post

Adács trikrát a vždy inak

Adács trikrát a vždy inak


Asi ako každý rybár, aj ja som na internete hľadal nejaké nové kaprové vody v Maďarsku, ktoré by som mohol navštíviť. Do očí mi udrel príspevok od teraz už kamaráta Rada, ktorý ponúkal rybačku na Adácsi za ľudové ceny. Hneď som vzal telefón  a volal. Vzdialenosť do 100 kilometrov od domova a cena 10 eur na deň, to je sen. Hneď som dohodol aj termín a za miesto som vybral ostrov, ktorý nám zaručí súkromie.

Prvá výprava bola v júli. V piatok po práci s manželkou padáme z domu a hor sa na ne. Cesta nám ubehla raz-dva a po hodine a pol stojíme pri bufete. Po vyplatení povolenky ideme k vode pokochať sa pohľadom na peknú vodu. Keďže ideme loviť na ostrov, čaká nás trocha zdĺhavejšie vybaľovanie. Najprv nafúkať čln a naložiť veci. Na ostrove zasa všetko vyložiť a tak dookola trikrát. Ostrov to bol krásny. Iba pár stromov, mólo a latrína. Po postavení tábora ideme konečne na vodu. Hĺbka okolo dvoch metrov  a celkom rovné dno. Podarilo sa nám nájsť pár nerovností, ktoré sme si označili a dúfali v úspech. K bójkam sypem partikel, kukuricu a repku. Z guličiek použijem rybacie a ovocné gule. Celá noc bola bez záberu. 

Ráno sťahujem udice a prišiel šok, montáže sú prázdne, bez guličiek. To som začal tušiť, že tu niečo nesedí. Asi hodinu po vyvezení prútov prišiel malý padáčik. Zásek a na druhom konci sumček americký. Z 25mm gule je gulička veľkosti lentilky. Hneď mi je jasné, ako skončili moje montáže vyprázdnené v noci. Na toto som nebol pripravený. Musel som prevážať po každom pípnutí signalizátora. Gulička bola vždy ohlodaná na minimum, alebo tam vôbec nebola. Bolo to náročné a na člne som strávil ozaj dosť času, ale pomohlo. Medzi sumčekmi a malými kaprami sa objavilo pár lepších rýb, ktorým kraľoval viac ako 15-kilový kapor. To bola ryba, pre ktorú sa oplatilo prísť. Rybačku sme si s manželkou užili a ja som sa tešil, kedy sa sem vrátim. Poučenie: bez pančuchy sa nevracaj.   

Druhá výprava bola v auguste. Obetoval som jej 4 noci. Zatiaľ čo prvá výprava bola poznávacia, tá druhá mala ukázať, čo táto voda skrýva. Prípravy boli o to dôkladnejšie. Zobral som väčšie množstvo partiklu a to repky, kukurice a tigrieho orecha. Boilies som vzal na rybacom a korenistom základe od nemenovanej firmy, ktoré som chcel odskúšať. Už teraz môžem povedať, že šliapali spoľahlivo či už to bol squid salmon alebo orange fire. Miesto som si vybral opäť na ostrove, kde by sa mali nachádzať potopené stromy a ja som dúfal, že ich konečne nájdem.

Na miesto prichádzam v sobotu napoludnie. Po zaplatení fúkam čln a preplavujem sa na miesto lovu. Na ostrove ma čaká šok. Oproti loviaci rybári si tak parádne položili bójky, že ma úplne odrezali od najlepších miest. Neostávalo mi nič iné, len nájsť priemerné miesto a počkať, kým odídu a potom bójky premiestniť. Osádzam dve bóje. K jednej sypem kukuricu, repku a orange fire. K druhej repku, tigrí orech a squid salmon. Je strašne teplo, a tak sa s vyvážkou neponáhľam. Najprv staviam tábor v chládku starej vŕby, ktorá mi dá útočisko na 5 dní. Tak ako som sa poučil na predchádzajúcej rybačke, teraz nástrahy obaľujem do ženských siloniek. Tie by ich mali ochrániť pred sumčekmi. Prvý záber mám až v noci. Kapor okolo 60 centimetrov spravil radosť. Hodinu na to prichádza na tú istú udicu ďalší kapor. Z obidvoch na podložku tiekla predtrávená kukurica, ktorej som tam hodil fakt dosť. Do rána mám pokoj, až okolo deviatej ma budí druhá udica. Po peknom súboji podoberám kapra nad 80 cm. Po tomto krásavcovi zábery ustali a ani som sa nečudoval. Začalo byť  hnusné teplo, do toho bezvetrie. Hladina ako zrkadlo mi šancu na záber z dna nedávala. K prvej bójke som skúsil vyviesť zig-rig s waz upkou dipovanou v esencii ananás. Ak je ryba pri hladine, tak to vezme. Ako som si to predstavoval, tak sa aj stalo. Do hodiny som mal silný záber, no pri brehu sa mi fakt pekná ryba vypla. Škoda. Dal som to späť, no mal som už len záber od malého kapra.

