post

Orezance

Orezance


Zabudnite na dokonalé, oblé tvary guličiek a experimentujte!


Rybačka je najmä o prekvapeniach. Patria medzi ne predovšetkým také zistenia, nad ktorými by ste niekedy len neveriacky krútili hlavami. Tento nápad, ako zatraktívniť bežné bolilies dokonalých tvarov, je ako vystrihnutý z učebnice neuveriteľností. Nakoniec, posúďte sami a môžete nad tým pokojne krútiť hlavou aj vy. Stalo sa to tento rok a stalo sa to na našich vodách. A ešte dodáme, že sa to stalo niekoľkým rybárom nezávisle od seba. Bude to stačiť na to, aby ste tomu uverili? Je to na vás.

Asi všetci hľadáme nástrahy, ktoré vo vode v danom období rybárskej sezóny fungujú najlepšie. Znamená to jediné, že je na ne možné chytiť rybu. A keď je veľká, je to o to lepšie. Ako však takúto nástrahu nájsť, to už je o niečom inom. Vo väčšine prípadov rozhodujú skúsenosti, niekedy si treba len nechať poradiť a občas je to aj o náhode.

Náhoda bola prítomná aj v prípade orezancov. Ryby brali spoľahlivo do určitého momentu. Potom sme vystriedali niekoľko ďalších osvedčených nástrah a nič. Zábery sa skončili a na brehu zostalo smutno. Potom niekto z dlhej chvíle orezal jednu z boilies a dal jej nový tvar neidentifikovateľného mnohouholníka, alebo niečoho, čo sa mu vzdialene podobalo a zrazu sa všetko otočilo. Ryby začali opäť brať. A čo bolo ešte menej uveriteľnejšie, pokračovali na to isté, na čo brali na začiatku lovu. Stačilo zmeniť tvar.

Vedľajšia udica bola nahodená na tú istú guľu a predsa mlčala. Nástraha ležala len pár metrov od orezanej gule tej istej kvality a príchute a nič. Pre istotu sme udice vymenili a dokonalú guľku nahodili na miesto, kde ryby brali na orezanú boilies. Ani ťuk. Až sa nechce veriť, že stačilo urobiť tak málo a všetko sa zmenilo. Verili by ste tomu?

Nezávisle od seba tento fenomén potvrdilo viacero lovcov a nový tvar nástrahy bol na svete. A predstavte si, funguje dodnes. Aká hlúposť a predsa. Rybačka nás na každom výjazde dokáže niečím prekvapiť. Možno preto ju máme všetci tak radi. Je to nikdy sa nekončiaca výzva. A keď už si myslíte, akí ste dokonalí, padnete na zadok z toho, čím všetkým je vás schopná aj po toľkých rokoch prekvapiť. Premýšľali sme, čím môžu byť orezance pre ryby také zaujímavé. Púšťajú lepšie arómu, pretože sú orezané alebo láka ryby skôr ich netradičný vzhľad? V čom je podstata ich väčšej úspešnosti?

Ak ste sa rozhodli vyskúšať počas niektorého z vašich výjazdov k vode tento zaujímavý zlepšovák, napíšte nám, či zafungoval aj vám. Radi vaše skúsenosti zverejníme aj s fotografiami úlovkov v niektorom z ďalších vydaní nášho magazínu.


Redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Rosáky

Rosáky


Ako ich chytať a prechovávať


Nedávno som sa bol večer poprechádzať so svojím psom a pritom som sa čudoval, prečo stále niečo hľadá, ale nič som nevidel. V momente som si však uvedomil, že ešte teraz večer padla rosa a to mohlo znamenať jedno. Utekal som so psom domov a bral si hneď krabičku a svetlo a vydal sa na lov rosákov. Nie je to síce taký adrenalín, ako uloviť trojmetrovú dážďovku obrovskú (na tie sa pozrieme na záver), ale aj tak to nemusí byť jednoduché.

Čo sú vlastne rosáky? Je to obyčajná dážďovka zemná (Lumbricus terrestris), zvykne sa však nazývať aj rosák, keďže vychádza v noci za rosy von zo svojich dier. Máva približne 20-25 cm, aj keď na juhu Európy môže mať aj viac. Mňa ich lovu učil už veľmi dávno môj starký. Vzhľadom na to, že mnohí s rybárstvom často len začínajú a nemá im kto poradiť, rozhodol som sa napísať o love a prechovávaní tejto obľúbenej nástrahy, keďže rybám veľmi chutí. Dajú sa na ňu pochytať pekné mreny, kapry, úhory, ostrieže, vlastne takmer všetky naše druhy rýb. Nie je preto dobré túto nástrahu podceňovať.

