post

Sumčiarské montáže a nastražovanie nástrahy

Sumčiarské montáže a nastražovanie nástrahy


Montáže pri love na ťažko a pri love s podvodným plavákom


Montáže pri love na ťažko sú podobné tým z lovu na plavák. Samozrejme, chýba plavák a olovko je plochého tvaru kvôli lepšej stabilite na dne revíru. Hmotnosť olova býva najčastejšie 100 až 300 gramov. Záleží od veľkosti nástrahy a sily riečneho prúdu v prípade, že chytáme na rieke. Samozrejme, olovo môžeme nahradiť trhacím kameňom. Trhacie kamene môžu vážiť pokojne aj niekoľko kilogramov. Hlavne pri veľkých nástrahových rybkách hrozí riziko, že spolu s riečnym prúdom nám montáž posunú, prípadne zatiahnu do prekážky. Tým by bola naša snaha o úlovok zmarená. Kamene priväzujem o obratlík, ktorý je na hlavnej šnúre trhacím vlascom 0,30 až 0,40 mm, ktorý po zábere alebo záseku praskne. Sumca potom zdolávame bez zbytočnej záťaže, ktorá tiež môže ostať visieť niekde v spleti prekážok na dne a nám zmarí úspešné zdolanie ryby. Od obratlíka po koncový háčik je montáž aj použitý materiál na výrobu zhodný s montážou na plavák. Teda na menšie živočíšne nástrahy je vhodná montáž s jedným jednoháčikom alebo trojháčikom. Na nástražné ryby použijeme montáž s dvoma jednohákmi alebo jedným väčším trojhákom. Montáž na ťažko môžeme vylepšiť podvodným plavákom. Ten sa umiestňuje na montáži pár centimetrov pred nástrahu. Vyrábajú sa modely s nosnosťou od 15 gramov na nástrahy typu dážďovky alebo nádaje, až po modely na veľké nástrahové ryby s nosnosťou 100 gramov a viac.

Ochranné hadičky

Tieto hadičky nie sú nevyhnutnou súčasťou sumčiarských montáží. Ich úlohou je chrániť šnúru pred predratím o kartáč sumcových zubov. Šnúra je počas zdolávania extrémne namáhaná. Jej porušenie o zuby sumca môže výrazne znížiť jej pevnosť a to až tak, že sa pretrhne. My prídeme o úlovok, ale sumcovi s odtrhnutou montážou môže ísť o život. Hadičku môžeme použiť medzi dvoma háčikmi na montáži a taktiež od háčika po obratlík, takže celá nadväzcová šnúra môže byť v nej schovaná a tým pádom chránená pred predratím. Vedľajšou funkciou bužírok je, že nám spravia montáž tuhšou. Tým pádom znížime možnosť zamotania montáže.

Hrkálky

Našu nástrahu môžeme oživiť aj zvukom. Hrkacie guľôčky môžu byť v klasickom plaváku, v podvodnom plaváku alebo priamo na montáž môžeme naviazať na to určené hrkálky. Úprimne povedané, nijakú súvislosť, čo sa týka zvýšenia počtu záberov pri použití niektorého zo spomínaných zvukových komponentov som nevypozoroval. Pochytal som sumcov na zvukové podvodné plaváky, ale aj na tie, ktoré sú ticho. Nejakú hrkaciu vec použijem na montáž najskôr vtedy, keď som bez záberu dlhší čas, aby bolo moje svedomie spokojné, že som pre záber urobil niečo viac.

Organizér na nádväzce s podvodným plavákom

Určite poznáte situáciu, keď sa vám viacero nadväzcov s podvodným plavákom zamotá do jednej veľkej gule, ktorá sa dá len veľmi ťažko rozmotať. Časom nadäzcov pribúda, lebo pri vode sú rôzne špecifické situácie, ktoré si vyžadujú rôzne nadväzce. Či už potrebujem odlišné dĺžky nadväzcov, niekedy zase to sú náväzce s väčšími háčikmi, inokedy s menšími či s trojháčikom. Potom sú tu nadväzce s podvodnými plavákmi. Len ťažko sa potom hľadá vhodný obal alebo peračník, ktorý by bol univerzálny na všetky spomínané typy nadväzcov. Na trhu je viacero druhov, ale sú buď neskladné alebo len na niektoré druhy montáží. Ja som tento problém vyriešil pomocou tabule tvrdej peny. Rozmery tabule som vyrezal podľa kufríka. Montáže do nej jednoducho zapichnem a vyšponujem pomocou špendlíkov. Tento organizér je jednoduchý a univerzálny. Netvrdím, že je bez chyby a dokonalý a že  montáže, hlavne ak je ich viac, sa sem-tam nezamotajú, ale zatiaľ som nič lepšie nenašiel.

Jeden trojhák verzus 2 jednoháky

Často sa stretávam s touto otázkou. Je lepšie použiť na nástrahovú rybu montáž s jedným veľkým trojhákom alebo dva jednoháčiky? Ťažká otázka, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Každá z týchto montáži má svojich fanúšikov, ktorí zaryto tvrdia, že tá ich je lepšia. Jednoznačnú odpoveď neviem ani ja, čo však viem na isto, že ani jedna nefunguje na 100 %. Problém zásekov do prázdna je témou nejednej diskusie medzi sumčiarmi. Je maximálne frustrujúce, ak po dlhých dňoch a nociach bez záberu sa prút ohne v stojane a ozve sa krásny zvuk rolničky a vy zaseknete do prázdna. Ešte horšie je, ak sa to onedlho zopakuje. Bohužiaľ, nie sú to až tak ojedinelé situácie pri vode. Aj toto patrí k nášmu obľúbenému koníčku. Rybačka je v tomto nevyspytateľná. Raz pri love sumcov funguje jedno a na druhý deň to už neplatí a funguje zase niečo iné… Vždy to bude o skúšaní, experimentovaní, ale aj o šťastí, ktoré nám nemôže pri love chýbať.


Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Sumčiarske montáže a nastražovanie nástrahy 1.časť

Sumčiarske montáže a nastražovanie nástrahy 1.časť


O kaprových montážach sa hovorí a píše takmer neustále. Návodov na ich zhotovenie sú plné časopisy a tiež na internete nájdete veľa článkov s touto tematikou. Článkov s problematikou montáži na lov sumcov je však minimum. Prečo to tak je? Sú naše sumčiarské montáže také dokonalé, že každý záber úspešne premeníme a ani pri zdolávaní nestratíme žiadne ryby? Bohužiaľ, ani zďaleka to tak nie je. Sú obdobia, kedy veľa zásekov nesadne ako má a my zasekávame do prázdna alebo, aj keď sumca zasekneme, rybu počas zdolávania stratíme. Vtedy začneme vymýšľať s montážami. Je lepšia montáž s jedným trojháčikom alebo radšej naviažeme dva jednoháky? Je úspešnejšia montáž s nejakým komponentom, ktorý hrká a zvukom vábi sumca k záberu? Aké máme teda možnosti pri viazaní montáži pri jednotlivých lovných štýloch?