S večernou vyvážkou sa začalo meniť aj počasie. Silný vietor a k tomu dážď by mohli rozhýbať ryby k lepšej aktivite. V noci bolo záberov ako šafranu, aj to väčšinou sumčeky. V tomto prípade môžem napísať sumce americké, lebo niektoré mali aj viac ako 35 cm. Nemali problém zobrať 24mm guličku s 16mm pop up. Takejto potvore sa nedá ubrániť. Skúšal som chytať aj na čistý tigráč alebo 5 zrniek kukurice. Sumček nezabral, no všetky zábery, čo som mal, boli od karasov alebo malých kaprov. Večerný vietor a ochladenie rybám zjavne neprospeli. Záberov ubudlo a ak nejaký prišiel, tak od malej ryby. Posledný deň odišli oproti loviaci rybári. Vyrazil som so sonarom na vodu, že skúsim nájsť iné miesto pre skoro mŕtvu bójku. Po hodine v člne nachádzam jamu s hĺbkou tri metre, v ktorej ako bonus leží strom. Bingo! Ak tu nebudú kapry, tak nikde. Veziem tam prút s orange fire a montáž zasýpam hrsťou tigrieho orecha s nádejou, že si to sumčeky nevšimnú. Deň ubehol rýchlo a pri poobednej káve sa mi hlási jemným padáčikom čerstvo vyvezená udica. Žeby zas sumček? Prisekávam udicu, na konci ktorej cítim lepšiu rybu. Sadám do člna a veslujem za rybou. O chvíľu som nad rybou a začína tanec s diablom. Skoro hodinu ma vozil po vode. Udica po tretie očko pod vodou a navijak  pomaly cvakal tú najkrajšiu pieseň. Priznám sa po polhodine som mal toho dosť. Ruka ma bolela a keď začali k hladine stúpať bubliny, mal som podozrenie, či to nebude sumec. Našťastie nebol a ja nakoniec podoberám pekného šupináča. Ak čakáte nejakú ťažkú váhu, budete sklamaní, 91 centimetrov a 11 kilogramov. Doteraz nechápem, kde v sebe nabral toľko sily, aby ma takto naťahoval. Mám chytených pár o dosť väčších rýb, ale tento bol neskutočne bojovný na svoju hmotnosť.

Je tu posledný večer a ja sa rozhodujem premiestniť aj druhú udicu k jame. Na obe montáže našívam po dve 20mm gule. Ako kŕmenie použijem 5 guličiek na PVA a montáž zasypem hrsťou tigrieho orecha. Po zotmení sa mi hlási zasa ľavá udica. Po peknom súboji na lodi podoberám ďalšiu rybu cez 80 cm. Pri návrate k brehu počujem pípať signalizátor aj na druhej udici. Rybu dávam rýchlo do saku a veslujem za ďalšou, ktorá už visela v strome. Po pár trhnutiach sa uvoľňuje a ja môžem zdolať šupináča zase cez 80 cm. Do polnoci mám ešte jedného dlháňa, ktorému zachutil orange fire. Ale ešte nebol koniec. Nadránom ma prišli pozrieť ešte dve ryby cez 80 cm. Úplne zničený, ale spokojný balím veci a bilancujem. Dobré rozhodnutie bolo na poslednú noc premiestniť k jame obidve udice, čo mi prinieslo šesť rýb cez 80 cm za noc. Zlé rozhodnutie bolo kŕmenie kukuricou, ktorá bola ako magnet na malú rybu. Tie mi potom ničili nástrahy, ktoré aj keď boli obalené v pančuche, boli rozbité. Neviem, ako to dokázali, ale bolo to tak. Niekedy som vytiahol iba prázdnu pančuchu.    

O dva týždne som späť aj keď iba na 24 hodín. Bójky ukladám k spomínanej jame a druhú k dvom stromom, ktoré ležia na dne. Vzhľadom na krátkosť lovu som si zobral iba tigrí orech a osvedčené nástrahy. Ku každej montáži sypem iba za hrsť guličiek a dve hrste tigrieho orecha. Tentokrát ryba nespolupracovala a ja som mal len jedného kapra, ktorý zabral nadránom. Skúšal som chytať aj na tigráč, no mal som len malé kapry, tak som od toho upustil. Z týchto troch vychádzok som si spravil obraz o vode, ktorú budem určite navštevovať aj v budúcnosti.

Kto sa nebojí popasovať so sumčekmi a malou rybou, tomu môžem Adács len odporúčať. Vašu snahu vám oplatia krásne zdravé a hlavne bojovné ryby, ktoré preveria vašu výbavu. Moje rady pre vás ohľadom lovu: Neodporúčam ako kŕmenie používať pelety a kukuricu. Asi najlepšia je kombinácia tigrí orech a boilies. Nástrahy odporúčam obaľovať buď v silónovej pančuche alebo zmršťovačke na nástrahy. Ak sa rozhodnete navštíviť túto vodu, tak vám želám veľa úspechov.


Michal Makó


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.