Lov

Vykopávať ich zo zeme môže byť veľmi prácne a obzvlášť v lete. Práve preto je dobré počkať do tmy a na čas, kedy padne rosa. Prípadne sa vydať na večerný lov po nejakej tej letnej búrke. Dážďovky vnímajú okolité otrasy svojím telom, a preto treba našľapovať opatrne, aby ste ich nevyplašili. Rovnako sú aj veľmi citlivé na ostré osvetlenie. Niektorí „lovci“ používajú červené osvetlenie na čelovkách. Osobne nemám a ani sa pre lov dážďoviek nechystám kupovať takéto osvetlenie. Mám obyčajné biele svetlo, ktoré ale držím v ruke. Je to práve preto, lebo môžem dať svetlo trochu mimo, aby mi len mierne osvetľovalo dážďovku (a nevyplašilo ju to) a súčasne sa na ňu môžem aj pozerať. Pokiaľ je vystrčená z dierky, treba sa poriadne pozrieť, kde je voľný koniec a kde je časť tela vchádzajúci do pôdy. Ak totiž dážďovku uchopíte za voľný koniec, určite o ňu prídete. Jej vlhké telo sa vám spomedzi prstov vyšmykne a korisť sa v mžiku stiahne do bezpečia nory. Preto ju treba uchopiť čo najbližšie k diere a navyše aj dostatočne pevne. Nie zas tak pevne, aby sme jej ublížili. V tomto momente nikdy nemôžete ťahať, lebo ju takmer s istotou pretrhnete na polovicu a je po celej snahe a zbytočne aj po živočíchovi. Treba ju len držať, kým sama nepovolí alebo len skutočne mierne ju povyťahovať z boka na bok. Keď sa vám ju podarí úspešne a bez poškodenia dostať, stačí ju odložiť do krabičky s vlhkou trávou.

Prechovávanie

Samotné prechovávanie je dôležité hlavne preto, aby sme o dážďovky neprišli ešte pred rybačkou. Pokiaľ idete na ryby hneď na druhý deň, stačí im ponechať trochu vlhkej trávy alebo kyprej zeme. Ak ich prechovávate dlhšie, sú rôzne spôsoby, ako to urobiť čo najlepšie. My sme to robili vždy čo najjednoduchšie. Do vedierka sme dali kus trávy aj so zeminou, najlepšie tej, v ktorej ste zbierali dážďovky. Trávu je dobré občas na povrchu zvlhčiť. Vedierko sme vždy nechávali odokryté, a tak nehrozilo vytvorenie plesní z nedostatočne prevzdušnenej nádoby. Nikdy nedošlo k žiadnym únikom. Samotné vedierko odložíte na tmavé a chladné miesto. Najlepšie niekam do pivnice, nikdy by to nemalo byť v chladničke, kde môže byť zbytočne veľká vlhkosť, ktorá môže spôsobovať plesnivenie zeminy. Poranené dážďovky by sa nemali nikdy vracať naspäť medzi ostatné, lebo hrozí riziko nákazy.

Zaujímavosti

Dážďovky patria medzi obrúčkavce. Tvoria samostatný podrad Lumbricina, ktorá má až 6000 popísaných druhov (nie je však známy počet synoným, teda zdvojených mien, kedy je druh už popísaný a niekto ho popíše pod iným názvom). Koľko je ešte neobjavených vďaka ich skrytému spôsobu života, sa dá iba hádať. Nie všetky druhy sú však také malé, ako tie, na ktoré sme zvyknutí. Tak napríklad dážďovka obrovská (Megascolides australis) môže dorásť údajne až do dĺžky 3 metre. Väčšinou však má okolo jedného až dva metre. Nie je však extra hrubá a v obvode máva 2 cm pri celkovej hmotnosti 200 g. Jedny z najťažších červov sú zas juhoamerické, resp. ekvádorské dážďovky rodu Martiodrilus. Dorastajú „len“ do 1,5 metra, no sú o niečo hrubšie ako ich austrálske príbuzné. V tomto rode sa nachádza 9 druhov, ktoré sú veľmi hrubé a dokonca sa v anglickom preklade nazývajú aj červ, ktorý je psov. Samozrejme, rovnako ako aj iné druhy, tak tieto červy sa živia rozkladajúcimi sa rastlinnými zvyškami, hlavne lístím. Jedny z najdlhších sú však juhoafrické červy Microchaetus rappi. Tie majú dorastať až do dĺžky 6,7 m/1,5 kg (takýto jedinec mal byť objavený v roku 1967), no táto informácia nebýva všetkými plne prijímaná. Každopádne, aj keby nemala mať až takúto dĺžku, tak bežne dorastá do 2,6 m, čo je naozaj veľa. Skutočný obor v dĺžke je (Amynthas mekongianus) z juhovýchodnej Ázie, ktorý má skutočne potvrdené vedecké záznamy na 3 m na dĺžku. No a aby sme nechodili len po svete, tak najdlhšia európska dážďovka (Lumbricus badensis) má 60 cm/25-35 g a môžete ju nájsť v Čiernom lese na juhu Nemecka. Najväčší druh, aký môžete nájsť na Slovensku je pravdepodobne 30cm kriodrilus bahenný (Criodrilus laccum).