Začnem pri asi najrozšírenejšej metóde a to lov na plavánú. Tieto montáže, samozrejme, nevyužívame len pri love na plávanú, ale aj pri love na trhačku, či pri love vyväzovaním a tam už nemusíme použiť samotný plavák, ale montáže ostávajú rovnaké. Základom okrem plaváka a olova je pevný obratlík, prípadne obratlík doplnený  karabínou. S pevnosťou tejto bižutérie neodporúčam ísť pod 70 kg. Plaváky na lov sumcov používam modely s nosnosťou 100 až 300 gramov. Olova cigarového tvaru s hmotnosťou 100 až 250 gramov. Platí, že čím väčšia nástrahová ryba a silnejší prúd rieky, v ktorom chytáme, tým väčší plavák a ťažšie olovo treba použiť. Ďalej budeme potrebovať nadväzcovú šnúrku. Ja používam tie, ktoré majú pevnosť minimálne 90 kg a viac. Montáž je zakončená jednohákom, či dvoma jednoháčikmi alebo jedným trojhákom. Môžeme použiť aj ich vzájomnú kombináciu, samozrejme, len tam, kde nám to zákony umožňujú.

Na menšie nástrahy typu dážďovky alebo nádaje používam menšie sumcové jednoháky. Veľkosť nepíšem zámerne, lebo v číslovaní jednotlivých výrobcov sú veľké rozdiely. Na menšie nástrahové rybky postačí montáž s jedným trojhákom. Ak chceme túto montáž použiť na väčšiu nástrahovú rybu, treba rybu nastražiť tak, aby bol trojhák voľný pod rybkou. Útočiacemu sumcovi tak uľahčíme správne nasatie háčika.

Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi s využitím rôznych pomôcok. Môžeme využiť elektrikársku zdrhovačku, kúsok šnúry alebo maggot klip, ktorým rybku pri análnej plutve prepichneme a trojhák pripneme do klipu. Ja na to však používam elektrikársku zdrhovačku. Myslím, že má viaceré výhody. Maggot klip je vyrobený z tenučkého drôtu a hlavne mäkšie rybky prereže a uvoľní sa z tela rybky. Použitie kúska šnúry, ktorou hák pripevníme k rybke, je lepšie riešenie, ale oproti zdrhovačke trvá naviazanie rybky podstatne dlhšie. Použitie zdrhovačky je rýchle a spoľahlivé. Samozrejme, treba použiť najmenšie veľkosti zdrhovačiek, aby sme rybku nepoškodili viac, ako je to nutné. Rybku prepichnem starším jednohákom, na ktorom odstránim alebo zatlačím protihrot. Potom prevlečiem zdrhovačku cez telo rybky a pripnem do obratlíka, ktorý je pred háčikom alebo priamo do háku. Polohu háčika, aby sa neposúval cez obratlík po šnúre, fixujem plavačkárskym brokom, ktorý zatlačím na šnúru. Ak používam na šnúre ochrannú bužírku, použijem gumený stoper v tvare guľôčky, ktorá má väčší priemer ako vnútorný priemer očka obratlíka. Takto napichujem rybku aj na systém dvoch jednoháčikov, keď prvý háčik je nosný. Teda ten, ktorý rybku drží a druhý je voľne pod rybkou. Ak chytám na jeden trojhák nosný háčik zastupuje veľká karabína, ktorú rybke prevlečiem cez nosnú dierku a tá fixuje rybku na montáži. Karabínku ako nosný element môžeme použiť aj pri systéme dvoch jednohákov. Karabínka potom drží rybku za nosnú dierku. Prvý jednoháčik zapichnem rybke k chrbtovej plutve a druhý jednohák je voľný pod rybkou. Toto nastraženie využívam pri veľkých nástrahách, keď usúdim, že dva jednoháky môžu byť málo. Takéto nastraženie je vhodné na tečúcu vodu, kde sa rybka napichuje od hlavy. Tým sa dostávame k téme rozdielneho nastraženia rybky v prúde a iného v stojatej vode.

Rozdiel v nastražovaní v stojatej vode a v prúde

Na stojatých alebo slabo tečúcich vodách nastražujeme rybku pri použití jedného trojháčika za chrbát. Pri viacháčikovej zostave môžeme rybku napichnúť od chvosta alebo taktiež od chrbta. Pri nastražení od chvosta dáme prvý háčik rybe k análnej plutve a druhý do chrbta alebo prvý háčik zapichneme do miesta, kde končí chrbtová plutva a druhý k prsnej plutve. Pri nastražovaní za chrbát dáme prvý háčik do chrbta a druhý k análnej plutve. Ten druhý môžeme pomocou elektrikárskej zdrhovačky zavesiť na voľno.

Pri tečúcich vodách nastražujeme rybu od hlavy. Prvý – nosný háčik dáme rybke do nosnej dierky a druhý k análnej plutve. Správne nastraženie je dôležité pre správne fungovanie nástrahy a elimináciu motania montáže.

Kov na montážach

Trochu kontroverzná téma, na ktorú jednoznačnú odpoveď nevie asi nikto z nás. Väčšina rybárov tomu neprikladá zásadný význam, avšak je známe, že kovy sumec citlivo vníma a tie pocity určíte nie sú príjemné. Kov mu je cudzí a do jeho prostredia nepatrí. Aj preto sa snažím vplyv tohto rušiaceho prvku eliminovať na minimum. Namiesto veľkých obratlíkov s karabínkou si vyberám menšie modely, samozrejme, pri zachovaní dostatočnej pevnosti. Olovká zatavujem do zmršťovacej hadičky pre elektrikárov alebo, ak to podmienky lovu dovoľujú, vynechám ho úplne. Na háčiky používam taktiež elektrikársku zmrštovačku. V praxi som videl využívať na tento účel aj silikón či dentakryl. Taktiež namiesto hrubých a prehnane veľkých trojhákov používam oveľa častejšie jednoháčiky, veď nie je nad pocit z dobre vykonanej práce, že pre oklamanie kráľa našich vôd som urobil maximum.

V pokračovaní článku by som sa chcel venovať montážam pri love na ťažko a s podvodným plavákom, ako aj ďalším témam, ktoré trápia sumčiarov v súvislosti s koncovými montážami.


Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Výroba pilkrov

Výroba pilkrov


Pilkre na vláčenie si môžeme vyrobiť doma. Výroba je jednoduchá a zvládne ju takmer každý. Samozrejme, že je výroba oveľa lacnejšia ako hotové výrobky v predajniach rybárskych potrieb. Jedinou investíciou je kúpa formy na odlievanie a tá stojí podľa veľkosti 8 až 30 eur. Svoj postup na výrobu domácich originálnych pilkrov nám ukázal Rado Temňák a bol zverejnený v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 9/2011. Neváhajte a skúste si vyrobiť účinnú návnadu presne podľa svojich predstáv.

Potrebujeme:

• olovo
• forma na odlievanie
• nádoba a zdroj tepla na odlievanie olova
• nehrdzavejúci drôt s priemerom 1-1,2 mm
• pilník
• kliešte
• krúžky
• trojháčiky

Ak chcete pilkre farbiť, potrebujete aj:
• práškovú farbu
• sitko na čaj
• plynový horáčik
• 3D samolepky očí

Postup

1. Najskôr si spravíme očká z drôtu, ktoré vložíme do formy.

2. Roztavíme olovo.

3. Roztavené olovo nalejeme do formy a necháme pár sekúnd olovo stuhnúť.

4. Po stuhnutí olova formu rozoberieme a surové pilkre máme odliate.

5. Z pilkrov kliešťami odcvikneme naliatok po nalievaní olova a jemne dobrúsime pilníkom. Ak pilkre nechceme farbiť, osadíme ich krúžkami a trojháčikmi. V tejto fáze sú už pilkre hotové a použiteľné. Ak chceme hotové pilkre farbiť, musíme si kúpiť práškovú farbu, ktorá je na tento účel najvhodnejšia.

6. Ako prvé si pilkre nahrejeme na teplotu 180 až 200°C. Nahrievať ich môžeme jednotlivo plynovým horákom, príp. spoločne napr. v rúre.

7. Do sitka na čaj si pripravíme farbu.

8. Rozohriaty pilker si chytíme kliešťami za drôtené očko a pomocou sitka ho zaprášime farbou. Môžeme použiť aj viacero farieb súčasne, z čoho nám vzniknú rôzne kamufláže. Ak je pilker správne rozohriaty, farba sa na povrchu pilkra hneď topí.

9. Na dokonalé rozliatie farby použijeme plynový horák, ktorým farbu rozlejeme a zatavíme.

10. Ak sme s farbením hotový, pilkre schladíme vo vode.

11. Po vychladnutí máme pilkre hotové.

12. Na záver ešte môžeme nalepiť na pilker samolepiace 3D oči.

13. Ako posledný krok osadíme pilker očkom s trojháčikom a máme pilker hotový.


Radoslav Temňák


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 09/2011.

post

Vyrobte si jigové hlavičky

Vyrobte si jigové hlavičky


Jiggové hlavičky si môžeme jednoducho a výhodne vyrobiť aj v domácej dielni. Výroba je jednoduchá a nezaberá veľa času. V článku časopisu Ryby, Rybky, Rybičky 5/2012 ukazuje Rado Temňák, ako si doma vyrobiť vlastné jiggové hlavičky. Vytvoril postup pre klasické aj farbené jiggy a aj pre jiggy s očkom. Výroba jigových hlavičiek je nenáročná a za poludnie si dokážete vyrobiť aj niekoľko 100 ks hlavičiek rôznej veľkosti, čo vystačí na celú sezónu. Ak vás domáca výroba rybárskeho príslušenstva zaujíma, rozhodne venujte pozornosť tomuto článku.

Na začiatok potrebujeme

Najskôr si musíme kúpiť, príp. vyrobiť formu. Jednoduchšie je si ju kúpiť (najlacnejšie formy stoja od 10 – 20 eur podľa veľkosti a počtu hlavičiek, ktoré môžeme naraz odliať). Aby sme si mohli vyrobiť jigové hlavičky, musíme si zohnať olovo a kúpiť špeciálne jigové háčiky. Háčiky majú cenu podľa veľkosti a kvality materiálu od 1,2 eura za balíček, v ktorom je 10 ks.

Potrebujeme:

– forma
– olovo
– jigové háčiky
– nádoba na roztavenie olova
– zdroj tepla na roztavenie olova
– kliešte
– pilník
– prášková farba (ak chceme jigy farbiť)
– plynový horák (ak chceme jigy farbiť)
– samolepky s 3D očami

Postup

1. Do formy (či už vlastnoručne vyrobenej alebo kúpenej) vložíme háčiky.

2. Roztavíme si olovo.

3. Do formy nalejeme olovo a necháme ho chvíľu stuhnúť. Po stuhnutí formu otvoríme a vyberieme hlavičky.

4. Pomocou klieští odstránime prebytočné olovko, ktoré nám zostalo po nalievacom otvore a dobrúsime pilníkom.

Ak nechceme jigové hlavičky farbiť, v tejto fáze ich máme už hotové.

5. Pomocou horáka hlavičku nahrejeme.

6. Na krátky čas ju potom ponoríme do práškovej farby (odtieň môže byť akýkoľvek, podľa vášho výberu).

7. Pomocou horáka farbu rozlejeme po celej hlavičke a zatavíme.

8. Horúce hlavičky schladíme vo vode.

9. Pomocou vrtáčika na boilies prevŕtame očko hlavičky, ktoré nám zaliala farba.

10. Hlavičky sú už v tejto fáze dokončené. Náročnejší rybári si môžu hlavičky vylepšiť samolepkami s 3D očami.


Radoslav Temňák


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 05/2012.

post

Mikrojerk – výroba domácej nástrahy

Mikrojerk – výroba domácej nástrahy


Využite chvíle voľného času na prípravu vlastných originálnych návnad. Tomáš Kĺč pre vás pripravil podrobný návod na výrobu Jerk vobleru, ktorý sme zverejnili v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 6/2015. Tento typ voblera je vhodný predovšetkým na lov pstruhov dúhových na stojatých vodách a jalcov v letných mesiacoch na riekach. Sami zistíte, aké je to jednoduché.

Jednoducho a originálne

Takýto vobler asi nikto zo známych firiem nevyrába okrem mini jerku od firmy Kovmasters. Tento vobler si dokáže vyrobiť ktokoľvek a nepotrebuje k tomu žiadne zložité prístroje. Voblery takéhoto typu vyrábam do veľkosti cca 3 cm a kvôli ďalekým náhodom voblery preťažujem.

Potrebujeme:

Ako som už spomínal, na výrobu takéhoto mini voblera nepotrebujeme veľa náradia a postup nie je vôbec zložitý. Poďme sa do toho spoločne pustiť! Pri výrobe potrebujeme: drevo – balza, nehrdzavejúci drôt, sekundové lepidlo, lupienkovú pílku, orezávač, kliešte, farby – podľa vlastného uváženia, lak a šmirgeľ.

