre. Jediné čo ma mrzí, je veľkosť rýb. Chytám prevažne jalce vo veľkosti do 25 cm. Ale ako hovorím, nemôže byť každý deň posvietený…

Pomaly schádzam rieku a dostávam sa k úseku, kde je spadnutý strom. Vetvy stromu siahajú až do vody a vytvárajú tam tíšinku. Snažím sa pozorovať vodu. „Waau, sú tam,“ hovorím si. Cez polarizačné okuliare dokonale vidím niekoľko veľkých jalcov, ktoré sa každú chvíľu zdvíhajú k hladine a niečo zbierajú. Teraz prišiel môj čas. Evidentne som v správny čas na správnom mieste. Túto príležitosť musím využiť. Háčik je však v tom, že bude celkom náročné dopraviť chrobáka tesne pod konáre padnutého stromu. Otváram krabičku a kontrolujem zásobu chrobákov. Ešteže som si ich včera večer naviazal dostatočný počet. Vždy pripravený, ako pravý skaut.

Tak a ide sa na to.  Rozhadzujem šnúru a letí prvý pokus… Chrobáčik dopadá na hladinu. Krásny jalec sa dvíha… Krúži okolo môjho chrobáka. Pripomína mi to krúženie žraloka, ktorý si robí obhliadku svojej koristi. Akurát mi chýba ten záver, kedy žralok zaútočí. Jalec asi dvakrát oboplával okolo chrobáka a nejavil o neho záujem. Ja sa však nenechám odradiť a nahadzujem znovu. Scenár sa opakuje. Jalec znovu krúži okolo chrobáka. Jedno koliečko, znovu bez záberu. Druhé koliečko a čľup. Pri druhom krúžení sa už nechal prehovoriť a chuť namlsať sa ho premohla. Zasekávam a začína doslova rodeo. Jalec evidentne pozná teritórium, v ktorom sa nachádza a jeho prvý výpad smeruje pod padnuté konáre. Rýchlo priťahujem šnúru a, našťastie, sa mu nepodarilo dostať do konárov. Po chvíľke jalca zdolávam. Nasleduje rýchla fotka, jalec môže mať tak približne 40 cm. To je už krásna ryba. Pomaly ho púšťam a jalec mizne vo vode.

Potešený krásnym úlovkom nahadzujem znovu. Tentokrát hod úspešný nie je a ja chrobáka omotávam o konár. Je mi jasné, že ho odtrhnem. Tak sa aj stalo. Nechcel som brodiť na miesto, kde chytám a hlavne preto, že jalce tam stále stoja. Nakoniec som sa ďalej po prúde ani nedostal. Zotrval som na tomto jednom mieste odkiaľ sa mi podarilo zdolať ešte niekoľko krásnych jalcov hlavatých. Ani jeden nebol menší ako 30 cm. Je pravda, že po mojom love padnutý strom pripomínal vianočný stromček, vyzdobený mojimi chrobákmi, ale to k lovu patrí. Pomaly sa začalo stmievať. Viditeľnosť sa znížila a ja čoraz častejšie trhám. Je čas skončiť. Teraz mi už nič nebráni a ja si môžem v pokoji pozbierať odtrhnuté chrobáky, ktoré visia na konároch padnutého stromu.

Dnešný lov je na konci a ja pokojne odchádzam od vody. Ten pocit spokojnosti doslova zbožňujem. Hlava vyčistená, do mojej pamäti zážitkov pribudli ďalšie pomyslené fotografie a videá. Fotografia vo foťáku dokáže zachytiť daný okamih, ale to čo dokáže zachytiť hlava a vaše spomienky, tak to sa nevyrovná žiadnej fotografii, žiadnemu videu… Sú to zážitky, ku ktorým sa človek vracia vo svojej mysli a motivujú ho k ďalším výpravám s muškárkou v ruke.

Na záver by som odporučil otestovať tento lov na polycelónové chrobáky. Možno tomu nebudete najskôr veriť, ale ich úspešnosť vás presvedčí a chrobáky nebudú chýbať vo vašich krabičkách…


Ján Špireng


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Dve slnká nad riekou

Dve slnká nad riekou


Rieku Nitru na svojom viac ako 170-kilometrovom toku  už oddávna navštevujú rybári, pretože v jej vodách plávali vždy pekné  ryby. Volá sa tak isto ako starobylé mesto, ktoré vyrástlo priamo na jej brehu. V minulosti sme sem s kamarátom radi chodievali, najmä oddýchnuť si od ruchu mesta.

Každá rieka má svoje začiatky a konce, ale aj miesta uprostred, v ktorých ešte akýmsi zázrakom unikla fabrikám, ktoré sú svojou prítomnosťou nie veľmi prajné pre vodné živočíchy. Vtedy sa tam zdržujú krásne ryby, ktoré iba čakajú na to, aby sme ich dostali nielen na háčik, ale vzápätí vrátili vode.

Pred viacerými rokmi sme sa pred východom slnka vydali po brehu riečky až k sútoku s oveľa menšou riečkou Radošinka, kde chodia oddychovať trofejné ryby. Nakopali sme červíkov, ktorým sme sa tešili viac ako úlovkom. Za tými budú jalce skákať ako divé, radovali sme sa.

