post

Orezance

Orezance


Zabudnite na dokonalé, oblé tvary guličiek a experimentujte!


Rybačka je najmä o prekvapeniach. Patria medzi ne predovšetkým také zistenia, nad ktorými by ste niekedy len neveriacky krútili hlavami. Tento nápad, ako zatraktívniť bežné bolilies dokonalých tvarov, je ako vystrihnutý z učebnice neuveriteľností. Nakoniec, posúďte sami a môžete nad tým pokojne krútiť hlavou aj vy. Stalo sa to tento rok a stalo sa to na našich vodách. A ešte dodáme, že sa to stalo niekoľkým rybárom nezávisle od seba. Bude to stačiť na to, aby ste tomu uverili? Je to na vás.

Asi všetci hľadáme nástrahy, ktoré vo vode v danom období rybárskej sezóny fungujú najlepšie. Znamená to jediné, že je na ne možné chytiť rybu. A keď je veľká, je to o to lepšie. Ako však takúto nástrahu nájsť, to už je o niečom inom. Vo väčšine prípadov rozhodujú skúsenosti, niekedy si treba len nechať poradiť a občas je to aj o náhode.

Náhoda bola prítomná aj v prípade orezancov. Ryby brali spoľahlivo do určitého momentu. Potom sme vystriedali niekoľko ďalších osvedčených nástrah a nič. Zábery sa skončili a na brehu zostalo smutno. Potom niekto z dlhej chvíle orezal jednu z boilies a dal jej nový tvar neidentifikovateľného mnohouholníka, alebo niečoho, čo sa mu vzdialene podobalo a zrazu sa všetko otočilo. Ryby začali opäť brať. A čo bolo ešte menej uveriteľnejšie, pokračovali na to isté, na čo brali na začiatku lovu. Stačilo zmeniť tvar.

Vedľajšia udica bola nahodená na tú istú guľu a predsa mlčala. Nástraha ležala len pár metrov od orezanej gule tej istej kvality a príchute a nič. Pre istotu sme udice vymenili a dokonalú guľku nahodili na miesto, kde ryby brali na orezanú boilies. Ani ťuk. Až sa nechce veriť, že stačilo urobiť tak málo a všetko sa zmenilo. Verili by ste tomu?

Nezávisle od seba tento fenomén potvrdilo viacero lovcov a nový tvar nástrahy bol na svete. A predstavte si, funguje dodnes. Aká hlúposť a predsa. Rybačka nás na každom výjazde dokáže niečím prekvapiť. Možno preto ju máme všetci tak radi. Je to nikdy sa nekončiaca výzva. A keď už si myslíte, akí ste dokonalí, padnete na zadok z toho, čím všetkým je vás schopná aj po toľkých rokoch prekvapiť. Premýšľali sme, čím môžu byť orezance pre ryby také zaujímavé. Púšťajú lepšie arómu, pretože sú orezané alebo láka ryby skôr ich netradičný vzhľad? V čom je podstata ich väčšej úspešnosti?

Ak ste sa rozhodli vyskúšať počas niektorého z vašich výjazdov k vode tento zaujímavý zlepšovák, napíšte nám, či zafungoval aj vám. Radi vaše skúsenosti zverejníme aj s fotografiami úlovkov v niektorom z ďalších vydaní nášho magazínu.


Redakcia


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Rosáky

Rosáky


Ako ich chytať a prechovávať


Nedávno som sa bol večer poprechádzať so svojím psom a pritom som sa čudoval, prečo stále niečo hľadá, ale nič som nevidel. V momente som si však uvedomil, že ešte teraz večer padla rosa a to mohlo znamenať jedno. Utekal som so psom domov a bral si hneď krabičku a svetlo a vydal sa na lov rosákov. Nie je to síce taký adrenalín, ako uloviť trojmetrovú dážďovku obrovskú (na tie sa pozrieme na záver), ale aj tak to nemusí byť jednoduché.

Čo sú vlastne rosáky? Je to obyčajná dážďovka zemná (Lumbricus terrestris), zvykne sa však nazývať aj rosák, keďže vychádza v noci za rosy von zo svojich dier. Máva približne 20-25 cm, aj keď na juhu Európy môže mať aj viac. Mňa ich lovu učil už veľmi dávno môj starký. Vzhľadom na to, že mnohí s rybárstvom často len začínajú a nemá im kto poradiť, rozhodol som sa napísať o love a prechovávaní tejto obľúbenej nástrahy, keďže rybám veľmi chutí. Dajú sa na ňu pochytať pekné mreny, kapry, úhory, ostrieže, vlastne takmer všetky naše druhy rýb. Nie je preto dobré túto nástrahu podceňovať.

Lov

Vykopávať ich zo zeme môže byť veľmi prácne a obzvlášť v lete. Práve preto je dobré počkať do tmy a na čas, kedy padne rosa. Prípadne sa vydať na večerný lov po nejakej tej letnej búrke. Dážďovky vnímajú okolité otrasy svojím telom, a preto treba našľapovať opatrne, aby ste ich nevyplašili. Rovnako sú aj veľmi citlivé na ostré osvetlenie. Niektorí „lovci“ používajú červené osvetlenie na čelovkách. Osobne nemám a ani sa pre lov dážďoviek nechystám kupovať takéto osvetlenie. Mám obyčajné biele svetlo, ktoré ale držím v ruke. Je to práve preto, lebo môžem dať svetlo trochu mimo, aby mi len mierne osvetľovalo dážďovku (a nevyplašilo ju to) a súčasne sa na ňu môžem aj pozerať. Pokiaľ je vystrčená z dierky, treba sa poriadne pozrieť, kde je voľný koniec a kde je časť tela vchádzajúci do pôdy. Ak totiž dážďovku uchopíte za voľný koniec, určite o ňu prídete. Jej vlhké telo sa vám spomedzi prstov vyšmykne a korisť sa v mžiku stiahne do bezpečia nory. Preto ju treba uchopiť čo najbližšie k diere a navyše aj dostatočne pevne. Nie zas tak pevne, aby sme jej ublížili. V tomto momente nikdy nemôžete ťahať, lebo ju takmer s istotou pretrhnete na polovicu a je po celej snahe a zbytočne aj po živočíchovi. Treba ju len držať, kým sama nepovolí alebo len skutočne mierne ju povyťahovať z boka na bok. Keď sa vám ju podarí úspešne a bez poškodenia dostať, stačí ju odložiť do krabičky s vlhkou trávou.