Niektoré z týchto červov by možno ocenili sumčiari. Faktom však je, že takéto červy sú pre niekoho priam nepredstaviteľné. Hádam teda pomôže aspoň trochu úvod o tom, ako loviť a prechovávať tie naše. Pretože nám môžu dopomôcť k skutočne pekným rybám.


Milan Hepner


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Prehoďte jazero

Prehoďte jazero


Ako nahadzovať na veľké vzdialenosti


Mnoho rybárov a kolegov má veľkú dilemu ako nahodiť svoju montáž ďaleko a presne na lovné miesto. Máme už dosť revírov či už súkromných alebo zväzových, kde môžeme loviť len na náhod a mnohokrát je to aj pohodlnejšie bez člna. Pri tom všetkom už je aj tá ryba dosť zvyknutá na ďalekú vzdialenosť, lebo sa tam naučila, keď sa tam vo väčšine prípadov dosť hojne kŕmi. Takže môžem tvrdiť, že väčšina rybárov má stále túžbu nahodiť svoju montáž na presné lovné miesto a čím ďalej, tým lepšie. Tak sa na to trošku pozrieme.

Výbavu na značne ďaleké hody treba poriadne zvážiť a to ako samotnú udicu, tak je veľmi dôležitý aj navijak a silón či šnúra. Keďže doba pokročila, máme na výber dostatok značiek prútov a môžem potvrdiť, že je naozaj z čoho vybrať. Je jasné, že kvalita sa zväčša rovná aj cene. Môj názor: dá sa vybrať aj zo strednej triedy, kde je tá cena dostupná pre každého z nás.

Pri kúpe udíc treba rozmýšľať nielen nad ďalekým nahadzovaním, ale aj nad tým, ako bude pracovať pri zdolávaní úlovku. Samozrejme, musí nám jednoznačne sedieť v ruke, aby sme sa mohli do nej zaprieť. Ďalej si musíme zhodnotiť aj svoju postavu. Môžem potvrdiť, že je to veľmi dôležité. Keď mám výšku do nejakých 175 cm, tak si nekúpim udicu s dĺžkou 3,90 m. Určite potom nebude ten náhod v poriadku a nepodá taký výkon, ako je s ním reálne možné nahadzovať. Výber vhodnej udice je značne na samotnom rybárovi, ktorému musí sedieť a to hlavne aj na spodnej časti na rukoväti. V dnešnej dobe je hitovka rukoväť čo najtenšia, no je na zamyslenie, či nie je lepšie mať ju v korku alebo potiahnutú duplónom. Aby bol ten úchop ruky istý a mohli sme sa zaprieť. Je to na každom z nás, komu čo vyhovuje. Čo sa týka samotnej akcie prútu pri náhode do diaľky, tak jeho špička by mala byť pružnejšia, než samotné telo udice v spodnej časti. Určite sú nevhodné udice, akcia ktorých je skôr priebežná, rozložená po celej dĺžke prúta.

Veľa rybárov si kladie otázku, či sú dôležité aj očká. To hlavné, čo sa dnes v hojnom počte vyrába a propaguje, sú 50mm prvé očká od navijaku. Nechcem tu tvrdiť, že 40mm očká sú zlé, to vôbec nie, ale je pravda, že s 50mm očkom to hodíte určite o pár metrov ďalej.