Keď sme sa dostali k rieke cez vysokú trávu, mokrí ako myši, nahodili sme pod hustými kríkmi a jelšami. Naše sny o krásnej rybačke sa vyplnili. Jalce, karasy, plotice a malé šťuky sa len tak mihali okolo návnad. Húfne vyliezali spoza vodných rastlín a kriakov rastúcich vo vode, neohrdli lákavými návnadami a veľa z nich skončilo na háčikoch. Boli sme tomu radi a súčasne aj prekvapení, kde sa tu berú také húfy rýb. Pretože niektorí kolegovia nás odradzovali tým, že Nitra začala byť na ryby skúpa. Vraj tu domáci z okolitých dedín chytajú ryby do sietí, dokonca aj elektrickým prúdom. Boli sme radi, že sa tieto informácie nezakladali na pravde. Rieka bolo plná života, najmä pri obci Lužianky, ktoré sú povestné tým, že skoro každý obyvateľ je vyznávačom rybárskeho remesla.

Dobrý pocit a radosť z rybačky podčiarklo slnko, ktoré sa vygúľalo spoza Zobora a cez hustú vrbinu osvietilo breh. Už sme aj pomaly zabudli, akú krásu možno vidieť v jedno slnečné letné ráno. Hádam ani nerobím dobre, že opisujem tento utešený kútik pri rieke, kde je rybačka taká vášnivá, kde je všetko divé ako vo výpravných filmoch.

Po rokoch sme sa vrátili na tieto miesta, aby sme znova zažili krásne ráno s úspešnou rybačkou. Neveril som vlastným očiam! Samotná rieka vtesnaná rukou vodohospodára do predpísaného tvaru, zakutá betónovými dlaždicami. Porast a stromy z brehov odstránené, všetka tráva doslova vypálená asi od nejakého postreku. A hneď vedľa nové opachy montážnych hál, kde sa budú vyrábať autá. Slnko svietilo priamo na vodu, z ktorej ryby radšej odplávali po toku oveľa ďalej, pretože stratili svoje prirodzené úkryty, v ktorých mali svoje pokojné miesta na prežitie. To už nesvietilo to nádherné slnko, pred ktorým sa dalo skryť v hustých porastoch. Bolo to iné slnko než pred rokmi. Bolo ubíjajúce a nebolo pred ním úniku.

Áno, priatelia, iba my ľudia svojimi nešetrnými zásahmi do prírody ničíme všetko živé a krásne, čo tu bolo odjakživa. Určite to vidíte aj vy v okolí svojich lovných miest, ktoré sa menia na vysušené planiny. A riečky a rieky so zabetónovanými brehmi, alebo malými elektrárňami prichyľujú menej rýb ako v minulosti, kedy príroda nebola vtesnaná do neprirodzených korýt.

Vždy skoro ráno, keď sa vám nelení vybrať k vode, pokúste sa ešte nájsť také krásne miesta, ako sme našli my pri Nitre pred niekoľkými rokmi. Tam, kde sa nepozeráme iba na ulovené kapitálne ryby, ale kde zažijeme pokoj a pohodu, kde ešte prevláda krásna a nepoškvrnená príroda. Ale, treba sa nám ponáhľať…


Jozef Rozbora


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Výzva menom Saint Cassien

Výzva menom Saint Cassien


Legendárne jazero ležiace na juhu Francúzska vzdialené viac ako 1300 km má už svoje časy slávy za sebou a obmedzenia, čo sa týka lovu kaprov, odrádzajú mnohých rybárov od návštevy tohto nádherného revíru. Rozsiahla vodná plocha rozdeľujúca sa do južného, severného a západného ramena a nad stredom týčiaci sa slávny Cassiensky most vás očarí ihneď po príjazde.

Mnoho rybárov, ktorí navštívili ,,Cass“ a strávili tu veľa dní, odišli bez úlovku, aj keď ho navštívili niekoľkokrát. Tí, čo sa k úlovku doslova prepracovali, však odchádzali s fotkami trofejných kaprov. Množstvo prirodzenej potravy, množstvo zátok, množstvo prekážok stavia do výhody miestne ryby. Ja som ho navštívil dvakrát pred siedmimi rokmi, keď ešte fungoval celoročný lov non-stop. Správanie sa rybárov malo za následok obmedzenia širokého rozsahu a tým sa lov kaprov skomplikoval. Znížil sa tlak na vodu a kapry. O to viac ma však začalo lákať túto vodu navštevovať. Žiaľ, dva predošlé roky na jar mi pracovné a zdravotné problémy plány prekazili a aj tento rok som posúval termín odchodu, nakoniec až o tri týždne. Koncom apríla však odchádzam. Čaká ma štrnásť hodín cesty. No za rybami u mňa diaľka nehrá rolu. Idem ale s rizikom, že ryby už budú v neresiskách, kde sa ani v ich blízkosti nesmie chytať.