Prechovávanie

Samotné prechovávanie je dôležité hlavne preto, aby sme o dážďovky neprišli ešte pred rybačkou. Pokiaľ idete na ryby hneď na druhý deň, stačí im ponechať trochu vlhkej trávy alebo kyprej zeme. Ak ich prechovávate dlhšie, sú rôzne spôsoby, ako to urobiť čo najlepšie. My sme to robili vždy čo najjednoduchšie. Do vedierka sme dali kus trávy aj so zeminou, najlepšie tej, v ktorej ste zbierali dážďovky. Trávu je dobré občas na povrchu zvlhčiť. Vedierko sme vždy nechávali odokryté, a tak nehrozilo vytvorenie plesní z nedostatočne prevzdušnenej nádoby. Nikdy nedošlo k žiadnym únikom. Samotné vedierko odložíte na tmavé a chladné miesto. Najlepšie niekam do pivnice, nikdy by to nemalo byť v chladničke, kde môže byť zbytočne veľká vlhkosť, ktorá môže spôsobovať plesnivenie zeminy. Poranené dážďovky by sa nemali nikdy vracať naspäť medzi ostatné, lebo hrozí riziko nákazy.

Zaujímavosti

Dážďovky patria medzi obrúčkavce. Tvoria samostatný podrad Lumbricina, ktorá má až 6000 popísaných druhov (nie je však známy počet synoným, teda zdvojených mien, kedy je druh už popísaný a niekto ho popíše pod iným názvom). Koľko je ešte neobjavených vďaka ich skrytému spôsobu života, sa dá iba hádať. Nie všetky druhy sú však také malé, ako tie, na ktoré sme zvyknutí. Tak napríklad dážďovka obrovská (Megascolides australis) môže dorásť údajne až do dĺžky 3 metre. Väčšinou však má okolo jedného až dva metre. Nie je však extra hrubá a v obvode máva 2 cm pri celkovej hmotnosti 200 g. Jedny z najťažších červov sú zas juhoamerické, resp. ekvádorské dážďovky rodu Martiodrilus. Dorastajú „len“ do 1,5 metra, no sú o niečo hrubšie ako ich austrálske príbuzné. V tomto rode sa nachádza 9 druhov, ktoré sú veľmi hrubé a dokonca sa v anglickom preklade nazývajú aj červ, ktorý je psov. Samozrejme, rovnako ako aj iné druhy, tak tieto červy sa živia rozkladajúcimi sa rastlinnými zvyškami, hlavne lístím. Jedny z najdlhších sú však juhoafrické červy Microchaetus rappi. Tie majú dorastať až do dĺžky 6,7 m/1,5 kg (takýto jedinec mal byť objavený v roku 1967), no táto informácia nebýva všetkými plne prijímaná. Každopádne, aj keby nemala mať až takúto dĺžku, tak bežne dorastá do 2,6 m, čo je naozaj veľa. Skutočný obor v dĺžke je (Amynthas mekongianus) z juhovýchodnej Ázie, ktorý má skutočne potvrdené vedecké záznamy na 3 m na dĺžku. No a aby sme nechodili len po svete, tak najdlhšia európska dážďovka (Lumbricus badensis) má 60 cm/25-35 g a môžete ju nájsť v Čiernom lese na juhu Nemecka. Najväčší druh, aký môžete nájsť na Slovensku je pravdepodobne 30cm kriodrilus bahenný (Criodrilus laccum).

Niektoré z týchto červov by možno ocenili sumčiari. Faktom však je, že takéto červy sú pre niekoho priam nepredstaviteľné. Hádam teda pomôže aspoň trochu úvod o tom, ako loviť a prechovávať tie naše. Pretože nám môžu dopomôcť k skutočne pekným rybám.


Milan Hepner


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Sumčiarské montáže a nastražovanie nástrahy

Sumčiarské montáže a nastražovanie nástrahy


Montáže pri love na ťažko a pri love s podvodným plavákom


Montáže pri love na ťažko sú podobné tým z lovu na plavák. Samozrejme, chýba plavák a olovko je plochého tvaru kvôli lepšej stabilite na dne revíru. Hmotnosť olova býva najčastejšie 100 až 300 gramov. Záleží od veľkosti nástrahy a sily riečneho prúdu v prípade, že chytáme na rieke. Samozrejme, olovo môžeme nahradiť trhacím kameňom. Trhacie kamene môžu vážiť pokojne aj niekoľko kilogramov. Hlavne pri veľkých nástrahových rybkách hrozí riziko, že spolu s riečnym prúdom nám montáž posunú, prípadne zatiahnu do prekážky. Tým by bola naša snaha o úlovok zmarená. Kamene priväzujem o obratlík, ktorý je na hlavnej šnúre trhacím vlascom 0,30 až 0,40 mm, ktorý po zábere alebo záseku praskne. Sumca potom zdolávame bez zbytočnej záťaže, ktorá tiež môže ostať visieť niekde v spleti prekážok na dne a nám zmarí úspešné zdolanie ryby. Od obratlíka po koncový háčik je montáž aj použitý materiál na výrobu zhodný s montážou na plavák. Teda na menšie živočíšne nástrahy je vhodná montáž s jedným jednoháčikom alebo trojháčikom. Na nástražné ryby použijeme montáž s dvoma jednohákmi alebo jedným väčším trojhákom. Montáž na ťažko môžeme vylepšiť podvodným plavákom. Ten sa umiestňuje na montáži pár centimetrov pred nástrahu. Vyrábajú sa modely s nosnosťou od 15 gramov na nástrahy typu dážďovky alebo nádaje, až po modely na veľké nástrahové ryby s nosnosťou 100 gramov a viac.