Postup

1. Hneď na začiatku si musíme zhotoviť šablónu na obkresľovanie tvaru voblera. Tvar si môže každý zhotoviť podľa vlastnej inšpirácie, ale najprv by ste si mali zhotoviť šablónu podľa fotografie.

2. Ak máme šablónu hotovú, tak si obkreslíme tvar na dosku dreva, ktorú máme nachystanú.

3. Z nákresu na dreve si pomocou pílky vyrežeme tvar voblera.
Odporúčam lupienkovú pílku, ide to rýchlejšie a ľahšie.

4. Ak máme tvar nahrubo vyrezaný, musíme si vobler obrúsiť šmirgľovacím papierom.

5. Ďalším krokom je orezanie dreva z oboch strán a už sa musíme snažiť vytvoriť približný celkový tvar nástrahy.

6. Už keď sme si vyrezali približný tvar nástrahy, musíme si ho celý obrúsiť s jemným šmirgľovacím papierom dohladka.

7. Dohladka obrúsenú nástrahu musíme celú prerezať na dve polovice. Tento úkon robím opatrne s orezávačom. Snažte sa prerezať vobler na dve rovnaké časti. Je to dôležité kvôli vyváženiu a vloženiu celej kostričky.

8. Kostričku, ktorú budeme vkladať dovnútra, si zhotovíme z nehrdzavejúceho drôtu pomocou klieští. Odporúčam guľaté kliešte, kvôli výrobe očiek na kostre. Kostru sa snažíme vytvoriť do vrchnej časti nástrahy kvôli záťaži, ktorá bude v dolnej časti.

9. V tomto kroku si musíme vytvoriť jemný výrez do vrchnej časti oboch polovičiek voblera, do ktorého budeme vkladať zhotovenú kostru. Ak máme výrez hotový, skúsime či kostrička sedí a obidve časti voblera spojíme, aby sme zistili, či je všetko v poriadku.

10. Ďalším krokom je vytvorenie otvorov na vloženie záťaže – olova. Otvory musíme spraviť na obidve strany nástrahy, ako sme robili výrez na kostričku. Obidva otvory musia byť na tej istej úrovni. Ak to máme hotové, pripravíme si záťaž a olovo. Olovo si vytvarujeme tak, aby sedelo do pripravených otvorov.

11. Polovice si natrieme sekundovým lepidlom a zlepíme dokopy. Musíme však dávať pozor na to, aby nám presne sedeli dohromady. Ak máme vobler zlepený, tak si ho celý natrieme sekundovým lepidlom, aby sme celý vobler vytvrdili. Po zaschnutí vobler ošmirgľujeme jemným šmirgľom.

12. Celý vobler natrieme základnou bielou farbou. Ja používam akrylové farby a laky na nechty. Vobler si nafarbíme farbami, akými chceme. Osobne však najviac používam kombináciu žltého povrchu, na ktorý namaľujem rôzne čiary čiernou farbou.

13. Posledným krokom je lakovanie. Nalakovať vobler môžeme buď lodným lakom, letoxitom, epoxidom alebo obyčajným priesvitným lakom na nechty. Nanášajte aspoň dve vrstvy laku. Pri maľovaní tohto voblera som použil lak na nechty a naniesol som 4 vrstvy laku. Pri väčšom množstve používam letoxit, kvôli jeho pevnosti, odolnosti a čírosti.

Tieto voblery sú potápavé a sú napodobeninami veľkých jerkov určených na lov šťúk. Urobte si aj vy takýto vobler a určite vám prinesie úspech, množstvo zdolaných rýb a veľa zážitkov pri vode. Tento vobler sa dá viesť tesne pod hladinou a zábery naň sú jednoducho neopísateľné. Mne sa podarilo zdolať aj niekoľko potočákov. Určite si aspoň jeden zhotovte a uvidíte silu tohto voblera, lebo v žiadnom obchode takýto vobler nenájdete! Bude to totiž váš originál!


Tomáš Kĺč


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 06/2015.

post

Nástrahy na feeder – napichávanie kukurice

Nástrahy na feeder – napichávanie kukurice


Na kukuricu sa už pochytalo mnoho rýb. Berú na ňu malé, stredné, ale aj tie najväčšie jedince. Milan Tychler, autor článku, ktorý sme uverejnili v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 4/2011 a ktorý vám teraz ponúkame v tejto modernej podobe, vám ukáže, ako účinne nastražiť kukuricu na háčik.

Večne účinná

Kaprovitým rybám proste vyhovuje nasladlá chuť kukurice a iba máloktorá nástraha je taká úspešná ako kukurica. Kukuricu používame radi nielen preto, že je dostupná a lacná, ale najmä preto, že je účinná a univerzálna. Na kukuricu môžete chytať aj v zime, ale od skorej jari až do neskorej jesene sa na ňu môžeme  spoľahnúť absolútne. Myslím, že medzi väčšími kaprovitými rybami nie je žiadna, ktorá by ju odmietla. Plotice, pleskáče, kapry, podustvy, červenice, jalce, amury, karasy, liene – tieto všetky ryby si na kukurici radi pochutia.

Atraktívna aj pre kapitálne ryby

Výhodou kukurice je aj to, že ňou môžeme vnadiť vo väčšom množstve. Nie je to zrovna selektívna nástraha, ale vďaka tomu, že má mnoho podôb, môžeme sa pomocou nej zbaviť niektorých malých rýb. Záleží predovšetkým na tom, ako kukuricu pripravíme a tiež ako ju nastražíme. Pre lov veľkých rýb sa pripravujú varením veľké a tvrdé zrná.

Suchú kukuricu deň pred varením namočíme a až potom ju varíme. Namočením totiž výrazne skrátime dobu varenia. Varíme ju pomaly na miernom ohni, aby zostala trocha tvrdšia. Vtedy máte zaručené, že jej dajú drobné rybky pokoj. Takto ju pripravujeme na lov kaprov a amurov. Tvrdú kukuricu nastražujeme vždy mimo háčik! Tento spôsob je síce prácnejší než jednoduché napichnutie zrna na háčik, ale je neporovnateľne úspešnejší pri záseku. Napichnúť tvrdé zrnko na špičku háčika je absolútna hlúposť! …napriek tomu sa s tým môžete u starších rybárov ešte stále stretnúť. Tvrdú kukuricu už vôbec nenastražujte na malé háčiky! Ak chcete tvrdšiu kukuricu nastražiť priamo na háčik, musíte ju dostať až do oblúčika väčšieho háčika a špičku nechať v každom prípade voľnú!!! Je vhodné, keď kukuricu po uvarení a scedení prelejete nejakým zaujímavým atraktantom pre väčšie ryby. Kukurica s chuťou a vôňou napr. morského halibuta alebo podporená betainom je výbornou nástrahou pre lov kaprov stredných a väčších rozmerov. Chuťovo i farebne upravenú kukuricu na háčik môžete kúpiť aj v obchode v mnohých zaujímavých prevedeniach. Mimo háčik nastražujeme jedno i niekoľko zrniek, dokonca aj 5 až 10.

