Online Rybičky – Október 2022

Obsah Online Rybičiek – Október 2022

jediný bezplatný online mesačník pre rybárov

Online Rybičky – August 2022

Obsah Online Rybičiek – August 2022

jediný bezplatný online mesačník pre rybárov

Online Rybičky – September 2022

Obsah Online Rybičiek – September 2022

jediný bezplatný online mesačník pre rybárov

Aktivita rýb – Júl

Aktivita rýb – Júl

bezplatný článok z Online Rybičiek – Júl 2022


Čítať bezplatný článok

Júl, pravý letný mesiac. Vysoké teploty vzduchu, ako aj vody. Život vo vodnom stĺpci je na plnom výkone. Ryby si majú z čoho vyberať. Na všetkých revíroch lovíme okrem chránených druhov všetky ryby. Život na väčšine revírov je obmedzovaný tým, že sa o vodu delíme s množstvom dovolenkujúcej komunity. Na vodách je množstvo rôznych plavidiel od výmyslu sveta. Nie vždy berú ohľad na rybárov, a tak sa treba vyhnúť zbytočným konfliktom…  Pokračovanie môžete čítať zadarmo TU. 

Čítať bezplatný článok

Aktivita rýb – Júl

Júl, pravý letný mesiac. Vysoké teploty vzduchu, ako aj vody. Život vo vodnom stĺpci je na plnom výkone. Ryby si majú z čoho vyberať. Na všetkých revíroch lovíme okrem chránených druhov všetky ryby. Život na väčšine revírov je obmedzovaný tým, že sa o vodu delíme s množstvom dovolenkujúcej komunity. Na vodách je množstvo rôznych plavidiel od výmyslu sveta. Nie vždy berú ohľad na rybárov, a tak sa treba vyhnúť zbytočným konfliktom.

V júli na kaprových revíroch lovíme nonstop 24 hodín. Odporúčam si na lov rýb vyberať skôr rannú a neskorú večernú dobu. Dovolenkujúci uvoľnia lovné miesta a čo je dôležitejšie – ryby sú viac pri chuti.
Netreba si zabudnúť so sebou zobrať aj účinný repelent voči komárom. Na lipňových a pstruhových revíroch lovíme v čase od 04:00 do 22:00. Pri love na kaprových revíroch si treba uvedomiť, že po polnoci je už druhý deň, a tak si treba aj zapísať nový dátum do prehľadu o úlovkoch.

Aj napriek faktu, že nie sme pri vode sami, sa musíme starať aj o istú čistotu pri vode. Pohodené obaly od krmiva alebo nástrah sa veľmi ťažko vysvetľujú tým, že to tam nechala dovolenkujúca skupina ľudí.
Ak sa chystáte na lov, odporúčam vám naštudovať si vyhlášku 381/2019 Z.z. Hlavne paragrafy 10 a 11. Môžete sa tiež inšpirovať lunárnym kalendárom a tým, ako sa podľa neho bude vyvíjať aktivita rýb. Nech sa páči.

Nezarybňovanie

Nezarybňovanie

bezplatný článok z Online Rybičiek – Júl 2022


Čítať bezplatný článok

Vážené rybárky a rybári, nedá mi, aby som sa opäť s Vami nepodelil o informácie ohľadom hospodárenia nášho občianskeho združenia. Dostali sa mi totiž do rúk niektoré materiály ohľadom hospodárskej činnosti nášho „VŠEĽUDOVÉHO RYBÁRSKEHO ZVÄZU“, v ktorých sa ale o zarybňovaní revírov Rady SRZ, rozpočte čo sa týka financií, na ktoré sa skladáme my všeľudoví obyčajní rybári, nikto nič zo stránok Rady SRZ nedozvie.

Z týchto materiálov vyplynulo, že naše vedenie SRZ opäť nezarybnilo revíry Rady SRZ podľa plánov zarybnenia. V liste, ktorý zaslal predseda Ekonomickej komisie ako jej stanovisko k hospodáreniu za rok 2021, sa uvádza..Pokračovanie môžete čítať zadarmo TU. 

Čítať bezplatný článok

Nezarybňovanie

Vážené rybárky a rybári, nedá mi, aby som sa opäť s Vami nepodelil o informácie ohľadom hospodárenia nášho občianskeho združenia. Dostali sa mi totiž do rúk niektoré materiály ohľadom hospodárskej činnosti nášho „VŠEĽUDOVÉHO RYBÁRSKEHO ZVÄZU“, v ktorých sa ale o zarybňovaní revírov Rady SRZ, rozpočte čo sa týka financií, na ktoré sa skladáme my všeľudoví obyčajní rybári, nikto nič zo stránok Rady SRZ nedozvie.

Z týchto materiálov vyplynulo, že naše vedenie SRZ opäť nezarybnilo revíry Rady SRZ podľa plánov zarybnenia. V liste, ktorý zaslal predseda Ekonomickej komisie ako jej stanovisko k hospodáreniu za rok 2021, sa uvádza:

„Dobrý deň, EK Vám zasiela svoje stanovisko k hospodáreniu za rok 2021. Od posledného zasadnutia RADY SRZ sa Ekonomická komisia RADY SRZ (EK) zaoberala viacerými variantami plnenia rozpočtu RADY SRZ za rok 2021. Na základe otázok EK k zaslaným materiálom na vedúcu pracovníčku ekonomického oddelenia boli EK predkladané doplnené správy k plneniu Rozpočtu RADY SRZ za minulý rok. Po poslednom zaslanom materiáli k Plneniu rozpočtu RADY SRZ za rok 2021 zo dňa: 18.mája 2022, na základe ktorých EK predkladá členom RADY SRZ nasledujúce zistenia:

HV vo výške 292 tis. € je v podstate obrazom neplnenia predovšetkým plánovaného zarybnenia a nevyplatenie dobropisov základným organizáciám na základe organizačného poriadku.
Neplnenie spomenutých položiek za rok 2021 je v podstate odsun týchto nákladov do budúcich období, kladný hospodársky výsledok SRZ si vytvárala neplnením rozpočtu a neplnením si povinností voči základným organizáciám.
Preto na základe predložených podkladov je potrebné previesť finančné prostriedky na dorybňovací účet v sume: 361 391,32 a na investičný účet sume : 223 880,44 eur.

Tento prevod žiadame na základe prijatého uznesenia č. 44/2021

Rada SRZ schvaľuje prevod finančných prostriedkov viazaných na zarybnenie a investície vždy k 31.12. príslušného kalendárneho roka na samostatné podúčty.
EK pri kontrole zistila, že neboli vykonané prevody financií na základe prijatých uznesení na zasadnutí RADY.