Ochranné hadičky

Tieto hadičky nie sú nevyhnutnou súčasťou sumčiarských montáží. Ich úlohou je chrániť šnúru pred predratím o kartáč sumcových zubov. Šnúra je počas zdolávania extrémne namáhaná. Jej porušenie o zuby sumca môže výrazne znížiť jej pevnosť a to až tak, že sa pretrhne. My prídeme o úlovok, ale sumcovi s odtrhnutou montážou môže ísť o život. Hadičku môžeme použiť medzi dvoma háčikmi na montáži a taktiež od háčika po obratlík, takže celá nadväzcová šnúra môže byť v nej schovaná a tým pádom chránená pred predratím. Vedľajšou funkciou bužírok je, že nám spravia montáž tuhšou. Tým pádom znížime možnosť zamotania montáže.

Hrkálky

Našu nástrahu môžeme oživiť aj zvukom. Hrkacie guľôčky môžu byť v klasickom plaváku, v podvodnom plaváku alebo priamo na montáž môžeme naviazať na to určené hrkálky. Úprimne povedané, nijakú súvislosť, čo sa týka zvýšenia počtu záberov pri použití niektorého zo spomínaných zvukových komponentov som nevypozoroval. Pochytal som sumcov na zvukové podvodné plaváky, ale aj na tie, ktoré sú ticho. Nejakú hrkaciu vec použijem na montáž najskôr vtedy, keď som bez záberu dlhší čas, aby bolo moje svedomie spokojné, že som pre záber urobil niečo viac.

Organizér na nádväzce s podvodným plavákom

Určite poznáte situáciu, keď sa vám viacero nadväzcov s podvodným plavákom zamotá do jednej veľkej gule, ktorá sa dá len veľmi ťažko rozmotať. Časom nadäzcov pribúda, lebo pri vode sú rôzne špecifické situácie, ktoré si vyžadujú rôzne nadväzce. Či už potrebujem odlišné dĺžky nadväzcov, niekedy zase to sú náväzce s väčšími háčikmi, inokedy s menšími či s trojháčikom. Potom sú tu nadväzce s podvodnými plavákmi. Len ťažko sa potom hľadá vhodný obal alebo peračník, ktorý by bol univerzálny na všetky spomínané typy nadväzcov. Na trhu je viacero druhov, ale sú buď neskladné alebo len na niektoré druhy montáží. Ja som tento problém vyriešil pomocou tabule tvrdej peny. Rozmery tabule som vyrezal podľa kufríka. Montáže do nej jednoducho zapichnem a vyšponujem pomocou špendlíkov. Tento organizér je jednoduchý a univerzálny. Netvrdím, že je bez chyby a dokonalý a že  montáže, hlavne ak je ich viac, sa sem-tam nezamotajú, ale zatiaľ som nič lepšie nenašiel.

Jeden trojhák verzus 2 jednoháky

Často sa stretávam s touto otázkou. Je lepšie použiť na nástrahovú rybu montáž s jedným veľkým trojhákom alebo dva jednoháčiky? Ťažká otázka, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Každá z týchto montáži má svojich fanúšikov, ktorí zaryto tvrdia, že tá ich je lepšia. Jednoznačnú odpoveď neviem ani ja, čo však viem na isto, že ani jedna nefunguje na 100 %. Problém zásekov do prázdna je témou nejednej diskusie medzi sumčiarmi. Je maximálne frustrujúce, ak po dlhých dňoch a nociach bez záberu sa prút ohne v stojane a ozve sa krásny zvuk rolničky a vy zaseknete do prázdna. Ešte horšie je, ak sa to onedlho zopakuje. Bohužiaľ, nie sú to až tak ojedinelé situácie pri vode. Aj toto patrí k nášmu obľúbenému koníčku. Rybačka je v tomto nevyspytateľná. Raz pri love sumcov funguje jedno a na druhý deň to už neplatí a funguje zase niečo iné… Vždy to bude o skúšaní, experimentovaní, ale aj o šťastí, ktoré nám nemôže pri love chýbať.


Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Sumčiarske montáže a nastražovanie nástrahy 1.časť

Sumčiarske montáže a nastražovanie nástrahy 1.časť


O kaprových montážach sa hovorí a píše takmer neustále. Návodov na ich zhotovenie sú plné časopisy a tiež na internete nájdete veľa článkov s touto tematikou. Článkov s problematikou montáži na lov sumcov je však minimum. Prečo to tak je? Sú naše sumčiarské montáže také dokonalé, že každý záber úspešne premeníme a ani pri zdolávaní nestratíme žiadne ryby? Bohužiaľ, ani zďaleka to tak nie je. Sú obdobia, kedy veľa zásekov nesadne ako má a my zasekávame do prázdna alebo, aj keď sumca zasekneme, rybu počas zdolávania stratíme. Vtedy začneme vymýšľať s montážami. Je lepšia montáž s jedným trojháčikom alebo radšej naviažeme dva jednoháky? Je úspešnejšia montáž s nejakým komponentom, ktorý hrká a zvukom vábi sumca k záberu? Aké máme teda možnosti pri viazaní montáži pri jednotlivých lovných štýloch?

Začnem pri asi najrozšírenejšej metóde a to lov na plavánú. Tieto montáže, samozrejme, nevyužívame len pri love na plávanú, ale aj pri love na trhačku, či pri love vyväzovaním a tam už nemusíme použiť samotný plavák, ale montáže ostávajú rovnaké. Základom okrem plaváka a olova je pevný obratlík, prípadne obratlík doplnený  karabínou. S pevnosťou tejto bižutérie neodporúčam ísť pod 70 kg. Plaváky na lov sumcov používam modely s nosnosťou 100 až 300 gramov. Olova cigarového tvaru s hmotnosťou 100 až 250 gramov. Platí, že čím väčšia nástrahová ryba a silnejší prúd rieky, v ktorom chytáme, tým väčší plavák a ťažšie olovo treba použiť. Ďalej budeme potrebovať nadväzcovú šnúrku. Ja používam tie, ktoré majú pevnosť minimálne 90 kg a viac. Montáž je zakončená jednohákom, či dvoma jednoháčikmi alebo jedným trojhákom. Môžeme použiť aj ich vzájomnú kombináciu, samozrejme, len tam, kde nám to zákony umožňujú.

