post

Ako na amura

Ako na amura


Lokalizácia a spôsoby lovu tohto ázijského “kapra”


Amur biely je ryba, ktorej domovom je Ďaleký východ, hlavne stredný a dolný tok rieky Amur. V 60. rokoch minulého storočia bol vysadený do európskych stojatých vôd, odkiaľ neskôr unikol aj do riek. Po roku 1990 sa stal pre svoju bojovnosť veľmi obľúbenou rybou medzi rybármi. Amur biely sa zdržuje v húfoch, vyhovujú mu teplejšie stojaté a mierne tečúce vody. Dožíva sa 15-20 rokov. Rastie veľmi rýchlo a sú zdokumentované aj jedince okolo 30-35 kg. Napriek tomu, že sa väčšinu času venujem lovu kaprov, dovoľte mi, aby som vám, hlavne športovým rybárom, ktorí vracajú rybu vode, poskytol niekoľko svojich rád a skúseností k jeho uloveniu. Aj v našich podmienkach existuje obdobie, kedy je lov amurov príjemným spestrením a omnoho efektívnejší než lov kaprov. Tento fakt je priamo ovplyvnený teplotou, ktorá má výrazný vplyv na aktivitu tejto športovej ryby.

Amura bieleho hľadáme skôr v plytších miestach blízko vodných rastlín alebo priamo v nich. Rovnako ako kapor, aj amur biely sa cíti bezpečne v blízkosti potopených stromov, členitého reliéfu dna a pod previsnutými vetvami, kde má dostatok napadanej potravy. Najlepšie sa dá amury vypozorovať za slnečného dňa priamo pod hladinou. Optimálny uhol pozorovania zaistí vyšší strom. Ak ešte použijete polarizačné okuliare, ktoré dokážu pohltiť až 90% slnečných lúčov, váš náhľad pod hladinu bude dokonalý. Pokiaľ máte vo svojej blízkosti stromy a ani nemáte polarizačné okuliare, nezostáva vám nič iné, než veľmi pozorne sledovať vodnú hladinu. Môžete veľmi často vidieť jemné čerenie vody, ktoré je pre pohyb amura bieleho typický. Nutné upozorniť, že podobným spôsobom prezrádza svoju prítomnosť tolstolobik pestrý alebo tiež tolstolobik biely. Postupom času som ich dokázal od seba rozpoznať bez toho, aby som videl pod hladinu. Amur čerí hladinu väčšinou zadnou plutvou, ktorú často ukazuje tzv. „delfínkom“, naopak tolstolobiky premiešavajú vodnú hladinu väčšinou chrbtovou plutvou. Tento prejav rýb som si všimol aj na iných revíroch, ale pripúšťam, že to nemusí platiť v každom prípade. Na každej vode sa totiž každá ryba prejavuje odlišne. Lokalizovať amura bieleho ide mnohými inými spôsobmi. Sledujte napríklad letiace vtáky a ich tieň. Vodné rastliny, ktoré svojim pohybom naznačia prítomnosť ryby atď. Proste, buďte v strehu!

Na lov amurov používam rovnaké alebo zhodné náčinie ako pri love kaprov. Tak isto je aj mnoho podobných spôsobov, ako ich uloviť. Najčastejšie ich lovím na položenú. Amur, rovnako ako väčšina iných rýb, má svoje určité podvodné cesty, stanovište a miesta, kde potravu trávi a prijíma. Dokonalá znalosť miestnej lokality vám napomôže odhaliť denné zvyklosti týchto rýb a pomôže bližšie ku kýženému úlovku. Spomínam si na jednu svoju týždennú výpravu, kde dokonalá znalosť miestnych amurov bola nevyhnutná. Časom naplneným lovom a pozorovaním sa moje šance na úlovok výrazne zvyšovali.

Chytal som na 50ha jazere a prítomnosť amurov som zaznamenal iba na jednej tretine tejto plochy. Osádku amurov som odhadol približne na 40 kusov. Ich denný spôsob života po dobu môjho pozorovania bol nasledujúci. Okolo piatej hodiny rannej húf amurov vyplával zo zátoky hlbokej 5 m. Behom pol hodiny priplávali do 80 m vzdialeného miesta, kde dopadajú na hladinu prvé ranné lúče. Tu sa dobre darí vodným rastlinám. Ryby sa na nich „pásli“ približne 3 hodiny s krátkymi prestávkami. Po nakŕmení ich cesta pokračovala do plytších partií, kde sa slnko už výdatnejšie opieralo do vody. Amury tu vyhľadávali hlavne výhonky z pobrežných rastlín. Príjem potravy striedali s pobytom pri vodnej hladine, kde naberali energiu. V pravé poludnie sa húf rozdelil. Časť zostala na plytčinách a užívala si popoludňajšej „siesty“ (aspoň sa mi to tak zdalo). Zostávajúca časť sa vydala na „prechádzku“ pozdĺž ostrova. V túto dobu ryba potravu nehľadala. Po tretej hodine popoludní sa výletníci vrátili k odpočívajúcemu húfu. Svoju cestu ďalej absolvovali spoločne. O hodinu neskôr doplávali k môjmu stanovišťu, do mojej tesnej blízkosti. Bohužiaľ tu potravu nehľadali nikdy. Proste voľne preplavovali. Zanedlho sa obrátili smerom k zátočine, odkiaľ ráno vyplávali. Smerovali pomaličky k nej. Posledná časť cesty im trvala takmer tri hodiny. Z tejto doby trávili veľa času v hustom poraste stolístka klasnatého, kde sa ním naposledy živili. To sa už ale stmievalo a amury sa odobrali do zátočiny, v ktorej zotrvali až do ranného svitania.