Nastraženie kukurice pre menšie ryby

Ak vám ide o lov iných veľkých rýb ako amurov a kaprov, potom je lepšie použiť mäkkú kukuricu určenú na konzumáciu. Nájdete ju na pultoch všetkých potravinárskych predajní po celom svete a tiež vo všetkých rybárskych obchodoch. Menšie a mäkšie zrnká sú ideálne na lov menších kaprov, pleskáčov a ďalších kaprovitých rýb.

Nastražujú sa priamo na háčik, ale pokiaľ si dáte tú prácu a umiestnite ich na vlasový príves mimo háčik rovnako ako tvrdú kukuricu, neurobíte nič zlé – naopak! Zvýšite tým pri love feedrom pravdepodobnosť úspešného záseku. Priamo na háčik nastražujeme podľa veľkosti lovených rýb 1-3 zrnká. V žiadnom prípade sa nesnažte na maličký háčik napichnúť 3 zrnká! Nie je dobré používať prehnane malé háčiky! Vždy musí fungovať určitá primeranosť. V opačnom prípade sú záseky veľmi obtiažne. Aj mäkkú kukuricu môžeme upravovať pomocou atraktantov a rôznych dipov. Rovnako môžeme kukuricu nastražovať v kombinácii s inými nástrahami. Pokojne môžete k zrnku kukurice napichnúť kostniaka, hnojáka alebo na vlasovom prívese kombinovať aj s peletou.

S kukuricou môžeme loviť na všetkých vodách

Aj keď lovím na mieste prevnadenom zmesou kostniakov a kukiel, raz za čas dám na háčik aj zrnko kukurice. Keď sa objavia väčšie ryby, je pravdepodobné, že zaberú. Malú plechovku kukurice mám preto vždy pri sebe. Časť dám do krmiva a pár zrniek si nechávam bokom na lov. Veľakrát sa mi dokonca oplatilo aj to, že keď som nepredpokladal lov väčších rýb, predsa som kukuričku pridal do krmiva a dal na háčik. Ak sa rozhodnete pomocou kukurice aj vnadiť, vypláca sa voľba tmavšieho krmiva. Žlté zrnká kukurice s tmavým podkladom dobre kontrastujú a sú rybami rýchlo nájdené. Zábery sú potom rýchlejšie.

Vy si totiž iba myslíte, že veľké ryby brať nebudú, ale s určitosťou to tvrdiť nemôžete. Keď budete pripravení, častejšie budete pri love úspešní. Možno sú aj zaujímavejšie nástrahy ako kukurica, ale ja mám pre ňu za tie roky iba slová chvály…


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 04/2011.

post

Nástrahy na feeder – napichávanie kukiel

Nástrahy na feeder – napichávanie kukiel


Ak sa vám v krabičke zakuklia kostniaky, nie je to žiadna tragédia. Nastražená kukla je rovnako dobrá ako kostniak a pretekári si kukly „vyrábajú“ z kostniakov bežne. Keď idem na preteky, vždy si so sebou nabalím najmenej 0,5 l kostniakov – tvrdí Milan Tychler, autor článku, ktorý sme uverejnili v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 2/2011 a ktorý vám teraz ponúkame v tejto modernej podobe. Pozrite si tipy ako účinne nastražiť kukly na háčik a prečítajte si, kedy sú práve kukly tou najideálnejšou nástrahou.

Aj kukly sú pre ryby pochúťkou

Niektoré ryby dokonca dávajú prednosť kukle pred kostniakom. Neplatí to vždy, ale často. Preto by bolo veľkou chybou, nemať pri sebe žiadne kukly. Kukly milujú napr. veľké pleskáče, plotice, liene, ale aj kapry. Ak máte v zásobe dostatok kukiel, ryby môžete dostať do naozajstnej „žravej horúčky“.

Dôležitá je čerstvosť

Nie každá kukla je však vhodná! Čierne a staré kukly sú nanič. Sú väčšinou mŕtve a plávajú. Najlepšia kukla je čerstvá, práve zakuklená s jasnou hnedou farbou.
Tá ide ku dnu sama osebe a ryby láka zo všetkého najviac. Vyrobiť si trocha kvalitných kukiel nie je nijako zložité, iba náročné na čas. Ak necháte červy v priestornej nádobe niekde v teple, čoskoro sa začnú kukliť. Nechajte ich v tme! Na svetle sú nepokojné a snažia sa niekam schovať. Vtedy sa kostniaky kuklia veľmi pomaly. Je potom ťažké odhadnúť, kedy sa začnú kukliť, pretože veľmi záleží na čerstvosti a kvalite červov a aj na teplote. Musíte ich stále strážiť! Akonáhle sa objavia medzi červami prvé nahnedlé kukly, vezmite druhú nádobu a sitko, do ktorého červy presypete. Pohybujúce sa červy prelezú a na sitku zostanú iba kukly.

Skladovanie kukiel

Hotové kukly dajte ihneď do nádoby so studenou vodou a uložte ich na chladné miesto, najlepšie do chladničky. Studená voda zabrzdí proces kuklenia a zachová kuklám farbu. Vďaka tomu už nebudú ďalej tmavnúť. Predtým ako začnete červy kukliť, musíte ich poriadne vyčistit v hrubej krupici. Vo vode potom môžete kukly ponechať pár dní. Ak ich musíte skladovať dlhšie, odporúčam ich zamraziť – ale bez vody! Takto pripravená kukla je vhodná do krmiva, ale aj na háčik ako nástraha.

Kukly na háčiku

Kukly nastražujme samostatne, ale aj v kombinácii s kostniakmi, príp. hnojákmi. Je to prirodzená nástraha a ryby na ňu reagujú takmer okamžite. Sú dni, keď napr. pleskáče neberú tak, ako by sme si predstavovali a väčšina rýb je menších rozmerov. Veľakrát som už vyskúšal v takej chvíli nasadiť kukly. Vtedy sa situácia zmenila. Nielenže začnú prichádzať zábery častejšie, ale brať začnú aj väčšie ryby. Netvrdím, že je to automatické a vždy, ale často to funguje. Kukly nastražujeme na veľmi ostré háčiky zo slabšieho drôtu. Pri love naozaj malých rýb nastražujeme iba jednu kuklu tak, že ju prepichneme malým háčikom na širšom konci a háčik vtlačíme dovnútra. Takto to robíme skôr výnimočne. Bežne sa nastražujú kukly podobne ako kostniaky od jednej po niekoľko kusov a to podľa toho, aké veľké sústo chceme ponúknuť a aký druh rýb máme v úmysle loviť.