Na túto rybačku si beriem iba nevyhnutné veci, nakoľko sa budem veľakrát baliť a preplavovať. Rozhodol som sa nebrať motor a batérie, keďže každý deň plánujem hľadať kaprov a preplavovať sa do vzdialených častí ramien podľa počasia, teploty vody a ďalších faktorov. Na nabíjanie by nebol priestor a ani čas. Veslovanie som chcel aj preto, aby som lepšie presonaroval miesta, keďže sa chcem venovať tejto náročnej lokalite. Na lov budem používať hotovky z dielne Jet Fish a to z rady Mystery moruša jahoda a frankfurtská klobása, škebľa (mušľa) slimák z rady Suprafish a, samozrejme, nesmie chýbať Biokrill. Mysterky sú práve určené na rýchle chytanie a svojím zložením už dokázali nielen mne za niekoľko hodín chytiť pekné ryby. Suprafišku, pretože na jazere bude vyšší stav vody a kapry radi navštevujú zatopené časti lúk, kde chodia obžierať slimáky. O účinnosti Legend rady Biokrill hovoria za seba výsledky testovania počas minulého roku a nespočetné množstvo kaprov s hmotnosťou nad magických dvadsať kilogramov. Na zvýšenie atraktivity beriem so sebou pop up, obaľovacie cestá, boostre a dipy. Udice volím tentoraz trojmetrové 3lb Prologic COM a C1 spolu s navijakmi Okuma Triorex, silón Mimicry 0,35 mm, shock leader Jetfish, 0,50 mm olovenku Prologic Camo green a háčiky XC5.

O druhej hodine poobede po ceste sprevádzanej dažďom a silným vetrom sa dostávam k jazeru. Dve hodiny obchádzam a mapujem dostupné príjazdy k vode, nakoľko som sám a denno denné migrovanie treba uľahčiť čo najviac, ako sa dá. Volím strategický plán, kde začnem chytať. Teplota vody na vrchu je 14 °C, čo ma znepokojuje, lebo v plytkých zátokách neresísk už je možné, že dosahuje potrebnú teplotu pre neres. Počasie hlásia premenlivé s chladnými nocami, tak snáď som neprišiel neskoro. Prvé tri dni som naplánoval do južného ramena.

Je 5:15, stojím na brehu a neviem sa vynadívať oparu nad vodou a cez neho ukazujúcich sa ostrovov, skalnatých výčnelkov. Rýchlo nakladám čln a veslujem asi osemsto metrov hlbšie do zátoky na druhú stranu. Rozkladám výbavu a rýchlo vyvážam. Hĺbky volím od metra do sedem. Sedím a sledujem hladinu, v ktorej sa ako v zrkadle odráža obloha, lesy, ostrov. Okolo mňa niet žiadnych rybárov a ja si vychutnávam samotu. Poobede prichádza záber od veľkého jalca. Do večera som už záber nemal. Balím a veslujem nazad. Ráno sa preplavujem ďalej asi o 500 m na nové miesto. Poobede zdolávam sumca a o hodinu na panáčika k údivu zubáča. Po kaproch ani stopy. Tretí deň trávim na protiľahlom brehu, kde prechytávam zatopene kríky. Celý deň som však bez záberu. Predpoveď počasia hlási ochladenie, a tak nasledujúce dva dni plánujem prechytať začiatok severného ramena. Dva dni a stále bez kapra. Akurát dve plotice vyskúšali ostrosť háčikov.

Večer sa pri nakladaní člna na auto stretávam s nemecky hovoriacimi rybármi a zisťujeme navzájom situáciu. Lovia už 9 dní a chytených majú dvoch kaprov okolo 19 kilogramov. Potvrdili moje obavy prebiehajúceho neresu. Ochladenie ho určite zastaví, ale ryby to k aktivite kŕmenia prijme sotva.  Každým dňom bolo kaprárov menej a menej. Ja som to však nevzdával a snažil som sa neúnavne ďalej. Chytal som na ďalších miestach čo najbližšie k zátokám pri zakázaných zónach. Ulovené ryby však boli len plotice a pleskáče a jeden trofejný zubáč.

Desať dní z mojej výpravy ubehlo ani som sa nenazdal a ostávali mi dva dni. V mysli už som mal predĺženie, ktoré mohlo byť maximálne o tri dni. Rozhodol som sa loviť tri dni v južnom a dva v západnom. Oteplilo sa a dúfal som v záber od kapra. No ani tri dni však po kaproch ani chýru a moje obavy o neúspešnej výprave boli na mieste aj napriek vynaloženému úsiliu. Nové miesto a štrnásty deň. Obedný spánok mi prerušil ďalší sumec. Zdolávanie na testovanú udicu C1 bolo naozaj dobré a súboj som si vychutnal z brehu. Udicu vyvážam znova a pokladám do šesť metrov na hranu. Zvečerieva sa a ja začínam baliť. V tom sa otočím a zbadám, ako sa ohýba udica. Bol som rýchlejší ako swinger a signalizátor a prudko dvíham. Rýchlo skáčem do člna a doťahujem sa nad rybu. Vietor ma však sfúkava do boku a ryba sa drží pri dne. Podlieza silón na druhej udici. Hovorím si, to snáď nie. Jediné čo ma upokojovalo, že šokovka už bola v navijaku a povoliť musí hlavný vlasec na druhej udici. V tom prásk a naozaj povolil. Rybu mám na voľno a zdolávam ďalej. V tomto momente už podľa ťahu viem, že ide o kapra. Prvýkrát som ho v priezračnej vode zbadal až po dobrých desiatich minútach. Lysec, hovorím si trasľavým hlasom. Vedel som už, že to nie je obor, ale to že mám cassienského kapra na háčiku bol pocit neopísateľný. Nakoniec ho dostávam do podberáku a hlboko odfukujem. Naozaj ten pocit vybojovaného úlovku po dvoch týždňoch  nazývam eufóriou. Biokrill ma podržal a spolu s výdržou som mohol vážiť 15,1 kg vážiaceho mliečňaka. Jednu stranu má doráňanú z neresu, ale druhú ako keby si šetril na fotenie. Anomáliou bol stvrdnutý chvost vo vrchnej časti. Rany mu ošetrujem a po fotení ho púšťam naspať. Pokoj na duši je, aj keď rýb s takouto hmotnosťou mám neúrekom. Tento je cenný, pretože je z Cassienu. Hovorí sa, že sa naň chodí po jednu rybu, ale keď príde, tak to stojí za to. A naozaj stálo, aj keď…….