SRZ z 26.3.2022:

Uznesenie č. 14/2022 Rada SRZ schvaľuje presun finančných prostriedkov z dorybňovacieho účtu na hlavný bežný účtet vo výške plnenia z predošlých období Uznesenie č. 15/2022 Rada SRZ schvaľuje presun finančných prostriedkov čerpaných z investičného účtu z bežného účtu na investičný účet.
Tiež ekonomická komisia sa zaoberá rozpočtom na rok 2022 , no žiaľ, z dôvodu neschválenia plánu investícii investičnou komisiou a nenaplánovaním výdavkov na snem SRZ do rozpočtu 2022 zatiaľ nie je možné rozpočet na rok 2022 prejednať a zaujať stanovisko.“

Z uvedeného stanoviska Ekonomickej komisie jednoznačne vyplýva že náš „VŠEĽUDOVÝ RYBÁRSKY ZVÄZ“ opäť nesplnil plánované zarybnenie (upozorňujem obyčajných rybárov na skutočnosť, že to nie je rybožravý predátor s menom „Kormorán“, čo spôsobuje úbytok rýb v našich vodách), na čo by som chcel upozorniť nielen Vás, ale aj políciu SR, nakoľko je to opäť porušenie povinností pri správe cudzieho majetku. Samozrejme, nedalo mi, aby som neposlal podnet na Ministerstvo životného prostredia na neplnenie zarybňovacích plánov.

Nedá mi, aby som sebe i Vám položil otázku: Prečo, keď je ten náš zväz taký všeľudový, sa v ňom stále porušujú zákony, Stanovy a smernice SRZ? Vie mi niekto, prosím Vás, odpovedať na túto otázku? Že sa nesplnilo plánované zarybnenie nepotvrdzuje iba stanovisko Ekonomickej komisie Rady SRZ, potvrdzuje to aj odpoveď nášho tajomníka, ktorý v odpovedi pre členov Rady SRZ uviedol:

„Vážení členovia Rady SRZ, dňa 23.5.2022 ste obdržali „Stanovisko ekonomickej komisie k hospodáreniu za rok 2021“, podpísané Štefanom Bilikom, predsedom EK. Konštatovanie v uvedenom liste že: „HV vo výške 292 tis. € je v podstate obrazom neplnenia predovšetkým plánovaného zarybnenia a nevyplatenie dobropisov základným organizáciám na základe organizačného poriadku“ je nepravdivé.

Nevyplatenie dobropisov základným organizáciám – dobropisy finančne neboli poslané organizáciám v roku 2021. Dobropisy = vrátené ceniny (členské známky, povolenia – lepky) za rok 2021, boli zasielané od ZOSRZ p. Galbavej ešte aj v 3/2022. Z tohto dôvodu už sa z bankového účtu nedali poslať € do roku 2021. Preto ich vykazujeme ako záväzok k 31.12.2021. V roku 2022 im postupne posielame tieto finančné prostriedky.

Ponížené výnosy z dobropisov boli v roku 2021 zaúčtované. Záver: v HV 2021 sú zahrnuté dobropisy, tržby boli ponížené!

„Neplnenie spomenutých položiek za rok 2021 je v podstate odsun týchto nákladov do budúcich období, kladný hospodársky výsledok SRZ si vytvárala neplnením rozpočtu a neplnením si povinností voči základným organizáciám“ je rovnako nepravdivé a navyše účelové a zavádzajúce.

To, že sme nevyplatili za dobropisy finančné prostriedky v roku 2021, nemá vplyv na HV v roku 2021. V účtovníctve boli všetky dobropisy zaúčtované!!! V roku 2021 sú zahrnuté, ponížené TRŽBY – za dobropisy!!! nie je skreslený HV v roku 2021.

Je poľutovaniahodné, že sa p. Bilík, ako predseda EK, namiesto kladného prístupu a činnosti v prospech SRZ znižuje k takýmto útokom. Za celé obdobie sme totiž zo strany p. Bilíka, ako predsedu EK nezaznamenali ani jeden jediný racionálny návrh riešenia čohokoľvek. Je nanajvýš zarážajúce, že po zablokovaní prijatia rozpočtu (mimochodom TRETÍ rok po sebe), sa ani k dnešnému dňu EK vedená p. Bilíkom k rozpočtu nevie zodpovedne vyjadriť. P. Bilik ako predseda EK vedome zamlčuje tieto skutočnosti:
– v roku 2021 prebiehali masívne investície a opravy ZP v celkovej výške: 760 462 € (tu treba ozrejmiť, že až do roku 2021 sa investície realizovali v minimálnej výške!)
– zarybňovanie bolo vykonané vo výške: 1 881 984 € .
– dlh na zarybnení z posledných rokov bol znížený o 856 621 €“.

Všimnite si prosím, že pán tajomník vôbec nespochybňuje, že nesplnili v roku 2021 plány zarybnenia, ale iba nevyplatenie dobropisov. Dokonca uviedol celkovú sumu zarybnenia 1 881 984 €. Podľa plnenia rozpočtu za rok 2021 malo ísť na zarybnenie 2 200 000 €.

Takže opäť nás „KORMORÁN“ v roku 2021 pripravil v našich revíroch o ryby v hodnote 318 016 €.

P.S. Len pre zaujímavosť, príjem len z povoleniek bol v rozpočte za rok 2021 priznaný vo výške 2 750 000 €, dvadsať percent z tejto sumy by mohlo (ale nemusí ísť) podľa smernice na ochranu revírov a iné, pre vašu predstavu je to 550 000 €, za ktoré by sa mohli nakupovať ryby, ale…

Príbeh jedného miesta

Príbeh jedného miesta

bezplatný článok z Online Rybičiek – Júl 2022


Čítať bezplatný článok

Určite to pozná každý rybár a nezáleží na tom, aký druh ryby loví a akú rybolovnú metódu má obľúbenú. Pravdepodobne každý z nás má svoje miestečko, kde má s rybami takpovediac nevybavené účty. Proste miesto, kde z rôznych príčin prišiel o pekný úlovok. Miesto, kde stratil krásnu rybu, či už z dôvodu slabého materiálu, vlastnej chyby pri zdolávaní, kvôli podvodným prekážkam, alebo je dôvod proste iný, neznámy. Jednoducho miesto, kde nad lovcom vyhrala ryba. A, samozrejme, dodávam, že ryba, o ktorú rybár prišiel, je vždy tá najväčšia…  Pokračovanie môžete čítať zadarmo TU. 

Čítať bezplatný článok

Príbeh jedného miesta

Určite to pozná každý rybár a nezáleží na tom, aký druh ryby loví a akú rybolovnú metódu má obľúbenú. Pravdepodobne každý z nás má svoje miestečko, kde má s rybami takpovediac nevybavené účty. Proste miesto, kde z rôznych príčin prišiel o pekný úlovok. Miesto, kde stratil krásnu rybu, či už z dôvodu slabého materiálu, vlastnej chyby pri zdolávaní, kvôli podvodným prekážkam, alebo je dôvod proste iný, neznámy. Jednoducho miesto, kde nad lovcom vyhrala ryba. A, samozrejme, dodávam, že ryba, o ktorú rybár prišiel, je vždy tá najväčšia.