Keď kukly vyrábate, nechajte si aj zopár tých plávajúcich

Môžu sa hodiť práve vtedy, keď ryby radšej berú plávajúce nástrahy, ktoré sa vznášajú kúsok nad kŕmidlom. Drobná nástraha na krátkom nadväzci umiestnená kúsok nad kŕmidlom môže byť aj v čase nesmelého brania rýb tým pravým „orechovým”. Pridaním plávajúcej kukly k neplávajúcej alebo ku kostniakovi vytvoríte neutrálne vyváženú alebo pomaly klesajúcu nástrahu a to sa môže niekedy pri love zísť. Ak ryby zbierajú vyššie nad dnom, je kukla na dlhšom nadväzci tou správnou nástrahou. 

Užitočné zaujímavosti

Prečo majú kukly rôzne farby?
Kukly sa líšia farebne podľa toho, aké sú staré. Čím sú kukly staršie, tým sú tmavšie. Preto je potrebné proces kuklenia strážiť.

Prečo sa stále hovorí iba o kuklách z kostniakov? Z iných druhov červov sa kukly nevyrábajú a nepoužívajú?
Pokiaľ mi je známe, iný druh hmyzu ako muchy sa u nás k výrobe kukiel nepoužíva. Podľa druhu muchy a ich červov môžeme mať však kukly väčšie alebo menšie, ale stále sú to kukly muchy.

Pri nastražovaní kukly kombinujeme so živočíšnou, ale aj rastlinnou nástrahou.
Najbežnejšou kombináciou je kukla – kostniak, príp. kukla – hnoják. Ak kombinujeme kukly so živou nástrahou, idem nám o oživenie nástrahy pohybom. Ak ju kombinujeme s nástrahou rastlinného pôvodu, potom vytvárame kontrast farieb, pretože tieto nástrahy sú väčšinou svetlejšie. Z rastlinných nástrah sa s kuklou najčastejšie kombinuje mäkká kukurica.

Aké množstvo kukiel je vhodné pridávať do vnadiacej zmesi?
To sa líši v závislosti od toho, ako berú ryby a ako sú aktívne pri vyhľadávaní potravy. Kukly majú za úlohu udržať ryby čo najdlhšie na lovnom mieste. Nesmiete však ryby presýtiť! V teplom období pridávame väčšie dávky kukiel a v studenej vode menej. Napr. v teplom období pridávam na pretekoch do 2 kg suchej zmesi takmer 1 l kukiel. Pri bežnom rybolove vystačíte s polovičnou dávkou, ale rovnako odporúčam pridávať aj kostné červy. V zime stačí na 1 kg cca 2 dcl kukiel.


Milan Tychler


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 02/2011.

post

Domáce pelety

Domáce pelety


Hlavne v studenej vode na jar a jeseň sú pelety často úspešnejšie ako boilies. V teplej vode sú zase silnou zbraňou pri krátkodobých vychádzkach trvajúcich iba niekoľko hodín. Je to dané ich rýchlejším rozpadom, kedy do vody rýchlejšie uvoľňujú arómy a iné pre ryby atraktívne zložky. V časopise Ryby, Rybky, Rybičky 3/2012 sme zverejnili hneď 3 recepty na pelety od Rada Temňáka, ktorými sa teraz môžete inšpirovať aj tu, na našej stránke.

Pelety – atraktívna a variabilná návnada

Rýchlorozpustné pelety na vnadenie nám už po pár minútach vytvoria na kŕmnom mieste voňavý kal, tvorený miniatúrnymi čiastočkami potravy, ktorý priláka ryby, ale nenasýti ich. Na rýchlosť rozpadu pelety vplýva najmä jej zloženie, štruktúra zmesi – hrubozrnná alebo na jemno pomletá základná zmes, ďalej rýchlosť rozpadu urýchľuje prúdenie vody, teplota vody – v teplej vode sa pelety rozpúšťajú rýchlejšie a takisto má veľký vplyv aj aktivita najmä bielych rýb, ktoré nám dokážu pelety rozbiť.

Predĺžiť dobu rozpadu a zároveň zvýšiť atraktivitu pelety môžeme napr. nadipovaním v rybacom oleji, obalením cestom alebo trikom, keď stredovú dierku po nastražení na montáž zakvapneme voskom (tak sa dovnútra pelety nedostane voda a peleta sa rozpúšťa iba z vonkajšej strany).

Príprava v domácom prostredí je jednoduchá

Pelety si môžeme ľahko vyrobiť doma. Ich výroba je veľmi podobná výrobe domáceho boilies. Najväčší rozdiel je ten, že pelety sa zásadne nevaria, kým boilies sú varené nástrahy. Ďalším rozdielom je, že časť vajec nahradíme vodou alebo inými tekutými zložkami ako lososový, rastlinný olej, melasa, CSL, rozmixované pečienky, rôzne tekuté potravy, rybacie omáčky a pod.. Tu záleží iba na vašej fantázii a ochote experimentovať. Vajíčok používame maximálne 5 ks na 1 kg zmesi. Čím viac vajíčok použijeme, tým dlhšie sa nám pelety budú rozpadávať.

Ako suchú zložku môžeme použiť aj všetky známe prísady, ktoré sa používajú na výrobu boilies. Na výrobu peliet môžete použiť aj zmes, ktorú bežne používate na výrobu boilies a takto si pelety zladíte s vlastnými boilies. Ako prísady sa najčastejšie používajú rôzne rybacie múčky, pšeničná múka a šrot, pšeničné klíčky, repkový šrot, pražené konope, sušené mlieko, sójová múka, kukuričná múka a šrot, perníková múčka, pivovarské kvasnice, múčka z tigrích orechov, rôzne vtáčie zoby a koreniny.

Recept č. 1: pelety na báze rybacích múčok (recept na 1 kg)

– 300 g rybacej múčky alebo zmesi rôznych rybacích múčok
– 100 g repkového šrotu; 100 g sušeného mlieka
– 100 g kukuričnej múky; 200 g pšeničnej múky alebo šrotu
– 100 g pšeničných klíčkov; 50 g pivovarských kvasníc
– 50 g zmesi korenín (sladká a štipľavá paprika pomer 4:1 + polievková lyžica čierneho korenia)
– 30 ml lososového alebo iného rybacieho oleja
– 4 ks vajíčok + voda

Recept môžete vylepšiť pridaním esencie kaviár, EO asa foetida alebo čierne korenie.

