post

Ach, ten front…

Ach, ten front…


Začiatok sumcovej a prívlačovej sezóny na Dunaji


Dlhé roky sa teším na začiatok takej udalosti, ako je oficiálny začiatok prívlačovej sezóny. Toho roku pripadla na piatok, pracovný deň. To by sa dalo ešte ako tak prežiť aj bez faktoru dovolenky. Ešte pred pracovnými povinnosťami som si na rýchlo obehol revír, ba by som sa aspoň pozrel ako to na okolitých revíroch vyzerá. Na klasických miestach už ráno bolo množstvo člnov a po celom okolí sa ozývali tupé zvuky vábničiek, ktoré mi pripadali v rannom tichu až miestami smiešne a až chaotické. Bohužiaľ a možno chvála bohu, nemohol som na vodu. Chystal som sa po práci ale….

Celý týždeň tu na juhu Slovenska panovali letné horúčavy. Váh a aj Dunaj poctivo padali na jesenný stav, teplota vody sa pohybovala niekde nad 20-timi stupňami Celzia. Troška neprirodzene nízky stav riek na tento čas, ale aj obilie na poliach už začínalo byť neprirodzene žlté. No aj takýto začiatok sezóny môže byť. Celý deň v zamestnaní mi chodilo po rozume len kde a ako začať? No tento stav trval asi do jednej poobede. Vtedy sa obloha zatiahla ťažkými  oblakmi a hromy blesky sa striedali s prívalovými lejakmi. Celé čakanie na sezónu padlo aj v okamihu ako som si pozrel stránky SHMÚ. Jednoducho povedané, prišiel poveternostný front, ochladenie a pre držiteľov už všade prítomných  karbónových prútov nebezpečie No.1  blesky. Začiatok padol. Ostalo sa pripraviť na druhý deň.

Koordinácia s kamarátom a v sobotu už sedím v súprave SUV aj s člnom a hurá na veľký Dunaj. Váh bol podľa dostupných informácií tu, na dolnom úseku macošský (ani sa nečudujem, však sa museli sumce zblázniť). Celú cestu k Dunaju, aj v podstate vyše dvojtonovým autom, mykal silný vietor, ktorý sa tu na rovine rozbehol až na 60-70 km rýchlosť. Kamaráta som celú cestu len upokojoval, že to nebude až také hrozné a poobede sa má vietor zmierniť. Len sa mi smial a hovoril, že to nebude až také dobré. Prvý šok bol po príchode k vode. Na mieste, kde aj vďaka blízkosti okresného mesta zvyklo byť často veľké množstvo rybárov, bola len jedna partia mladých rybárov, ktorá sa však evidentne nevenovala len rybolovu. Spustenie člna na vodu a hurá na to. Asi po desiatich minútach som už v člne vyhľadal vetrovku, pretože teplo vyzerá akosi ináč. Vietor a drobné kvapôčky z jazdy člna neboli v žiadnom prípade osviežujúce, ale mali skôr opačný efekt. Pri plavbe na nami vyhliadnuté miesto sme si naplánovali taktiku. Dole prúdom budeme vábiť, hore prúdom budeme trollingovať a na skokoch si aj zahádžeme umelými nástrahami. Po necelej polhodinke sme rozbalili ťažké kalibre a na háčiky veľkosti od 4/0 až 6/0 sa nastražili nadáje a rybky. A slávnostne sme začali. Kloť kloť sa začínalo ozývať doslova ľudoprázdnym Dunajom. Vietor však robil problémy a stále unášal čln niekde do stredu Dunaja. Tak sme museli tento stav korigovať občasným naštartovaním motora a nacúvaním na vyhliadnutú pomyseľnú trasu. Dôvod bol hlavne bezpečnostný, lebo veľké výletné a nákladné lode sa plavili dosť husto po Dunaji. Prvý splav bol označený množstvom vĺn, ale aj množstvom hluchých úderov vábničky na vodu. Nie preto, že by som to nevedel, ale vlny si urobia svoje.  Kamarát mal jeden záber až prút rachotil na boku člna, ale pretože sa akurát zaoberal svojim osviežením, tak to nestihol. Nadáje otrhané a ryba nikde. Bola to pre mňa dobrá správa. Nie preto, že kamarát nestihol zaseknúť, ale preto, že sa potvrdilo, že môj rytmus vábenia nestratil  nič na aktuálnosti. Každé preplávanie daného úseku dlhého asi 1,5 km trvá zhruba 35-40 minút. Vyberáme ťažkú techniku a berieme do rúk prívlačovky a ideme naspäť trollingom.  Vešiam to, čo bolo úspešné vlani na tomto úseku. Salmo Hornet 6 letí ľahko nahodený za čln a ide sa do proti prúdu. O chvíľu cítim, ako mi vobler občas kopne do dna a dosť často sa musím zbaviť bielych chumáčov padajúcich z vŕb. Vietor nie že by slabol, ale skôr jeho nárazy boli stále intenzívnejšie a pri pohľade na oblohu, prinášal stále černejšie mraky.  Samozrejme, ani kamarát to nenechal bez poznámok. Načo sme došli, však ani živáčka tu nie je s dodatočnými poznámkami o kompletnosti nás. Vlny na hladine rieky boli aj vďaka dosť silnej lodnej prevádzke stále väčšie a vodná sprcha stále častejšia. Už aj „nepremokavá“ vetrovka mi hlavne na chrbte ukázala svoje slabiny. „Vydržíme“, povedal som a pokračovali sme hore prúdom na miesto, kde sme začali vábiť. Už už sme sa približovali na miesto nástupu vábenia, kedy som mal evidentný záber na vobler, ale ostalo len u záberu, ktorý sa javil ako kopnutie. Vyťahujem vobler a po vytiahnutí som zbadal asi dvadsať centimetrov dlhý sliznatý obal na šnúre. Bola to ryba a evidentne sumec.