Za tie roky mám aj ja takýchto miest už viac. Na niektoré som už dávno zabudol a prestal ich aj navštevovať, ale niektoré sú viac či menej ešte v čerstvej pamäti. Na jednom z nich sa začal písať tento príbeh pred dvomi rokmi. Bol už koniec augusta, keď som sa vybral na jedno miesto na mojej obľúbenej rieke. Nechytal som tu už roky z rôznych dôvodov, ako uzamknuté rampy na príjazdových cestách poľovníckym združením, ktoré tam má revír, ako keby sme tam my rybári revír nemali. Inokedy zase vysadené poľnohospodárske plodiny až tesne k lesíku, ktorý oddeľuje rieku od poľa. Teraz už bolo pole pokosené, takže som rýchlo zmenil plán ísť na miesto ešte vyššie proti prúdu rieky.

Rýchlo rozkladám čln, udice a ostatné veci potrebné k lovu. Nástrahové rybky veľmi neberú, a preto vyvážam montáže až so západom slnka, čo nie je práve ideálne. Touto dobou chcem už mať normálne vyvezené, aby bol na lovnom mieste pokoj. Práve pri západe slnka som sa viackrát dočkal záberu a to aj od väčších rýb. Prvý záber prišiel tesne po desiatej na udicu vyvezenú dole prúdom. Metrový sumček mi po dlhšom období bez záberu spravil veľkú radosť a prilial nádej do zvyšku noci. Udicu znova vyvážam na pôvodné miesto a spokojne ležím v lehátku.

Zo spánku ma o pol tretej budí záber na prúte, ktorý som vyvážal hore, proti prúdu rieky. Už podľa záberu tuším, že môže ísť o väčšiu rybu. Udica je v stojane ohnutá ako luk. S námahou ju vyťahujem zo stojanu a sekám. Zásek sedí a ja cítim na druhej strane silného protivníka. Lenže mohutný odpor v zlomku sekundy prestal a ja sťahujem šnúru, aby som zistil, čo sa vlastne stalo. Vo svetle čelovky vidím na konci montáže vyrovnaný trojháčik, materiál ktorého neustál výpad sumca. Odkladám udicu do stojana a sklamaný si líham naspäť do lehátka. Tú noc už druhý prút nevyvážam.

Ráno o pol siedmej ma budí šplechot na hladine, ktorý sprevádza zvuk rolničky na druhej udici. Záber sekám a na hladine sa vyhodí nádherné telo veľkej šťuky. Po krátkom súboji leží na brehu krásna šťuka s dĺžkou 94 cm. Aspoň aká-taká náplasť za strateným sumcom v noci. Nasleduje krátke fotenie so šťukou a púšťam ju späť naháňať belice. Ja balím a doma vyraďujem trojháčiky od nemenovanej firmy. O týždeň sedím na tom istom mieste znova, pripravený na odvetu a s pevnejšími hákmi.

Záberu som sa, samozrejme, nedočkal. To by bola asi veľká náhoda. Tú sezónu som sa už na toto miesto za rybami nevybral a nedostal som sa naň ani celú nasledujúcu sezónu pre hore uvedené príčiny.
Ani túto sezónu som na toto miesto veľmi nemyslel a na zahájenie lovu dravcov som sa vybral na miesto, ktoré leží asi o 500 metrov vyššie, proti prúdu rieky. Keďže ale k tomuto miestu musím ísť okolo tohto spomínaného, všimol som si, že rampa je otvorená a aj cez pole sa dá prejsť cez zavlažovacie uličky. Okamžite mením plán miesta dnešného nočného lovu.

Bolo tam síce trochu blata, ani nič také, s čím by si auto neporadilo. Ostatné už bola rutina. Rozbaliť čln, naviazať prvýkrát montáže a vyviezť prúty na trhací systém. Jeden uväzujem o druhý breh bez plaváka a olova asi 20 cm od brehu, kde je hĺbka asi 1,8 metra. Je to presne to miesto, kde mi ryba pred dvomi rokmi vyhla trojháčik. Druhú udicu vyväzujem k môjmu brehu, trochu vyššie proti prúdu o padnutý strom v koryte rieky. Túto dávam klasicky s plavákom a olovom. Všetko išlo bez problémov a ešte pred zotmením sa nástražné rybky-karasy kúpu vo vode. Hodinu pred polnocou ma premáha únava a zaspávam v lehátku. Ale nie na dlho.

O pol dvanástej ma budia dve krátke pípnutia signalizátora a zvuk rolničky na prúte vyviazaného o protiľahlý breh. Otváram oči a vo svetle čelovky vidím, že udica je v stojane vyrovnaná. To znamená, že trhací silón je odtrhnutý, keďže udica bola vyvezená mierne proti prúdu. Rýchlo vstávam a zasekávam. Zásek sedí a na druhej strane cítim slušný odpor ryby,
no na moju smolu už po pár sekundách sumec visí niekde pod hladinou v podvodnej prekážke. Skúšam ho ťahom z prekážky vytiahnuť, udica je ohnutá ako luk. Zrazu všetko povolí a ja padám s udicou v ruke na zadok.

V duchu nadávam, lebo som presvedčený, že šnúra nevydržala nápor a praskla. Asi po minúte sa zdvíham zo zeme a sklamaný idem navinúť zbytok šnúry do multiplikátora. Ale po dovinutí je na moje veľké prekvapenie všetko v poriadku. Šnúra je celá a na konci je stále ryba. No moja radosť trvá zase len zopár sekúnd a ryba znova visí niekde v strede koryta rieky. Ryba sa nedá potiahnuť, ak povolím šnúru, pláva dole po prúde.
Ale naspäť ju zase pritiahnem len do bodu, kde ju pri dne niečo drží. Keď to zopakujem snáď už desiatykrát, je mi jasné, že takto to nepôjde. Sadám do člna a pre istotu si beriem aj nôž, keby bolo treba šnúru odrezať. V mysli sa mi vynárajú čierne myšlienky, keď som pred pár rokmi takto musel odrezať väčšieho sumca na Váhu, tiež na otvorení sezóny lovu dravcov. Na vode zisťujem, že na člne fučí jedna komora. Je dosť mäkká, ale inú možnosť ako pokračovať nemám. Pár záberov veslom a som v strede koryta, rovno nad rybou. Skúšam ju chvíľu uvoľniť udicou, ale nejde to. Preto doveslujem kolmo nad rybu a chytám šnúru do ruky. Posledná šanca, buď pretrhnem šnúru, alebo rybu vyslobodím, alebo budem musieť rezať.