Na menšie nástrahy typu dážďovky alebo nádaje používam menšie sumcové jednoháky. Veľkosť nepíšem zámerne, lebo v číslovaní jednotlivých výrobcov sú veľké rozdiely. Na menšie nástrahové rybky postačí montáž s jedným trojhákom. Ak chceme túto montáž použiť na väčšiu nástrahovú rybu, treba rybu nastražiť tak, aby bol trojhák voľný pod rybkou. Útočiacemu sumcovi tak uľahčíme správne nasatie háčika.

Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi s využitím rôznych pomôcok. Môžeme využiť elektrikársku zdrhovačku, kúsok šnúry alebo maggot klip, ktorým rybku pri análnej plutve prepichneme a trojhák pripneme do klipu. Ja na to však používam elektrikársku zdrhovačku. Myslím, že má viaceré výhody. Maggot klip je vyrobený z tenučkého drôtu a hlavne mäkšie rybky prereže a uvoľní sa z tela rybky. Použitie kúska šnúry, ktorou hák pripevníme k rybke, je lepšie riešenie, ale oproti zdrhovačke trvá naviazanie rybky podstatne dlhšie. Použitie zdrhovačky je rýchle a spoľahlivé. Samozrejme, treba použiť najmenšie veľkosti zdrhovačiek, aby sme rybku nepoškodili viac, ako je to nutné. Rybku prepichnem starším jednohákom, na ktorom odstránim alebo zatlačím protihrot. Potom prevlečiem zdrhovačku cez telo rybky a pripnem do obratlíka, ktorý je pred háčikom alebo priamo do háku. Polohu háčika, aby sa neposúval cez obratlík po šnúre, fixujem plavačkárskym brokom, ktorý zatlačím na šnúru. Ak používam na šnúre ochrannú bužírku, použijem gumený stoper v tvare guľôčky, ktorá má väčší priemer ako vnútorný priemer očka obratlíka. Takto napichujem rybku aj na systém dvoch jednoháčikov, keď prvý háčik je nosný. Teda ten, ktorý rybku drží a druhý je voľne pod rybkou. Ak chytám na jeden trojhák nosný háčik zastupuje veľká karabína, ktorú rybke prevlečiem cez nosnú dierku a tá fixuje rybku na montáži. Karabínku ako nosný element môžeme použiť aj pri systéme dvoch jednohákov. Karabínka potom drží rybku za nosnú dierku. Prvý jednoháčik zapichnem rybke k chrbtovej plutve a druhý jednohák je voľný pod rybkou. Toto nastraženie využívam pri veľkých nástrahách, keď usúdim, že dva jednoháky môžu byť málo. Takéto nastraženie je vhodné na tečúcu vodu, kde sa rybka napichuje od hlavy. Tým sa dostávame k téme rozdielneho nastraženia rybky v prúde a iného v stojatej vode.

Rozdiel v nastražovaní v stojatej vode a v prúde

Na stojatých alebo slabo tečúcich vodách nastražujeme rybku pri použití jedného trojháčika za chrbát. Pri viacháčikovej zostave môžeme rybku napichnúť od chvosta alebo taktiež od chrbta. Pri nastražení od chvosta dáme prvý háčik rybe k análnej plutve a druhý do chrbta alebo prvý háčik zapichneme do miesta, kde končí chrbtová plutva a druhý k prsnej plutve. Pri nastražovaní za chrbát dáme prvý háčik do chrbta a druhý k análnej plutve. Ten druhý môžeme pomocou elektrikárskej zdrhovačky zavesiť na voľno.

Pri tečúcich vodách nastražujeme rybu od hlavy. Prvý – nosný háčik dáme rybke do nosnej dierky a druhý k análnej plutve. Správne nastraženie je dôležité pre správne fungovanie nástrahy a elimináciu motania montáže.

Kov na montážach

Trochu kontroverzná téma, na ktorú jednoznačnú odpoveď nevie asi nikto z nás. Väčšina rybárov tomu neprikladá zásadný význam, avšak je známe, že kovy sumec citlivo vníma a tie pocity určíte nie sú príjemné. Kov mu je cudzí a do jeho prostredia nepatrí. Aj preto sa snažím vplyv tohto rušiaceho prvku eliminovať na minimum. Namiesto veľkých obratlíkov s karabínkou si vyberám menšie modely, samozrejme, pri zachovaní dostatočnej pevnosti. Olovká zatavujem do zmršťovacej hadičky pre elektrikárov alebo, ak to podmienky lovu dovoľujú, vynechám ho úplne. Na háčiky používam taktiež elektrikársku zmrštovačku. V praxi som videl využívať na tento účel aj silikón či dentakryl. Taktiež namiesto hrubých a prehnane veľkých trojhákov používam oveľa častejšie jednoháčiky, veď nie je nad pocit z dobre vykonanej práce, že pre oklamanie kráľa našich vôd som urobil maximum.

V pokračovaní článku by som sa chcel venovať montážam pri love na ťažko a s podvodným plavákom, ako aj ďalším témam, ktoré trápia sumčiarov v súvislosti s koncovými montážami.


Radoslav Temňák – Siluro Team Sereď


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Prehoďte jazero

Prehoďte jazero


Ako nahadzovať na veľké vzdialenosti


Mnoho rybárov a kolegov má veľkú dilemu ako nahodiť svoju montáž ďaleko a presne na lovné miesto. Máme už dosť revírov či už súkromných alebo zväzových, kde môžeme loviť len na náhod a mnohokrát je to aj pohodlnejšie bez člna. Pri tom všetkom už je aj tá ryba dosť zvyknutá na ďalekú vzdialenosť, lebo sa tam naučila, keď sa tam vo väčšine prípadov dosť hojne kŕmi. Takže môžem tvrdiť, že väčšina rybárov má stále túžbu nahodiť svoju montáž na presné lovné miesto a čím ďalej, tým lepšie. Tak sa na to trošku pozrieme.