Posledný deň lovím na tom istom mieste a snažím sa pred večernou cestou domov spať na lehátku, no nejde to. Jedným okom sa snažím hypnotizovať LR2-ky. Záber už neprišiel a ja pred zotmením rýchlo balím a skladám čln. Čaká ma dlhá cesta, ale chvíle, ktoré som vo Francúzsku o samote strávil, mi dali veľa. Venoval som sa zdokonaľovaniu fotenia a natáčania záberov do videí, ktoré pre vás pripravím už čoskoro.


Andrej Kochan – Esox & JetFish


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémny feeder VII

Extrémny feeder VII


Letná veterná kaprárina


Keď sa povie „kaprárina“, asi nebude mnoho tých, čo si spoja toto slovo so slovom feeder. Lenže, či sa to niekomu páči alebo nie, čím ďalej tým viac milovníkov lovu feedrom sa zameriava na lov kaprov a to nielen kaprov v bežnej veľkosti, ale aj skutočne veľkých kusov, ktoré sú cieľom aj „skutočných“ kaprárov a snom mnohých ďalších rybárov. Kapor je proste kapor. Táto ryba sa stala symbolom našich rybárov, z ktorých niektorí jej podriaďujú úplne všetko a niekedy to zaváňa až fanatizmom. Nie je v našich vodách iná ryba, ktorá by sa lovila častejšie. 

Kapry sa najčastejšie lovia na položenú a lov feedrom nie je nič iné, než položená s tým rozdielom, že je tu iná signalizácia záberov. Aj keď sa nájde mnoho rybárov, ktorí budú tvrdiť, že sa feeder k lovu veľkých kaprov nehodí, dovolím si oponovať. V súčasnej dobe sú na trhu feedrové prúty, s ktorými sme schopní dopraviť svoje nástrahy až do vzdialenosti sto metrov a zdolať s nimi aj tie najväčšie kapry, ktoré v našich vodách žijú. A do toho ešte zveríte signalizáciu záberov elektronike alebo proste budete sami čakať, až sa špička pohne, nikomu nič nie je a kaprom je to jedno. Podľa môjho názoru je feeder pre lov kaprov pri kratších vychádzkach absolútne v poriadku a na tom, či to niekto nazýva kaprárinou alebo akokoľvek inak, vôbec nezáleží. Dôležitý je výsledok a potešenie z lovu. 

Letné dni sú najlepším obdobím pre lov kaprov ako na vodách stojatých, tak tečúcich. Teplejšia voda poháňa kaprí metabolizmus. Tie rýchlo trávia a stále vo dne aj v noci vyhľadávajú intenzívne potravu. Snáď len priveľké teplá spôsobujú nedostatok kyslíku vo vode a sú na obtiaž. Z tohto hľadiska sú na tom potom lepšie tečúce vody, kde prehriatie nehrozí.

Osobne mám radšej skôr menšie než veľké vody a často sa k lovu kaprov uchyľujem na malé tečúce vody, kde je množstvo prekážok. Je to tak trochu extrém a cením si tu aj také ryby, ktoré môžu byť na iných vodách možno len lepším priemerom. Lenže dostať napríklad len päťkilového kapra z podvodnej džungle plnej travín a popadaných vetví, to nie je len tak. Vyžaduje to silné náčinie a veľa trpezlivosti. Skôr ale chcem hovoriť o takom spôsobe lovu, ktorý praktikuje väčšina rybárov, ale stále sa im nejako nedarí dosiahnuť na väčšie kapry napriek tomu, že by boli veľmi radi.

Problém vidím v tom, že sa istým spôsobom nedokážu vymaniť zo svojho stereotypu, ktorý ich zviera mnoho rokov. Aj keď majú povedomie o tom, ako na väčšie kapry, stále sa nejako nemôžu prinútiť niektoré dôležité veci zmeniť. Mnoho rybárov vidí, že sa pomocou feedrového prútu dá nachytať skutočne veľa rýb, ale prút samotný nemá pri love kaprov na úspešnosť celej akcie príliš veľkých vplyv. Avšak musí byť dostatočne pevný, aby zvládal bezpečne aj veľké ryby. Pri love kaprov je zo všetkého najdôležitejší správny výber miesta, vnadenie a koncová montáž, ktorá sa od tej skutočne „kaprárskej“ pri love feedrom nijako nelíši.