Na moje prekvapenie to teraz ide. Na konci šnúry už necítim pohyby ryby, ale len to, že ťahám niečo ťažké, akoby nejaký veľký konár. Pomaly ručkujem šnúru do člna, keď sa zrazu predo mnou vynorí veľká hlava sumca. Pozrieme si do očí a sumec sa okamžite otočí a naberie smer naspäť ku dnu. Zo šnúry, ktorú som ukladal pri rúčkovaní do člna, je jeden zamotaný chuchvalec, takže udicu na zdolávanie už neviem použiť. Púšťam sumcovi šnúru rukou, koľko si vyžiada. Sumec je pri dne a ja ho zase začínam rúčkovať smerom k hladine. Ryba je znova na hladine, poklepem ju po hlave a sumec na moje šťastie už nereaguje, takže ho môžem vtiahnuť do napoly vyfučaného člna.

Už ide všetko bez problémov a za chvíľu sme na brehu, kde rybe meriam krásnych 204 cm. Otváram si pivo a v hlave znova prehrávam súboj, pri ktorom som mal aj veľa šťastia. Ale aj to treba niekedy mať, aby bol človek úspešný. Ráno robím zopár fotiek a rybu púšťam domov. Na rozlúčku ladne zamáva chvostovou plutvou. A ja môžem len špekulovať, či je to tá istá ryba, čo mi pred dvomi rokmi vyrovnala trojhák a utiekla. To sa, samozrejme, nikdy nedozviem, ale minimálne som si s týmto miestom vyrovnal skóre. Ale ktovie, možno sa čoskoro zase zmení.

Násady alebo krmivo

Násady alebo krmivo?

bezplatný článok z Online Rybičiek – Júl 2022


Čítať bezplatný článok

Spokojnosť členov všetkých spolkov a organizácií závisí vždy od toho, ako si členovia vedia užiť svoje nároky. To je dôležité aj pri členoch SRZ. Každá miestna či mestská organizácia má svojho hospodára a každý hospodár má svoju stratégiu v zarybňovaní. No aj táto stratégia má svoje tradičné mantinely, žiaľ, oveľa pevnejšie ako sú tie na zimných štadiónoch…  Pokračovanie môžete čítať zadarmo TU. 

Čítať bezplatný článok

Násady alebo krmivo?

Spokojnosť členov všetkých spolkov a organizácií závisí vždy od toho, ako si členovia vedia užiť svoje nároky. To je dôležité aj pri členoch SRZ. Každá miestna či mestská organizácia má svojho hospodára a každý hospodár má svoju stratégiu v zarybňovaní. No aj táto stratégia má svoje tradičné mantinely, žiaľ, oveľa pevnejšie ako sú tie na zimných štadiónoch.

Väčšina rybárov sa na členských schôdzach dozvie, ako hospodár zarybňoval, koľko to stálo a aké ryby sa dostali do vôd. Koľko bolo kaprov, zubáčov, šťúk, úhorov, sumcov a u tých, ktorí bývajú o niečo severnejšie, aj pstruhov a lipňov, prípadne nejakej tej hlavátky a množstva iných druhov, ku ktorým sa ešte dá dostať. To by bolo určite zaujímavé spektrum rýb, ktoré by nám dávalo nádej bohatých úlovkov, ale… Je to naozaj tak?

Dovolím si tvrdiť, že nie! Prečo? Okrem kapra a pstruha dúhového sa ostatné násady väčšinou nasadzujú do vôd ako plôdik, maximálne ako jednoročná ryba. Určite sú u nás vody, na ktorých sa dá predpokladať aká-taká návratnosť nasadených rýb, ale zvyčajne je to plôdik a je jedno či je rýchlený, alebo vreckový. Problém nie je vo výrobe plôdika, alebo v dochovaní jednoročnej násady, ale v jej ďalšom chove.

Nasadzovanie plôdika je veľmi nebezpečný jav v zarybňovaní, hlavne ak sa dáva do voľnej prírody. Prežitie a rast drobnej rybičky v takýchto podmienkach dosahuje približne 3-percentnú úspešnosť. To znamená, že z 1000 kusov plôdika, ale aj jednoročka prežije nástrahy voľnej vody možno 30 jedincov.
Keď si zoberieme niektoré druhy rýb ako sú napríklad zubáč aleno šťuka, tie sú aj pri dosiahnutí lovnej miery ešte stále vo veľkom nebezpečenstve, napríklad od rybožravých predátorov. Keď už nie tým, že ich zožerie, tak tým, že ich poškodí.

Aj poškodenie väčších rýb býva pomerne bežné. Viac ako 20 percent rýb sa v jarných mesiacoch neubráni napadnutiu, hlavne od kormoránov. Atakované sú najmä podustvy, mreny, nosále, jalce, ale aj jesetery, zubáče a šťuky. Samozrejme, poškodené bývajú aj iné druhy rýb. Menšie ryby miznú v pažerákoch predátorov celé.

Tento jav bol viditeľný aj koncom apríla, kedy sa niektoré organizácie rozhodli pomôcť nedávno otrávenému úseku Hrona a agregátmi lovili väčšinou len generačné druhy reofilov. V podstate tu zostala iba generačná ryba. Z toho 20 % bolo poškodených a menšie kusy úplne chýbali, jednoducho boli vyplienené rybožravými predátormi. A to sa prelovil úsek dlhý asi 15 kilometrov. Takže možnosti prežitia menších rýb sú v podstate nulové.

Tento stav v našich riekach ukazuje na jednu skutočnosť a to, že sa bude musieť prehodnotiť koncepcia nasádzania rýb. Treba sa preorientovať a dochovať väčšiu násadu a až tú púšťať hlavne do riek. Tento problém už pochopili v Českej republike, Rakúsku aj v Maďarsku. Je pravda, že na dochovanie väčších rýb treba aj iné technologické podmienky, ale určite sa treba vybrať práve takouto cestou.

Hlavne nasádzanie rýb do väčších riek sa bude musieť uberať týmto smerom. Moravský rybársky zväz v spolupráci s rakúskymi rybármi už napríklad nasadzuje do riek jesetera ako dvoj- a viacročného a zásadne na jar, keď už odletia tlupy baltských kormoránov z našich končín.
To isté robia aj v Maďarsku. Tam dokonca pristúpili k nasadzovaniu zubáča v miere okolo 40 cm, štuky v mierach od 40 do 50 cm a jesetera malého už v podstate v lovnej miere. Nasadzovanie mieňa, podustvy sa tiež už vykonáva v dvoj- a viacročných veľkostiach.

Technológia dochovania takejto násady je zložitejšia, ale v konečnom dôsledku je určite efektívnejšia. Úspešnosť prežitia nasadených rýb je viac ako 60 percent. Technológia sa zakladá na chove v okrúhlych nádržiach. Chov násad v nich má veľa výhod, v podstate sa v týchto nádržiach vie nastaviť celoročný komplexný cyklus. To znamená, že takto dochovaná ryba vie rásť po celý rok v optimálnych podmienkach. Zubáč môže mať po roku viac ako 20 cm a v dvojročnom chove je to vyše 35 až 40 cm, čo v prírode dosiahne až po štyroch rokoch.