Ako som spomínal, najdôležitejšia časť je rukoväť. Ak vám udica nebude sedieť v ruke, tak sa určite nedočkáte výsledku. Samotná dĺžka náhodu spočíva v prvom rade na vás. Treba si veriť a dať do toho všetko. Určite musí byť celá taktika aj postoj správny. Nebojte sa, kvalitná udica nepraskne. Ak by vám udica praskla hneď po prvom náhode, musela by byť vadná od výroby. Určite však treba zvoliť aj správnu gramáž olova k udici. Ja osobne mám veľmi rád prúty v dĺžke 3,60 m (12 ft) a 3,25 lb.

Dôležitú časť pri dlhých hodoch hrá aj navijak. Pritom musíme brať do úvahy aj jeho veľkosť a zvoliť strednú triedu, čo sa týka aj samotnej cievky. Práve cievka hrá najdôležitejšiu úlohu a stredná by mala byť práve preto, aby nám nevznikali zbytočne veľké slučky pri odoberaní silónu. Pri cievke by som sa ešte chvíľu zdržal. Odporúčal by som kónusovú cievku, pretože treba brať ohľad aj na samotné trenie silónu o prvé očko.

Čo sa týka silónu či šnúry pri ďalekých hodoch, aj pri nich treba myslieť v prvom rade na kvalitu. Silón si treba vybrať mäkší a hladký. Priemer by mal byť hlavne na vás, podľa toho akú vzdialenosť chcete dosiahnuť. Ja osobne by som pod priemer 0,26 mm nešiel. Hlavne preto, že pri väčších úlovkoch tam môže nastať strata ryby alebo samotnej montáže. Ako som spomínal vyššie, doba ide ďalej a tak už máme aj kónusové šokové silóny, ktoré sú veľmi dobré a mám s nimi aj dobrú skúsenosť. Ak by sme si zobrali teda tento prípad 0,26 mm silón, potom by som pokračoval šokovkou tiež s priemerom 0,26 mm a končí mi po 15 m až do priemeru 0,57 mm. Je to priam úžasná pomôcka, ktorú už nie je problém si zakúpiť.

Keď mám použiť šokovú šnúru, je opäť nutné brať ohľad na jej povrch, aby bola čo najviac hladká a najmä guľatého tvaru. Tam už záleží na samostatnej hrúbke šnúry. Pokiaľ ide o silón, na naše zväzové vody používam väčšinou priemer od 0,30 mm do 0,35 mm a som nadmieru spokojný. Keď sa rozhodnete pre samotnú šnúru, je to určite tiež dobrá voľba, ale tu už treba naozaj kvalitnú a potom bude ten náhod skutočne vďačný. Či sa teda rozhodnete pre silón alebo pre šnúru, je to rovnako ako so všetkým – oboje má svoje výhody aj nevýhody. Priznám sa, ja osobne dávam prednosť silónu.

Netreba však podceniť ani koncovú zostavu, ktorá je rovnako dôležitá ako celý zvyšok, ktorý sme si už predstavili vyššie. Musíme zvoliť tú najlepšiu, aby sme mali skutočne kvalitný a uspokojivý náhod. Montáž musí mať najlepšie schopnosti hlavne v lete. Nesmie sa zamotať a klásť veľký odpor vzduchu. Určite si zvolíme stuženú šnúrku. Čo sa týka olovenky, tak tú používam tiež.

Olová tu hrajú veľkú úlohu a určite by som volil typy, ktoré majú tvar hrušky, či slzy a im podobných tvarov. Rovnako vhodné sú typy s obratlíkom. Určite je vhodná aj hotová montáž, pričom najvhodnejšia je helikoptérová, prípadne napevno, ktorú tiež väčšinou používam. Treba počítať s tým, že keď budete dávať PVA pančuchu, tak ten náhod sa bude líšiť a bude určite kratší. Treba brať do úvahy aj počasie a silu a smer vetra.

Teóriu by sme mali zhruba za sebou a každého čaká už len samotné hádzanie. Všetkým prajem dobrý výber, krásne ďaleké hody a veľa krásnych zážitkov od vody.


Marek Šeba


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Vábenie sumcov

Vábenie sumcov


Ako dostať z vábničky ten správny zvuk


Malý kúsok drievka, ktorý privádza sumcov do šialenstva. Asi tak by sa dal opísať lov sumcov pomocou vábničky. Je napísaných veľa článkov a úvah o tom, prečo sumce reagujú na zvuk vydávaný pomocou vábničky. A možno sa nikdy nedozvieme, prečo je to tak, ale jedno je isté. Reagujú!!!