Výbavu na značne ďaleké hody treba poriadne zvážiť a to ako samotnú udicu, tak je veľmi dôležitý aj navijak a silón či šnúra. Keďže doba pokročila, máme na výber dostatok značiek prútov a môžem potvrdiť, že je naozaj z čoho vybrať. Je jasné, že kvalita sa zväčša rovná aj cene. Môj názor: dá sa vybrať aj zo strednej triedy, kde je tá cena dostupná pre každého z nás.

Pri kúpe udíc treba rozmýšľať nielen nad ďalekým nahadzovaním, ale aj nad tým, ako bude pracovať pri zdolávaní úlovku. Samozrejme, musí nám jednoznačne sedieť v ruke, aby sme sa mohli do nej zaprieť. Ďalej si musíme zhodnotiť aj svoju postavu. Môžem potvrdiť, že je to veľmi dôležité. Keď mám výšku do nejakých 175 cm, tak si nekúpim udicu s dĺžkou 3,90 m. Určite potom nebude ten náhod v poriadku a nepodá taký výkon, ako je s ním reálne možné nahadzovať. Výber vhodnej udice je značne na samotnom rybárovi, ktorému musí sedieť a to hlavne aj na spodnej časti na rukoväti. V dnešnej dobe je hitovka rukoväť čo najtenšia, no je na zamyslenie, či nie je lepšie mať ju v korku alebo potiahnutú duplónom. Aby bol ten úchop ruky istý a mohli sme sa zaprieť. Je to na každom z nás, komu čo vyhovuje. Čo sa týka samotnej akcie prútu pri náhode do diaľky, tak jeho špička by mala byť pružnejšia, než samotné telo udice v spodnej časti. Určite sú nevhodné udice, akcia ktorých je skôr priebežná, rozložená po celej dĺžke prúta.

Veľa rybárov si kladie otázku, či sú dôležité aj očká. To hlavné, čo sa dnes v hojnom počte vyrába a propaguje, sú 50mm prvé očká od navijaku. Nechcem tu tvrdiť, že 40mm očká sú zlé, to vôbec nie, ale je pravda, že s 50mm očkom to hodíte určite o pár metrov ďalej.

Ako som spomínal, najdôležitejšia časť je rukoväť. Ak vám udica nebude sedieť v ruke, tak sa určite nedočkáte výsledku. Samotná dĺžka náhodu spočíva v prvom rade na vás. Treba si veriť a dať do toho všetko. Určite musí byť celá taktika aj postoj správny. Nebojte sa, kvalitná udica nepraskne. Ak by vám udica praskla hneď po prvom náhode, musela by byť vadná od výroby. Určite však treba zvoliť aj správnu gramáž olova k udici. Ja osobne mám veľmi rád prúty v dĺžke 3,60 m (12 ft) a 3,25 lb.

Dôležitú časť pri dlhých hodoch hrá aj navijak. Pritom musíme brať do úvahy aj jeho veľkosť a zvoliť strednú triedu, čo sa týka aj samotnej cievky. Práve cievka hrá najdôležitejšiu úlohu a stredná by mala byť práve preto, aby nám nevznikali zbytočne veľké slučky pri odoberaní silónu. Pri cievke by som sa ešte chvíľu zdržal. Odporúčal by som kónusovú cievku, pretože treba brať ohľad aj na samotné trenie silónu o prvé očko.

Čo sa týka silónu či šnúry pri ďalekých hodoch, aj pri nich treba myslieť v prvom rade na kvalitu. Silón si treba vybrať mäkší a hladký. Priemer by mal byť hlavne na vás, podľa toho akú vzdialenosť chcete dosiahnuť. Ja osobne by som pod priemer 0,26 mm nešiel. Hlavne preto, že pri väčších úlovkoch tam môže nastať strata ryby alebo samotnej montáže. Ako som spomínal vyššie, doba ide ďalej a tak už máme aj kónusové šokové silóny, ktoré sú veľmi dobré a mám s nimi aj dobrú skúsenosť. Ak by sme si zobrali teda tento prípad 0,26 mm silón, potom by som pokračoval šokovkou tiež s priemerom 0,26 mm a končí mi po 15 m až do priemeru 0,57 mm. Je to priam úžasná pomôcka, ktorú už nie je problém si zakúpiť.

Keď mám použiť šokovú šnúru, je opäť nutné brať ohľad na jej povrch, aby bola čo najviac hladká a najmä guľatého tvaru. Tam už záleží na samostatnej hrúbke šnúry. Pokiaľ ide o silón, na naše zväzové vody používam väčšinou priemer od 0,30 mm do 0,35 mm a som nadmieru spokojný. Keď sa rozhodnete pre samotnú šnúru, je to určite tiež dobrá voľba, ale tu už treba naozaj kvalitnú a potom bude ten náhod skutočne vďačný. Či sa teda rozhodnete pre silón alebo pre šnúru, je to rovnako ako so všetkým – oboje má svoje výhody aj nevýhody. Priznám sa, ja osobne dávam prednosť silónu.

Netreba však podceniť ani koncovú zostavu, ktorá je rovnako dôležitá ako celý zvyšok, ktorý sme si už predstavili vyššie. Musíme zvoliť tú najlepšiu, aby sme mali skutočne kvalitný a uspokojivý náhod. Montáž musí mať najlepšie schopnosti hlavne v lete. Nesmie sa zamotať a klásť veľký odpor vzduchu. Určite si zvolíme stuženú šnúrku. Čo sa týka olovenky, tak tú používam tiež.

Olová tu hrajú veľkú úlohu a určite by som volil typy, ktoré majú tvar hrušky, či slzy a im podobných tvarov. Rovnako vhodné sú typy s obratlíkom. Určite je vhodná aj hotová montáž, pričom najvhodnejšia je helikoptérová, prípadne napevno, ktorú tiež väčšinou používam. Treba počítať s tým, že keď budete dávať PVA pančuchu, tak ten náhod sa bude líšiť a bude určite kratší. Treba brať do úvahy aj počasie a silu a smer vetra.