Vieme dochovať kapry, liene, pstruhy dúhové a iné druhy rýb tak, že ich nasádzame ako už dospelé ryby, ktoré sú schopné reprodukcie. Takto sa treba sústrediť aj na modernejšie technológie a naučiť sa dochovávať väčšie ryby ďalších druhov. Aby sme za peniaze rybárov nekŕmili v našich vodách len predátorov.

Carp Extreme Cup 2022

Carp Extreme Cup 2022

bezplatný článok z Online Rybičiek – Júl 2022


Čítať bezplatný článok

Pred šiestimi rokmi mi zazvonil telefón, volal mi Slavo Pavle: „Zober si vercajg a príď do Prievidze, niečo ti ukážem.“

Vzhľadom na to, že Slavo mal vždy dobré nápady a naša spolupráca bola dlhodobá, zobral som si plavačkový vercajg s tým, že som vôbec netušil, kam a na aké ryby ideme, lebo jeho vyjadrenia boli tajuplné. Povedal len, aby som si vzal deličku.

Zobral ma na malé 1ha jazierko, ktoré obhospodaruje MO SRZ Prievidza, bola to Lukovica. Jasné, že mi nepovedal, čo tam žije, aká je obsádka rýb a čo mám chytať. Bolo to úžasné, zábery neboli hneď, ale keď prišli, boli to kapry od 10 do 20 kg. Na niečo také som nebol pripravený ani technicky, ale ani mentálne. Po dvoch záberoch a dvoch vypnutých rybách, ktoré som zdolával niekoľko minút, som ukončil lov s tým, že na takúto rybačku nie som pripravený...  Pokračovanie môžete čítať zadarmo TU. 

Čítať bezplatný článok

Carp Extreme Cup 2022

Ako to začalo

Pred šiestimi rokmi mi zazvonil telefón, volal mi Slavo Pavle: „Zober si vercajg a príď do Prievidze, niečo ti ukážem.“

Vzhľadom na to, že Slavo mal vždy dobré nápady a naša spolupráca bola dlhodobá, zobral som si plavačkový vercajg s tým, že som vôbec netušil, kam a na aké ryby ideme, lebo jeho vyjadrenia boli tajuplné. Povedal len, aby som si vzal deličku.

Zobral ma na malé 1ha jazierko, ktoré obhospodaruje MO SRZ Prievidza, bola to Lukovica. Jasné, že mi nepovedal, čo tam žije, aká je obsádka rýb a čo mám chytať. Bolo to úžasné, zábery neboli hneď, ale keď prišli, boli to kapry od 10 do 20 kg. Na niečo také som nebol pripravený ani technicky, ale ani mentálne. Po dvoch záberoch a dvoch vypnutých rybách, ktoré som zdolával niekoľko minút, som ukončil lov s tým, že na takúto rybačku nie som pripravený.

Vtedy vznikla myšlienka spraviť pretek v plávanej pre špičkových rybárov. Organizáciu sme si so Slavom rozdelili, takže ako organizátor som mohol aj chytať a on s kamarátmi technicky zabezpečil počas preteku všetko.

Prvé 3 ročníky boli na Lukovici a dopadli nad očakávanie dobre, ako z organizačnej, tak aj z rybárskej stránky. Áno, tá rybárska je vždy otázna, nie všetky miesta sú TOP, ale všetci, ktorí sa zúčastnili, chceli, aby preteky pokračovali aj ďalšími ročníkmi.

Cieľ preteku

Pretekári v plávanej sú úžasní rybári, ktorí majú cit pre ryby, vedia ich prilákať na lovné miesto, poznajú techniky s plavákom, ktoré bežný rybár možno videl, ale nevie ich realizovať, ale… Väčšina týchto ľudí sú pretekári a nie rybári, chytajú ryby do 1 kg, výnimočne do 3 kg. Cieľom tohto preteku bolo, aby si každý chytil svoju rekordnú rybu, aby sa všetci zabavili a aby mali z rybačky radosť a netriasli sa za výsledkom.

Bohužiaľ, po prvých 3 ročníkoch prišla dvojročná pauza, kedy sa preteky nekonali kvôli pandémii a kolízii s termínmi iných pretekov.

IV. ročník sa však už nemohol konať na Lukovici, lebo MO SRZ zmenila charakter tejto vodnej plochy a tie nádherné ryby, ktoré tu boli, vysadila do väčších vôd, ktoré obhospodaruje. Táto zmena mohla ukončiť lov extrémnych rýb na plavák, ale…

Jazero u Zela, kam chodím na ryby a kde sú kapry cez 20 kg a jesetery do 18 kg a telefonáty od priateľov, ktorí boli na pretekoch na Lukovici, ma utvrdili v tom, že budem v preteku pokračovať.

IV. Ročník

Na 4. ročník bolo pozvaných 23 pretekárov, medzi ktorými nechýbali majstri sveta v plávanej, prvoligoví pretekári, reprezentanti SR, ale aj moji kamaráti, ktorí sa, tak ako ja, už súťažnému rybolovu nevenujú.

Zhodou náhod a okolností sa však udialo, že celá organizácia, zabezpečenie preteku, zháňanie sponzorov ostalo na mňa a musel som vymyslieť, ako to zvládnuť technicky a organizačne tak, aby pri vážení neprišlo k poškodeniu rýb, aby pretekári mali komfort pri chytaní a aby to organizačne dopadlo tak, aby som sa nemusel hanbiť.

Z bodovania som vyradil belice a plotice, aby sa každý súťažiaci snažil chytať veľké ryby a aby neskĺzli do plavačkového, cvakačkového preteku. Chalani prišli relatívne dobre pripravení, čo sa týka technického vybavenia na lov veľkých rýb. Lenže extrém nebol len o tom, že sa budú chytať ryby nad 10 kg, ale skutočný extrém spravilo až počasie.

Že bolo jasno, to by až tak nevadilo, že fúkal vietor, ani to by nevadilo, že sa presúval studený front, to už bolo horšie, ale že zo soboty do nedele mrzlo (z 28. 5. na 29. 5.), tak to fakt nik nečakal. Bohužiaľ, táto zmena spôsobila, že stoplo rybu a lov veľkých kaprov bol neúčinný.
Z tohto dôvodu sa väčšina súťažiacich rozhodla chytať liene, ktorých je v danej lokalite veľa. Vynikajúci výkon a lov predvádzali hlavne Igor Holeček a František Vagyovský, ktorí pravidelným zbieraním lieňov skončili na malom pódiu (4. – 5. miesto). Na miestach, na ktorých obaja chytali, sa táto taktika ukázala ako veľmi účinná hoci s ňou nemohli vyhrať, ale ani prehrať.