Ja som začal rybárčiť možno ešte v plienkach. Nepamätám si to presne, ale tento spôsob relaxu mi učaroval na celý doterajší život. Prešiel som kaprárčinou, chytal som na prívlač, až ma najviac za srdce chytili samotné sumce. Každá z týchto, nazvime to disciplín, má niečo do seba a každá je svojím spôsobom krásna. Napriek tomu som si vybral sumce. Cielene som sa im začal venovať asi pred štyrmi rokmi a zostal som im verný až dodnes. Učarovala mi majestátnosť týchto rýb, sila a veľkosť, do akej môžu narásť. Kto mal aspoň 120cm sumca na udici, ten vie, o čom hovorím. Je to neskutočný boj, neskutočná sila a adrenalín, ktorý sa nedá slovami ani opísať.

Ako som už spomenul, k vábničke som sa dostal asi pred štyrmi rokmi a začal som s ňou búchať… Ak ste to už skúšali, viete si predstaviť, aké to boli zvuky. Všelijaké, len nie tie, na aké sa to malo podobať. Skúšal a učil som sa to všade, kde sa dalo. Stačilo napustiť trocha vody do vane, v bazéne, v kýbli, no proste všade, kde nejaká voda bola a mohla byť (skoro som dostal z domu vyhadzov a tie poznámky, že nie som normálny atď.) Ale tu to všetko len začalo. Dostal som nákupnú horúčku s vábničkami, pretože mi hlavou behali myšlienky ako: „Čo ak táto vábnička nie je dobrá, možno ja dobre búcham, len vábnička je zlá…“ Dodnes ich mám doma asi 40 ks od rôznych výrobcov a rôznych tvarov. Nie nadarmo sa hovorí: Blbý sa učí na vlastných chybách, múdry na tých cudzích.. Ja som bol v tomto smere ten blbec. Keď som videl niekde nejakú novú vábničku, hneď som ju musel mať. Objednával som si aj z Maďarska, vábničky s guličkou, proste som skúšal a hľadal možnosti. Teraz mi visia v garáži ako dekorácia.

Prvú dobrú vábničku, s ktorou sa mi podarilo vylúdiť aký-taký zvuk, som dostal od kamaráta Maja a vtedy začal ten ozajstný tréning. Pri každej vode, ku ktorej som sa dostal. Postupom času som sa nejako dopracoval k vábničkám od Jožka Janáča JP, s ktorými búcham do dnes. Vrelo odporúčam. Sú to vábničky, ktoré pekne sedia v ruke a vydávajú zvuky presne také, ako chcem. Moja prvá vábnička JP, ktorú som kúpil, bola pikolo. Je to vábnička s priemerom klobúčika 3 cm. S touto vábničkou som pochytal za tie roky nespočetné množstvo sumcov a presne túto by som odporúčal aj rybárom, ktorí s vábením len začínajú. Dá sa s ňou najlepšie a najrýchlejšie naučiť vábiť, kvôli jej malému priemeru klobúčika (tak to fungovalo mne).

Hovorí sa, načo meniť niečo, čo funguje? Lenže ja to mám naopak. Rád skúšam stále niečo nové, a tak som si postupom času dokúpil aj ďalšie vábničky JP. Búchanie s veľkou 4 cm vábničkou je trochu zložitejšie ako s malou, preto si myslím, že začiatočníkom je dobré začať s pikolom a potom prejsť na veľkú vábničku. Tiež som sa znova musel učiť s ňou dobre buchnúť, ale viem, že po niekoľkých hodinách strávených na vode to pôjde. Rozdiel je hneď počuť. Sú to hlboké, dunivé zvuky, ktoré je počuť kilometer ďaleko. Sú to vibrácie, ktoré pocítite aj na člne, v ktorom sedíte a podľa mňa práve tieto vibrácie donútia sumca k aktivite. Vydráždia ho natoľko, že hľadá pôvod toho, čo sa deje a chniape po všetkom, čo sa v blízkosti toho zdroja nachádza.

Ostáva už len otázka: Prečo jeden deň sumce na vábenie reagujú a druhý deň sa ani nepohnú? Podľa môjho názoru v tom zohráva veľkú úlohu zmena tlaku vzduchu, kolísanie hladiny a každá zmena, čo sa udeje. Nie len ten deň čo chytáte, ale aj dva až tri dni pred a po rybačke. To znamená, že sumec musí cítiť zmenu počasia dva dni dopredu, a preto sú dni, kedy s nimi nepohne nič. Môžete meniť vábničky, meniť rýchlosť úderov a záberu sa nedočkáte.