Teóriu by sme mali zhruba za sebou a každého čaká už len samotné hádzanie. Všetkým prajem dobrý výber, krásne ďaleké hody a veľa krásnych zážitkov od vody.


Marek Šeba


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.

post

Výroba pilkrov

Výroba pilkrov


Pilkre na vláčenie si môžeme vyrobiť doma. Výroba je jednoduchá a zvládne ju takmer každý. Samozrejme, že je výroba oveľa lacnejšia ako hotové výrobky v predajniach rybárskych potrieb. Jedinou investíciou je kúpa formy na odlievanie a tá stojí podľa veľkosti 8 až 30 eur. Svoj postup na výrobu domácich originálnych pilkrov nám ukázal Rado Temňák a bol zverejnený v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 9/2011. Neváhajte a skúste si vyrobiť účinnú návnadu presne podľa svojich predstáv.

Potrebujeme:

• olovo
• forma na odlievanie
• nádoba a zdroj tepla na odlievanie olova
• nehrdzavejúci drôt s priemerom 1-1,2 mm
• pilník
• kliešte
• krúžky
• trojháčiky

Ak chcete pilkre farbiť, potrebujete aj:
• práškovú farbu
• sitko na čaj
• plynový horáčik
• 3D samolepky očí

Postup

1. Najskôr si spravíme očká z drôtu, ktoré vložíme do formy.

2. Roztavíme olovo.

3. Roztavené olovo nalejeme do formy a necháme pár sekúnd olovo stuhnúť.

4. Po stuhnutí olova formu rozoberieme a surové pilkre máme odliate.

5. Z pilkrov kliešťami odcvikneme naliatok po nalievaní olova a jemne dobrúsime pilníkom. Ak pilkre nechceme farbiť, osadíme ich krúžkami a trojháčikmi. V tejto fáze sú už pilkre hotové a použiteľné. Ak chceme hotové pilkre farbiť, musíme si kúpiť práškovú farbu, ktorá je na tento účel najvhodnejšia.

6. Ako prvé si pilkre nahrejeme na teplotu 180 až 200°C. Nahrievať ich môžeme jednotlivo plynovým horákom, príp. spoločne napr. v rúre.

7. Do sitka na čaj si pripravíme farbu.

8. Rozohriaty pilker si chytíme kliešťami za drôtené očko a pomocou sitka ho zaprášime farbou. Môžeme použiť aj viacero farieb súčasne, z čoho nám vzniknú rôzne kamufláže. Ak je pilker správne rozohriaty, farba sa na povrchu pilkra hneď topí.

9. Na dokonalé rozliatie farby použijeme plynový horák, ktorým farbu rozlejeme a zatavíme.

10. Ak sme s farbením hotový, pilkre schladíme vo vode.

11. Po vychladnutí máme pilkre hotové.

12. Na záver ešte môžeme nalepiť na pilker samolepiace 3D oči.

13. Ako posledný krok osadíme pilker očkom s trojháčikom a máme pilker hotový.


Radoslav Temňák


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 09/2011.

post

Začíname s prívlačou – úvod

Začíname s prívlačou – úvod


Povedzme si otvorene – „Prívlač je komplikovanejšia, ako vyzerá!“ Pre mnohých je španielskou dedinou a vo veľa veciach má aj rybár loviaci inou technikou v prívlači guláš tak, ako my v tom jeho spôsobe lovu… Pre každého, kto má záujem začať loviť na prívlač, je tu článok Začíname s prívlačou, ktorý bol pôvodne vydaný v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 2/2011. Autorom článku bol Skeletor a približuje v ňom, o čom vlastne prívlač je.

Vláčenie alebo spinning

V súčasnosti prívlač zastáva jednu z hlavných disciplín moderného, záujmového, športového odvetvia rybárstva. Anglické slovo spinning z hľadiska rybárskeho znamená navíjanie, natáčanie, či ovíjanie niečoho na niečo. Názov prívlač vznikol spojením slov „pritiahnuť” a „vláčiť“, pričom sa to ešte dá „skomoliť” ako spôsob vláčenia a je okamžite presne definované, čím sa práve táto aktívna technika zaoberá.

V našich zemepisných šírkach bola prívlač po prvýkrát spomenutá na jar v roku 1934, keď vyšla profesorovi Jaroslavovi Tejčkovi kniha s názvom „Rybářský sport“. V nej popisuje na niekoľkých stranách nielen umelé nástrahy, ale i lov s použitím mŕtvej vláčenej rybky.

Na výber máte celé more nástrah

Na love dravých rybích predátorov je krásne aj to, že si lovec sám môže vybrať konkrétnu metódu. Ak sa rozhodne pre dráždidlá, tak sa pred ním otvára trinásta komnata v podobe nepreberného množstva všakovakých nástrah od výmyslu sveta. Naopak, ak sa rozhodne, že nechce stále iba „cvalangovať” po brehu, či pohupovať sa na člne, tak môže vyskúšať lov vláčením s mŕtvou rybkou. Nejde o extra mobilný spôsob lovu, ale je variabilný a vykonávateľný v akomkoľvek veku a fyzickej zdatnosti jednotlivca. Pre úplnosť treba dodať, že prezentovať svoje nástrahy dokáže lovec vo všetkých vrstvách vody a to ako umelé, tak i „mŕtve“ nástrahy.

Cieľ je jasný – pôsobiť na nástrahu tak, aby sa pohybovala čo možno najprirodzenejšie, či optimálne živo, príp. aby signalizovala poranenie, chorobu, či blízky koniec svojho života a dávala tak dravcovi jasne najavo: „ja som tvoja potenciálna korisť – zjedz ma!”

Kde, čo a ako loviť?

