post

Čaro jesene na Kráľovej

Čaro jesene na Kráľovej


Magická hranica 20 kg vydretá a prekonaná


Dlhé letné dni uplynuli a nastáva čas jesene. Moje kroky vedú, samozrejme, tak ako po každý rok na Vodné dielo Kráľová a tým začínam svoje tri výpravy počas koncoročných potuliek za kaprami. Mesiac dopredu si pripravujem približne 60 kilogramov boiliesu v dvoch príchutiach, ktoré mám osvedčené. Experimentovanie sa mi po minulé roky nevyplatilo, a tak si na túto činnosť nechávam iné výpravy a idem na istotu. Chystám silóny, šokovky, háčiky do prekážok a na ďaleké vyvážky zodpovedajúce záťaže. Pobyt na dvanásť dní osamote treba dobre zvážiť, nachystať a hlavne nepodceniť.

Príchod k vode ako vždy sprevádza nervozita a obavy či miesta, ktoré mám vytipované, odskúšané a osvedčené, budú voľné. Informácie o dosť silnom tlaku rybárov, ktorí chcú využiť posledné chvíle nonstopky, respektíve lovu do polnoci, som zhodnotil a posunul som moju výpravu až na koniec októbra a začiatok novembra. Luxus a pohoda musia ísť bokom ak sa chcem pokúsiť chytiť veľkých kaprov. Teploty v noci okolo nuly, vietor a dažde to sú po mnohých rokoch môjho sledovania ukazovatele zvýšenia šance na pekný úlovok.

Príchod k vode prebehol k mojej spokojnosti a jedno z miest bolo voľné. Ani zľava ani sprava na stovky metrov nikoho. Rýchlo vybaľujem, zapínam GPS a podľa uložených bodov osádzam bójky, aby som vedel plošne urobiť kŕmny koberec. Asi 100 metrov dlhý a 20 metrov široký pás zasypávam asi 15-timi kilami boiliesu. Množstvo prirodzenej potravy je môj nepriateľ, a preto je potrebné ryby zaujať. S bodovým kŕmením, ktoré som tu niekedy skúšal, som ostal dlhé dni bez záberov, aj keď som miesta, čas a obdobie menil. Udice sú vyvezené a rozbaľujem zvyšok vecí. Podložka na ryby do člna, podberák a, samozrejme, kotvička. Náhradné montáže predmočené mám vždy so sebou v člne pri vyvážke. Kontrolovať ostrosť háčikov, neporušenosť šnúrok považujem vo vetre a vlnách za zbytočnosť, a tak ich automaticky mením rýchlo za nachystané vopred po každom zábere, alebo prevážaní.

 

Je október, a tak vyberám udice pred polnocou. Dokrmujem miesta, všetko chystám na ráno spolu s budíkom na 3:45. Prvé dni s tým mávam problém, donútiť sa z vyhriateho spacáku, ale rýchlo si na to zvyknem, pretože rána niekoľko hodín po vyvážke mi priniesli v minulosti na mojich výpravách krásne úlovky. Zaznamenal som dokonca podľa štatistík viac záberov, ako keď som chytal počas nonstop lovu. Tým, že nakŕmim pri vybraní udíc a rannom zákrme, vytvorím silnejší potravinový signál a žravosť kaprov. Tak ako bola úplne iná jar než minulý rok, je iná aj jeseň, čo sa týka počasia, teploty vody aj vzduchu, preto volím iné hĺbky. Ryby mi naplávali na moje kŕmne miesta až na druhé ráno a prvý záber bol o siedmej, druhý o deviatej. Ryby sedem a osem kilogramov potešili. Tretie ráno krásna dvanástka a o hodinu tmavý šupináč s hmotnosťou 15 kilogramov. Čakal som obedné zábery, ale ani na piaty deň nič. Význam a vysvetlenie som prikladal ešte stále vysokej teplote vzduchu. Voda sa ochladzovala minimálne, ale ryby boli pri chuti, takže som bol spokojný so zábermi po rozvidnení ako aj po zotmení a zdolané ryby medzi 10 až 15 kilogramov boli uspokojujúce.