Recept č. 2: syrové pelety (recept na 1 kg)

– 300 g sušeného mletého syra (prídavok do plavačkárskych krmív)
– 100 g repkového šrotu; 100 g sušeného mlieka
– 100 g pšeničných klíčkov; 100 g gluténu
– 300 g pšeničnej múky; 30 ml CSL
– 30 ml melasy
– 15 kvapiek N-butyric acid
– 1 balíček granulovaného cesnaku
– strúčik cesnaku alebo esenciálneho oleja – cesnak
– 5 ks vajec + voda

Recept č. 3: konopné pelety (recept na 1 kg)

– 300 g mletého konope
– 200 g pšeničnej múky
– 100 g pšeničných klíčkov
– 200 g kukuričnej múky
– 100 g sušeného mlieka
– 100 g sójovej múky
– 30 ml konopného alebo iného rastlinného oleja
– 30 ml CSL
– 30 ml melasy
– 4 ks vajíčok + voda

Postup

1. Ako som spomínal, výroba je podobná ako pri boilies. Pripravíme si všetky potrebné zložky podľa receptu. Zmiešame si zvlášť tekuté a zvlášť sypké prísady.

2. V druhom kroku pridávame do tekutej zložky suchú zmes, až kým nevypracujeme vláčne cesto, ktoré necháme chvíľu odstáť.

3. Potom si pomocou výtlačnej pištole alebo mlynčeka na mäso s nadstavcom narobíme „klobásy” potrebného priemeru.

4. Ďalej pokračujeme podľa toho, aký tvar peliet si želáme vyrobiť. Pomocou rollballu si môžeme vyrobiť guličkové pelety alebo pelety tvaru vankúšika.

5. Ak chceme pelety v tvare valčekov, z pripravených „klobás” si ich ľahko narežeme pomocou noža alebo koliečka na pizzu.

6. Ak sa nám nechcú robiť klobásy alebo nemáte rollball, tak si cesto rozvaľkáme valčekom na cesto na pláty s hrúbkou cca 2 cm.

7. Koliečkom na pizzu si narežeme pelety na nami požadovanú veľkosť.

8. Potom musíme nechať pelety dobre vysušiť, aby nám ich nezničila pleseň. Pelety sušíme na suchom a dobre vetranom mieste.

Čím viac pelety pri sušení vytvrdnú, tým dlhšie vydržia pod vodou v celosti.

Ak máme pelety vytvrdnuté na kameň, je vhodné, aby sme si vyskúšali ich rozpustnosť napr. v pohári s vodou alebo v akváriu.

Ak sa vám zdá, že sa pelety rozpúšťajú príliš rýchlo, môžete tento čas predĺžiť pridaním vajíčok a ubratím vody v tekutej zložke. Sypkú zložku môžete upraviť tak, že namiesto šrotov použijete múky a aj ostané hrubšie zložky môžete pomlieť na múčku. Čím bude peleta poréznejšia (pórovitejšia), tým skôr do nej vnikne voda a peleta sa rozpúšťa rýchlejšie. Ak budete chcieť, aby sa pelety rozpúšťali rýchlejšie, urobte presný opak.

Pelety pár minút po vhodení do vody (teplota vody 22°C).

Pelety po dvoch hodinách.

Rozpad peliet po štyroch hodinách.

Takto pripravené pelety neobsahujú žiadne konzervačné látky, preto ich aj po vysušení skladujte na suchom mieste.


Radoslav Temňák


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 03/2012.

post

Nadväzec KD Rigs – postup

Nadväzec KD Rigs – postup


O téme koncových monáží sa už toho popísalo veľa, či už v rôznych časopisoch alebo na internetových fórach. Rovnako je veľa možností, či už výroba domácich nadväzcov alebo jednoduchšia – kúpiť si hotový, zabalený pekne v priesvitnej fólii (rôzni výrobcovia, rôzne háčiky, rôzne šnúrky…). Ak patríte k tým, ktorí si nadväzce pripravujú sami, pozrite si fotopostup viazania nadväzca zvaného KD Rig. Postup popísal a predviedol Ľubomír Morký a prvýkrát ste ho mohli vidieť v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 5/2011.

Úspešný náväzec sa dá naviazať aj doma

Myslím, že asi je ťažko určiť, ktorá montáž by bola najúčinnejšia spomedzi všetkých – 100 ľudí, 100 chutí – každý si časom a skúšaním upravil tu svoju na tu „naj“. Určite je veľmi dôležité, aby som svojej montáži veril. Sú to ozaj hodiny, dni a týždne, či mesiace strávené na rybách a vylaďovanie detailov, pokiaľ som prišiel na ďalšiu úroveň. Ale stále si myslím, že dokonalosť sa asi dosiahnuť nedá. Určite by som bral do úvahy aj maskovanie nadväzca, čo najmä v poslednom čase zaznamenáva dosť veľký boom.

Mám na mysli rôzne typy maskovacích tráv, konárikov a pod.. Čím ďalej, tým viac sú v našich vodách kapry múderjší, prefíkanejší a dokážu našu montáž prečítať, takže treba stále skúšať, ako ich oklamať. V prvom rade sa musí javiť nastražená gulička ako bezpečná a atraktívna. Ideálne by bolo, keby sa kapor kŕmil a postupne zbieral kŕmne guličky až pokiaľ sa nedostane k nastraženej a tá sa mu hneď na prvé vyfúknutie zapichne v tlamke. V horšom prípade sa mu niečo nebude pozdávať a už sa na toto miesto nevráti (najmä pokiaľ ide o veľké a skúsené ryby). Ak použijeme na montáž plávajúcu alebo potápavú guličku, každá z nich ma úplné iné vlastnosti a inak sa správa pod hladinou. Skúsim vám priblížiť niekoľko zaujímavých montáží, ktoré sa v mekke kapráriny – Anglicku – používajú už niekoľko rokov.

Dnes sa vám pokúsim priblížiť montáž pod názvom KD Rigs, ktorá sa používa na plávajúce boilies.

Nie sú potrebné žiadne zmršťovacie hadičky alebo vlasové rovnátka na predĺženie ramienka háčika, jednoducho chytá sama. Táto montáž je dobre vyvážená, pretože medzi háčikom a boilies je ešte pripnutý bročik na dováženie háčika. Čiže, akonáhle kapor vyfukuje nastraženú guličku, najskôr pôjde von gulička, olovko a následne háčik. Toto olovko zabezpečí, že háčik bude mať správny uhol na ideálne zapichnutie v tlamke, nakoľko bude mať očko háčika uhol k splietanej šnúrke skoro 45°. Naozaj to treba vyskúšať, mne táto jednoduchá montáž priniesla už niekoľko pekných úlovkov.

Potrebujeme:

• háčik primeranej veľkosti k nastraženému boilies
• stuženú šnúrku potiahnutú plastovou vrstvou
• vrtáčik a ihlu na boilies
• zarážku na boilies
• malý brok a obratlík
• nožnice

Postup

1. Zo stuženej šnúrky potiahnutej plastovou vrstvou si odstrihneme cca 30 cm.

2. Na jednom konci urobíme klasickú slučku s očkom na zarážku a dobre to zatiahneme.

3. Prevŕtame si boilies vrtáčikom a napichneme na ihlu…

4. …potom navlečieme boilies na šnúrku.