Paradoxne pretek rozhodovali ryby s hmotnosťou od 11 kg do 15,5 kg, ale neboli to kapry, ale jesetery. Zmena počasia, ktorá prišla, síce zastavila branie kaprov, ale zvýšila aktivitu jeseterov. Bohužiaľ, jeseter sa v lokalite vyskytuje na určitých častiach jazera a nie je aktívny po celom jazere. Tu mali výhodu tí, ktorí vedia losovať a vylosovali krajné miesta na trati. Najatraktívnejšími miestami boli tie, kam celý pretek fúkal vietor.

Pretekári chytili jedného až troch jeseterov, ktoré boli rozhodujúcimi rybami a ak pretekár zbieral liene a k tomu pridal jesetera, umiestnil sa veľmi vysoko.

Na prvom mieste skončil Roman Baranček z Komárna, na druhom Marek Zborovjan z Prešova. Chalani si chytili svoje životné ryby, z čoho mali veľkú radosť a myslím si (bol som pri zdolávaní, podoberal som im ryby), že zažili, čo je to klepanie ručičiek a nožičiek, aby vytiahli rybu.

Na treťom mieste skončil Juraj Feltovič, ktorý odchytával lieňov a na druhý deň zapol jesetera na deličku. Po dlhom boji, kedy som sa prišiel pozrieť, ako ho zdoláva, som videl, že jeseter melie z posledného, ale Juraj bol tiež ustatý ešte viac ako ryba.
Po zdolaní ryby som si bol viac-menej istý, že Juraj už nenahodí, musel si ľahnúť. Mýlil som sa, bojoval až do konca. Jesetera chytil aj šiesty Daniel Olejňák a siedmy Miro Boháč.

Čo na záver k preteku? Som rád, že som sa stretol s priateľmi, ak sa cítili dobre, to ma teší a len tak mimochodom, pred 50 rokmi som bol prvýkrát na pionierskych pretekoch. Chcem poďakovať sponzorom za vecné ceny, ktoré dostali všetci pretekári, konkrétne: Juraj Feltovič, Agromarket Želierovce, Ján Nagy, Michal Petruš, Rybárske potreby Kevin, Univerzálna maklérska spoločnosť, s.r.o., a ITC, s.r.o.

Carp extreme Cupu sa nakoniec z 23 pozvaných zúčastnilo 19 pretekárov, niektorí sa zabudli aj odhlásiť a tí, čo sa odhlásili, sa odhlásili v týždni konania, za mňa ako organizátora to považujem za podpásovku, keďže som nemohol osloviť a pozvať ľudí, ktorí by možno mali záujem a radosť chytať na takomto preteku. A navyše ešte zvolili spôsob odhlásenia, o ktorom vedeli viac ako 8 týždňov dopredu, že: „Z ekonomických dôvodov.“, „Bolí ma chrbátik.“, „Veziem manželku.“, „Idem na preteky do ČR“, „Bolí ma očko“, a potom si pozrie človek výsledky súťaží z nasledujúceho týždňa a všetci tí, čo boli choručkí a nesolventní, sú na pretekoch…

Mal som a mám dilemu, či ešte niečo organizovať, či pokračovať V. ročníkom Carp extreme Cupu. Áno, Carp extrem Cup V. ročník bude posledný pretek, ktorý budem oganizovať a kde sa oficiálne chcem rozlúčiť so svojou pretekárskou kariérou.

Plavanú nerobím už viac ako 7 rokov a feeder rok, ale za moju pretekársku kariéru som mal tú česť stretnúť veľa múdrych a slušných rybárov, kamarátov a ak ma neodmietnu, budem rád, keď prídu na posledný ročník extrémneho preteku, kde budú upravené pravidlá a spôsob lovu bude kombinácia plavanej a feedra.

Otravy z nedbanlivosti

Otravy z nedbanlivosti

bezplatný článok z Online Rybičiek – Júl 2022


Čítať bezplatný článok

V poslednom období sa akoby vrece roztrhlo s otravami riek. V roku 2021 to schytal Hron, tento rok to je rieka Slaná a aby toho nebolo málo, postihnutý bol aj Malý Dunaj. Keď ryby nelikviduje rybožravý predátor, tak sa o ne postaráme my, ľudia. V podstate ide o našu vlastnú nedbalosť kvalifikovanú zväčša všeobecne zaužívaným pojmom vyššia moc.

Prvá bola rieka Hron. Úradovala, samozrejme, ako inak, vyššia moc. Počas silnej búrky spadol na gumovú nádrž s nebezpečným digestátom (zvyšky po fermentačnom procese, ktoré vznikajú pri výrobe bioplynu a sú používané ako organicko-minerálne hnojivá, pozn. red.) strom a roztrhol ju. Nehoda v bioplynovej stanici v Budči spôsobila masívny úhyn rýb v dĺžke niekoľkých kilometrov. Z vody vyťahovali rybári tony...  Pokračovanie môžete čítať zadarmo TU. 

Čítať bezplatný článok

Otravy z nedbanlivosti

V poslednom období sa akoby vrece roztrhlo s otravami riek. V roku 2021 to schytal Hron, tento rok to je rieka Slaná a aby toho nebolo málo, postihnutý bol aj Malý Dunaj. Keď ryby nelikviduje rybožravý predátor, tak sa o ne postaráme my, ľudia. V podstate ide o našu vlastnú nedbalosť kvalifikovanú zväčša všeobecne zaužívaným pojmom vyššia moc.

Prvá bola rieka Hron. Úradovala, samozrejme, ako inak, vyššia moc. Počas silnej búrky spadol na gumovú nádrž s nebezpečným digestátom (zvyšky po fermentačnom procese, ktoré vznikajú pri výrobe bioplynu a sú používané ako organicko-minerálne hnojivá, pozn. red.) strom a roztrhol ju. Nehoda v bioplynovej stanici v Budči spôsobila masívny úhyn rýb v dĺžke niekoľkých kilometrov. Z vody vyťahovali rybári tony zdochnutých podustiev, mrien, jalcov, kaprov, šťúk, zubáčov a ďalších, spolu až 25 druhov rýb. Očití svedkovia hovorili o katastrofe a rybách vyskakujúcich z vody bez kyslíka až na breh.

Dlhoročná práca rybárskych hospodárov vyšla v okamihu navnivoč. Život sa bude do rieky vracať roky a niektoré druhy rýb ešte dlhšie, ak vôbec. Prelovovanie a znovunasádzanie generačných rýb z nižších úsekov Hrona bola jediná možnosť, ako obnoviť prítomnosť týchto rýb v rieke, ale či to bude stačiť, to sa uvidí. Jedno je isté, pod Budčou už nebude táto rieka takou, ako bývala pred otravou. Koľko vody pretečie Hronom, kým sa všetko aspoň čiastočne priblíži k bývalému stavu, pred zásahom vyššej moci, nik netuší…

Hrdzavá Slaná

Tento rok sa nezačal pre ryby vôbec slávne. Slabá zima, nezamrznuté vody a plienenie kormoránov aj napriek loveniu a plašeniu. Keď sa už kormorány vybrali na svoje letoviská, rieka Slaná „zhrdzavela“. Červenú farbu získala vďaka nadmernej prítomnosti oxidu železa a to až 12-násobnému prekročeniu jeho povolených hodnôt. K tomu sa pridalo 11-krát vyššie množstvo mangánu, 7-krát vyšší obsah niklu a 1,5-násobne prekročená prítomnosť jedovatého arzénu.