Rozhodol som sa riadiť podľa nich. Montáže som nastražoval tam, kde som čakal ich prítomnosť a ich potravnú aktivitu. Časový harmonogram pohybu amurov v jednotlivých miestach bol dosť pravidelný. Pre názornosť uvediem, že odchýlka od návštevy miesta z minulého dňa nepresiahla 10 minút. Skúšal som ich uloviť na všetkých miestach ich dennej trasy a predovšetkým na všetkých stanovištiach. Ich zábery prichádzali iba z miest vodných rastlín tam, kam okolo šiestej rannej amury prichádzali z hlbokých partií miestnej zátočiny. Ďalšie úlovky som zaznamenal v mieste, kde sa húf rozdeľoval a posledné nádejné miesto so šancou na záber bolo blízko trsov stolístka klasnatého. Ako som už uviedol, tieto chumáče rastlín vyrastajú na spiatočnej ceste amurov do zátočiny. Všade inde som nebol úspešný a to napriek tomu, že sa mi amury doslova otierali bruchom o moje montáže. Nebol som schopný rybu vydráždiť k tomu, aby zobrala jediné sústo. Skúšal som rybu tiež primäť k záberu po celú noc v hlbokej zátočine, ale bez výsledku. Orientoval som sa teda len na tri nádejné miesta a v noci som sa radšej venoval lovu kaprov. Zrátal som si dobu výskytu amurov na „horúcich“ miestach, kde sa kŕmili a odkiaľ prichádzali pravidelné zábery. K môjmu sklamaniu som mal šancu na úlovok iba asi dve a pol hodiny denne. Času bolo skutočne málo.  

Všetko som si musel dokonale načasovať. Návnadu s nástrahou som musel mať umiestnenú na dne jazera 15 minút pred tým, ako som očakával návštevu amurej populácie. Nie, nikdy skôr, ani neskôr. Pokiaľ by som bol príliš rýchly, hrozil by záber od neželaných rýb a nemal by som už dostatok času dopraviť montáž na správne miesto bez toho, aby som nepoplašil priplávajúci húf. Správne načasovanie bolo jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich úspešnosť záberu. Nie vždy sa to podarilo. Ale pokiaľ áno, záberom som si bol istý. Ak som úspešný nebol a amury preplávali, okamžite som stiahol udice a „kládol“ ich do ďalších atraktívnych miest. Podobne tomu bolo aj po zdolaní ryby. Húf sa väčšinou poplašil a mne nezostávalo nič iné, než sa taktiež orientovať na ďalšie stanovište pri ich ceste. Pozorovaním húfu som trávil celé dni a som si istý, že jeho porozumenie mi prinieslo mnoho zážitkov. Podarilo sa mi prekabátiť niekoľko amurov od 15-25 kg a to s minimálnym množstvom návnad! Po celú dobu môjho lovu, bola amuria cesta nemenná, avšak zmenu ich denného spôsobu života mohlo ovplyvniť niekoľko faktorov, na ktoré som bol pripravený reagovať.

Medzi najdôležitejšie patrí zmena počasia. Určite nemôžem tiež zabudnúť na množstvo prirodzenej potravy (čím viac jej je, tým menšia šanca na záber). Amury tiež nebudú plávať do miest, kde na vyhľadávanie potravy spotrebujú mnoho energie. Radšej zmenia trasu, ktorá bude potravne hojnejšia. Rovnako tak je to aj s tlakom rybárov. Keby som sa venoval amurom na danom jazere o niečo dlhšie, časom zmenia svoju trasu. Prispôsobia sa podmienkam len preto, aby „prežili“ a ja by som musel okamžite zmeniť taktiku.

Amura bieleho sa dá uloviť aj inými spôsobmi než na položenú. Existuje mnoho nádejných spôsobov, medzi ktoré určite patrí lov s plavákom. Táto metóda je omnoho jemnejšia. Dokážeme svoju nástrahu nepozorovane nahodiť až do tesnej blízkosti nič netušiacej ryby. Amur rád zbiera potravu aj z hladiny. Bublina alebo plávajúci tmel napomôže k dokonalému predloženiu nástrahy, medzi ktoré môže patriť kôrka chleba, psie granule alebo vŕbový lístok. Možností je mnoho. Tieto sú ale najpoužívanejšie a najúčinnejšie.


Lukáš Krása


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.