5. Zaistíme boilies zarážkou.

6. Šnúrku prevlečieme očkom háčika a viažeme klasický bezuzlový uzol.

7. Po druhom ovine šnúrku s guličkou vyrovnáme kolmo na očko háčika a zospodu ho podviažeme.

8. Urobíme ďalších 5-7 ovinov. Uzol ukončíme tým, že koniec šnúrky prevlečieme cez očko háčika zvonku smerom k hrotu – dobre to utiahneme.

9. Približne do polovice medzi háčik a guličku pripneme olovený bročik, kvôli doťaženiu.

10. Voľný koniec šnúrky pretiahneme očkom obratlíka a urobíme 4-6 ovinov.

11. Potom pretiahneme voľný koniec slučkou pri obratlíku a všetko poriadne dotiahneme.

Testovanie montáže si môžete urobiť rovnako ako my doma v akváriu. Cez priehľadné steny akvária vidíte, ako sa bude montáž správať na dne vašej lokality.


Ľubomír Mokrý


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 05/2011.

post

Nadväzec helikoptéra – postup

Nadväzec helikoptéra – postup


V tomto fotopostupe sa naučíte ako uviazať stále veľmi populárnu „streleckú” montáž – Helikoptéru. Pôvodným autorom tejto montáže je vraj Zenon Bojko. Tento postup pre náš časopis Ryby, Rybky, Rybičky 6/2015 vytvoril Radek Filip. Pri správnom naviazaní je táto montáž výborná hlavne na ďaleké hody. Navyše sa pripravuje jednoducho.

Predovšetkým je nutné naviazať helikoptéru bezpečne

Kedysi bývala helikoptéra veľmi populárna, čo sa neskôr zmenilo. Na mnohých revíroch bola dokonca zakázaná. Dôvodom bolo to, že táto montáž bola považovaná za nebezpečnú. A skutočne v podaní mnohých rybárov bezpečná nebola. Problémom je to, že mnohí fixujú nadväzec na olovenku napevno. Napr. tak, že na obe strany olovenky dajú obratlíky. Takú montáž potom prakticky nie je pre rybu možné pretrhnúť vo chvíli, keď helikoptéra uviazne. Dnes prechádza helikoptéra a jej podobný Chod rig istou renesanciou, pretože sa spopularizovalo to, ako uviazať bezpečnú helikoptéru. Základom je to, že horný korálik zaisťujúci nadväzec musí mať vždy možnosť bez problémov zísť z olovenky. Rybe tak zostane v tlame iba háčik a kratučký nadväzec. Ak mimochodom nemáte radi olovenku, nie je ju problém nahradiť difúznym nadväzcom, fluorokarbónom, príp. špeciálnym potiahnutým monofilom.

Potápač Tomáš Minařík vyfotografoval kapra so zle uviazanou helikoptérou v tlame:

Na ďaleké, ale aj kratšie hody

Helikoptéru naviažete ľahko. Jej obrovskou výhodou je, že sa s ňou fantasticky nahadzuje. Ide tak o „streleckú“ montáž. Pri dlhých náhodoch sa naviac helikoptéra iba tak nezamotá, pretože nadväzec rotuje okolo osi montáže tak, ako vrtuľa helikoptéry. Pri love s helikoptérou je rozumné používať šokový nadväzec, ktorý chráni montáž pri prudkom náhode. Helikoptéru, samozrejme, nemusíme používať iba pri rybárčení „za horizontom”, ale aj kúsok od vášho lovného „hniezda”. Dá sa s ňou rybárčiť celý rok na rôznych druhoch revírov. Jeden môj kamarát dokonca s helikoptérou úspešne loví s dvoma „forpasmi”. To potvrzuje, že môžeme helikopotéru naviazať rôznymi spôsobmi. Ja vám ukážem jeden z nich.

Potrebujeme:

• boiliesové zarážky
• anti-tangle hadičku
• háčik
• boiliesovú ihlu
• nožničky na pletenku
• boilies
• doťahovač uzlov
• zarážkové koráliky
• olovenku
• helikoptérový obratlík
• pletenku
• olovené závažie
• gumený prevlek
• zmršťovaciu hadičku
• ďalší helikoptérový obratlík
• karabínku + odporúčam použiť šokovku

Postup

1. Pripravte si jednoduchý nadväzec z pletenky, háčika napr. veľkosti č. 6 a „kickeru” zo zmršťovacej hadičky.

2. Pre dosiahnutie správneho uhla hadičku nahrejte nad horúcou parou.

3. Pomocou boiliesovej ihly navlečte nástrahu. Tu zaistite boilies zarážkou v prírodnej farbe.

4. Navlečte hadičku proti zamotaniu. Stačí, keď necháte kratší cca 10 cm nadväzec, ktorý uviažete pomocou uzla Clinch alebo Grinner do helikoptérového obratlíka (teoreticky je možné použiť aj klasický rychlovýmenný obratlík).

5. Cez uzol pretiahnite hadičku proti zamotaniu. Nadväzec je tým pripravený. Teraz sa zamerajte na zbytok helikoptéry.

6. Vezmite olovenku a navlečte na ňu rychlovýmennú karabínku na olovenú záťaž.

7. Olovenú záťaž pripnite do karabínky. Najťažšie olovo sa pri letení pohybuje neustále vpredu. Olovená záťaž by mala byť aerodynamická (napr. v tvare kvapky).

8. Karabínku pretiahnite gumeným prevlekom.

9. Pomocou boiliesovej ihly navlečte na olovenku korálik (v tomto prípade v priemere 6 mm).

10. Navlečte nadväzec na olovenku nad korálik.

11. Pomocou boiliesovej ihly navlečte ďalší korálik. Ide o kritickú časť montáže. V žiadnom prípade nemôže byť fixovaný na pevno na olovenke! Pokiaľ helikoptéra uviazne, ryba musí mať vždy možnosť sa jej zbaviť. To je možné, ak môže stiahnuť hornú časť helikoptéry z olovenky.

12. Pomocou boiliesovej ihly navlečte ďalší korálik. Ide o kritickú časť montáže. V žiadnom prípade nemôže byť fixovaný na pevno na olovenke! Pokiaľ helikoptéra uviazne, ryba musí mať vždy možnosť sa jej zbaviť. To je možné, ak môže stiahnuť hornú časť helikoptéry z olovenky.

Kompletná helikoptéra. Nadväzec sa môže pri náhode bez problémov točiť dookola.


Radek Filip


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 06/2015.