Keď chcete skutočne loviť kapry a je jedno, pre aký prút sa rozhodnete, nestačí proste len prísť k vode a niekam nahodiť. Je pravda, že v teplých mesiacoch môžete naraziť na kapry skoro všade, ale môžu byť dni, keď sa kapry budú držať len niekde a na zvyšku vody prídete naprázdno. V lete je veľmi dôležité sledovať vietor a to z dvoch dôvodov. Silnejší vietor jednak prekysličuje vodu a to najviac v miestach, kde voda, respektíve vlny, narážajú na breh a tiež práve do tých miest odnáša potravu a víri tam dno, kde kapry potravu hľadajú. Je teda vhodné loviť v takýchto miestach, pretože šanca je tu pomerne väčšia než inde, obzvlášť keď je počasie stabilné a vietor nie je studený. Za takýchto podmienok sa kapry a to aj tí veľmi veľkí radi objavujú aj v tesnej blízkosti brehu, takže ani nie je treba ďaleko nahadzovať. Často chytíte pekné kapry pár metrov od brehu…

Už pár dní panujú poriadne teplá. Ani v noci si neodpočiniete a klimatizácia ide naplno. Akonáhle sa ráno vyšplhá slnko nad obzor, páli, pokiaľ nezapadne. Tí, ktorí majú dovolenku a venujú sa kúpaniu a opaľovaniu, sa nesťažujú. Naproti tomu rybárom sa takéto počasie príliš nepáči. Kapry jazdia v húfoch pod hladinou spoločne s amurmi a o potravu nejavia záujem. Na jazere sa vždy skoro ráno chytí pár kaprích dorastencov, nejaký väčší pleskáč a potom už sa to celý deň ani nehne. Pár šťastlivcov si ešte môže povodiť nejakú rybu po zotmení, ale s polnocou na tejto vode lov končí, takže tá najlepšia letná doba využitá nie je.

Tri týždne ani nespŕchlo a zem je smädná. Konečne sa jeden deň popoludní objavilo na obzore pár veľkých bielych mračien. Rýchle rastú do výšky a sú jasným prísľubom dažďa. Povedal by som, že vodu je už priam cítiť vo vzduchu a párkrát dokonca aj zahrmelo. Okolo tretej sa dvíha vietor. Mraky nám preleteli nad hlavou lenže bez jedinej kvapky a sú preč. Slnko aj naďalej páli, avšak vietor nepoľavuje. Naopak, silnie celkom výdatne a na jazere sa robia slušné vlny. Sedíme s kamarátom priamo proti vetru a je to celkom príjemné.

Vlny už majú biele čapičky, pri brehu sa kalí voda a vzniká akási pena ušľahaná vetrom. Nie je ľahké sledovať v týchto vlnách feedrové špičky, ale nijako nám to nevadí, pretože už sme aj tak nemali pár hodín žiadny záber. Pokojne si kecáme a strážime slnečníky, aby nám niekde neuleteli. Fúka sotva pol hodiny a takmer v rovnakú chvíľu máme s kamarátom obaja záber. Napriek tomu, že sledovať špičky nie je ľahké, toto sa jednoducho nedalo prehliadnuť. Špičky sa jednoducho ohli a prúty sa hrnú z vidličiek do vody. Zasahujeme v poslednej chvíli. Obaja sme úspešní a v podberáku končia dva krásne šupináče, oba okolo sedemdesiat centimetrov, čo sú na túto vodu celkom nadpriemerné ryby.

Vyzeralo to ako jedna veľká náhoda, lenže keď už každý z nás ťahá tretieho kapra a zábery prichádzajú len chvíľku po nahodení, to už náhoda nie je. Rybám sa v okysličenej vode evidentne uľavilo a začali hľadať potravu. To, čo pár dní zameškali, sa teraz snažili čo najrýchlejšie dohnať. Okrem kaprov sa ozvali aj pekné pleskáče a do večera sme sa v podstate nezastavili. Cez noc vietor poľavil a ráno bola hladina celkom pokojná. Keď však vyšlo slnko, začalo aj mierne pofukovať. Hneď sa ponáhľame na naše miesto a rozhodne to nebola chyba. Dostali sme skutočne pekné kapry a všetky ryby boli ulovené asi dvadsať metrov od brehu v hĺbke sotva jeden a pol metra. Na nedostatok záberov sa rozhodne nemôžeme sťažovať.

Avšak nie všetci rybári na tejto vode sú na tom rovnako. Väčšina z nich sedí v zátokách chránených pred vetrom. Sú tam stromy, príjemný tieň, ale voda sa tam ani nehne. Oproti nám len paberkujú a niektorí sa cez všetky možné fígle k záberu nedopracujú. Skúšajú kŕmiť málo aj veľa, skúšajú všelijaké nástrahy, koncové zostavy, lenže v tom to v túto chvíľu rozhodne nie je. Teraz úplne jednoznačne rozhodlo miesto a nesmiem zabudnúť ešte na jednu vec – nasledujúci deň bolo záberov síce veľa, ale mnoho z nich by ste ľahko prehliadli, také boli opatrné a jemné. Feedrové špičky sa pri zábere pohli a keď som včas nereagoval, kapor nástrahu pustil. Kamarát mal jeden kaprový prút nahodený stranou a spoliehal na elektronický signalizátor. Ten síce občas pípol, ale týmto spôsobom dostal len jedinú rybu. Na druhý prút, feeder, ktorý poctivo strážil, zasekol niekoľko krásnych rýb. V tomto prípade jednoznačne platilo to, že ste mohli ľahko vymeniť poctivé stráženie prútu za komfort, ale ten žiadny úspech neprinášal.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Sumčiarské montáže a nastražovanie nástrahy