V akej hlbokej vode sa dá vábiť?

Aj o tomto sa už čo-to popísalo. Z mojich vlastných skúseností môžem povedať, že som vyvábil sumca už aj v 1,20m vode, takže to, že v 2m vode sa neoplatí vábiť, nie je pravda. Pravidelne chytám sumce vo vode okolo 2 m a to nie len malé, ale aj sumce cez 150 cm. Osobne mám v takejto vode chyteného 175 cm sumca.

Aká vábnička na akú vodu ?

Keď som začínal, čítal som blogy a vyhľadával literatúru ohľadom vábenia sumcov. Všade bolo špecifikované, s akou vábničkou vábiť na akej vode, aká vábnička má byť na malú vodu, aká na väčšiu a aká na tú najhlbšiu. Ale dovolím si tieto tvrdenia poprieť. Pochytal som ryby s malou vábničkou aj na malej 2m vode, ale aj na veľkej 10m vode. Skôr sa mi rozdiel vo veľkosti vábničky ukázal na veľkosti sumcov, čo som pochytal. Pri búchaní s veľkou vábničkou (4 cm) som začal chytať viac väčších rýb a to na tých istých miestach, kde som predtým búchal s malou vábničkou. Rozdiel vo vábničkách by som skôr pripísal tomu, akú rybu vieme vydráždiť k záberu, ako k hĺbke vody.  Prosím, berte na vedomie, že celý tento môj článok je písaný z mojich postrehov a skúseností, ktoré som prácne nazbieral mnohými hodinami strávenými na vode. Slovenské rieky sú moja doména, viem, že aj u nás sa dajú chytať krásne veľké ryby (nie je to ani o Taliansku, ani o Španielsku a ani o Francúzsku, kde mnoho rybárov chodí práve kvôli veľkým rybám) a každá voda môže byť iná a na každej vode môže fungovať niečo iné.

Práve to je na rybačke krásne, že správny rybár, ak chce chytiť peknú rybu, musí byť trpezlivý, musí skúšať a špekulovať, čo v danej chvíli a na danej vode bude fungovať a čo nie. Za to všetko sa dočká parádnej odmeny v podobe krásneho úlovku…


Peter Gere


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Zlepšovák – Bambulky

Zlepšovák – bambulky


Lepšie a rýchlejšie ponáranie vlasca pod vodnú hladinu vám zabezpečí odmastenie vlasca priamo na cievke navijaka. Najmä pri feedrovom love je to veľmi dôležité. Stačí namočiť cievku navijaka aj s vlascom na pár minút do mydlovej vody a je po probléme s mastnotou. S feedrom súvisí ešte jeden zaujímavý zlepšovák. Bambulky. O čo ide?

O oddych pre oči a ešte lepší komfort pri zábere. Zhrubnutá časť koncového dielu pred posledným očkom feedrovej špičky vám umožní lepšie pozorovať zábery rýb, čo priamo súvisí s množstvom premenených zásekov. Zatiaľ neexistuje výrobca, ktorý by takéto zlepšenie dodával rovno k niektorému z feedrových prútov. Takže si ich musíte vyrobiť sami, ako sa hovorí na kolene.

Všetko potrebné sa dozviete na našom videu, ktoré rieši práve tento problém feedrových špičiek. Najskôr si uvoľníte koncové očko jednoducho nahriatím teplovzdušnou pištoľou alebo opatrne zapaľovačom. Bambulku si môžete pracnejšie vyrobiť sami z balzového dreva, prípadne bužírky, alebo jednoduchšie, použiť starší plaváčik, z ktorého vyberiete anténku. Potom už stačí len nastrčiť hrubú časť na špičku, zafixovať ju sekundovým lepidlom a zalepiť rovnako koncové očko. A hotovo.

Keďže koncové očká sú veľmi malé, dávajte pozor na to, aby ste to neprehnali s hrúbkou bambulky, pretože by zavadzala vlascu pri nahadzovaní. Ideálne je, keď si pripravíte počas zimných mesiacov viacero špičiek a zvolíte rôzne farebné kombinácie. Ideálne sú také farby, ktoré budete dobre vidieť na akomkoľvek podklade a ktoré vaše oči neunavia. Veľa úspechov pri love s týmto skvelým zlepšovákom.


redakcia RRR


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.