Pokračujeme dole prúdom vábením a po asi pol kilometri sa plavák kamarátovi prudko potápa do hlbín Dunaja. Nasleduje zásek a po krátkom boji vyťahuje svojho prvého sumca z vody. Necelých 90 cm a možno 4 kg hmotnosti. Rýchlo zopár záberov s fotoaparátom a šup sním naspäť s poznámkou, aby poslal aspoň starú mamu. V ďalšom vábení sa nedialo nič. Späť s trollingom tiež nie, okrem počasia. Ťažké mraky priniesli svoje ovocie a z oblohy sa spustila intenzívna prehánka, ktorá trvala možno tri/štyri minúty, ale stála za to. Zmokli sme ako sliepky. Parkujeme na brehu a opúšťame breh Dunaja. Zdravie je prednejšie ako čokoľvek na svete. Obaja sme ďaleko po päťdesiatke a vieme o čom hovoríme. Za každú návštevu lekárne by som si chcel skôr kúpiť desať nových voblerov. 

Pri opise tohto poldňa na Dunaji je jasné, že počasie vie ťažko prehovoriť do rybolovu. Po príchode domov som si, samozrejme, pozrel čo sa to dialo s počasím, ale aj vodou. Teplota vody klesla za necelých 24 hodín o dva stupne nižšie, teplota vzduchu nedosiahla ani 22°C. Pocitová teplota, vďaka vetru bola niekde na úrovni 16-17°C a vďaka vodnej triešti a dažďu ešte o pár stupňov nižšia. 

Niekedy si myslím, že v poslednej dobe opisujem len to negatívne, ale na druhej strane si hovorím, že začiatky sú ťažké. Aj keď je to pre mňa vyše štyridsiaty začiatok sumcovej a prívlačovej sezóny. Ale to pravé ešte len dôjde a tak na budúce to bude určite veselšie.


Peter Bitter


Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.