V takejto vode končí život. Najlepšie na tom celom je, že tento horúci zemiak si dlho prehadzovali kompetentné ministerstvá medzi sebou. Až dovtedy, kým všetko živé v rieke prestalo existovať. Úradníci sa prebrali neskoro. Vyššia moc mala dosť času na to, aby dokonala dielo skazy. Otrávená voda vyteká z bane do rieky ďalej a koridor smrti sa presúva až za hranice do Maďarska. Reaguje dokonca parlament susedného štátu a ekodiplomati majú plné ruky práce. S hrdzavou riekou, v ktorej kedysi plávali živé ryby, treba už naozaj niečo robiť.

Čistička pri Malom Dunaji

Ďalšia katastrofa prišla koncom mája. V Malom Dunaji sa objavilo množstvo uhynutých rýb. Tento jav sa objavoval skoro každým rokom, hlavne po prívalových zrážkach. Ale tento rok to bolo v čase neresu, keď množstvo rýb tiahne na svoje neresiská. Do vody sa dostali vo veľkom množstve splašky vypúšťané čističkou, kde okrem dažďovej vody boli aj sedimenty z nádrží čističky. Sedimenty obsahujú množstvo dusičnanov, ktoré viažu na seba kyslík, a tak sa ryby udusili. Tony rýb rôznych druhov, medzi nimi aj vzácne druhy, ktoré majú vysokú spoločenskú hodnotu, plávali hore bruchom. Nakoľko bolo teplo, ryby sa začali rozkladať a pach po zdochlinách sa šíril široko-ďaleko. Odstránenie kadáverov zostalo na rybároch.

Na Malom Dunaji sa otravy rýb objavujú často, stačí ak príde väčšia búrka a spadne viac dažďových zrážok. Čistička vraj nevie spracovať také množstvo vody, a tak sa všetko púšťa do Malého Dunaja. Vypúšťajú sa aj sedimenty z nádrží. Po tých dlhých rokoch, čo sa toto deje, neverím, že sa nedala dobudovať akákoľvek technológia, aby keď príde prívalový dážď, tak sa dažďová voda pustí priamo a sedimentačné nádrže sa obídu. Z dažďovej vody sa ryby určite neotrávia. Navyše na celom svete sa riešia dažďové vody tak, že sa zvlášť odchytávajú a použijú sa na závlahy počas sucha.

Nezodpovední zodpovední

Hron, Slaná a Malý Dunaj sú jednoznačným dôkazom toho, že vyššia moc je skvelou výhovorkou pre mnohých zodpovedných a dobre platených ľudí, ktorí začnú konať, až keď je už zvyčajne neskoro. Navyše živočíchy, ktoré nevidíme, nikoho až tak veľmi nezaujímajú. Ryby v našich vodách sú toho jasným dôkazom. Vidíme ich až pri takýchto nehodách, žiaľ, naposledy. O vode, ako vzácnej tekutine, ani nehovoriac.

Keď sa, nedajbože, nadhodí táto problematika, vyjadrí sa zopár odborníkov, že aké by bolo vhodné zadržiavať napríklad vodu z prívalových zrážok, ukladať nebezpečné látky ďalej od vodných tokov, pravidelne monitorovať možné zdroje znečistenia, ale… To „ale“ sa stále točí okolo financií, že to veľa stojí, že na to treba pripraviť rôzne plány, a rôzne blá, blá.

Áno, aj milióny dané na ochranu medveďa, sysľa a iných živočíchov sú prirodzene financie, ktoré treba použiť na ochranu daných živočíchov, ale zvyčajne to ide ľahšie, pretože týchto živočíchov vidíme. Rybári idú zvyčajne vo vlastnom voľnom čase pozbierať tony uhynutých rýb, aby to nesmrdelo, aby voda v konečnom dôsledku nebola kontaminovaná ich zbytkami. Ale pýtam sa, dokedy to takto bude?

Nedbalosť a ľahostajný prístup spôsobuje tieto otravy. Vyššia moc je výhovorka! Áno, hovorí sa, že niekto, kto to spôsobil môže dostať pokutu 165 tisíc eur, ale čo je to platné pre rybárov…
Pokuty sú príjmom štátu a štát ich možno dá na niečo úplne iné. Možno na pár kontajnerov, do ktorých sa nevie dostať medveď… Ryby boli, sú a budú na úplne vedľajšej koľaji… Na Slovensku je to jednoducho tak. Rybári ťahajú za kratší koniec.

Ako lovím ja

Ako lovím ja

bezplatný článok z Online Rybičiek – Júl 2022


Čítať bezplatný článok

Veľa povinností v práci, doma, atď. a naopak, nedostatok času na svoje obľúbené hobby. S týmto sa často stretáva veľa rybárov a mnohých to, žiaľ, odradí od tohto krásneho športu. Rozhodol som sa preto napísať tento článok „ako lovím v dnešnom uponáhľanom svete ja“ a možno tým aj niektorých rybárov inšpirovať.

Spolu s kamarátom sme sa začiatkom sezóny rozhodli, že budeme minimálne raz do týždňa chodiť na ryby. Ale ako, keď obaja celý týždeň pracujeme a cez víkend chceme nejaký ten čas venovať aj rodine a hlavne malým deťom. Samozrejme, loviť...  Pokračovanie môžete čítať zadarmo TU. 

Čítať bezplatný článok

Ako lovím ja

Veľa povinností v práci, doma, atď. a naopak, nedostatok času na svoje obľúbené hobby. S týmto sa často stretáva veľa rybárov a mnohých to, žiaľ, odradí od tohto krásneho športu. Rozhodol som sa preto napísať tento článok „ako lovím v dnešnom uponáhľanom svete ja“ a možno tým aj niektorých rybárov inšpirovať.