V sobotu a v nedeľu hlásia silný vietor v nárazoch až 120 km za hodinu. Takže ak by mi vtedy nebrali ryby, aj by som sa tomu tešil. Bola to ale zmena v tomto prípade neprichádzajúca v môj prospech. Už som tu zažil podobné vrtochy počasia, a preto som sa rozhodol ostať ďalej chytať. V sobotu ráno prichádza razantný záber a ja sadám do člna. Vietor už začal zosilňovať, ale stíham ešte podobrať bledého šupináča, ktorý mal takmer 19 kilogramov. Všetky ryby doteraz boli prázdne a bolo vidieť, že sa ešte nepasú pred zimou. Signál teploty vody tomu ani nenaznačoval. Behom hodiny som zistil, že meteorológovia sa nepomýlili a Kráľová sa zmenila na bojisko. Veľké vlny, víry prachu a lístia, plávajúce konáre a stromy. Pomyslel som si, čo by som v lete pri love za toto dal. Severný vietor je ale niečo iné. Odhadoval som, že voda sa ochladí o tri-štyri stupne. A tak aj bolo. Pohľadom cez ďalekohľad som zistil, že aj tí poslední nadšenci pobalili. Mal som na konte 14 kaprov, no záberov 23. Po ceste za rybami som musel dva- až trikrát kotvičkovať a kým som sa k rybe dostal, bola veľká časť napevno v zatopených stromoch.

Od pondelka, kedy sa vietor utíšil, mám pred sebou ešte šesť dní lovu. Moja obava, že ryby si dajú pauzu, sa mi potvrdila. Pondelok, utorok, streda. Stále nič. Bez pípnutia. Ani skúšanie koryta, plytšej vody, pokladanie do bezprostrednej blízkosti prekážok, nepomohli. Síce som bol so svojimi úlovkami spokojný, mojím cieľom však bol aspoň jeden kapor cez dvadsať kilogramov, a tak som celý štvrtok aj piatok hypnotizoval hlásiče. No bez úspechu. Večer vyberám montáže a dipujem na ráno. Budík na pol siedmu, keďže je už november s tým, že začnem po vyvezení baliť a okolo obeda ukončím výpravu. Jedna, druhá vo vode a zaspávam ešte v spacáku. Po hodine ma však zobudil záber. Rýchlo obliecť a za rybou. Prvé kotvičkovanie, druhé a silón vidím ísť šikmo doprava, čo je dobré znamenie. Súboj netrval dlho a v podberáku krásny vysoký kapor, ktorý začal vyvádzať našťastie až teraz. Okamžite mám v hlave otázku: „Bude mať dvadsať?“ Je to otázka magickej hranice, aj keď každá ulovená ryba je úspechom a odvďačením sa za tvrdú prácu, obetu a vynaloženie úsilia, ako to často pri love na veľkých a hlavne štátnych revíroch je.

Prichádzam na breh, namáčam vážiaci sak a horlivo očakávam čísla na váhe. Ukazuje 22,70 a ja rýchlo odčítavam 1500 gramov vážiaci mokrý sak. Vzduchom sa nesie moje hlasné: „Je to tam!“ a po presne siedmich dňoch bez záberu prichádza odmena za vytrvalosť. Zabral na dve 24 seafoodu s ovocnou arómou, na rozdiel od ostatných. Miesto, na ktorom zabral, bolo aj počas aktivity z prvého týždňa hluché, ale stále som mu veril.

Počas balenia zabral na druhú udicu ešte 7kg šupináč, a tak sa počet ulovených rýb zastavil na čísle 16. Žiaľ, musím baliť a v duchu ľutujem, že som nepočúvol rady z domova, aby som pred uragánom zbalil na nejaký čas a vrátil sa o pár dní. Nuž, dostať ma od vody je takmer nemožné a ako hovorím, všetko je, ako má byť. Za 14 dní ma čaká cesta do Talianska na revír, taktiež náročný, takže na prípravu veľa času nebude. S pokorou sa lúčim s mojou milovanou vodnou nádržou a ďakujem za úlovky…


Andrej Kochan


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.