Sumčiarské montáže a nastražovanie nástrahy


Montáže pri love na ťažko a pri love s podvodným plavákom


Montáže pri love na ťažko sú podobné tým z lovu na plavák. Samozrejme, chýba plavák a olovko je plochého tvaru kvôli lepšej stabilite na dne revíru. Hmotnosť olova býva najčastejšie 100 až 300 gramov. Záleží od veľkosti nástrahy a sily riečneho prúdu v prípade, že chytáme na rieke. Samozrejme, olovo môžeme nahradiť trhacím kameňom. Trhacie kamene môžu vážiť pokojne aj niekoľko kilogramov. Hlavne pri veľkých nástrahových rybkách hrozí riziko, že spolu s riečnym prúdom nám montáž posunú, prípadne zatiahnu do prekážky. Tým by bola naša snaha o úlovok zmarená. Kamene priväzujem o obratlík, ktorý je na hlavnej šnúre trhacím vlascom 0,30 až 0,40 mm, ktorý po zábere alebo záseku praskne. Sumca potom zdolávame bez zbytočnej záťaže, ktorá tiež môže ostať visieť niekde v spleti prekážok na dne a nám zmarí úspešné zdolanie ryby. Od obratlíka po koncový háčik je montáž aj použitý materiál na výrobu zhodný s montážou na plavák. Teda na menšie živočíšne nástrahy je vhodná montáž s jedným jednoháčikom alebo trojháčikom. Na nástražné ryby použijeme montáž s dvoma jednohákmi alebo jedným väčším trojhákom. Montáž na ťažko môžeme vylepšiť podvodným plavákom. Ten sa umiestňuje na montáži pár centimetrov pred nástrahu. Vyrábajú sa modely s nosnosťou od 15 gramov na nástrahy typu dážďovky alebo nádaje, až po modely na veľké nástrahové ryby s nosnosťou 100 gramov a viac.

Ochranné hadičky

Tieto hadičky nie sú nevyhnutnou súčasťou sumčiarských montáží. Ich úlohou je chrániť šnúru pred predratím o kartáč sumcových zubov. Šnúra je počas zdolávania extrémne namáhaná. Jej porušenie o zuby sumca môže výrazne znížiť jej pevnosť a to až tak, že sa pretrhne. My prídeme o úlovok, ale sumcovi s odtrhnutou montážou môže ísť o život. Hadičku môžeme použiť medzi dvoma háčikmi na montáži a taktiež od háčika po obratlík, takže celá nadväzcová šnúra môže byť v nej schovaná a tým pádom chránená pred predratím. Vedľajšou funkciou bužírok je, že nám spravia montáž tuhšou. Tým pádom znížime možnosť zamotania montáže.

Hrkálky

Našu nástrahu môžeme oživiť aj zvukom. Hrkacie guľôčky môžu byť v klasickom plaváku, v podvodnom plaváku alebo priamo na montáž môžeme naviazať na to určené hrkálky. Úprimne povedané, nijakú súvislosť, čo sa týka zvýšenia počtu záberov pri použití niektorého zo spomínaných zvukových komponentov som nevypozoroval. Pochytal som sumcov na zvukové podvodné plaváky, ale aj na tie, ktoré sú ticho. Nejakú hrkaciu vec použijem na montáž najskôr vtedy, keď som bez záberu dlhší čas, aby bolo moje svedomie spokojné, že som pre záber urobil niečo viac.

Organizér na nádväzce s podvodným plavákom

Určite poznáte situáciu, keď sa vám viacero nadväzcov s podvodným plavákom zamotá do jednej veľkej gule, ktorá sa dá len veľmi ťažko rozmotať. Časom nadäzcov pribúda, lebo pri vode sú rôzne špecifické situácie, ktoré si vyžadujú rôzne nadväzce. Či už potrebujem odlišné dĺžky nadväzcov, niekedy zase to sú náväzce s väčšími háčikmi, inokedy s menšími či s trojháčikom. Potom sú tu nadväzce s podvodnými plavákmi. Len ťažko sa potom hľadá vhodný obal alebo peračník, ktorý by bol univerzálny na všetky spomínané typy nadväzcov. Na trhu je viacero druhov, ale sú buď neskladné alebo len na niektoré druhy montáží. Ja som tento problém vyriešil pomocou tabule tvrdej peny. Rozmery tabule som vyrezal podľa kufríka. Montáže do nej jednoducho zapichnem a vyšponujem pomocou špendlíkov. Tento organizér je jednoduchý a univerzálny. Netvrdím, že je bez chyby a dokonalý a že  montáže, hlavne ak je ich viac, sa sem-tam nezamotajú, ale zatiaľ som nič lepšie nenašiel.

Jeden trojhák verzus 2 jednoháky

Často sa stretávam s touto otázkou. Je lepšie použiť na nástrahovú rybu montáž s jedným veľkým trojhákom alebo dva jednoháčiky? Ťažká otázka, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Každá z týchto montáži má svojich fanúšikov, ktorí zaryto tvrdia, že tá ich je lepšia. Jednoznačnú odpoveď neviem ani ja, čo však viem na isto, že ani jedna nefunguje na 100 %. Problém zásekov do prázdna je témou nejednej diskusie medzi sumčiarmi. Je maximálne frustrujúce, ak po dlhých dňoch a nociach bez záberu sa prút ohne v stojane a ozve sa krásny zvuk rolničky a vy zaseknete do prázdna. Ešte horšie je, ak sa to onedlho zopakuje. Bohužiaľ, nie sú to až tak ojedinelé situácie pri vode. Aj toto patrí k nášmu obľúbenému koníčku. Rybačka je v tomto nevyspytateľná. Raz pri love sumcov funguje jedno a na druhý deň to už neplatí a funguje zase niečo iné… Vždy to bude o skúšaní, experimentovaní, ale aj o šťastí, ktoré nám nemôže pri love chýbať.


Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Karas v ohrození

Karas v ohrození


Vytratí sa z vôd náš ďalší pôvodný druh?


Kto by si bol pred niekoľkými rokmi pomyslel, že karas sa niekedy stane ohrozeným? Stačila väčšia jama naplnená vodou a táto húževnatá rybka mala hneď o niečo väčší priestor pre život. Na niektorých vodách sa nedalo nahodiť na kapra bez toho, aby návnadu snáď ešte vo vzduchu nezožrali karasy, ktoré tam boli v takom množstve, že často aj zakrpateli. Túto rybku si chválili mnohí – mala výborné mäso do tresky, ale išlo aj o odolný druh, ktorý dlho vydržal nastražený pri love na dravca.

Karas zlatistý, náš pôvodný druh ryby bol skutočným pionierom v prežívaní. Hromadne sa vyskytoval v pomaly tečúcej aj stojatej vode, ktorá sa prehrievala a kde rástli polia z vodných rastlín. Na takýchto revíroch sa to často hemžilo aj patentkami a inou potravou, takže nemal núdzu o potravu. Doba sa však zmenila a tento náš pôvodne hojný druh sa stal vcelku vzácnosťou. Na mnohých miestach ho vystriedal karas striebristý, ktorý sa tu zjavil z čista-jasna, pričom nikto presne nevie, odkiaľ prišiel. Pôvodné dohady boli, že prišiel až zo Sibíri (s plôdikom iných rýb), niektoré názory hovorili o tom, že prišiel sám z juhovýchodu, alebo že je to pôvodná ryba z východnej Európy, či že bol zavlečený z Číny atď. Nikto to však presne nevie. Záplava tohto druhu znamenala aj vytláčanie pôvodného karasa zlatistého, ale aj niektoré iné ryby neboli schopné odolávať veľkej potravnej konkurencii.

Jeden z možných pohľadov na tento stav je taký ten pragmatický, ktorý nehľadí na okolnosti, len na výsledok – podstatné je, že je tu opäť množstvo rýb, ktoré sa dajú chytať a prípadne jesť. Druhý je však taký, ktorý vníma ako problém to, že nepôvodný druh vytláča náš pôvodný. Karas zlatistý, ktorého hojné počty v minulosti pôsobili snáď neohroziteľne, sa dokonca dostal do zoznamu rýb, ktoré sú celoročne chránené. Niečo také by sme zrejme nemali dopustiť. Nejde tu len o etickú stránku veci, že by sme nemali dovoliť zničiť jeden druh, obzvlášť, keď „záškodnícky“ karas striebristý prišiel vplyvom človeka. Ide aj o právnu stránku, lebo Rybársky zákon č.139/2002 (§ 1, ods.1 Z.z. a § 2, ods. 1 Z.z.), ale aj Stanovy rybárskeho zväzu (§ 3, ods.1) uvádzajú jasne, že Rybársky zväz musí v prvom rade prihliadať na pôvodnú ichtyofaunu a genofond rýb, ktorý musí prosperovať.  

Napriek týmto ustanoveniam to vyzerá tak, že karas striebristý má navrch aj čo sa chovu týka. Kým karas zlatistý je na zozname ohrozených druhov a vytratil sa z viacerých miest, ktoré predtým obýval, karas striebristý (nepôvodný druh, ktorý vytláča aj pôvodný) požíva aspoň tú výsadu, že je dokonca do vôd nasádzaný. Cenník rady SRZ platný na rok 2017 udáva za 1 kg Ka1 (jednoročná násada do 10 cm/do 10 dkg) 0,35 Eur. Za Ka2 (dvojročná násada nad 10 dkg) je to 0,60 Eur za kilo.

Kým karas striebristý je hojne nasádzaný do našich vôd a to napriek tomu, že ide o invázny druh, nemáme žiadne poznatky o tom, že by sa niečo vôbec robilo pre záchranu pôvodného karasa zlatistého. Opýtali sme sa teda kompetentných na Rade SRZ. Na naše otázky odpovedal Ing. Tibor Krajč, PhD. z odboru tečúcich vôd.

Redakcia: Prečo sa nasádza do vôd karas striebristý, nepôvodný druh, ktorý vytláča karasa zlatistého, pôvodný druh?

Krajč: Karas striebristý je druh ryby, ktorý sa v slovenských vodách vyskytuje pomerne veľmi často. Súčasná legislatíva, tzn. zákon 139/2002 Z.z. o rybárstve ani vyhláška 185/2006Z.z. nestanovuje žiadne pravidlá  a povinnosti, ktoré by sme ako užívateľ mali dodržiavať/plniť v súvislosti s týmto druhom ryby. Vyhláška radí karasa medzi druhy s celoročne povoleným lovom rýb a to na tečúcich tak aj stojatých vodách a zároveň karas nemá stanovenú lovnú mieru, čo sú pre rybárov všeobecne známe veci. Je potrebné povedať, že sme si vedomí niektorých problémov, s ktorými sa v súvislosti s výskytom karasa striebristého na území SR stretávame. Sme však jednoznačne za systémové riešenie problému.