Spolu s kamarátom sme sa začiatkom sezóny rozhodli, že budeme minimálne raz do týždňa chodiť na ryby. Ale ako, keď obaja celý týždeň pracujeme a cez víkend chceme nejaký ten čas venovať aj rodine a hlavne malým deťom. Samozrejme, loviť ryby sa dá aj s manželkou alebo s deťmi, ale predsa niekedy dobre padne odísť z domu a zrelaxovať pri vode len tak sám či s kamarátom. Napadlo nám preto, že by sme mohli skúsiť chodiť na ryby na noc a to vtedy, keď už deti idú spať a nebudeme im uberať z drahocenného času stráveného s nami. Tak sme to teda skúsili. Vybrali sme si štrkovisko blízko miesta, kde obaja bývame, aby sme nemuseli strácať čas dlhým cestovaním. Rozlohovo je to pomerne veľká voda a rybári často tvrdia, že aj ťažká na ulovenie nejakej tej ryby. My sami sme tu doteraz nič poriadne neulovili, ale aj tak sme sa rozhodli dať tejto vode šancu. Predsa len, noci bývajú produktívne a tak hurá do toho!

Prvé skúsenosti

Zobrali sme so sebou minimum výbavy, iba udice, nástrahy, posteľ a spací vak. Čo sa týka udíc, ja osobne som si zvykol k vode nosiť, pokiaľ je to fyzicky možné, udice na rôzny typ rybačky. Vždy mám prichystané dva kaprárske prúty, dva feedrové a prívlačovú udicu. Toto mi dáva možnosť prispôsobiť sa situácií na danej vode a využiť čas strávený na rybách naplno. Ako návnada sa mi doteraz najviac osvedčili pelety, kukurica a mäkké soft pelety rôznych príchutí. Samozrejme, nesmie chýbať method mix, respektíve PVA materiál a v prípade kapráriny aj mini pelety.

Keďže sme na tejto vode dlho nechytali a v poslednej dobe sme od rybárov počuli dosť skeptické názory, rozhodli sme sa začať opatrne, a tak sme obe udice naviazali na ťažko na kapra. Jednu sme vyviezli až k ostrovu, ktorý sa tu nachádza a druhú sme len nahodili. Nastal čas čakania. Jedna udica s halibut peletou a druhá so sladkou kukuricou. Jedna vyvezená, druhá nahodená. Na ktorú z nich príde záber ako prvý? Toto bola jedna z otázok, ktorú sme si položili. Nemuseli sme však čakať príliš dlho a prvý záber prišiel na vyvezenú udicu na peletu. Po krátkom boji vyťahujeme prvého kapríka, ktorý meria cca 54 cm, zrejme z jarného nasádzania. Nakoľko sa zdvihol vietor a už ani nesvietilo slnko, rozhodli sme sa už ďalej nevyvážať, a tak sme ďalšiu peletu len nahodili do vody. Pred polnocou prichádza ďalší záber, opäť raz na peletu, avšak tentokrát na nahodenú udicu. A opäť ďalší násaďák.

Po tomto kapríkovi nastalo na dlhší čas ticho, a tak sme sa uložili na noc. Mysleli sme, že noc bude pokojná, avšak opak bol pravdou a my sme sa nezastavili pri vyťahovaní rovnakých menších kapríkov. Napriek tomu, že sme sa nevyspali, sme boli ráno plní pozitívnej energie, veď sa nám podarilo zdolať sedem krásnych kapríkov a to ostatní rybári tvrdili, že tu nič nechytajú. Na tvrdé kaprárske prúty to však pri takýchto malých rybách nebola až taká zábava, a tak sme sa rozhodli nabudúce vyskúšať aj feedrové udice.

Feeder a feeder

Týždeň rýchlo ubehol a my sa s kamarátom opäť stretávame na štrkovisku, opäť pred západom slnka a dohadujeme taktiku na túto noc. Keďže naposledy sme mali celkom úspech na vyvezené udice, rozhodli sme sa, že každý z nás jednu z udíc vyvezie k ostrovu. Mali sme pocit, že tam musia byť aj tie väčšie ryby. Druhú udicu sme zvolili feeder, aby sme sa trochu viac zabavili s menšími kapríkmi a dohodli sme sa na mini feedrových pretekoch, ktoré mali trvať dve hodiny. Aby to bolo ešte zaujímavejšie a aby sme získali viac poznatkov z tejto techniky, rozhodli sme sa chytať jednu udicu na klasický feeder a druhú na method feeder. Chceli sme zistiť, ktorá technika bude mať väčší úspech. Montáže sme tiež volili rôzne, nakoľko sme si každý vybrali inú nástrahu. Ja som zvolil kukuricu s príchuťou cesnak a kamarát soft peletu s príchuťou ananás.
Malé kapríky akoby čakali, kým prídeme a nahodíme. Prvý záber prišiel do päť minút od nahodenia a to na kamarátovu soft peletku. Na feeder bol boj už o niečom úplne inom. Samozrejme, kaprík nebol žiaden obor, ale bojoval poriadne. Ďalšie dva zábery prišli na moju udicu, avšak ani jednu z rýb sa mi nepodarilo dostať na breh. Prvý kaprík sa odopol asi tri metre od brehu a ten druhý si to namieril rovno do podvodnej prekážky, v ktorej sa mu podarilo zbaviť sa háčika. Začal som rozmýšľať, či náhodou nebude problém aj v mojom nadväzci. Kukuricu som totiž napichoval priamo na háčik. Rozhodol som sa teda zmeniť nadväzec a kukuricu som zavesil pod háčik. Medzitým už môj kamarát ťahal ďalšieho kapríka. Dva verzus nula pre môjho kamaráta. Viete si predstaviť, ako sa z toho tešil… Zmena montáže sa však vyplatila, pretože ďalší kaprík mi už neušiel a na brehu skončil krásny lysec. Zdolávanie som si na feedrový prút náramne užil.
Naša mini súťaž sa pomaly chýlila ku koncu a v tom prišiel záber opäť na kamarátov prút. Bolo rozhodnuté, túto súťaž vyhral on v pomere 3:1. V tom istom pomere vyhral aj method feeder nad klasickým feedrom. Niet divu, že method feeder je čím ďalej tým viac obľúbený a tiež tak efektívny spôsob lovu. Ryba ešte ani poriadne nevie čo sa deje a už je zaseknutá na háčiku.

Ranné prekvapenie

Po našej súťaži sme sa opäť uložili na noc a čakali na nočné zábery. Tie tentoraz prichádzali iba na môj prút a do svitania sa mi podarilo vytiahnuť ďalších troch kapríkov. Žiaľ, nič väčšie sa nám ani túto noc od ostrova nepošťastilo. Na svitaní nás však zobudil razantný záber a kamarát bojoval s niečím oveľa väčším. Boj však netrval veľmi dlho a na naše obrovské prekvapenie na breh dostávame veľkého boleňa. Toto je teda poriadne ranné prekvapenie!
A aj krásna bodka za ďalšou skvelou nocou pri vode. Je 6 hodín ráno a je treba si ísť plniť rodinné a pracovné povinnosti. Sme však opäť raz plne nabití pozitívnou energiou, a tak nám ani nechýba obetovaný spánok.

Tešíme sa na ďalšie krásne chvíle pri vode a krásne úlovky! Veď leto je v plnom prúde a v tomto trende budeme pokračovať až do neskorej jesene.