7 hodov 7 kaprov

Prvé jarné vychádzky za rybami sú väčšinou o prekvapeniach. Zažili sme ich začiatkom marca aj my. Vybrali sme si dve stojaté vody, ktoré len pred pár dňami rozmrzli. Prvú sme navštívili dopoludnia a druhú popoludní. Rozhodli sme sa pre dve techniky lovu, feeder a plávanú. Na oboch vodách sme strávili rovnaký čas, približne dve hodiny a mohli porovnávať.

Jednoduchý bič s tlmiacou gumou bol určený na lov v tesnej blízkosti brehu. Predpokladali sme totiž, že ryby sa už budú tlačiť za prirodzenou potravou ku krajom vodnej nádrže. Rybári, ktorí by im niečo mohli ponúknuť totiž ešte pri vode neboli. Len málokto z domácich by očakával, že takto skoro po rozmrznutí vody by už ryby mohli brať. Teplota vody, ktorá vďaka slnečnému počasiu už po pár dňoch vystúpila nad desať stupňov Celzia však prebrala k životu viaceré druhy rýb.

Asi najväčším prekvapením bola rýchlosť s akou ryby zareagovali. Prvý pleskáč zabral okamžite po úvodnom nahodení. Zakŕmili sme miesto lovu jemnou vnadiacou zmesou, niekoľkými zrnkami kukurice a hrsťou kostných lariev. Potom nasledovala séria ďalších poctivých záberov a vzápätí to skončilo. Menili sme hĺbku vody, skúšali to v stĺpci i na dne, ale ryby nie a nie sa opäť naštartovať. Meditovali sme o tom, či to nebol len náhodný húf okolo plávajúcich rýb, alebo či sme ich neprekŕmili a tak podobne. Kostné larvy vystriedalo na háčiku jediné zrnko sladkej, lahôdkovej kukurice s rovnako negatívnym výsledkom.

Plavák vydržal stáť nehybne niekoľko dlhých, nekonečných minút. Keď ich prešlo už viac ako pätnásť a my sme sa chystali naše trápenie ukončiť potupným odchodom smerom domov, anténka plaváčika zmizla pod vodou. Od toho momentu sa všetko zmenilo a zvyšok lovu pripomínal letnú rybársku sezónu. Kostné larvy sme úplne vypustili a na háčik sme napichávali jedno zrnko kukurice. Na celé, neporušené, ryby reagovali neskôr a len jemnými ťukancami. Akonáhle sme zrnko kukurice rozpučili, záber prišiel takmer ihneď po nahodení a bol neprehliadnuteľný. Plavák poskočil a potom sa buď plynulo potopil alebo začal cestovať po hladine. Zasekávať aktívne berúce pleskáče bolo doslova radosťou, najmä ak po tých menších, úvodných prišli už po pol hodine aj väčšie jedince. Ešte sme chvíľu čakali, či sa neozvú kapríky, ale nedočkali sme sa. K brehu sa pravdepodobne zatiaľ neodvážili. Feedrový prút s rovnakou nástrahou v diaľke ani neťukol.

Po krátkej obedňajšej pauze sme sa s nadšením rozbalili pri inom jazere. Scenár nášho druhého, popoludňajšieho, jarného pokusu bol navlas podobný tomu dopoludňajšiemu. Krátky bič s tlmiacou gumou na lov pri brehu a feedrový prút na lov v diaľke. Teplota vody bola na tejto priehrade o dva stupne nižšia, a tak sme vôbec netušili, čo nás čaká.

Pri brehu to skoro pol hodinu vôbec nebralo. Prvý sa síce ozval jemným, takmer nebadaným záberom práve plavák, ale ten skutočný záber od ryby zaregistrovala v tom istom okamihu až feedrová špička. Po krátkom zdolávaní bol na brehu prvý šupináč. Žiadna veľká ryba, ale bol to konečne vytúžený kapor. V tomto „hladnom“ revíri minuloročná násada schudla na nepoznanie. Náš atypický feedrový nadväzec ponúkal až dve nástrahy naraz. Po prvej ulovenej rybe nám bolo jasné, že v tejto vode funguje živá nástraha, ktorá je na háčiku mierne nadľahčená guličkou polystyrénu. Tri kostné larvy s umelou bielou penou sa po nahodení vzniesli pár centimetrov nad dno a fungovali bezchybne.

Pri vode sme vydržali rovnako dve hodiny, počas ktorých sme spolu sedemkrát nahodili feedrový prút a po každom zábere bezpečne zasekli menšieho kapríka – anorektika. Najväčší mal štyridsať centimetrov a hmotnosť sotva trištvrte kila. Posledné dve ryby sme vytiahli na dendrobény.

Čo sme teda našim pokusom zistili? Predovšetkým to, že už dlhšie netreba čakať a môžeme smelo vyraziť na ryby aj skoro na jar, tesne po rozmrznutí našich vôd. Ak nebudú brať klasicky v diaľke, môžeme to skúsiť tesne pri brehu s jednoduchým a pomerne lacným vybavením na bič s tlmiacou gumou. Je to určite zaujímavý rybársky zážitok a vôbec toho nemusíte brať pri vodu veľa.

Bol začiatok marca, nádherné slnečné počasie a ryby brali neuveriteľne aktívne. Pripomenulo nám to leto. Keby tak už chcelo prísť…

Redakcia

Článok bol pôvodne zverejnený v našom časopise Online Rybičky. Originál nájdete TU.