Kdekoľvek, kedykoľvek, čokoľvek, akokoľvek a aj koľkokoľvek! Je to síce mierne nadnesené, ale výstižné. Túto techniku môžete prevádzať na stojatých i tečúcich vodách. Konkrétne podmienky a danosti loviska sú priťažujúcim, či poľahčujúcim faktorom lovu. Nie je dôvod obchádzať veľmi zarastené revíry vodnou vegetáciou, či „nepriepustnou”, divokou pobrežnou flórou. Ani prudké, ťažné úseky, či naopak hlboké miesta priehrad nie sú dôvodom na: „to sa nedá!” Ak sa bojíte loviť s umelou nástrahou v partiách, kde sú prekážky, skúste lov s lacnejšou, ale nie menej účinnou mŕtvou rybkou. A ak sa vám zdá aj prípadná strata príliš drahá a neprekonateľná, skúste sa zamyslieť, či existuje v rámci rybárstva technika lovu, ktorá si nevyžaduje nemalé finančné prostriedky z vašej strany. Meandrujúce, rýchle rieky a bystriny opantajú srdce nejedného lovca pstruhom potočným, či dúhovým alebo sivoňom.

Pri zídení do nižších pásiem sa voda strieda s pomalými tiahlymi pláňami, kde môžete stretnúť jalca hlavatého, lipňa tymiánového, či hlavátku podunajskú. Ak sa tok z času na čas skrotí a vtesná sa jeho enormný objem do priehradnej nádrže, tu si lovec príde na svoje od boleňa dravého, cez jalce až po pstruha jazerného. V pobrežných zarastených častiach číha šťuka, zubáč veľkoústy i zubáč volžský. Po svojich trasách rovnako putujú ako majestátne kapry a iné kaprovité druhy rýb. „Všadebolka” ostrieža zelenkastého nájdeme azda všade, ale pri jeho privlastnení by sme sa mali zamyslieť, či chceme loviť polmetrové a niekoľko kilogramov ťažké jedince alebo 15cm „liliputy”. V najhlbších, temných miestach môžete natrafiť na fúzatého kráľa hlbín – sumca západného.

Neexistuje miesto a ani ryba, ktorá by sa nedala oklamať technikou prívlače.

Mali by sme si uvedomiť, že v určitých špecifických obdobiach roka sa zmení na predátora (aj keď len na určitý čas) drvivá väčšina rýb. Prívlač vám ponúka rôzne metódy lovu od ultra jemného a citlivého „nádobíčka”, až po „šteky” na tie najväčšie sladkovodné, rybie monštrá… ale to už bude o inom príbehu.

Preto obligátne – lovu zdar a prívlači zvlášť!


Skeletor


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 02/2011.

post

Ako ryby merať správne?

Ako ryby merať správne?


Ako sa vlastne má podľa rybárskej vyhlášky správne merať úlovok? Mnoho najmä začínajúcich rybárov v tom stále nemá úplne jasno. Presnú odpoveď na túto otázku nám poskytol ichtyológ Richard Štencl a bola zverejenená v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 1/2014. Pozrite a prečítajte si, ako sa teda majú ryby správne merať.

Ako sa majú teda ryby merať správne?

Zákon o rybárstve resp. jeho vykonávacia vyhláška určuje, že lovná miera rýb sa meria od predného konca hlavy po najdlhší lúč chvostovej plutvy. V praxi pri vode je pre zistenie čo najpresnejšej dĺžky ryby potrebné ju položiť na rovnú podložku, lúče chvostovej plutvy narovnať a meradlo priložiť tesne pod rybu.

Mnohí rybári totiž rybu merajú cez stred tela, meradlo natiahnu od hlavy cez trup až po koniec chvostovej plutvy. Pri rybách, ktoré majú naplnené brušné partie potravou alebo gonádami, sa dajú takýmto meraním centimetre navýšiť. Pokiaľ by sme takto odmerali rybu aj z druhej strany, získame v podstate pozdĺžny obvod tela. Jednoduchou pomôckou ako presne odmerať rybu, je označiť na podložke miesto pri prednom konci hlavy a tak isto pri konci chvostovej plutvy a túto vzdialenosť potom odmerať.

Pri ichtyologických prieskumoch používame na meranie rýb jednoduché meradlo vyrobené z polených plastových trubiek, kde je na spodku osadené meradlo. Ryba je pri meraní dostatočne zafixovaná a zistenie dĺžky je jednoducho čitateľné a rýchle.


Richard Štencl


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 01/2014.

post

Vyrobte si jigové hlavičky

Vyrobte si jigové hlavičky


Jiggové hlavičky si môžeme jednoducho a výhodne vyrobiť aj v domácej dielni. Výroba je jednoduchá a nezaberá veľa času. V článku časopisu Ryby, Rybky, Rybičky 5/2012 ukazuje Rado Temňák, ako si doma vyrobiť vlastné jiggové hlavičky. Vytvoril postup pre klasické aj farbené jiggy a aj pre jiggy s očkom. Výroba jigových hlavičiek je nenáročná a za poludnie si dokážete vyrobiť aj niekoľko 100 ks hlavičiek rôznej veľkosti, čo vystačí na celú sezónu. Ak vás domáca výroba rybárskeho príslušenstva zaujíma, rozhodne venujte pozornosť tomuto článku.

Na začiatok potrebujeme

Najskôr si musíme kúpiť, príp. vyrobiť formu. Jednoduchšie je si ju kúpiť (najlacnejšie formy stoja od 10 – 20 eur podľa veľkosti a počtu hlavičiek, ktoré môžeme naraz odliať). Aby sme si mohli vyrobiť jigové hlavičky, musíme si zohnať olovo a kúpiť špeciálne jigové háčiky. Háčiky majú cenu podľa veľkosti a kvality materiálu od 1,2 eura za balíček, v ktorom je 10 ks.

Potrebujeme:

– forma
– olovo
– jigové háčiky
– nádoba na roztavenie olova
– zdroj tepla na roztavenie olova
– kliešte
– pilník
– prášková farba (ak chceme jigy farbiť)
– plynový horák (ak chceme jigy farbiť)
– samolepky s 3D očami

Postup

1. Do formy (či už vlastnoručne vyrobenej alebo kúpenej) vložíme háčiky.

2. Roztavíme si olovo.

3. Do formy nalejeme olovo a necháme ho chvíľu stuhnúť. Po stuhnutí formu otvoríme a vyberieme hlavičky.

4. Pomocou klieští odstránime prebytočné olovko, ktoré nám zostalo po nalievacom otvore a dobrúsime pilníkom.

Ak nechceme jigové hlavičky farbiť, v tejto fáze ich máme už hotové.