Vyhláška č. 24/2003 Z.z. k zákonu o ochrane prírody a krajiny, pri poslednej svojej novelizácii zaradila karasa striebristého do prílohy č. 3 s názvom „Zoznam nepôvodných druhov, ktoré sa môžu vypúšťať do voľnej prírody“. V tomto zozname sú aj niektoré ďalšie ryby ako napríklad tolstolobik pestrý, amur biely, tolstolobik biely, pstruh dúhový a sivoň potočný.

Na Slovensku sa ročne uloví približne 100 tis. kusov karasa striebristého. Pre tento druh sa vedie samostatná evidencia v Zázname o dochádzke k vode a úlovkoch. Je to pomerne žiadaný druh, či už ako násada na zarybnenie, ale aj ako potrava pre dravé druhy rýb.

Aktuálne sa pripravuje novela zákona o rybárstve a tiež zákon o inváznych druhoch rýb. Aktívne sa snažíme využiť túto situáciu a uvítali by sme také riešenie, ktoré by reálne vedelo situáciu s karasom na Slovensku riešiť aj z hľadiska trvalo udržateľného stavu. Pokusy, ktoré boli jednostranne orientované sme doposiaľ vždy boli nútení odmietnuť. Veríme, že v nadchádzajúcom období sa podarí tento problém s karasom striebristým vyriešiť.

Redakcia: Čo konkrétne sa robí pre záchranu a posilnenie stavov karasa zlatistého, keďže ide o ohrozený druh ryby?

Krajč: Karas zlatistý je podľa posledného aktualizovaného Červeného zoznamu mihúľ a rýb Slovenska (KOŠČO, HOLČÍK, 2007) zaradený medzi zraniteľný druh. „Karas zlatistý v minulosti bol relatívne veľmi početný v nížinných tokoch. Intenzifikácia poľnohospodárstva, meliorácie a likvidácia mokradí však spôsobili dramatický pokles jeho výskytu i početnosti. Je možné, že k poklesu početnosti karasa zlatistého prispel aj invázny karas striebristý (Carassius gibelio), Lusková et al. (2002), dôkazy o tom však chýbajú.“

Na základe uvedeného začíname diskusiu so Štátnou ochranou prírody SR o spôsobe záchrany niektorých pôvodných druhov rýb, formou vypracovania Programov starostlivosti o územia a biotopy s výskytom týchto chránených druhov. Aktuálne je programové obdobie na roky 2014-2020, kedy je možné využiť aj prostriedky Európskych fondov na niektoré opatrenia. V každom prípade táto oblasť je veľmi náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých inštitúcií na Slovensku.


Redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Extrémne vyvážky

Extrémne vyvážky


Neexistuje vzdialenosť, na ktorú by sa nedalo vyviezť


Dôležité upozornenie!!! Ak patríte medzi prívržencov nahadzovania a z vyvážania nástrah máte doslova husiu kožu, radšej tento článok ani nečítajte! Pre vás ostatných budú nasledujúce riadky určite inšpiráciou, ako prekonať magické vzdialenosti pri extrémnych vyvážkach do neskutočných diaľav.

Tento mini článok je venovaný rybárom, ktorí riešia pri love na veľkých vodných plochách problém s vyvážkou na veľké vzdialenosti, kedy je potrebné vyviesť svoje prúty aj cez vzdialenosť jedného kilometra, čo vám nie každý navijak umožní. Preto tu prichádza alternatíva vyvážky cez dve a viac cievok. Poďme sa teda spoločne na túto netypickú vec pozrieť. V podstate je to veľmi jednoduché.

Pri vyvážke cez dve a viac cievok budete potrebovať minimálne dve cievky s vlascom alebo šnúrou, obratlík Quick change a prevlek Anti tangle. Ja osobne odporúčam na tak veľké vzdialenosti použiť šnúru. Má to svoje nesporné výhody. Prvú cievku, ktorú máte umiestnenú na prúte, použijete úplne normálne, ako by ste sa chystali nahadzovať a na druhú cievku, ktorú máte voľne umiestnenú, uviažete obratlík Quick change.

Prút s montážou a prvou cievkou máme nachystaný a práve sadáme do lode a vyrážame k nášmu lovnému miestu, ktoré sa nachádza vo vzdialenosti cez jeden kilometer. Po chvíli sme dorazili na naše lovné miesto, pokladáme montáže a vyrážame naspäť, smer breh. V polovici cesty sme zistili, že naša prvá cievka je prázdna a k brehu to máme ešte ďaleko. Čo teraz? Je to veľmi jednoduché. Prázdnu cievku vymeníme za plnú cievku. Pomocou dvojitého uzla, obratlíku Quick change a prevleku Anti tangle spojíme kmeňový vlasec alebo šnúru s plnou cievkou a opäť môžeme pokračovať v jazde k brehu.

Pri zdolávaní opakujeme postup úplne opačne, tzn. po zábere domotáme cievku do plna, rozpojíme obratlík od kmeňového vlasca alebo šnúry, nasadíme prázdnu cievku a smerujeme k rybe.

Pri vyvážke cez dve cievky sa mi podarilo uloviť mnoho krásnych kaprov, ktoré by som bez tejto alternatívy nebol schopný uloviť. Veľmi často túto alternatívu používam na veľkých vodách tipu Liptovská Mara, Zemplínska šírava alebo Novomlýnská nádrž.

Mnoho krásnych zážitkov pri vode želá Tomáš Vaněk.


Tomáš Vaněk


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.