5. Pomocou horáka hlavičku nahrejeme.

6. Na krátky čas ju potom ponoríme do práškovej farby (odtieň môže byť akýkoľvek, podľa vášho výberu).

7. Pomocou horáka farbu rozlejeme po celej hlavičke a zatavíme.

8. Horúce hlavičky schladíme vo vode.

9. Pomocou vrtáčika na boilies prevŕtame očko hlavičky, ktoré nám zaliala farba.

10. Hlavičky sú už v tejto fáze dokončené. Náročnejší rybári si môžu hlavičky vylepšiť samolepkami s 3D očami.


Radoslav Temňák


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 05/2012.

post

Mikrojerk – výroba domácej nástrahy

Mikrojerk – výroba domácej nástrahy


Využite chvíle voľného času na prípravu vlastných originálnych návnad. Tomáš Kĺč pre vás pripravil podrobný návod na výrobu Jerk vobleru, ktorý sme zverejnili v časopise Ryby, Rybky, Rybičky 6/2015. Tento typ voblera je vhodný predovšetkým na lov pstruhov dúhových na stojatých vodách a jalcov v letných mesiacoch na riekach. Sami zistíte, aké je to jednoduché.

Jednoducho a originálne

Takýto vobler asi nikto zo známych firiem nevyrába okrem mini jerku od firmy Kovmasters. Tento vobler si dokáže vyrobiť ktokoľvek a nepotrebuje k tomu žiadne zložité prístroje. Voblery takéhoto typu vyrábam do veľkosti cca 3 cm a kvôli ďalekým náhodom voblery preťažujem.

Potrebujeme:

Ako som už spomínal, na výrobu takéhoto mini voblera nepotrebujeme veľa náradia a postup nie je vôbec zložitý. Poďme sa do toho spoločne pustiť! Pri výrobe potrebujeme: drevo – balza, nehrdzavejúci drôt, sekundové lepidlo, lupienkovú pílku, orezávač, kliešte, farby – podľa vlastného uváženia, lak a šmirgeľ.

Postup

1. Hneď na začiatku si musíme zhotoviť šablónu na obkresľovanie tvaru voblera. Tvar si môže každý zhotoviť podľa vlastnej inšpirácie, ale najprv by ste si mali zhotoviť šablónu podľa fotografie.

2. Ak máme šablónu hotovú, tak si obkreslíme tvar na dosku dreva, ktorú máme nachystanú.

3. Z nákresu na dreve si pomocou pílky vyrežeme tvar voblera.
Odporúčam lupienkovú pílku, ide to rýchlejšie a ľahšie.

4. Ak máme tvar nahrubo vyrezaný, musíme si vobler obrúsiť šmirgľovacím papierom.

5. Ďalším krokom je orezanie dreva z oboch strán a už sa musíme snažiť vytvoriť približný celkový tvar nástrahy.

6. Už keď sme si vyrezali približný tvar nástrahy, musíme si ho celý obrúsiť s jemným šmirgľovacím papierom dohladka.

7. Dohladka obrúsenú nástrahu musíme celú prerezať na dve polovice. Tento úkon robím opatrne s orezávačom. Snažte sa prerezať vobler na dve rovnaké časti. Je to dôležité kvôli vyváženiu a vloženiu celej kostričky.

8. Kostričku, ktorú budeme vkladať dovnútra, si zhotovíme z nehrdzavejúceho drôtu pomocou klieští. Odporúčam guľaté kliešte, kvôli výrobe očiek na kostre. Kostru sa snažíme vytvoriť do vrchnej časti nástrahy kvôli záťaži, ktorá bude v dolnej časti.

9. V tomto kroku si musíme vytvoriť jemný výrez do vrchnej časti oboch polovičiek voblera, do ktorého budeme vkladať zhotovenú kostru. Ak máme výrez hotový, skúsime či kostrička sedí a obidve časti voblera spojíme, aby sme zistili, či je všetko v poriadku.

10. Ďalším krokom je vytvorenie otvorov na vloženie záťaže – olova. Otvory musíme spraviť na obidve strany nástrahy, ako sme robili výrez na kostričku. Obidva otvory musia byť na tej istej úrovni. Ak to máme hotové, pripravíme si záťaž a olovo. Olovo si vytvarujeme tak, aby sedelo do pripravených otvorov.

11. Polovice si natrieme sekundovým lepidlom a zlepíme dokopy. Musíme však dávať pozor na to, aby nám presne sedeli dohromady. Ak máme vobler zlepený, tak si ho celý natrieme sekundovým lepidlom, aby sme celý vobler vytvrdili. Po zaschnutí vobler ošmirgľujeme jemným šmirgľom.

12. Celý vobler natrieme základnou bielou farbou. Ja používam akrylové farby a laky na nechty. Vobler si nafarbíme farbami, akými chceme. Osobne však najviac používam kombináciu žltého povrchu, na ktorý namaľujem rôzne čiary čiernou farbou.

13. Posledným krokom je lakovanie. Nalakovať vobler môžeme buď lodným lakom, letoxitom, epoxidom alebo obyčajným priesvitným lakom na nechty. Nanášajte aspoň dve vrstvy laku. Pri maľovaní tohto voblera som použil lak na nechty a naniesol som 4 vrstvy laku. Pri väčšom množstve používam letoxit, kvôli jeho pevnosti, odolnosti a čírosti.

Tieto voblery sú potápavé a sú napodobeninami veľkých jerkov určených na lov šťúk. Urobte si aj vy takýto vobler a určite vám prinesie úspech, množstvo zdolaných rýb a veľa zážitkov pri vode. Tento vobler sa dá viesť tesne pod hladinou a zábery naň sú jednoducho neopísateľné. Mne sa podarilo zdolať aj niekoľko potočákov. Určite si aspoň jeden zhotovte a uvidíte silu tohto voblera, lebo v žiadnom obchode takýto vobler nenájdete! Bude to totiž váš originál!


Tomáš Kĺč


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Ryby Rybky Rybičky 06/2015.